Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co/396/2014 z 23. 8. 2016
Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 23. augusta 2016, sp. zn. 15Co/396/2014, ECLI:SK:KSBB:2016:6613215849.1
Krajský súd Banská Bystrica | 15Co/396/2014 | ECLI:SK:KSBB:2016:6613215849.1 | 2016-08-23 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Zodpovednosť za škodu
Citované ustanovenia: § 427 ods. 1 OZ
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/dedca58b-d126-43d9-bfdc-105ddf43451e
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6613215849.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/396/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6613215849
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6613215849.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a
členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu V. Y., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom B., D. XXXX/X, štátne občianstvo SR, zast. JUDr. Antonom Širgelom,
advokátom, so sídlom Štefánikova 49, 949 01 Nitra, pobočka Malocintorínska 30, 986 01 Fiľakovo proti
žalovanému Wüstentrot poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 17, 825 22 Bratislava 26, IČO: 31 383
408, v konaní o zaplatenie 799,46 Eur s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Lučenec zo dňa 09.12.2013, č. k. 5C/97/2013-150, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu   p o t v r d z u j e .

Žalobca  m á   n á r o k  na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi 799,46 Eur s
úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne z dlžnej sumy od 21.09.2011 do zaplatenia. Zároveň zaviazal
žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi aj náhradu trov konania vo výške 47,50 Eur a náhradu trov
právneho zastúpenia žalobcu na účet jeho právneho zástupcu 426,62 Eur, a to všetko v lehote do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.

2. Okresný súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že nie sú dané žiadne skutkové okolnosti,
ktoré by akýmkoľvek spôsobom spochybnili pravdivosť výpovede žalobcu, ako aj svedka J. Y., a
preto k poškodeniu čelného skla motorového vozidla, ktorého prevádzateľom bol žalobca, došlo
spôsobom ako vyplýva z písomnej žaloby a z výpovede svedka J. Y.. Z faktúry č. P2011187 dodávateľa
Autokomplex, spol. s r.o., Fiľakovo mal preukázané, že uvedená spoločnosť žalobcovi fakturovala k
úhrade sumu 799,46 Eur za čelné sklo, lepiacu súpravu, výmenu čelného skla a lakovanie spätného
zrkadla. Poškodené motorové vozidlo žalobcu bolo ohliadnuté likvidátorom žalovaného dňa 07.09.2011.
Poistná udalosť je vedená u žalovaného pod č. 4116904360. Nevznikli pochybnosti o tom, že J. Y.,
ako prevádzateľ osobného motorového vozidla, EČV LC XXX BE si splnil svoju povinnosť uzavrieť
poistnú zmluvu v súlade s § 3 ods. 1 zákona č. 381/2011 Z. z. Ďalej poukázal na to, že z ust. §
428 veta prvá Občianskeho zákonníka vyplýva, že liberácia nie je možná, ak bola škoda spôsobená
okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Vymrštenie kameňa spod kolesa idúceho motorového
vozidla a následne vznik škody na inom motorovom vozidle je nepochybne práve takou okolnosťou, ktorá
má pôvod v prevádzke vozidla. Z tohto dôvodu neprichádza do úvahy liberácia podľa § 428 prvá veta
Občianskeho zákonníka. Motorové vozidlo je v prevádzke, keď sa pohybuje a bez pohybu motorového
vozidla by nedošlo k vymršteniu kameňa a následne vzniku škody na motorovom vozidle žalobcu. Bez
prevádzky, a teda pohybu motorového vozidla, ktorého prevádzateľom bol v čase škodovej udalosti
J. Y., by nedošlo k vzniku škody na motorovom vozidle, ktorého prevádzateľom bol žalobca. Zároveň



