{"guid": "16830e6d-b92e-464a-b95a-3af90f317bdc:7c64edcf-d8ba-4376-9ee2-2ba21053a9b9", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2017:7513205005.3", "spisova_znacka": "1Co/163/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 1Co/163/2016 z 25. 4. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 25. apríla 2017, sp. zn. 1Co/163/2016, ECLI:SK:KSKE:2017:7513205005.3", "identifikacne_cislo": "7513205005", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Eva Bíróová", "sudca_id": 1284, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-biroova-1284", "datum_vydania": "2017-04-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Dedičské právo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7c64edcf-d8ba-4376-9ee2-2ba21053a9b9", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7513205005.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2017:7513205005.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2017:7513205005.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/163/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7513205005
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7513205005.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov JUDr.
Adriany Murínovej a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu:CD Consulting s.r.o., so sídlom Praha 1,
Politických vězňů 1272/21, Česká republika, IČO: 26 429 705, zastúpeného Advokátskou kanceláriou
Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grősslingova č. 4, proti žalovanej T. N., R.. XX. XX. XXXX,
D. Č., C. XXX/XX, o zaplatenie 466,00 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Košice - okolie zo dňa 19. 10. 2015 č.k. 13C/248/2013-90 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P r i p ú š ť a  čiastočné späťvzatie žaloby ohľadne zmenkového úroku nad 0,06 % denne, v tejto
zamietavej časti rozsudok  z r u š u j e  a konanie  z a s t a v u j e.

V prevyšujúcom zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania rozsudok potvrdzuje.

Stranám sporu  n e p r i z n á v a  náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a účastníkom nepriznal právo na náhradu
trov konania.

2. Týmto rozsudkom rozhodol o nároku na plnenie zo zmenky podľa Nariadenia Európskeho parlamentu
a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu.
Žalobca si uplatnil v návrhu nárok na zaplatenie istiny v sume 466,00 eur so zmenkovým úrokom  v
celkovej sume 709,79 eur, so zmenkovým úrokom 0,25 % denne zo sumy 466,00 eur od 22. 10. 2012
do zaplatenia, s ročným úrokom v celkovej sume 40,45 eur, so 6 % ročným úrokom zo zmenkovej sumy
od 22. 10. 2012 do zaplatenia.

3. Rozsudok odôvodnil súd prvej inštancie tým, že žalobcu vyzval prostredníctvom tlačiva B v zmysle
Nariadenia dňa 30. 09. 2014, aby svoj návrh doplnil tak, aby predložil zmluvu, na základe ktorej bola
zmenka vystavená, ďalej splátkový kalendár a prehľad uhradených splátok žalovaným. Právny zástupca
žalobcu podaním došlým súdu 29. 10. 2014 uviedol, že poskytol súdu dostatočne jasné a primerané
informácie o uplatnenej pohľadávke, ktorá je založená na zmenkových nárokoch vyplývajúcich z platnej
zmenky. Poukázal na to, že predložil súdu originál zmenky žalovanej tlačivo C na odpoveď podľa
Nariadenia spolu s poučením. Žalovaná na túto žiadnym spôsobom nereagovala a vyplnené tlačivo
súdu späť nevrátila. Súd prvej inštancie uviedol, že vykonaným dokazovaním, a to oboznámením
sa s obsahom zmenky zistil, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. uzavrela so žalovanou zmluvu o
spotrebiteľskom úvere, ktorý bol zabezpečený blankozmenkou. Následne táto spoločnosť indosovala
zmenku vzniknutú z uvedenej spotrebiteľskej zmluvy na žalobcu. Žalobca ako indosatár sa stal
nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú  vystavila žalovaná dňa 14. 01 .2010 na zmenkovú



