Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 26Cob/111/2013 z 11. 12. 2013
Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 11. decembra 2013, sp. zn. 26Cob/111/2013, ECLI:SK:KSNR:2013:4311210936.2
Krajský súd Nitra | 26Cob/111/2013 | ECLI:SK:KSNR:2013:4311210936.2 | 2013-12-11 | Rozsudok
Oblasť práva: Obchodné právo – Zmluva o dielo
Citované ustanovenia: ObZ, § 536 ods. 1 ObZ, § 546 ods. 1 ObZ, § 369 ods. 1 ObZ
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/cb280c7f-4384-4a18-9bad-eca1df251633
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2013:4311210936.2

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26Cob/111/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4311210936
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Pilek
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4311210936.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr.
Romana Greguša a Mgr. Erika Németha, v právnej veci navrhovateľa: Termomont Dolná Krupá, s.r.o.,
so sídlom Vysoká 42/6785, Biely Kostol, IČO: 36 229 709, v konaní zast.: JUDr. Mariánom Haršánym,
advokátom, so sídlom Hlavná 31, Trnava, proti odporcovi: V.N.M, spol. s.r.o., so sídlom Sv. Michala
1/2393, Levice, IČO: 35 978 490, v konaní zast.: ADVISORY LAW OFFICE - Dr. Gajdoš, s.r.o., so
sídlom SNP 2130/56, Levice, IČO: 36 863 645, o zaplatenie 56.845,45 eura s príslušenstvom, o odvolaní
odporcu proti rozsudku Okresného súdu Levice č.k. 13Cb/95/2011-198 zo dňa 23.04.2013, jednohlasne
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Levice č.k. 13Cb/95/2011-198 zo dňa 23.04.2013 p o t v r d
z u j e.

Súd navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Levice rozsudkom č.k. 13Cb/95/2011-198 zo dňa 23.04.2013 uložil odporcovi povinnosť
zaplatiť navrhovateľovi 56.845,45 eura s 9 % úrokom z omeškania od 15.02.2011 a nahradiť
navrhovateľovi trovy konania vo výške 3.410,50 eura a trovy právneho zastúpenia vo výške 4.344,91
eura na účet právneho zástupcu navrhovateľa do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Odporcovi súd
tiež uložil povinnosť zaplatiť trovy štátu vo výške 20,80 eura na účet súdu do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

Súd prvého stupňa vo veci samej rozhodol na základe nasledujúcich skutkových zistení :

Písomnou objednávkou si odporca u navrhovateľa objednal zhotovenie STL plynovodu a prípojok pre
stavbu IBV A. v N. G. s cenou podľa rozpočtu.

Dňa 31.01.2011 vystavil navrhovateľ odporcovi faktúru pod č. XXXXX na sumu 56.845,45 eura s
termínom splatnosti do 14.02.2011 z titulu zhotovenia STL plynovodu a prípojok pre stavbu IBV A. v N.
G., pričom odporca faktúru vlastnoručne podpísal.

Podľa návrhu na mimosúdnu pokonávku je zrejmé, že dňa 12.07.2012 navrhovateľ vyzval odporcu
na zaplatenie žalovanej sumy, pričom návrh na mimosúdnu pokonávku podal na poštový úrad dňa
15.07.2011.



Podľa krycieho rozpočtu je zrejmé, že zhotoviteľom diela bol navrhovateľ s tým, že celkové náklady
predstavujú sumu vo výške 56.845,45 eura.

Podľa zápisu o odovzdaní a prevzatí technickej dokumentácie od plynovodu zo dňa 21.04.2011 vyplýva,
že aké všetky doklady boli súčasťou preberacieho konania, pričom zápis o odovzdaní a prevzatí podpísal
za investora odporca.

Z kolaudačného rozhodnutia vydaného Obcou N. G. v H. dňa 20.12.2010 Č:Výst. XXX/XXXX/Na-XXX
je zrejmé, že stavebníkom bol odporca, ktorý podal dňa 29.09.2010 návrh na vydanie kolaudačného
rozhodnutia IBV A. - prvá etapa N. G. - IS“ - SO XX Plynovod. Kolaudačné rozhodnutie sa doručovalo
odporcovi ako aj Ing. M. D. a na vedomie sa dávalo Obci N. G. a spoločnému Obecnému úradu.