je potrebné konštatovať, že žalobca ako vodič osobného motorového vozidla v čase vzniku škodovej
udalosti žiadnym spôsobom neporušil ustanovenia Vyhlášky č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, preto
neprichádza do úvahy jeho spoluzodpovednosť za vniknutú škodu (§ 441 Občianskeho zákonníka).
Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2011 Z. z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi (§ 20) a je
povinný tento nárok preukázať (§ 21). Z uvedeného vyplýva, že žalobca dôvodne sa domáhal náhrady
škody priamo proti žalovanému ako poisťovateľovi. Žalobca poštovou zásielkou podanou na pošte
09.09.2011 vyzval žalovaného na zaplatenie vzniknutej škody vo výške 799,46 Eur ako ceny opravy
poškodeného motorového vozidla. Žalovaný prípisom oznámil žalobcovi, že na základe vykonaného
šetrenia žalovaný nie je oprávnený vyporiadať náhradu škody so žalobcom. Z uvedeného vyplýva,
že žalovaný najneskôr dňa 19.09.2011 vedel o výške náhrady škody uplatňovanej žalobcom a zaujal
jednoznačné stanovisko, že náhradu škody žalobcovi neposkytne. Pokiaľ žalobca si uplatnil úroky z
omeškania z dlžnej sumy od 21.09.2011, je potrebné konštatovať, že v tejto dobe bol žalovaný v
omeškaní s plnením svojej povinnosti poskytnúť žalobcovi náhradu škody (§ 517 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení zmien a doplnkov). Svoje rozhodnutie
okresný súd odôvodnil s poukazom na ust. § 427 ods. 1, § 428 Občianskeho zákonníka a § 3
ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku.

3. Proti rozsudku okresného súdu podal žalovaný včas odvolanie. Domáhal sa zmeny rozhodnutia
tak, že návrh žalobcu odvolací súd zamietne alebo alternatívne zrušenia a vrátenia rozhodnutia súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie. Vyjadril názor, že v prípade vymrštenia kameňa od kolies vozidla si
však údajný škodca vzhľadom na hmotnosť takto vymršteného predmetu nemôže byť vedomý toho,
že spod jeho kolies odletel kameň, pretože túto skutočnosť vzhľadom na pomer hmotnosti vozidla a
kameňa nemôže zaregistrovať. Už vôbec však nemôže zaregistrovať to, že vymrštený kameň trafil
čelné sklo za ním idúceho motorového vozidla. Rovnako poškodený môže zaregistrovať až náraz
kameňa na čelné sklo a nemôže vidieť, že kameň bol vymrštený práve od motorového vozidla údajného
škodu, môže to len predpokladať. Tento predpoklad je viac než sporný na ceste, kde sa počas dňa
nachádzajú aj iné motorové vozidlá. Z týchto dôvodov nemožno vyhodnotiť písomný opis údajnej nehody
škodcu ako dôveryhodný. Škoda zjavne len reprodukuje popis skutkového stavu uvedený žalobcom.
Súd si neuvedomil, že skutočnosti uvádzané v listinných dôkazoch (záznam o škodovej udalosti) sú
neverifikovateľné tvrdenia, majúce pôvod výlučne vo výpovedi navrhovateľa. Žalobca v tomto smere
neuniesol dôkazné bremeno. Rozhodujúcim znakom pre možnosť liberácie v danom prípade je teda to, či
kameň na cestnej komunikácii je alebo nie je okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke. Pre zodpovedanie
otázky, či bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke, je smerodajné určenie,
čo je prevádzkou motorového vozidla. Kameň ležiaci na ceste nespĺňa znaky súčasti prevádzky.
Skutočnosť, že je vymrštený kolesom vozidla, ju tiež súčasťou prevádzky nerobí, kinetická energia
udelená krútiacou silou kolesa je len pôsobenie osobitnej povahy prevádzky (§ 427 OZ) na okolnosť
nemajúcu pôvod v prevádzke. Ostatné okolnosti, t. j. okolnosti existujúce mimo vodiča a samotného
vozidla sú okolnosťami vonkajšími a nesúvisiacimi s osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla,
napr. konanie tretích osôb, resp. zvierat, prírodná katastrofa a iné vonkajšie okolnosti. Ak by teda súd
posúdil kameň na ceste ako okolnosť majúcu pôvod v prevádzke len preto, že bol vymrštený krútiacou
silou kolesa, subsumoval (nepreukázaný) skutkový stav na nesprávnu právnu normu (§ 428 OZ, veta
prvá), čím vec nesprávne právne posúdil. Žalovaný ďalej namietal aj priznanie úrokov z omeškania. Má
za to, že súd pri posúdení tohto nároku vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň
sa s právnou argumentáciou žalovaného zdôvodňujúcou skutočnosť, prečo nie je daný právny základ
tohto nároku, v odôvodnení nevysporiadal a riadne neodôvodnil. Omeškanie vo vzťahu k žalovanému
je potrebné posudzovať osobitne podľa § 11 ods. 6 zákona o PZP s prihliadnutím na platnosť záväzku
poisťovne uhradiť poistné plnenie, určenú podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP. Keďže poisťovňa splnila
povinnosť v 3-mesačnej lehote oznámiť, že odmieta plnenie a odôvodniť toto rozhodnutie (§ 11 ods. 6,
písm. b/ zákona o PZP), nie je povinná poškodenému uhradiť úroky z omeškania (§ 11 ods. 8 zákona o
PZP a contrario), a to až do okamihu splatnosti poistného plnenia, ktorým je 15 dní odo dňa doručenia
právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poistiteľovi, ak z takéhoto rozhodnutia nevyplýva
iná lehota na poskytnutie poistného plnenia (§ 11 ods. 7 zákona o PZP, veta po spojke alebo).

4. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca. Žiadal rozsudok okresného súdu potvrdiť.
Tvrdenia žalovaného považoval za účelové. Pojednávania sa nezúčastnil a len čisto teoreticky sa



snaží vyvrátiť skutkové a právne závery prvostupňového súdu v tejto veci. Žalovaný nenavrhol vykonať
žiadne dôkazy, ktorými by vyvrátil jeho tvrdenia podložené listinnými dôkazmi, ako aj jeho výpoveďou
a výpoveďou svedka. Žalovaný nesprávne, účelovo vyvracia zákonný objektívny princíp zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla škodcu. Liberácia v danom prípade nie je možná,
pretože škodová udalosť má svoj pôvod v prevádzke dopravného prostriedku. Škodová udalosť bola
vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku. Keby vozidlo nebolo v prevádzke,
kameň by z neho - z jeho kolies neodletel vôbec a nepoškodil by čelné sklo a krytku zrkadla na
zrkadle žalobcu. Žalovaný neprávom spochybňuje svedeckú výpoveď vodiča vozidla, ktorým bola škoda
spôsobená. Svedok potvrdil aj to, že s istotou si pamätá, že v tom čase iné motorové vozidlo na
Železničnej ulici neprechádzalo. Žalobca má za to, že okresný súd postupoval správne a dôkazy správne
vyhodnotil a dospel k správnym právnym záverom.

5. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP (Civilný sporový
poriadok) a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného
súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa odseku 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolanie vo veci bolo podané počas platnosti Občianskeho
súdneho poriadku, pričom od 01.07.2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (CSP). Podľa
prechodných ustanovení upravených v § 470 ods. 1 platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 právne účinky úkonov,
ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Odvolací
súd preskúmal vec na základe podaného odvolania žalovaného, ktorého právne účinky nastali predo
dňom platnosti CSP, pričom aplikoval podľa odseku 1 vo veci už CSP.

8. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd dostatočne zistil skutkový stav
veci a vec správne skutkovo aj právne posúdil a vo veci správne rozhodol. Všetky skutkové zistenia
a závery o nich, ktoré z týchto zistení vyvodil, ako aj ich právne posúdenie, okresný súd dostatočne
uviedol a vysvetlil v odôvodnení svojho rozhodnutia. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Rozhodnutia považuje odvolací súd za správne a dostatočne
odôvodnené v súlade s ust. § 220 CSP (§ 157 O. s. p.). V zmysle § 387 ods. 2 CSP preto odvolací
súd toto rozhodnutie bližšie neodôvodňoval. Námietku žalovaného, a to konkrétne, že rozsudok je
nesprekúmateľný a písomné vyhotovenie je v rozpore s ust. § 220 CSP (§ 157 ods. 2 O. s. p.), odvolací
súd preto nepovažoval za dôvodnú.

