Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Sd/41/2016 z 1. 11. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 1. novembra 2016, sp. zn. 6Sd/41/2016, ECLI:SK:KSPO:2016:8016200469.1 Krajský súd Prešov | 6Sd/41/2016 | ECLI:SK:KSPO:2016:8016200469.1 | 2016-11-01 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: OSP, zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b02ed74c-5ca6-41f2-9d73-65e367006563 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8016200469.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Sd/41/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8016200469
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Sláviková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8016200469.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Evou Slávikovou v právnej veci navrhovateľky E. Y., bytom Y.
XXX, K. proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústredie, v Bratislave ul. 29. augusta č. 8 - 10 o starobný
dôchodok takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 22. marca 2016.

Náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 22.03.2016 odporkyňa podľa § 65 a § 82
zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov priznala navrhovateľke od
24.01.2016 starobný dôchodok v sume 118,70 EUR mesačne.

Rozhodnutie odôvodnila citovaním ustanovenia § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona
č. 555/2007 Z.z. (ďalej len „zákona“), podľa ktorého nárok na starobný dôchodok vzniká získaním
15 rokov obdobia dôchodkového poistenia a dosiahnutím dôchodkového veku. Pretože navrhovateľka
vychovala 3 deti a 54 rokov veku dosiahla 24.10.2010, dôchodkový vek podľa § 65 ods. 5 zákona
dosiahla pripočítaním 63 kalendárnych mesiacov k veku 54 rokov t.j. 24.01.2016. K uvedenému dňu
získala 8898 dní obdobia dôchodkového poistenia. Pri posúdení nároku na dôchodok a určení jeho sumy
boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia (vrátane dôb, ktoré sa za obdobie
dôchodkového poistenia podľa zákona považujú). S poukázaním na ustanovenia § 60 ods. 10 zákona
konštatovala, že navrhovateľka získala 24 rokov a 138 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím splnila
podmienky nároku na starobný dôchodok dňa 24.01.2016.

Ďalej dôvodila, že suma starobného dôchodku je určená podľa § 66 ods. 1 zákona ako súčin priemerného
osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na
starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Priemerný osobný mzdový bod je určený ako
podiel úhrnu osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia a
obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období vyjadreného v rokoch. V rozhodujúcom období
kalendárnych rokov 1984-2015 na zistenie priemerného osobného mzdového bodu navrhovateľka
nezískala aspoň 22 kalendárnych rokov podľa § 63 ods. 6 zákona. Rozhodujúce obdobie bolo preto
podľa tohto ustanovenia § 63 ods. 7 prvej vety zákona rozšírené postupne pred 01.01.1984 tak, aby v
ňom bolo 22 kalendárnych rokov podľa § 63 ods. 6 zákona.

Ďalej uviedla, že osobné mzdové body v týchto kalendárnych rokoch sa zisťujú osobitne za každý
kalendárny rok, a to ako podiel úhrnu vymeriavacích základov, z ktorých sa platí poistné za
dôchodkové poistenie a všeobecného vymeriavacieho základu. Sumy všetkých vymeriavacích základov



za kalendárne roky 1949-2002 sú uvedené v prílohe č. 3 zákona, za kalendárne roky 2003-2013 sú
uvedené v príslušných opatreniach Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky,
ktorými boli ustanovené sumy všeobecných vymeriavacích základov za jednotlivé kalendárne roky a
po kalendárnom roky 2013 sú stanovené Sociálnou poisťovňou podľa § 11 ods. 1 zákona ako 12
násobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom
Slovenskej republiky za príslušný kalendárny rok.

Poukázala na ustanovenie § 255 ods. 3 zákona, podľa ktorého poistencovi, ktorý v niektorom
kalendárnom roku rozhodujúceho obdobia získal obdobie dôchodkového poistenia podľa citovaného
ustanovenia patrí mu za takýto kalendárny rok osobný mzdový bod, ktorého hodnota je 0,3. Takýto
kalendárny rok sa z rozhodujúceho obdobia vylučuje a na výpočet priemerného osobného mzdového
bodu sa vylúči aj počet dní kalendárneho roka obdobia dôchodkového poistenia. Ak takéto obdobie
dôchodkového poistenia netrvalo celý kalendárny rok, patrí pomerná časť hodnoty osobného mzdového
bodu pripadajúca na túto časť kalendárneho roka podľa § 255 ods. 3 zákona. Pretože navrhovateľka
získala náhradnú dobu podľa § 9 zákona č. 100/1988 Zb. v kalendárnom roku 1977, 73 dní, v
kalendárnom roku 1981, 247 dní v kalendárnom roku 1984, 261 dní, v kalendárnom roku 1987, 51 dní,
v kalendárnom roku 1992, 154 dní, v kalendárnom roku 1993, 119 dní, v kalendárnom roku 1994, 121
dní, v kalendárnom roku 1995, 138 dní, v kalendárnom roku 1996, 152 dní, v kalendárnom roku 1997,
260 dní, v kalendárnom roku 1998, 271 dní, v kalendárnom roku 2000, 293 dní, v kalendárnom roku
2001, 151 dní, patrí jej za toto obdobie pomerná časť osobného mzdového bodu 0,3. Úhrn osobných
mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je 5,3132.

