{"guid": "167b2aea-92f7-4ccf-bdbf-f97e94e154ae:4e203cc3-1439-4fa6-86c5-2c92c1f9ce19", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2018:2315218052.1", "spisova_znacka": "23Co/346/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co/346/2017 z 16. 9. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 16. septembra 2018, sp. zn. 23Co/346/2017, ECLI:SK:KSTT:2018:2315218052.1", "identifikacne_cislo": "2315218052", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Darina Kriváňová", "sudca_id": 332, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-darina-krivanova-332", "datum_vydania": "2018-09-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-420.odsek-2.pismeno-a)", "nazov": "§ 420 ods. 2 písm. a) OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-420.odsek-2.pismeno-a)", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-420"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-420"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4e203cc3-1439-4fa6-86c5-2c92c1f9ce19", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2315218052.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2018:2315218052.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2018:2315218052.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/346/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315218052
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2315218052.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a sudkýň:
JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci žalobcu: P. V. nar. X.X.XXXX,
bytom B. XXX, P., zast. advokátom Mgr. Petrom Magdáliom, so sídlom Vajanského 1520, Galanta,
proti žalovanému: Martin Galbavý, IČO: 40 895 432, s miestom podnikania Šintava 624, zastúpený
advokátom Mgr. Norbert Stanko, so sídlom M. R. Štefánika 4280/30, Sereď, o zaplatenie 2 025,- eur s
prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu v Galante č. k. 15C/520/2015 - 67 zo
dňa 28. februára 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie  s a   p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi sa priznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd I. inštancie rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 2.025,- eur spolu s 5,05 % ročným
úrokom z omeškania od 21.7.2015 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Súd
žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania. Rozhodol tak na základe žaloby, ktorou sa žalobca domáhal,
aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 2.025,- eur spolu s príslušenstvom. Svoj návrh
odôvodnil tak, že žalovaný ako podnikateľský subjekt vykonával práce na fasáde rodinného domu vo
vlastníctve Mgr. L. Y. v obci P. na B. ulici č. XXX. Uvedený dom pritom priamo susedí s nehnuteľnosťami
vo vlastníctve žalobcu. Pri prevádzkovej činnosti vykonávanej žalovaným došlo k vypíleniu 5 kusov
okrasných kríkov druhu buxus sempervirens, ktoré boli vysadené pozdĺž rodinného domu, na ktorom
boli vykonávané stavebné práce, a ktoré boli vo vlastníctve žalobcu. Kríky mali výšku viac ako 2 metre a
žalobca ich zasadil pred viac ako 17 rokmi. Pri stanovení výšky škody žalobca vychádzal z ceny, za ktorú
obdobné kríky predáva spoločnosť Flera, s.r.o. so sídlom v Českej republike, Za Papírnou 209/3, Praha
7, ktorá kríky uvedeného druhu vo výške 175 až 200 cm ponúka na predaj prostredníctvom internetovej
stránky A. za cenu 22 815,- Kč za kus, t.j. podľa kurzového lístka NBS platného k 30.5.2015, t.j. ku
dňu vzniku škody je cena v eurách 832,63 eur. Z uvedenej celkovej hodnoty kríkov, ktorých hodnota
predstavuje spôsobenú škodu si žalobca žalobou uplatnil čiastku vo výške 2.025,- eur.

2. Súd I. inštancie tak v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, že vo veci zaujal stanovisko, že
škoda bola spôsobená žalovaným žalobcovi pri výkone prevádzkovej činnosti, pričom pod prevádzkovou
činnosťou je potrebné chápať cieľavedomú a organizovanú činnosť, ktorá spravidla súvisí s výkonom
podnikateľskej alebo obchodnej činnosti smerujúcej k dosiahnutiu určitého cieľa. V konaní nebolo
sporné, že k vzniku škody došlo pri výkone podnikateľskej činnosti žalovaného, pričom žalovaný ako
podnikateľský subjekt v zmysle § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka zodpovedá za škodu spôsobenú
osobami, ktoré na výkon svojej podnikateľskej činnosti použil. Keďže v danom prípade ide o škodu
spôsobenú prevádzkovou činnosťou, je táto zodpovednosť za škodu objektívneho charakteru, pričom



