Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3Co/97/2018 z 13. 2. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 13. februára 2019, sp. zn. 3Co/97/2018, ECLI:SK:KSKE:2019:7616211124.1 Krajský súd Košice | 3Co/97/2018 | ECLI:SK:KSKE:2019:7616211124.1 | 2019-02-13 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Neplatnosť právnych úkonov Citované ustanovenia: CSP, § 137 CSP, OZ, § 475 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/78a04e18-fec4-4084-8c10-7b5123dc19fc Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7616211124.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/97/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616211124
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7616211124.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a členiek senátu
JUDr. Evy Feťkovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobkyne E. Y., nar. X.X.XXXX, bytom Š.,
G. XXX, zastúpenej JUDr. Ladislavom Törökom, advokátom so sídlom v Rožňave, Šafárikova 8 proti
žalovaným 1. R. J., nar. XX.X.XXXX a 2. H. J., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom R. X. Y., O. N. XX/A,
o určenie neplatnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Spišská
Nová Ves z 12.10.2017 č.k. 9C/249/2016-70 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zamietol
žalobu, ktorou sa žalobkyňa H. G.Á., rod. Z., nar. XX.X.XXXX, zastúpená opatrovníčkou E. Y., domáhala
určenia neplatnosti kúpnej zmluvy so zriadením vecného bremena zo dňa 26.7.2006, uzavretej medzi
ňou a žalovanými, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. R. X. Y., zapísané
na LV č. XXXX, a to byt č. X v obytnom dome súp. č. XXXX, na parcele č. F.-M. XXXX/1 na ulici E.. P.,
orientačné č. XX a podiel na spoločných zariadeniach, spoločných častiach a na pozemku parc. č. F.-M.
XXXX/1 v podiele 1/4, parc. č. F.-M. XXXX/3 v podiele 1/1 a garáž súp. č. XXXX na parc. č. F.-M. XXXX/
X v podiele 1/1. Dôvodom neplatnosti právneho úkonu malo byť to, že v čase uzavretie kúpnej zmluvy
medzi žalobkyňou a žalovanými trpela závažnými duševnými poruchami, ktoré ju robili nespôsobilou na
tento úkon.

2. V priebehu konania na súde prvej inštancie žalobkyňa zomrela a uznesením zo dňa 13.4.2017 č.k.
9C/249/2016-54 pokračoval súd prvej inštancie v konaní s jej závetnou dedičkou E. Y.. Ďalším výrokom
rozsudku súd prvej inštancie rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

3. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že pôvodná žalobkyňa a žalovaní uzavreli dňa
26.7.2007 kúpnu zmluvu, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti, a to byt č. X na ulici E.. P. XX Y. R. X. Y.
s podielom na spoločnej časti a spoločných zariadeniach domu, podielom na pozemku a garáž súp. č.
XXXX na parcele č. F.-M. XXXX/X. Nehnuteľnosti boli predané za kúpnu cenu 300.000,00 Sk a zároveň
bolo zriadené vecné bremeno pozostávajúce z práva predávajúcej bývať v byte až do jej smrti. Pôvodná
žalobkyňa bola rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 8.12.2015 č.k. 15Ps/19/2015-29
pozbavená spôsobilosti na právne úkony v celom rozsahu z dôvodu chronickej duševnej poruchy.
Dôvodom neplatnosti právneho úkonu mala byť skutočnosť, že pôvodná žalobkyňa nemala spôsobilosť
vykonať právny úkon, ktorým došlo k prevodu vlastníckeho práva na žalovaných. Súd prvej inštancie
riešil otázku, či žaloba v požadovanom petite je správnym prostriedkom ochrany práv žalobkyne, resp.