Zo zápisu o odovzdaní a prevzatí pod č. XXX/XXXX/Kr-PE je zrejmé, že STL Plynovod D 160 v dĺžke
259,54 m - plynovod D 63 v dĺžke 364,90 m - plynovod D 32 v dĺžke 331,56 m - pripojovací plynovod
podpísal za investora odporca, pričom zápis opatril odtlačkom svojho razítka.

Zo zmluvy o nájme plynárenského zariadenia, ktorá bola uzavretá medzi odporcom ako prenajímateľom
a nájomcom SPP Distribúcia, a.s. dňa 16.08.2011 vyplýva, že odporca ako prenajímateľ prenechal
nájomcovi do užívania nasledovné plynárenské zariadenie tak ako je to uvedené v čl. I bod 1.2:

STL Plynovod PE D 160, dĺžka 259,54 m

STL Plynovod PE D 63, dĺžka 364,90 m

STL Plynovod PE D 32, dĺžka 331,56 m - 43 ks

Uzáver KHP D 63 - 1 ks

Z tohto článku a bodu je zrejmé, že plynárenské zariadenie sa nachádza pod zemským povrchom pod
pozemkami v kat. úz. N. G. parc. č. XXXX/XX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/
XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/
XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX,XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/
XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/
XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX.

Z prípisu zo dňa 10.02.2011 odporcom vyplýva, že odporca vrátil navrhovateľovi žalovanú faktúru.

Vo svojich právnych záveroch súd prvého stupňa cituje ust. § 536 ods.1 a 2, § 546 ods.1 veta prvá, §
554 ods.1 veta prvá Obchodného zákonníka (o zmluve o dielo), ako aj § 365 veta prvá, § 369 ods.1 veta
prvá a druhá Obchodného zákonníka, § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods.1 nariadenia vlády
SR č. 87/1995 Z.z. (o omeškaní dlžníka a o práve na úroky z omeškania).

Súd prvého stupňa posúdil návrh ako dôvodný a preto mu vyhovel v celom rozsahu z nasledujúcich
dôvodov:

Súd prvého stupňa skonštatoval, že navrhovateľ uzavrel s odporcom ústnu zmluvu o dielo podľa § 536
a nasl. Obchodného zákonníka na základe písomnej objednávky odporcu. Navrhovateľ na základe tejto
zmluvy zhotovil pre navrhovateľa STL plynovod a prípojky pre IBV A. - I etapa, N. G., čomu korešponduje
povinnosť odporcu zaplatiť cenu diela. Odporca na pojednávaní dňa 12.06.2013 uznal žalovanú sumu
vo výške 49.294,55 eura, keď uviedol, že v tejto časti je ochotný zaplatiť navrhovateľovi cenu diela.
Tvrdil, že sumu vo výške 7.550,90 eura by mal zaplatiť navrhovateľovi Ing. M. D.. Ako dôvod uviedol
že žiadal od pracovníka navrhovateľa, aby žalovanú faktúru rozčlenil na odporcu a Ing. D., pretože časť



diela sa nachádza na pozemku Ing. D. a za dielo, ktoré sa nenachádza na jeho pozemku by mal zaplatiť
vlastník a tým je Ing. M. D..

Súd prvého stupňa poukázal na výpoveď konateľa navrhovateľa M. F., ktorý poprel, že by ho bol
odporca žiadal o vyššie uvedené rozčlenenie faktúry, pričom tiež uviedol, že s Ing. D. o zmluve o
dielo nerokoval. Súd tiež poukázal na výpoveď svedka A. G., zamestnanca navrhovateľa, ktorý potvrdil,
že dielo navrhovateľ zhotovoval pre odporcu a ohľadne jeho zhotovovania komunikoval výlučne s
odporcom. Tento svedok tvrdil, že Ing. D. ho v jednom prípade žiadal o vyčíslenie sumy nákladov na
jeho prípojkách. Odporca ho však o rozčlenenie žalovanej faktúry nikdy nepožiadal. Súd prvého stupňa
napokon poukázal na výpoveď svedka Ing. M. D., ktorý potvrdil, že si u navrhovateľa nikdy neobjednal
zhotovenie plynovodu a prípojok, nikdy sa nezaviazal, že za dielo zaplatí navrhovateľovi a ani nežiadal
navrhovateľa o rozčlenenie žalovanej faktúry na svoju osobu a na odporcu. Odporcu na rokovanie o
zmluve o dielo nikdy nesplnomocnil. Svedok potvrdil, že p. G. žiadal, aby mu oznámil, aká suma pripadá
z nákladov zhotoviteľa na jeho prípojky.