občiansky zákonník v § 420 ods. 3 ustanovuje možné liberačné dôvody. Ani jeden z týchto liberačných
dôvodov žalovaný ako škodca v priebehu konania nepreukázal, preto súd pri rozhodovaní jednoznačne
vychádzal z toho, že škoda spôsobená na majetku žalobcu bola spôsobená žalovaným, ktorý za ňu v
plnej miere zodpovedá. Čo sa týka stanovenia výšky škody jej spôsob stanovenia a celkovú uplatnenú
výšku žalovaný v konaní nijakým spôsobom nerozporoval, preto súd pri rozhodovaní o tejto otázke
vychádzal z vyčíslenia škody, ktoré vykonal žalobca a to tak, že súdu dostatočným a hodnoverným
spôsobom preukázal, že jediný predajca na území Slovenskej a Českej republiky okrasné dreviny
rovnakej výšky predáva za cenu 832,60 eur za kus. Z takto vzniknutej škody si žalobca uplatnil čiastku
2.025,- eur, teda menej, než bola ním vyčíslená škoda. Z uvedených dôvodov súd žalobe v celom
rozsahu vyhovel.

3. Súd žalobcovi priznal aj právo na zaplatenie úroku z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, a to v zákonnej výške 5,05 % ročne od 21.7.2015, teda odo dňa, ktorý nasleduje po dni, v
ktorom sa skončila lehota na dobrovoľné plnenie stanovená žalobcom v jeho výzve na náhradu škody
zo dňa 10.7.2015, ktorú doručil žalovanému.

4. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd žalobcovi ako procesne úspešnej strane sporu priznal právo na náhradu
trov konania v plnej výške, pričom o výške náhrady trov konania bude súd rozhodovať po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

5. Proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 28.2.2017 podáva žalovaný odvolanie, na základe
ktorého žiada, aby odvolací súd zmenil rozsudok Okresného súdu a návrh navrhovateľa zamietol,
prípadne aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu I. inštancie na ďalšie konanie. Napadnutým rozsudkom
Okresný súd Galanta určil povinnosť platiť žalobcovi 2.025 eur spolu s 5,05 % ročným úrokom z
omeškania od 21.7.2015 do zaplatenia. Termín pojednávania bol stanovený na deň 28.2.2016 a právny
zástupca žalovaného sa ospravedlnil z dôvodu zdravotných problémov, no súd napriek tomu vo veci
pojednával a rozhodol, dôkaz: mail - ospravedlnenie podateľňa OS Galanta. Na základe uvedeného
má za to, že súd postupoval v rozpore so základnými ústavno-procesnými zásadami konania, a to
konkrétne zásadou rovnosti účastníkov konania, ktorá je zakotvená v čl. 47 Ústavy SR. Podľa § 18
OSP, majú účastníci v občianskom konaní súdnom rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť
im rovnaké možnosti na uplatnenie práv. Právo na spravodlivý proces zaručené článkom 6 ods. 1
Dohovoru zahŕňa právo, aby každá strana občianskeho súdneho konania mala primeranú možnosť
obhajovať svoju záležitosť pred súdom za podmienok, ktoré ju podstatne neznevýhodňujú v pomere k
druhej strane. Princíp rovnosti vyžaduje, aby každá strana mala možnosť predkladať alebo navrhovať
dôkazy na podporu svojich tvrdení. ÚS SR formuloval požiadavku rovnosti zbraní tiež v tom zmysle,
že „žiadne ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku nemožno vykladať a uplatňovať v konaní pred
súdom tak, aby niektorý z účastníkov bol zvýhodnený na úkor druhého účastníka pri uplatňovaní práv
alebo aby mal priaznivejšie postavenie pri prejednávaní a rozhodovaní vecí.“ ÚS SR konštatoval, že
„postup, ktorým súd odníme účastníkovi konania možnosť vyjadriť sa k dôkazu, ktorý súd vykonal, a
ktorý obsahoval zistenie významné pre jeho rozhodnutie, a vytvorí tak dotknutému účastníkov konania
podstatne nevýhodnejšie podmienky na preukázanie svojich tvrdení, než akými disponuje druhý účastník
konania, je nielen porušením práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy SR, ale aj porušením princípu kontradiktórnosti a princípu rovnosti prvkov práva na spravodlivé
súdne konanie.“ Taktiež prišlo k porušeniu zásady kontradiktórnosti, podľa ktorej by súdne rozhodnutie
malo vychádzať predovšetkým z výsledkov konfrontácie strán v spore, z ktorých každá musí mať
možnosť vyjadriť sa k požiadavkám a tvrdeniam druhej strany a právo na to, aby sa vypočuli jej
argumenty. Súd sa nezaoberal tvrdením žalovaného, ktorý sa už v samotnom odpore vyjadril, že pred
samotným nástupom na vykonávanie stavebných prác - úpravy fasády som ja osobne prišiel prezrieť
miesto výkonu, kde bolo zistené v sprievode majiteľa p. Y., že predmetné okrasné kríky, sa opierajú o
jeho dom a teda nebude možné na tomto mieste vykonať dané práce, a to postavenie lešenia, zateplenie
a fasádna úprava domu. Po vzájomnom prehodnotení p. Y. prišiel s návrhom, že zavolá na stretnutie
navrhovateľa. Po tom ako sme sa všetci traja zišli mu p. Y. oznámil skutočnosť, že tieto okrasné dreviny
sa nachádzajú na jeho parcele, o čom svedčí aj geometrický náčrt. Z dôvodu dobrých susedských
vzťahov vyzval investor, teda p. Y. navrhovateľa na odstránenie týchto drevín. Navrhovateľ uviedol hneď
na mieste, že on to robiť nebude, ale môžeme to urobiť my popri prácach. Pri týchto rozhovoroch
bolo jasne dohodnuté, že sa budeme pohybovať pri výkone týchto práce na hraniciach parciel k čomu
navrhovateľ nemal žiadne výhrady. Práce boli vykonávané cca 4 dni, a preto mal možnosť kedykoľvek
nás vyzvať na opustenie jeho pozemku, poprípade mohol zavolať hliadku PZ a toto nahlásiť. Toto sa