9. Okresný súd v dostatočnom rozsahu a v súlade s ust. § 220 CSP (§ 157 ods. 1 a 2 O. s. p.) odôvodnil
rozsudok, jasne a zrozumiteľne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z
ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil.

10. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku uvádza, že vykonaným
dokazovaním na okresnom súde bolo nesporne preukázané, že žalobcovi na motorovom vozidle značky
LC 842 BB, ktorého je prevádzkovateľom a držiteľom, počas jazdy na ulici Železničná vo Fiľakove
vznikla škoda poškodením čelného skla na vozidle, a to odfrknutým kameňom od vozidla jazdiaceho pred
ním značky Škoda Felicia EČV: LC XXX BE, ktoré vozidlo je povinne zmluvne poistené u žalovaného.
Žalobca riadne poistnú udalosť nahlásil. Uvedené skutočnosti boli riadne preukázané pred súdom
prvej inštancie jednak listinnými dôkazmi, ako aj výpoveďou žalobcu (poškodeného) a svedka J. Y.
(škodcu). Výpoveď svedka okresný súd vyhodnotil ako logickú, presvedčivú a vierohodnú, pričom nemal
pochybnosti o tom, že k vzniku škodovej udalosti došlo spôsobom, ako to popísal žalobca. Žalovaný
v tomto smere nepredložil okresnému súdu žiadne dôkazy, ktoré by nepravdivosť opísaného priebehu
poistnej udalosti preukazovali. V tomto smere odvolací súd námietku žalovaného nepovažoval za
dôvodnú. Žalovaný opomenul, že aj jeho v konaní zaťažovalo dôkazné bremeno, aby preukázal, že k
vzniku škody mohlo dôjsť iným spôsobom, ako to tvrdili účastníci škodovej udalosti.



11. Pri zodpovednosti za škodu v zmysle § 427 Občianskeho zákonníka vždy musí ísť o škodu vyvolanú
osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla, teda určitou okolnosťou, ktorá je vlastná práve
prevádzke motorového vozidla a ktorá je objektívne spôsobilá vykonať škodu. Vymrštenie kameňa
ležiaceho na vozovke pri jazde je potrebné považovať za okolnosť, ktorá má pôvod v osobitnej povahe
prevádzky motorového vozidla  (§ 427 Občianskeho zákonníka). V tomto smere odvolací súd poukazuje
na záväzné stanovisko útvaru dohľadu nad finančným trhom Národnej banky Slovenska k likvidácii
škodových udalostí v povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla v prípadoch škôd na čelnom skle spôsobených kameňom vymršteným spod kolies
iného motorového vozidla zo dňa 16.07.2013. V stanovisku sa uvádza, že na zodpovednosť za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla sa vzťahuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené nároky na náhradu v rozsahu podľa § 4 ods. 2
zákona č. 381/2001         Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Predpokladmi vzniku
zodpovednosti prevádzkovateľa pri škodách spôsobených prevádzkou motorového vozidla sú: udalosť
vyvolaná osobitnou povahou prevádzky, vznik škody a príčinná súvislosť medzi udalosťou a vznikom
škody. Keďže zodpovednosť prevádzkovateľa pri škodách spôsobených prevádzkou motorového vozidla
je založená na princípe objektívnej zodpovednosti, tzn. bez ohľadu na zavinenie, nie je podmienkou
jej vzniku protiprávny úkon osoby, ktorá za škodu zodpovedá. Podľa § 428 Občianskeho zákonníka sa
svojej zodpovednosti nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú
pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak sa preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť
ani pri vynaložení všetkého úsilia. Ak teda bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v
prevádzke motorového vozidla, ide o absolútnu objektívnu zodpovednosť za škodu a prevádzkovateľ
sa za žiadnych okolností nemôže zbaviť svojej zodpovednosti za vznik takejto škody. V prípade škody
na čelnom skle zaujíma Národná banka Slovenska stanovisko, že vymrštenie kameňa spod kolies
iného motorového vozidla je okolnosť, ktorá má pôvod v prevádzke. Prejavom prevádzky motorového
vozidla je v tomto prípade otáčavý pohyb jeho kolies. Aj keď kameň nie je súčasťou motorového
vozidla, bez pôsobenia otáčavého pohybu kolies idúceho motorového vozidla by kameň zostal na svojom
mieste na ceste a k jeho vymršteniu a vzniku škody by nedošlo. Prevádzka motorového vozidla je
teda príčinnou vymrštenia kameňa, ktorý nárazom do čelného skla spôsobí škodu. Ak teda udalosť -
škoda na čelnom skle bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke, škoda vznikla a existuje
príčinná súvislosť medzi udalosťou a vznikom škody, prevádzkovateľ zodpovedá za škodu na čelnom
skle, a pokiaľ má uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla, je poisťovateľ povinný takúto škodu za neho nahradiť. Odvolací súd sa s uvedeným
stanoviskom plne stotožňuje, takýto výklad § 428 Občianskeho zákonníka je správny a zákonný, preto
zodpovednosť žalovaného za škodu v danom prípade je daná. Navyše predmetné stanovisko Národnej
banky Slovenska si osvojilo vo svojom zjednocujúcom stanovisku aj občianskoprávne kolégium
Najvyššieho súdu SR (stanovisko sp. zn. Cpj 5/2014 zo dňa 03.06.2014), podľa ktorého „aj škoda
spôsobená na čelnom skle motorového vozidla kameňom alebo iným predmetom vymršteným kolesom
iného motorového vozidla je škodou, ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke;
zodpovednosti za túto škodu sa podľa § 428 veta prvá Občianskeho zákonníka nemožno zbaviť.“ Z
uvedených dôvodov ani ďalšia námietka žalovaného nevyvoláva pochybnosti o správnosti napadnutého
rozsudku okresného súdu.