S poukazom na výpovede svedkov G. a Ing. D. súd prvého stupňa dospel k záveru, že predmetná
zmluva o dielo bola uzavretá iba medzi účastníkmi konania, svedok Ing. D. nebol v záväzkovom vzťahu
s navrhovateľom a preto neexistuje dôvod, pre ktorý by mal Ing. D. navrhovateľovi platiť časť žalovanej
faktúry.

Odporca síce tvrdil, že navrhovateľovi žalovanú faktúru vrátil za účelom jej rozčlenenia na odporcu a
Ing. D., konateľ navrhovateľa však vrátenie faktúry poprel. Aj v prípade, ak by odporca vrátenie faktúry
preukázal, neznamená to, že rozčlenenie faktúry by bolo náležité. Výpovede svedkov G. a Ing. D. svedčia
o pravdivosti tvrdenia navrhovateľa, že v zmluvnom vzťahu bol s odporcom. O dôvodnosti návrhu podľa
súdu prvého stupňa svedčí tiež to, že odporca podpísal objednávku diela, prevzal a podpísal faktúru
ktorou bola jeho cena vyúčtovaná a podpísal aj zápis o odovzdaní a prevzatí diela. Keďže odporca
si dielo objednal a v celom rozsahu ho aj prevzal, je povinný cenu diela zaplatiť. Odporca túto cenu
nerozporoval a potvrdil, že navrhovateľ vykonal dielo bez vád. Obranu odporcu, že neexistuje dôvod,
pre ktorý by mal platiť za dielo vykonané na nehnuteľnostiach, ktoré nevlastní, súd prvého stupňa
vyhodnotil za účelovú aj s poukazom na skutočnosť, že odporca dňa 16.08.2011 uzavrel zmluvu o nájme
plynárenského zariadenia D. XX/XXXX/F., ktorou dielo v rovnakom rozsahu ako ho prevzal následne
prenajal ďalšiemu subjektu (SPP Distribúcia, a.s.).

Súd návrhu vyhovel i v časti požadovaných úrokov z omeškania, keďže odporca sa s plnením svojho
záväzku dostal do omeškania počnúc dňom 15.02.2011. Keďže výška úrokov z omeškania medzi
účastníkmi dohodnutá nebola, súd navrhovateľovi tieto priznal vo výške 9 % ročne v súlade s § 369
ods.1, veta druhá Obchodného zákonníka v súvislosti s § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka a § 3
nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.

Súd prvého stupňa náhradu trov konania priznal plne úspešnému navrhovateľovi podľa § 142 ods.1
OSP a na náhradu trov štátu (svedočné) zaviazal v zmysle § 148 ods.1 OSP.

Proti tomuto rozsudku podal odporca včasné odvolanie. Dôvodil tým, že súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d) OSP) a
že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
písm. f) OSP). Podľa odporcu súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil dôkazy navrhované odporcom,
keďže tento predložil dôkaz o vrátení predloženej faktúry a zároveň preukázal, že dielo vykonal aj na
pozemkoch, ktoré sú vo vlastníctve tretej osoby. Z tohto dôvodu odporca žiadal, aby prvostupňový súd
žalobu zamietol v celom rozsahu, nakoľko nárok na základe žalovanej faktúry nevznikol, pretože bola
vrátená a neuznaná v celom rozsahu. Zmluvu o nájme plynárenského zariadenia odporca podpísal len z
dôvodu, že ináč by doposiaľ žiaden z vlastníkov pozemkov, ktorých právnym predchodcom bol odporca
a tiež ani iní vlastníci napojení z predmetného plynárenského potrubia, nemali zabezpečenú dodávku
plynu. Za skutočnosť rozhodujúcu pre posúdenie veci navrhovateľ v odvolaní označil to, že navrhovateľ
vykonal dielo aj na pozemkoch vo vlastníctve tretej osoby, pričom nedodržal záväzok, že odporcovi bude



fakturovať len za časť diela vykonanú pre neho a zvyšnú časť bude fakturovať tretej osobe. Odporca by si
v opačnom prípade dielo nikdy neobjednal. V tejto súvislosti navrhovateľ namietal, že súd prvého stupňa
sa uspokojil s tvrdením navrhovateľa a svedka D., pričom odporca ich výpovede označil za nepravdivé.