Ďalej konštatovala, že v rozhodujúcom období navrhovateľka úhrnom získala 6 128 dní dôchodkového
poistenia, to znamená 16,7891 rokov dôchodkového poistenia podľa § 63 ods. 1 zákona. Podiel
úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, priemerný
osobný mzdový bod je 0,3165. Podľa § 63 ods. 4 písm. d) zákona sa k priemernému osobnému
mzdovému bodu v hodnote nižšej ako 1,0 pripočíta k roku 2016 20 % z rozdielu medzi hodnotou 1,0
a hodnotou priemerného osobného mzdového bodu. V súlade s uvedeným je hodnota priemerného
osobného mzdového bodu 0,4532. Ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok, t.j. k 24.01.2016 získala
navrhovateľka 8898 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo na účely výpočtu starobného dôchodku je
24,3781 rokov dôchodkového poistenia. Aktuálna dôchodková hodnota je podľa § 64 ods. 4 zákona v
znení zákona č. 721/2004 Z.z. 10,9930 EUR platná k 24.01.2016 a je určená ako súčin dôchodkovej
hodnoty na rok 2015 10,6865 EUR a indexu 1,02867383 zaokrúhlená na 4 desatinné miesta nahor.
Suma starobného dôchodku patriaca za obdobie dôchodkového poistenia do vzniku nároku na starobný
dôchodok je 121,50 EUR mesačne a je určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu
0,4532, obdobia dôchodkového poistenia 24,3781 rokov obdobia dôchodkového poistenie a aktuálnej
dôchodkovej hodnoty 10,9930.

Dôvodila, že navrhovateľka je sporiteľom, resp. bola sporiteľom podľa zákona č. 43/2004 Z.z. v
starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, preto sa suma starobného dôchodku ďalej podľa § 66 ods. 6 písm. a) zákona znižuje za
obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení pred 01.09.2012 o 1 pomernej sumy starobného
dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení. Suma starobného dôchodku
bola určená s prihliadnutím na to, že ku dňu priznania starobného dôchodku získala navrhovateľka
8898 dní obdobia dôchodkového poistenia. Pomerná suma starobného dôchodku patriaca za jeden deň
obdobia dôchodkového poistenia je 0,1365475 EUR mesačne. Ku dňu priznania starobného dôchodku
získala 699 dní obdobia účasti na starobnom dôchodkovom sporení. Pomerná suma starobného
dôchodku pripadajúca na obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení predstavuje 9,54467025
EUR mesačne, polovica tejto sumy je 4,77233512 EUR mesačne. Suma starobného dôchodku 121,50
EUR mesačne sa preto znižuje o 4,77233512 EUR mesačne na 116,80 EUR mesačne. Ďalej sa podľa
§ 82 zákona suma starobného dôchodku zvyšuje odo dňa priznania dôchodku o 1,90 EUR mesačne, t.j.
o pevnú sumu zvýšenia starobného dôchodku ustanovenú v § 1 písm. a) opatrenia Ministerstva práce
sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 283/2015 Z.z. na 118/70 EUR mesačne.

Citovala ustanovenie § 82b zákona upravujúceho vznik nároku na zvýšenie sumy starobného dôchodku
na sumu minimálneho dôchodku za podmienok stanovených pod písm. a), b) a c) citovaného
ustanovenia a dôvodila, že ku dňu, ku ktorému žiada navrhovateľka priznať starobný dôchodok,
získala 7438 dní kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia, ktorého presný rozpis je uvedený



v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia na určenie minimálneho dôchodku. Podľa §
60 ods. 10 zákona získala 20 rokov a 138 dní kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia.
Pretože nezískala najmenej 30 rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia, nespĺňa jednu
z podmienok nároku na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku.

Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľka domáhala preskúmania napadnutého
rozhodnutia odporkyne. Ako dôvod uviedla, že priznaný starobný dôchodok je nízky a nepokryje jej
výdavky, že v čase narodenia jej najmladšej dcéry nemohla zohnať opatrovateľku a v týchto rokoch
sa ponúkala práca len v lesníckych prácach a že pri svojich troch deťoch nemohla chodiť do práce do
mesta, keďže v týchto časoch neexistovalo žiadne zariadenie pre malé deti a musela ostať gazdinou
v domácnosti.

K opravnému prostriedku navrhovateľky sa vyjadrila odporkyňa písomným podaním zo dňa 10.06.2016,
v ktorom poukázala na podstatné skutočnosti uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.
Konštatovala, že navrhovateľka v opravnom prostriedku neuviedla žiadne konkrétne námietky ani
rozhodujúce skutočnosti, ktoré by spochybnili správnosť napadnutého rozhodnutia, a preto žiadala ho
ako vecne správne potvrdiť.

Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, ktorý v
prechodných ustanoveniach v § 492 ods. 1 upravuje, že konania podľa tretej hlavy piatej časti
Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
podľa doterajších predpisov.

Zákon č. 461/2003 Z.z. v prechodných ustanoveniach úpravám účinným od 01.07.2016 v § 293dp v ods.
1 a 2 upravuje, že konanie o opravnom prostriedku začaté pred 01.07.2016 sa dokončia podľa predpisov
účinných do 30.06.2016. Opravný prostriedok proti rozhodnutiu vydanému pred 01.07.2016, ktorý bol
podaný v súlade s predpismi účinnými v čase vydania rozhodnutia a bol doručený súdu alebo ústrediu
po 30.06.2016 sa považuje za odvolanie podľa zákona účinného od 01.07.2016 podané včas a riadne.

Z obsahu dávkového spisu odporkyne je nesporné, že opravný prostriedok navrhovateľky bol doručený
odporkyni dňa 21.04.2016, t.j. za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len O.s.p.). V predmetnom konaní ide o konanie podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. o opravnom
prostriedku proti rozhodnutiam orgánov verejnej správy. Preto súd podľa vyššie citovaných prechodných
ustanovení zákona č. 162/2015 Z.z. a zákona č. 461/2003 Z.z. konal vo veci podľa doterajších predpisov
a to O.s.p.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 250l ods. 1 a 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon
zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych
orgánov. Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s
výnimkou § 250a.

Krajský súd podľa § 250l a nasl. ustanovení O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré
mu predchádzalo, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom dávkového spisu odporkyne a
dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky nie je dôvodný.

Z obsahu dávkového spisu odporkyne súd zistil, že navrhovateľka žiadosťou spísanou dňa 26.01.2016
požiadala odporkyňu o priznanie starobného dôchodku.

Podľa § 65 ods. 1 zákona poistenec má právo na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený
najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, dôchodkový vek je
62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v ods. 4-8, § 65a a § 274 neustanovuje inak.

Podľa § 65 ods. 5 písm. g) zákona žene, ktorá vychovala 3 deti alebo 4 deti a v období od 01.01.2004
do 31.12.2013 dovŕšila vek 54 rokov sa dôchodkový vek určí tak, že k veku 54 rokov sa pripočíta v roku
2010 63 kalendárnych mesiacov.



Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ako aj obsahu dávkového spisu odporkyne je
nesporné, že navrhovateľka dosiahla dôchodkový vek dňa 24.10.2010 z dôvodu, že vychovala 3 deti.
Odporkyňa preto v súlade so zákonom postupovala, ak podľa § 65 ods. 5 zákona dôchodkový vek určila
pripočítaním 63 kalendárnych mesiacov k veku 54 rokov.

Podľa § 66 ods. 1 zákona suma starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného
mzdového dobu obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný
dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia a štvrtá veta platia rovnako.

Podľa § 66 ods. 6 písm. a) zákona suma starobného dôchodku poistenca, ktorý je sporiteľ alebo
bol sporiteľ podľa osobitného predpisu sa za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení
pred 01.09.2012 zníži o 1 sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom
dôchodkovom sporení.