však počas celej doby výkonu prác ani raz nestalo, ani neprišlo z jeho strany na vyzvania, aby sme jeho
pozemok opustili. Súd mal brať na vedomie ustanovenie § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník
veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by
vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami
pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na
upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom,
prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením
a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v
nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu
presahujúce na jeho pozemok podľa § 127 ods. 3 Obč. zákonníka - Vlastníci susediacich pozemkov sú
povinní umožniť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, pripadne na stavby
na nich stojace, pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a
stavieb. Rozhodnutie prvoinštančného súdu považuje za nesprávne, pretože súd nedostatočne zistil
skutkový stav veci, vo veci nebol vypočutý žalovaný ako dôležitý účastník konania, súd sa dostatočne
nevysporiadal sa s predloženými dôkazmi ani s tvrdeniami žalovaného a svedka Mgr. L. Y. a zároveň
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

6. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného. Žalobca sa plne stotožňuje s výrokmi rozsudku
Okresného súdu Galanta č. k. 15C/520/2015-67 zo dňa 28.2.2017 a tieto považuje za vecne správne, a
teda má za to, že je daný dôvod na to, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu I. inštancie v celom
rozsahu v zmysle § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku potvrdil. Konajúci súd I. inštancie vykonal
dokazovanie v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy správnym a zákonným spôsobom vyhodnotil,
dostatočne zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil, pričom svoje rozhodnutie aj náležitým
a zákonným spôsobom odôvodnil v odôvodnení napadnutého rozsudku. Čo sa týka ospravedlnenia
právneho zástupcu žalovaného, tak z e-mailovej správy predloženej právnym zástupcom žalovaného,
ktorá správa bola pripojená k odvolaniu, nie je možné zistiť, či a kedy (presný dátum) bola táto doručená
konajúcemu súdu I. inštancie. Zároveň k predmetnému e-mailu nie je pripojený žiadny dôkaz, ktorý by
preukazoval v ňom tvrdenú práceneschopnosť právneho zástupcu žalovaného, teda z predmetného
e-mailu nie je možné ani zistiť či boli dané dôvody na ospravedlnenie neúčasti právneho zástupcu
žalovaného na pojednávaní dňa 28.2.2017. Zrejmé je to, že konajúci sudca súdu I. inštancie týmto
ospravedlnením na pojednávaní dňa 28.2.2017 nedisponoval, keďže to uviedol aj v zápisnici o tomto
pojednávaní a tiež, že predmetné ospravedlnenie sa vzťahuje len na neúčasť právneho zástupcu
žalovaného, a nie aj na ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní samotného žalovaného, ktorý sa však
predmetného pojednávania tiež nezúčastnil. V danom smere má zato, že predmetné pojednávanie dňa
28.2.2017 konajúci súd vykonal zákonným spôsobom v súlade so všetkými dotknutými ustanoveniami
právneho poriadku Slovenskej republiky a tak zo strany konajúceho súdu I. inštancie nedošlo k
porušeniu žiadnych práv žalovaného, ktoré sa vzťahujú na civilné sporové konanie (t. j. žiadnych práv
zakotvených v medzinárodných zmluvách. Ústave SR ako ani zákonoch a iných právnych predpisoch),
a to tak na pojednávaní dňa 28.2.2017 ako ani celkovo v tomto konaní. Žalobca ďalej poukazuje na
to, že žalovaný ani len nijak nereagoval na povinnosť na predloženie alebo na označenie všetkých
dôkazov na preukázanie jeho tvrdení, ktorú povinnosť súd uložil sporovým stranám na pojednávaní dňa
4.10.2016, pričom túto si sporové strany mali splniť najneskôr do konca novembra 2016 (v prípade,
ak by medzi stranami neprišlo k mimosúdnej dohode, ku ktorej ani neprišlo). Žiadne takéto vyjadrenie
týkajúce sa označenia a predloženia dôkazov zo strany žalovaného nebolo žalobcovi doručené ako
ani oznámené na súdnom pojednávaní dňa 28.2.2017. V konaní bolo preukázané, že predmetné
kríky (buxus semprvirens) boli vo vlastníctve žalobcu, žalobca na ich vypílenie nedal nikdy súhlas ani
žalovanému ako ani majiteľovi susedného domu (sv. Y.), čo potvrdil aj samotný sv. Y. na pojednávaní dňa
28.2.2017, keď tento potvrdil, že so žalobcom sa ohľadom týchto buxusov (krušpánov) nijak nedohodol,
nedohodol sa so žalobcom na ich odstránení ako ani na žiadnom inom postupe, týkajúcom sa týchto
buxusov. Zároveň sv. Y. vo svojej výpovedi uviedol, že o buxusoch (krušpánoch) nehovoril ani so
žalovaným, keďže čakal, že práce na jeho dome začnú z druhej strany, a teda ani len sv. Y. ako vlastník
susedného domu a pozemku nedal žalovanému súhlas alebo pokyn na vypílenie predmetných buxusov,
a teda v danom smere neprichádza ani len do úvahy aplikácia ust. § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
na ktorú sa žalovaný odvoláva v odvolaní. Rovnako v konaní nebolo preukázané že by bolo potrebné
robiť v súvislosti s prácami na susednom dome akékoľvek opatrenia v súvislosti s dotknutými buxusmi,
a už tobôž nie potreba ich úplného spílenia. Čiže nie je pravdou to, čo uvádza žalovaný v odvolaní,
že by žalobca umožnil žalovanému predmetné kríky odstrániť. Žalobca takýto súhlas nikdy neudelil ani
žalovanému ako ani majiteľovi susedného domu a pozemku sv. Y.. Rovnako skutočnosti nezodpovedajú