12. Správne okresný súd rozhodol aj o priznaní úrokov z omeškania s poukazom na ust. § 517
Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. od požadovaného
dňa, a to dňa 21.09.2011 až do zaplatenia, nakoľko žalovaný skončil šetrenie škodovej udalosti
najneskôr dňa 19.09.2011, keď prípisom z uvedeného dňa oznámil žalobcovi, že nie je oprávnený
vysporiadať náhradu škody žalobcovi. Žalobca písomne vyzval žalovaného na zaplatenie vzniknutej
škody, a to poštovou zásielkou podanou na pošte dňa 09.09.2011 vo výške 799,46 Eur. Počnúc
dňom nasledujúcim po dni, kedy žalobcovi žalovaný oznámil odmietnutie výplaty poistného plnenia,
t. j. dňom 20.09.2011, sa žalovaný dostal do omeškania s plnením záväzku voči žalobcovi. Keďže si
žalobca uplatnil úroky z omeškania až odo dňa 21.09.2011, správne mu súd priznal tieto úroky od
tohto dňa, teda od času, kedy už bol žalovaný v omeškaní. Odvolací poznamenáva, že nebolo možné
prihliadnuť na argumenty žalovaného ohľadne aplikácie § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z., pretože toto
ustanovenie sa vzťahuje len na plnenie poistnej udalosti priamo poistencovi. Pre regresné nároky toto
ustanovenie nie je použiteľné. Odvolací súd plne súhlasí s argumentami súdu prvého stupňa ohľadne
priznania uplatnených úrokov z omeškania. Okresný súd svoje rozhodnutie ohľadom priznaných úrokov



z omeškania riadne odôvodnil na strane 6 a 7 rozsudku, a preto námietka žalovaného, že postupom súdu
mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, nakoľko riadne neodôvodnil priznanie úrokov z omeškania,
nie je dôvodná.

13. Z dôvodov vyššie uvedených odvolací súd nepovažoval žiadne odvolacie námietky žalovaného za
dôvodné, a preto napadnutý rozsudok okresného súdu v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil.
14. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1
a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, preto mu odvolací
súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

15. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (§ 422 ods. 1 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§
426 CSP)



Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis; § 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 ods. 2 CSP).