či je prípustná z procesného hľadiska. Žalobkyňa sa domáhala určenia neplatnosti kúpnej zmluvy.
Zmluvy, iné právne úkony, ich existencia, platnosť či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami podľa §
2 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ). Výroky o určenie neplatnosti zmlúv sú určovacími výrokmi,
pričom vzhľadom na novú procesnú úpravu v ust. § 137 písm. d/ CSP ide o žalobu o určenie právnej
skutočnosti. Určenia právnej skutočnosti je možné sa žalobou domáhať iba vtedy, ak to vyplýva z
osobitného predpisu. Je tomu tak z dôvodu, že určenie existencie právnej skutočnosti odporuje vo svojej
podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav, avšak pri určení právnej skutočnosti rozsudok
hovorí o tom, čo bolo v minulosti, nie o tom, čo je v prítomnosti. Výrok o neplatnosti kúpnej zmluvy tak
nemá výpovednú hodnotu o tom, kto je v čase vyhlásenia rozhodnutia vlastníkom veci. V prípade podanej
žaloby zo žiadneho osobitného predpisu nevyplýva možnosť domáhať sa určenia neplatnosti kúpnej
zmluvy. Žaloba bola podaná za účinnosti Civilného sporového poriadku dňa 25.7.2016, preto musí spĺňať
požiadavky kladené na ňu týmto novým procesným predpisom. Súd prvej inštancie vyzval právneho
zástupcu žalobkyne na ozrejmenie osobitného právneho predpisu, z ktorého neplatnosť právneho úkonu
vyplýva. Zo žaloby aj z vyjadrenia právneho zástupcu žalobkyne je zrejmé, že sa domáha neplatnosti iba
na základe všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd tieto skutočnosti môže posudzovať
iba ako predbežnú otázku v rámci inej žaloby. Pokiaľ teda ide o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, táto
žaloba nemohla obstáť z dôvodu jej procesnej neprípustnosti a preto ju súd prvej inštancie zamietol. O
trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP.

4. Proti rozsudku podala odvolanie žalobkyňa, ktorá ho odôvodnila odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods.
1 písm. b/, e/ a h/ CSP. Rozsudok považuje žalobkyňa za nesprávny z toho dôvodu, že hoci bola žaloba
podaná už za účinnosti Civilného sporového poriadku, nie je namieste, aby súd celú žalobu zamietol z
dôvodu jej procesnej neprípustnosti. Žalobkyňa sa domáhala určenia neplatnosti právneho úkonu, kedy
súdu bol preukázaný právny dôvod takého konania zo strany žalobkyne. Pôvodná žalobkyňa v čase,
keď trpela depresívnou symptomatikou uzavrela so žalovanými kúpnu zmluvu. Žalovaní ju zámerne
uviedli do omylu tým, že cenu nehnuteľnosti vyčíslili na nižšiu sumu, hoci znaleckým posudkom bola
hodnota vyčíslená na vyššiu sumu. Žalobkyňa sa domáhala neplatnosti právneho úkonu z dôvodov,
ktoré boli súdu preukázané. Má za to, že súd nesprávnym procesným postupom strane znemožnil, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, zároveň súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, nevypočul žalobkyňu a nesprávne právne posúdil predmetnú vec. Súd sa pri uplatňovaní
procesných pravidiel riadil prehnaným formalizmom, ktorý zasiahol výrazným spôsobom aj do práva
žalobkyne na spravodlivý proces, pričom to nebol zámer zákonodarcu. V tejto súvislosti poukazuje na
nález Ústavného súdu ČR IV.ÚS 1241/12. Pokiaľ ide o prehnaný formalizmus poukazuje aj na nález
Ústavného súdu SR sp.zn. IV.ÚS 283/2011. Žalobkyni zároveň nie je zrejmé, z akého dôvodu súd ju
nevyzval na doplnenie alebo opravu žaloby. V prípade, ak žaloba nebola prípustná, mal súd dať túto
skutočnosť na vedomie žalobkyni a vyzvať ju k tomuto nedostatku. Navrhuje preto, aby odvolací súd
rozsudok zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Žalovaní v písomnom vyjadrení k odvolaniu uvádzajú, že trvajú na svojich vyjadreniach prednesených
v priebehu konania. Znalecký posudok o zdravotnom stave p. G. z roku 2015 nemôže byť hodnoverný
doklad k žalobe, že takýto stav mala aj pred 10 rokmi a nebola spôsobilá uzatvárať predaj vlastného
bytu, je to v rozpore s vyjadrením lekára psychiatrickej ambulancie z 20.4.2006. Žalobkyňa namieta
prehnaný formalizmus, pritom opomína skutočnosť, aký cit, povinnosť a charakter sa prejavoval u dcér
p. G., že na ňu zanevreli v starobe a až teraz sa začali zaujímať o jej majetok. Považujú rozhodnutie
súdu za správne.