sumu 496,00 eur, pričom sa zaviazala k úhrade zmenkového úroku 0,25 % denne od 21. 03. 2011 do
zaplatenia. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4
rokov od vystavenia“. Na základe oboznámenia sa s obsahom samotného návrhu súd prvej inštancie
uzavrel, že považuje za nesporné, že na prejednávanú vec je potrebné aplikovať Nariadenie Európskeho
parlamentu a Rady č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu. Mal však za to, že to neznamená, že ak žalobca predložil v tomto konaní ako
jediný listinný dôkaz prvopis zmenky, že súd podľa článku 4 ods. 4 Nariadenia, ak sa domnieva, že
informácie, ktoré poskytol žalobca  nie sú dostatočne jasné a primerané a pokiaľ sa pohľadávka nezdá
byť zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, že nemôže žalobcovi uložiť doplniť informácie
alebo dokumenty v lehote určenej súdom. Z týchto dôvodov súd vyzval žalobcu vzorovým tlačivom
B, aby doplnil svoj návrh tak, aby predložil zmluvu, na základe ktorej bola zmenka vystavená, ako aj
splátkový kalendár a prehľad uhradených splátok žalovaným. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval,
že v danom prípade nejde o zmenkové konanie ako také, ale o konanie vo veciach spotrebiteľských
zmlúv, na ktoré sa vzťahuje zákon č. 281/2001 Z.z. o spotrebiteľských zmluvách, nakoľko je konajúcemu
súdu z rozhodovacej činnosti známe, že obchodná spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. poskytovala a
poskytuje spotrebiteľské úvery a na základe toho vedie na súdoch na území SR spotrebiteľské spory na
vymáhanie pohľadávok z poskytnutých spotrebiteľských úverov, pričom na základe takto poskytnutých
úverov vystavovala a prijímala zmenky, ktoré v tomto prípade mali zabezpečovaciu funkciu k takto
poskytnutým úverom a to tak, aby si zabezpečila tento úver pred porušením platobnej disciplíny zo strany
žalovaného. Konštatoval, že predmetná zmenka bola vystavená dňa 14. 01. 2010 v K. R. D., a to za
účinnosti zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, kde podľa jeho § 4 ods. 6 bolo možné
zmenkou zabezpečiť nároky zo spotrebiteľských úverov. Novela zákona o ochrane spotrebiteľa, podľa
§ 5a ods. 1 písm. b), účinná od 01. 05. 2014, ako aj podľa § 29b neumožňuje, aby zmenka mala vo
vzťahu k spotrebiteľským úverom už ani platobnú, ani zabezpečovaciu funkciu. Z uvedeného vyvodil, že
predmetná zmenka mohla byť vystavená iba na zabezpečenie dlhu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
nie na plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Poukázal na to, že žalobca vo veci nenavrhoval vydať
zmenkový rozkaz a za takejto situácie predloženú zmenku považoval podľa Nariadenia iba za jeden
z dôkazov na vydanie navrhovaného rozsudku. Poukázal na to, že nie je zmenkovým súdom podľa §
10 zákona č. 371/2004 Z.z. a preto nemohol vo veci rozhodovať na základe predloženej zmenky ako
jediného dôkazu v tomto konaní. S poukazom na postavenie žalovanej ako spotrebiteľa mal za to, že
nárok žalobcu je potrebné posudzovať nie iba podľa zmenkového a šekového zákona, ale aj podľa
zákona č. 258/2001 Z.z., resp. zákona 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v rámci ktorého sa
spotrebiteľovi poskytuje zvýšená ochrana jeho práv. S poukazom na zásadu kontradiktórnosti konania
mal za to, že má rozhodovať iba na základe dôkazov predložených a označených účastníkmi konania a
sám nemá povinnosť pátrať po dôkazoch, ak ich účastníci nepredložia s prihliadnutím na to, že európske
konanie s nízkou hodnotu sporu je postavené na písomnom styku účastníkov konania so súdom a preto z
vlastnej iniciatívy nepovažoval za potrebné vykonať iné dôkazy, než ktoré predložili účastníci. Vzhľadom
na to, že žalobca na výzvu súdu reagoval tak, že nepredložil súdom požadované listiny - zmluvu, na
základe ktorej bola zmenka vystavená, ako aj splátkový kalendár uhradených splátok žalovanou, súd
v zmysle článku 4 ods. 4 Nariadenia žalobu v celom rozsahu zamietol, majúc za to, že zmenka ako
postačujúcim dôkazom na preukázanie dôvodnosti nároku žalobcu.

4. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Tento žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a jeho žalobe
v celom rozsahu vyhovieť a priznať mu náhradu trov konania. Svoje odvolanie zakladal na dôvodoch
uvedených v ust. § 205 ods. 2 písm. a/, b/ a f/ O.s.p. V odvolaní uviedol, že sa nestotožňuje so závermi
súdu prvej inštancie a k týmto záverom považoval za potrebné uviesť, že predmetom konanie je výlučne
zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. V konaní uplatňuje bezpodmienečný záväzok žalovanej, že
táto zmenku zaplatí. Súd však vec posudzoval akoby išlo o bežný zmluvný záväzok, čo je neprípustné.
Má za to, že súd takto ignoroval ust. § 17 ZŠZ (zákona zmenkového a šekového). Keďže z tohto
ustanovenia vyplýva, že žalovaný vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči
majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným veriteľom zmenky. Pripustil, že za určitých
okolností je možné uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči žalobcovi, avšak námietka musí byť vznesená
zo strany žalovaného a predovšetkým žalovaný v tejto situácii nesie dôkazné bremeno na preukázanie
svojich tvrdení. Nie je prípustné, aby túto úlohu a iniciatívu na seba prevzal súd a suploval aktivitu
žalovaného. Uvedené námietky majú hmotnoprávny charakter, preto v záujme zachovania rovnosti
strán súd nie je oprávnený žalovaného na nich ani upozorniť. K záverom súdu o tom, že zmenka nie
je dôkazom a iné dôkazy zo strany žalobcu predložené neboli uviedol, že si splnil svoju povinnosť
tvrdenia, aj dôkaznú povinnosť tak, ako mu to ukladá zákon a to tým, že predložil súdu originál platnej



a riadne vystavenej zmenky, ktorá spĺňa všetky formálne a materiálne znaky podľa zákona č. 191/1950
Zb. Má za to, že predpokladom vydania rozsudku bolo výlučne predloženie originálu zmenky ako
listinného cenného papiera, ktorý inkorporuje v listine ako takej samotné právo žalobcu. Ide o jediný
legitimizačný prostriedok, ktorý nie je možné ničím iným nahradiť. Zmenka je samostatným abstraktným
záväzkom neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na
zmenke uvedené. Za pochybenie súdu prvej inštancie považuje skutočnosť, že sa aplikácie o príslušných
ustanovení o zmenkách upravených v zákona 191/1950 Zb. vôbec nezaoberal a ignoroval predmet
sporu. V súvislosti s ním uvedenými odvolacími námietkami poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR zo dňa 22. 10. 2008 sp. zn. 5Obo/3/2008 a uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
43CoZm/10/2013 zo dňa 21. 11. 2013. Za nesprávny považuje postup súdu prvej inštancie v tom, že vo
vyjadrení žalovaného niet zmienky o tom, aby voči žalobcovi a nároku zo zmenky vzniesol relevantné
námietky, prípadne aby navrhol vykonať nejaké dôkazy. Napriek tomu súd prvej inštancie vo veci vytýčil
ústne pojednávanie a napriek tomu, že žalobca s takýmto procesným postupom nesúhlasil a ani ho
nenavrhol.

5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

6. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 28.12.2015 žalobca zobral svoju žalobu späť v časti
uplatneného zmenkového úroku, a to nad sumu 0,06 % denne.

7. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (C.s.p.). Podľa
prechodných ustanovení tohto zákona uvedených v § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona zostávajú zachované.

9. S poukazom na čiastočné späťvzatie žaloby po rozhodnutí súdu prvej inštancie odvolací súd v súlade
s ust. § 370 os. 1 C.s.p. pripustil čiastočné späťvzatie žaloby, v tejto časti zrušil rozsudok súdu prvej
inštancie a konanie zastavil.

10. V prevyšujúcej časti odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie uznesenie podľa ust. §
380 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

11. Súd prvej inštancie rozhodol správne, pokiaľ nárok žalobcu zamietol pre neunesenie dôkazného
bremena. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a
preto sa v súlade s ust. § 387 ods. 2 C.s.p. obmedzuje na konštatovanie správnosti týchto dôvodov a s
poukazom na odvolacie námietky žalobcu považuje za potrebné k týmto dôvodom dodať:

V súvislosti s odvolacou námietkou, v ktorej žalobca namieta postup súdu, ktorý na splnenie povinnosti
žalobcu označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení vyzval žalobcu na doplnenie návrhu a označenie
dôkazov, považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že dňa 20. 10. 2015 prijalo občianskoprávne
kolégium Najvyššieho súdu SR, ako aj obchodnoprávne kolégium Najvyššieho súdu SR spoločné
stanovisko k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo
vzťahu k ochrane spotrebiteľa v nasledujúcom znení:

I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu
procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že :
1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;

2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúcich ich rozsah a
povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie.