ani tvrdenia ohľadom toho, že by mali byť predmetné kríky zasadené na pozemku p. Y., k čomu žalobca k
svojmu podaniu zo dňa 7.6.2016 (Vyjadrenie navrhovateľa k odporu proti platobnému rozkazu odporcu)
doložil relevantné dôkazy - geometrický náčrt z geometrického plánu, katastrálnu mapu a list vlastníctva,
z ktorých jednoznačne vyplýva, že predmetné dreviny sa nachádzali na pozemku žalobcu. Zároveň
žalobca nedal pracovníkom žalovaného ako ani žalovanému súhlas na to, aby vstupovali na jeho
pozemok a v čase, keď sa nachádzal doma si títo od neho ani žiadny súhlas so vstupom na jeho
pozemok a na vykonávanie prác na susednom dome ani nepýtali a na jeho pozemok vstúpili bez súhlasu
žalobcu, z čoho je tiež zrejmý postup pri vykonávaní prác pracovníkmi žalovaného v danom prípade.
V čase keď vstúpili pracovníci žalovaného na pozemok žalobcu nebol doma ani len majiteľ susedného
domu p. Y., čo sám potvrdil pri svojom výsluchu na pojednávaní dňa 28.2.2017. Na základe vykonaného
dokazovania v tejto právnej veci je zrejmé, že žalobca sa svojho nároku domáha v tomto konaní
dôvodne a zákonným spôsobom. Žalobca mal záujem riešiť dotknutú vec mimosúdne, keď výzvou
zo dňa 10.7.2015 vyzval žalovaného na náhradu škody, na ktorú výzvu žalovaný nijak nereagoval,
následne na pojednávaní dňa 4.10.2016 súhlasil s mimosúdnym rokovaním so žalovaným, ktorého
výsledkom by mohla byť mimosúdna dohoda, za ktorým účelom konajúci súd pojednávanie odročil.
Následne právny zástupca žalobcu zaslal dňa 15.11.2016 e-mail právnemu zástupcovi žalovaného,
ktorým mu ponúkol osobné stretnutie v súvislosti s možnosťou mimosúdnych rokovaní, na ktorý však
žalovaný ani jeho právny zástupca nijak nereagovali a k mimosúdnej dohode následne neprišlo. Po
neúspechu mimosúdnych rokovaní boli strany sporu povinné (povinnosť uložená súdom na pojednávaní
dňa 4.10.2016) označiť alebo predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení do konca novembra 2016,
čo však žalovaný neurobil. V danej veci bolo vytýčené ďalšie pojednávanie na deň 28.2.2017, ktorého sa
žalovaný ako ani jeho právny zástupca nezúčastnili. Na základe vykonaného dokazovania v tejto právnej
veci je zrejmé, že žalobca sa svojho nároku domáha v tomto konaní dôvodne a zákonným spôsobom.
Žalobca mal záujem riešiť dotknutú vec mimosúdne, keď výzvou zo dňa 10.7.2015 vyzval žalovaného
na náhradu škody, na ktorú výzvu žalovaný nijak nereagoval, následne na pojednávaní dňa 4.10.2016
súhlasil s mimosúdnym rokovaním so žalovaným, ktorého výsledkom by mohla byť mimosúdna dohoda,
za ktorým účelom konajúci súd pojednávanie odročil. Následne právny zástupca žalobcu zaslal dňa
15.11.2016 e-mail právnemu zástupcovi žalovaného, ktorým mu ponúkol osobné stretnutie v súvislosti s
možnosťou mimosúdnych rokovaní, na ktorý však žalovaný ani jeho právny zástupca nijak nereagovali