Z uvedených dôvodov sa odporca odvolaním domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a
vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

K odvolaniu odporcu sa navrhovateľ písomne vyjadril. Napadnutý rozsudok označil za vecne správny,
vychádzajúci z dostatočne zisteného skutkového stavu a správneho právneho posúdenia veci. Vrátenie
žalovanej faktúry, ktoré má byť podľa odporcu dôvodom nesprávneho právneho posúdenia veci, označil
navrhovateľ za právne irelevantné, pretože právo sa takýmto úkonom nespája žiadne hmotnoprávne
následky. Žiadny právny význam pre posúdenie veci nemá ani skutočnosť, že dielo bolo vykonané
aj na pozemkoch vo vlastníctve tretej osoby, pretože odporca ničím nepreukázal existenciu záväzku
navrhovateľa „fakturovať len za čiastkové dielo“. Dokazovaním bol naopak jednoznačne preukázaný
rozsah objednaného diela, jeho riadne vykonanie a odovzdanie navrhovateľom a prevzatie odporcom
ako objednávateľom.

Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, prejednal vec v medziach podaného odvolania (§ 212 ods.1 OSP)
bez nariadenia pojednávania v súlade s § 214 OSP, pričom dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie
je potrebné podľa § 219 ods.1 OSP ako vecne správne potvrdiť.

Keďže odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, v
odôvodnení rozhodnutia o odvolaní sa odvolací súd v súlade s § 219 ods. 2 OSP obmedzuje len na
skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku.

Odporca v dôvodoch svojho odvolania neuviedol žiadne také odvolacie námietky, ktoré by neboli
obsahom jeho obrany už v konaní pred súdom prvého stupňa a s ktorými by sa súd prvého stupňa
nebol vysporiadal v dôvodoch napadnutého rozsudku. Súd prvého stupňa na základe vykonaného
dokazovania správne ustálil záver o tom, že objednávateľom predmetného diela bol výlučne odporca,
ktorého je preto potrebné považovať za jediného účastníka predmetnej zmluvy o dielo na strane
objednávateľa. Súd prvého stupňa zároveň správne s poukazom na § 536 ods.1 a § 546 ods.1
Obchodného zákonníka dospel k záveru, že povinnosť platiť cenu diela vzniká výlučne objednávateľovi,
čiže v tomto prípade odporcovi. Riadne vykonanie diela a ani výška jeho ceny medzi účastníkmi sporné
neboli. Odporca v konaní pred súdom prvého stupňa neprodukoval žiadny taký dôkaz, ktorý by bol
spôsobilý preukázať pravdivosť jeho tvrdenia, že sa s navrhovateľom dohodol o povinnosti zaplatiť
len tú časť diela, ktorá bola vykonaná na jeho pozemkoch. Uvedené tvrdenie odporcu bolo pritom
medzi účastníkmi sporné a vyvracajú ho aj výpovede svedkov A. G. a Ing. M. D.. Postavenie odporcu
ako jediného objednávateľa diela potvrdzujú i ďalšie listiny, na ktoré poukazuje súd prvého stupňa
v odôvodnení svojho rozsudku, a to najmä zápis o odovzdaní a prevzatí diela odporcom. Samotná
skutočnosť, že dielo bolo vykonané aj na pozemkoch Ing. M. D. nemá na povinnosť objednávateľa diela
zaplatiť cenu diela žiadny vplyv a táto skutočnosť môže byť za určitých okolností iba dôvodom existencie
záväzku zo strany Ing. M. D. voči odporcovi. Tieto okolnosti ako aj existencia takéhoto záväzku sú však
pre právne posúdenie prejednávanej veci nepodstatné. Odporca pravdivosť výpovedí vyššie uvedených
svedkov žiadnym dôkazom nespochybnil. V ostatnom už odvolací súd už len poukazuje na dôvody
napadnutého rozsudku.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods.1  a § 151 ods. 1 OSP tak, že
v odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi ich náhradu nepriznal. Podmienkou priznania náhrady
trov konania podľa § 151 ods. 1 OSP je primárne podanie návrhu na priznanie náhrady trov konania
zo strany účastníka a následné vyčíslenie trov. Navrhovateľ v odvolacom konaní návrh na priznanie
náhrady trov konania neurobil a preto mu v zmysle uvedeného nemohli byť priznané.

Tento rozsudok odvolacieho súdu bol verejne vyhlásený v súlade s § 156 ods. 3 OSP.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.