II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.

III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bezohľadu na to, či
je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu
posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

12. Stanovisko je uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky 8/2015 pod číslom 93.

13. Z vyššie citovaného stanoviska vyplýva, že ak vystaviteľom zmenky je spotrebiteľ, čo nepochybne
bolo preukázané aj v prejednávanej veci, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená, v danom prípade
zákon 258/2001 Z.z.

14. S poukazom na tieto závery považuje odvolací súd za správny postup súdu prvej inštancie, ktorý
v záujme ochrany spotrebiteľa považoval za nevyhnutné vykonať vo veci aj ďalšie dôkazy, okrem
oboznámenia sa s obsahom samotnej žalobcom predloženej zmenky.

15. Postup, ktorého sa žalobca domáha v odvolaní môže byť aktuálny iba v osobitnom skrátenom
konaní podľa ust. § 175 O.s.p. (zmenkový platobný rozkaz). Podmienkou takéhoto postupu je však
skutočnosť, aby sa žalobca v návrhu domáhal vydania zmenkového platobného rozkazu. Žalobca s
však v prebiehajúcom konaní nedomáhal vydania zmenkového platobného rozkazu, a preto neprichádza
do úvahy ani aplikácia uvedeného ustanovenia. Správne postupoval súd prvej inštancie, ktorý na
vec aplikoval vnútorný procesný predpis, teda O.s.p. a v rámci neho aj jeho druhú hlavu III. časti
upravujúcej dôkaznú povinnosť, vykonávanie dôkazov, dôkazné prostriedky a hodnotenie dôkazov. V
rámci dokazovania podľa tejto procesnej úpravy nemožno samotnú zmenku hodnotiť obdobne, ako v
konaní podľa ust. § 175 O.s.p.

16. Odvolací súd preto považuje za správny postup súdu prvej inštancie, ktorý žalobcu vyzval na splnenie
si svojej procesnej povinnosti vo vyplnenom tlačive B podľa článku IV. ods. 4 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady ES č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu. Správne ho v tomto tlačive vyzval na doplnenie jeho návrhu o náležitosti uvedené v
ust. § 79 ods. 1 O.s.p., teda predovšetkým o potrebu pravdivého opísania rozhodujúcich skutočností a
označenie dôkazov na ich preukázanie.

17. Takéto závery súdu prvej inštancie nie sú v rozpore ani s citovaným rozsudkom Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 5Obo/3/2008. V uvedenom konaní sa žalobca totiž domáhal práve vydania
zmenkového platobného rozkazu a preto súd aplikoval postup uvedený v § 175 O.s.p. Rozhodnutie
súdu prvej inštancie nie je ani v rozpore s ďalším žalobcom označeným uznesením Krajského súdu v
Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013, keďže z dôvodov tohto rozhodnutia vyplýva, že k zrušeniu
prvostupňového rozhodnutia v uvedenej veci došlo z dôvodu, že odvolací súd zistil, že pred súdom
prvého stupňa došlo k vadám v postupe podľa článku VII. ods. 1 Nariadenia pri posudzovaní procesných
otázok v priebehu konania, keď súd prvého stupňa postup v konaní, ktorý vyplýva z Nariadenia, ale aj
Občianskeho súdneho poriadku nedodržal § 120 O.s.p. pri dokazovaní. Odvolací súd v tomto konaní
poukázal na skutočnosť, že súd prvého stupňa neposkytol odvolateľovi poučenie o dôkaznej povinnosti,
a to v nadväznosti na ním deklarovaný iný právny názor na navrhovateľom uplatnený nárok zo zmenky.

18. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že na rozdiel od vyššie uvedeného konania v posudzovanej
veci súd prvej inštancie si uvedenú procesnú povinnosť splnil práve doručením vyplneného tlačiva B
európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu.

19. S poukazom na tieto dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny
podľa § 387 ods. 1 C.s.p.



20. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 C.s.p. Podľa pomeru úspechu vo veci neúspešnému žalobcovi náhrada trov odvolacieho konania
nepatrí a žalovanej odvolacie trovy nevznikli, preto odvolací súd stranám sporu nepriznal náhradu trov
odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie   n i e  j e   prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie  (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je



podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "13C/248/2013", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}