a k mimosúdnej dohode následne neprišlo. Po neúspechu mimosúdnych rokovaní boli strany sporu
povinné (povinnosť uložená súdom na pojednávaní dňa 4.10.2016) označiť alebo predložiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení do konca novembra 2016, čo však žalovaný neurobil. V danej veci bolo
vytýčené ďalšie pojednávanie na deň 28.2.2017, ktorého sa žalovaný ako ani jeho právny zástupca
nezúčastnili. Žalobca v konaní preukázal všetky okolnosti zakladajúce jeho nárok na náhradu škody,
ktorý si v konaní uplatnil. V konaní preukázal, že mu bola spôsobená škoda, preukázal spôsob vzniku
ako aj výšku škody, ktorá mu vznikla, preukázal, že za spôsobenú škodu zodpovedá žalovaný, ktorý mu
ju spôsobil pri výkone prevádzkovej činnosti, preukázal príčinnú súvislosť medzi (protiprávnym) konaním
žalovaného (resp. osôb, ktoré pri práci použil) a škodou, ktorá žalobcovi vznikla, a teda súd mu nárok
na zaplatenie náhrady škody priznal plne v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, a to tak
po stránke hmotného práva ako aj procesného práva. Žalovaný zároveň v konaní nepreukázal žiadny
liberačný dôvod, ktorý by ho zodpovednosti za škodu zbavoval v zmysle § 420a ods. 3 Občianskeho
zákonníka. Zároveň žalovaný v konaní nepreukázal žiadne tvrdenie, ktoré by jeho zodpovednosť za
spôsobenú škodu vylučovalo, v lehote stanovenej súdom neoznačil a nepredložil súdu dôkazy tak,
ako mu to súd uložil na pojednávaní dňa 4.10.2016, pojednávania dňa 28.2.2017 sa žalovaný bez
ospravedlnenia nezúčastnil, ospravedlnenie právneho zástupcu žalovaného, resp. dátum jeho doručenia
a dôvody v ňom uvedené neboli preukázané a konajúci sudca ho v deň pojednávania dňa 28.2.2017
nemal ani len k dispozícii. Žalovaný teda v konaní neuniesol dôkazné bremeno. V konaní na súde
I. inštancie nedošlo k porušeniu žiadnych práv žalovaného a toto prebehlo plne v súlade s právnym
poriadkom Slovenskej republiky a výsledný rozsudok je správny a zákonný (vecne správne sú aj všetky
jeho výroky) a je daný dôvod na to, aby ho odvolací súd potvrdil. Zároveň žalovaný poukazuje na to,
že v podanom odvolaní nie sú dostatočne špecifikované odvolacie dôvody v zmysle § 365 Civilného
sporového poriadku, a teda žalobca navrhuje, aby odvolací súd posúdil aj splnenie náležitostí odvolania
podľa § 363 Civilného sporového poriadku a na základe toho podané odvolanie v prípade negatívnych
záverov ohľadom splnenia náležitostí odvolania odmietol podľa ust. 386 písm. d) Civilného sporového
poriadku. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca navrhuje, aby Krajský súd v Trnave ako príslušný
odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku rozsudok Okresného súdu Galanta
č. k. 15C/520/2015-67 zo dňa 28.2.2017 potvrdil, a to z dôvodu vecnej správností všetkých jeho výrokov,
príp. aby odvolanie podľa ust. § 386 písm. d) Civilného sporového poriadku odmietol. Zároveň žalobca