6. Žalobkyňa v replike k vyjadreniu žalovaných namieta, že žalovaní nemajú svoje tvrdenia preukázané
a nie je možné odporovať zákonu a ustálenej praxi súdov SR, ktoré v predmetných konaniach rozhodli
v prospech účastníkov tej strany, ktorá sa domáhala určenia neplatnosti právneho úkonu. Žalovaní
spochybňujú znalecký posudok aj lekárske správy. Žalobkyňa trvá na svojich tvrdeniach a na tom, že
žalovaní zavádzajú súd svojimi absurdnými tvrdeniami.

7. Žalovaní v duplike uvádzajú, že žalobkyňa spochybňuje a zjednodušuje 10-ročnú starostlivosť o matku
žalobkyne. Nespochybňujú znalecký posudok lekárky súkromnej psychiatrickej ambulancie z roku 2015
aj konštatovanie, či takýto psychický stav bol v roku 2006, pričom sa opomenulo vyšetrenie zo dňa
20.4.2006.



8. Krajský súd v Košiciach po preskúmaní podmienok prípustnosti odvolacieho konania zistil, že
odvolanie bolo podané včas oprávnenou osobou a smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné. Následne vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP
a contrario), preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne
správne.

9. Odvolateľka uplatnila odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, e/ a h/ CSP. Odvolací dôvod
podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP spočíva v tom, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné úkony v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces. Odvolací súd konštatuje, že z obsahu odvolania nie je možné presne vyvodiť, v čom
konkrétne má spočívať zásah súdu do práva žalobkyne na spravodlivý proces. Ak za túto vadu považuje
odvolateľka rozhodnutie o procesnej neprípustnosti žaloby, k tejto okolnosti sa odvolací súd vyjadrí v
ďalšej časti odôvodnenia tohto rozhodnutia.

10. Odvolateľka ďalej uplatňuje odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e/ CSP, ktorý je naplnený
v prípade, ak súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočnosti, čo spôsobuje vadu v skutkových zisteniach súdu. Tento odvolací dôvod je naplnený vtedy,
ak existujú dôkazy, ktorých vykonanie súd prvej inštancie zamietol, resp. ich neumožnil. Z obsahu
zápisnice o pojednávaní dňa 12.10.2017 vyplýva, že súd prvej inštancie zamietol návrh na doplnenie
dokazovania výsluchom strán sporu, výsluchom navrhovaných svedkov a znaleckým dokazovaním.
Odvolací súd zastáva názor, že tieto dôkazy by mohli byť potrebné pre zistenie skutkového stavu jedine
v prípade, ak by súd pokračoval v konaní o žalobe za podmienky existencie jej procesnej prípustnosti.

11. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP spočíva v tom, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie
neposudzoval vec podľa ustanovení hmotného práva, jeho rozhodnutie o zamietnutí žaloby je v plnom
rozsahu založené na závere o procesnej neprípustnosti žaloby v takom znení, v akom ju žalobkyňa
podala.

12. Odvolací súd preto konštatuje, že jediným relevantným dôvodom, ktorý je potrebné skúmať vzhľadom
na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby je to, či je právny záver súdu prvej
inštancie o prípustnosti uplatnenej žaloby správny alebo nie, prípadne či sa súd prvej inštancie dopustil
procesného pochybenia pred rozhodnutím o zamietnutí žaloby.

13. Podľa čl. 7 ods. 1 základných princípov Civilného sporového poriadku (CSP) súdne konanie
sa zásadne začína na návrh strany sporu, pričom predmet konania určujú strany sporu postupom
ustanoveným zákonom. Z obsahu tohto princípu je potrebné vyvodiť, že sporové súdne konanie o
súkromnoprávnych veciach je ovládané princípov dispozičným. Pojem návrh sa rozumie ako procesný
úkon sporovej strany, ktorému samotný procesný predpis priznáva procesnoprávne účinky iniciovania
súdneho konania. Takýmto procesným úkonom je žaloba (§ 131 CSP). Pod predmetom konania
(predmetom sporu) je potrebné rozumieť konkrétny procesný nárok sporovej strany, ktorá iniciuje
konanie, teda žalobcu. Procesný nárok tvoria vecné odôvodnenie nároku a samotná žalobná žiadosť
(podrobnejšie pozri Števček M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C.H.Beck, 2016, str.
49).