Obdobie dôchodkového poistenia je vymedzené v ustanovení § 60 zákona podľa ods. 1 tohto
ustanovenia, obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie
dobrovoľného dôchodkového poistenia ak za tieto obdobia, okrem období uvedených v § 140, bolo
zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a ak tento zákon neustanovuje inak.
Ak zamestnávateľ nesplnil povinnosť platiť a odvádzať poistné na dôchodkové poistenie, podmienka
zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie u zamestnanca sa považuje za splnenú, to neplatí ak
si túto povinnosť nesplnil zamestnávateľ uvedený v § 7 ods. 2 alebo zamestnávateľ za zamestnanca,
ktorý je štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa,
alebo ktorý je členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50% účasť na majetku
zamestnávateľa.

Podľa § 61 zákona osobný vymeriavací základ je úhrn vymeriavacích základov za kalendárny rok, z
ktorých sa zaplatilo poistné na dôchodkové poistenie alebo z ktorých sa poistné na dôchodkové poistenie
podľa § 60 ods. 1 druhej vety považuje za zaplatené.

Podľa § 62 ods. 1 zákona osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel
osobného vymeriavacieho základu a všeobecného vymeriavacieho základu. Osobný mzdový bod sa
zaokrúhľuje na 4 desatinné miesta nahor.

Podľa § 63 ods. 1 zákona priemerný osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky sa určí ako
podiel súčtu osobných mzdových bodov dosiahnutý v jednotlivých kalendárnych rokov rozhodujúceho
obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období ak tento zákon neustanovuje inak.
Priemerný osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje na 4 desatinné miesta nahor. Na účely určenia obdobia
dôchodkového poistenia sa získané dni dôchodkového poistenia prepočítavajú na roky, ak tento zákon
neustanovuje inak. Obdobie dôchodkového poistenia sa zaokrúhľuje na 4 desatinné miesta.

Z obsahu dávkového spisu odporkyne súd zistil, že pri určení sumy starobného dôchodku a započítania
obdobia dôchodkového poistenia odporkyňa postupovala podľa podkladov, a to evidenčných listov
dôchodkového zabezpečenia predkladaných zamestnávateľmi a ktoré obsahovali jednak počet dní
dôchodkového poistenia, náhradnú dobu, ako aj osobné vymeriavacie základy, ktoré sú totožné s
tými, ktoré sú uvedené aj v osobnom liste dôchodkového poistenia, ktorý tvoril prílohu napadnutého
rozhodnutia.

Navrhovateľka v opravnom prostriedku, ani na nariadenom pojednávaní pri ústnom vyjadrení neuviedla
žiadne skutočnosti, ktorými by spochybňovala správnosť údajov uvedených v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia odporkyne.

Podľa § 209 ods. 1 zákona rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne,
ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi
predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané
náležitosti. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a
poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom
rozsahu.



Podľa § 209 ods. 4 zákona v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie,
ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a
pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

Súd po oboznámení sa s obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ako aj dávkového spisu
odporkyne dospel k záveru, že odporkyňa pri rozhodovaní vo veci vychádzala z podkladov, ktoré si
zabezpečila a to evidenčných listov dôchodkového poistenia, rozhodujúcich skutočností, ktoré uviedla
navrhovateľka v žiadosti o priznaní starobného dôchodku a tieto zistené skutočnosti zodpovedajú
skutočnostiam a údajom, ktoré sú v napadnutom rozhodnutí aj uvedené. Z odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia je zrejmá aj správna úvaha, na základe ktorej odporkyňa rozhodovala, ako aj ustanovenia
právnych predpisov na základe ktorých rozhodovala.

Námietka navrhovateľky, že priznaný starobný dôchodok je nízky je právne irelevantná. Odporkyňa
pri rozhodovaní vo veci, ani súd pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia nemôže v danom prípade
na takúto námietku prihliadať, pretože zákon č. 461/2003 Z.z. neobsahuje žiadané ustanovenie, ktoré
by prihliadalo na sociálnu situáciu poistenca, resp. iné kritériá, ktoré by zmierňovali tvrdosť zákona.
Podmienky pre priznanie nároku na starobný dôchodok a určenie jeho sumy sú konkrétne a striktne
stanovené zákonom.

Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. rozhodnutie odporkyne ako vecne
správne a zákonné potvrdil.

O trovách konania súd rozhodoval podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.
Navrhovateľka nemala v konaní úspech a odporkyňa aj pri úspechu v konaní nemá zo zákona právo na
náhradu trov konania. Preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší
súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.