14. Pokiaľ sa týka samotnej procesnej žiadosti (žalobného petitu) ust. § 137 CSP zakotvuje
pozitívnoprávne členenie súkromnoprávnych žalôb, pričom kritériom pre jednotlivé typy žalôb je v zásade
samotný žalobný petit.

15. Podľa § 137 písm. d/ CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení právnej skutočnosti,
ak to vyplýva z osobitného predpisu.

16. Legislatívne zakotvenie procesnoprávnej prípustnosti žaloby na určenie právnej skutočnosti v
Civilnom sporovom poriadku je zásadne odlišné od vymedzenia tzv. všeobecnej určovacej žaloby podľa
§ 80 písm. c/ OSP. Samotný procesný predpis v citovanom ustanovení podmieňuje procesnú prípustnosť
žaloby o určenie právnej skutočnosti existenciou osobitného predpisu, z ktorého musí explicitne vyplývať
možnosť domáhať sa určenia konkrétnej právnej skutočnosti. Právnymi skutočnosťami sú predovšetkým



právne úkony. Zmluva je dvojstranným alebo viacstranným právnym úkonom, z hľadiska teórie práva je
preto právnou skutočnosťou. Za situácie, ak podmienkou procesnej prípustnosti žaloby o určenie právnej
skutočnosti je existencia osobitného predpisu umožňujúceho podanie konkrétnej určovacej žaloby, je
potrebné považovať za procesne neprípustnú takú žalobu na určenie právnej skutočnosti, ktorá nemá
základ v osobitnom právnom predpise.

17. Pokiaľ ide o procesný postup súdu v prípade absencie prípustnosti určovacej žaloby v osobitnom
právnom predpise, odvolací súd zastáva názor uplatňovaný za predchádzajúcej právnej úpravy v
prípade absencie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe. To znamená, že preukázanie
existencie osobitnej hmotnoprávnej úpravy v osobitnom predpise je podmienkou úspešnosti na priznanie
uplatňovaného práva. V prípade nedostatku takejto osobitnej úpravy je následkom procesný neúspech
žalobcu, to znamená zamietnutie žaloby.

18. V prejednávanej veci sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti zmluvy uzavretej medzi jej
právnou predchodkyňou H. G.Y. a žalovanými, pričom neplatnosť zmluvy vyvodzovala z nedostatku
náležitostí právneho úkonu na strane pôvodnej žalobkyne, ktorá v zmluve vystupovala ako predávajúca.
Preukázaný nedostatok niektorej náležitosti právneho úkonu spôsobuje jeho neplatnosť. V praxi to
znamená, že na túto neplatnosť súd prihliada ex offo, ale uplatnenie nároku vo forme určovacej žaloby o
neplatnosť zmluvy právny predpis nepripúšťa. Civilný procesný predpis uprednostňuje v takomto prípade
podanie žaloby na plnenie. Hmotné právo výslovne upravuje právne následky absolútne neplatného
právneho úkonu, v prípade neplatnosti zmluvy nastupuje vzájomná reštitučná povinnosť podľa § 475
OZ. Jej splnenia je možné sa domáhať podaním žaloby podľa § 137 písm. a/ CSP.

19. Ak žalobkyňa namieta, že súd ju mal poučiť o vade podanej žaloby, uvádza odvolací súd, že
žalobkyňa bola v konaní zastúpená advokátom. V takomto prípade súd nemá všeobecnú poučovaciu
povinnosť o procesných právach a povinnostiach (§ 160 ods. 3 CSP). So zreteľom na uvedené dôvody
odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne vo výroku o
zamietnutí žaloby, rovnako aj vo výroku o trovách konania. Preto odvolací súd potvrdil napadnutý
rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP.

20. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa v odvolacom
konaní úspešná nebola a úspešným žalovaným trovy odvolacieho konania nevznikli.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí z dôvodov uvedených v ust. § 420 CSP.

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval o prvej inštancii. Pri dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolávateľ domáha
(dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.