navrhuje, aby mu súd priznal plnú náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia proti žalovanému
(prvoinštančného konania ako aj odvolacieho konania).

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolania boli podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávnenými subjektami, stranami, v ktorých neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu I. inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods.
1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a
že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h CSP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolaní (§ 380 ods. 1
CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto
a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu
minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že rozsudok súdu I.
inštancie je vecne správny.

8. Podľa § 420 a ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu ktorú spôsobí inému
prevádzkovou činnosťou.

Podľa § 420 a ods. 2 písm. a/ Občianskeho zákonníka škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou ak
je spôsobená činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu alebo vecou použitou pri činnosti.

Podľa § 420 a ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti za škodu sa ten kto ju spôsobil zbaví len ak
preukáže, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou, nemajúcou pôvod v prevádzke alebo
vlastným konaním poškodeného.

Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou
osobou keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby sami za
škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú. Ich zodpovednosť podľa pracovno-právnych
predpisov nie je tým dotknutá.

Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka škoda sa uhrádza v peniazoch, ak však o to poškodený
požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

9. Odvolací dôvod, že bolo odňaté účastníkovi konať zdôvodnil právny zástupca tým, že termín
pojednávania bol stanovený na deň 28. 2. 2016 a právny zástupca žalovaného sa ospravedlnil z dôvodu
zdravotných problémov no súd napriek tomu vo veci pojednával a rozhodol, dôkaz: mail - ospravedlnenie
podateľňa OS Galanta. Na základe uvedeného má za to, že súd postupoval v rozpore so základnými
ústavno-procesnými zásadami konania, a to konkrétne zásadou rovnosti účastníkov konania, ktorá je
zakotvená v čl. 47 Ústavy SR. Zo spisu bolo zistené, že sa začalo pojednávať po skonštatovaní, že sa
nedostavil právny zástupca žalovaného, konštatovalo sa v zápisnici, že sa neospravedlnil, preto bolo aj
vyhlásené uznesenie a pojednávalo sa v jeho neprítomnosti. Týmto postupom nebola účastníkovi odňatá
možnosť konať pred súdom. Žiadne ospravedlnenie sa v spise nenachádza a zákonnému sudcovi v
čase otvorenia pojednávania a v jeho priebehu nebolo doručené.

10. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že: dňa 30.5.2015 zamestnanci žalovaného,
ktorý je podnikateľským subjektom vykonávali stavebné práce na fasáde rodinného domu s. č. XXX
v obci P., ktorý je vo vlastníctve Mgr. L. Y.. Pri vykonávaní týchto prác došlo k odstráneniu 5 kusov
okrasných drevín druhu buxus sempervirens asi vo výške 2 m, ktoré vysádzal a ktorých vlastníkom bol
žalobca. Kríky boli odstránené zamestnancami žalovaného. Žalovaný uviedol, že k vypíleniu okrasných
kríkov vo vlastníctve navrhovateľa došlo s jeho súhlasom. Miesto výkonu prác pred ich započatím
si osobne prezrel v sprievode Mgr. Y.. Keďže bolo zistené, že uvedené kríky bránia výkonu prác,
bolo zvolané stretnutie, ktorého sa zúčastnili strany sporu a Mgr. Y., kde Mgr. Y.alobcovi uviedol, že
podľa geometrického náčrtu sa okrasné dreviny nachádzajú na jeho parcele a vyzval žalobcu na ich
odstránenie. Podľa tvrdenia žalovaného práce vykonával asi 4 dni, pričom ani raz nebol kontaktovaný
žalobcom s výzvou na opustenie jeho nehnuteľnosti.

11. Z výpovede svedka Mgr. L. Y. súd zistil, že svedok je vlastníkom rodinného domu na fasáde ktorého
žalovaný vykonával stavebné práce. Pred realizáciou prác osobne so žalovaným navštívil žalobcu a
jeho manželku s cieľom dohodnúť so zabezpečením prístupu pri vykonávaní stavebných prác. Osobná



komunikácia sa týkala odstránenia okrasných kríkov, avšak nedošlo k dohode, aký postup bude zvolený
pri kríkoch druhu buxus sempervirens. Svedok so žalovaným o týchto kríkoch nehovoril, keďže práce
boli započaté z inej strany rodinného domu a preto svedok nepredpokladal, že hneď spočiatku žalovaný
vypíli práve tieto kríky, nakoľko to v tom čase ešte nebolo nutné. Svedok nehnuteľnosti kupoval v roku
2011 a kríky tam už rástli. V čase vypílenia boli vysoké 180 cm a bolo ich 5 kusov. Svedok uviedol, že
medzi ním a žalobcom nie je dodnes jasné, kde prebieha hranica medzi ich pozemkami. Žalobca pritom
vychádza z toho, že dom svedka je postavený na hranici pozemkov, avšak svedok je názoru ktorý mu
potvrdil aj geodet, že hranica pozemkov prebieha vo vzdialenosti 25 až 30 cm od steny jeho domu.
Svedok uviedol, že v čase keď došlo k vypíleniu prítomný doma nebol a až okolo poludnia mu manželka
telefonicky oznámila, čo sa stalo. Na základe tejto svedeckej výpovede súd obranu žalovaného, že
žalobca mal dať súhlas k vypíleniu kríkov, považuje za vyvrátenú. Svedok Y. totižto vo svojej výpovedi
uviedol, že ohľadne 5 kusov okrasných kríkov druhu buxus sempervirens dohoda so žalobcom uzavretá
nebola, svedok nepotvrdil súhlas žalobcu s vypílením kríkov, a je to v súlade výpoveďou žalobcu. Kríky
boli odstránené zamestnancami žalovaného. Ich výška bola 2 m a išlo o 5 kusov týchto kríkov. Súd
taktiež vychádzal z vyčíslenia škody, ktoré predložil žalobca a to vzhľadom na to, že spôsob vyčíslenia
škody a jej celkovú výšku žalovaný v konaní taktiež nespochybňoval.

12. Kríky boli vlastníctvom žalobcu a pripomienka a argument, či boli vysadené na hranici pozemku,
alebo na pozemku žalovaného v tomto spore nie je podstatné, pretože aj keď okrasné kríky neboli
vysadené na nehnuteľnosti patriacej žalobcovi, mohli byť predmetom jeho vlastníctva a ich vypílením
bola spôsobená škoda na jeho vlastníctve. Rovnako skutočnosti nezodpovedajú ani tvrdenia ohľadom
toho, že by mali byť predmetné kríky zasadené na pozemku p. Jakubčina, k čomu žalobca k svojmu
podaniu zo dňa 7.6.2016 (Vyjadrenie navrhovateľa k odporu proti platobnému rozkazu odporcu) doložil
relevantné dôkazy - geometrický náčrt z geometrického plánu, katastrálnu mapu a list vlastníctva,
z ktorých jednoznačne vyplýva, že predmetné dreviny sa nachádzali na pozemku žalobcu. Zároveň
žalobca nedal pracovníkom žalovaného ako ani žalovanému súhlas na to, aby vstupovali na jeho
pozemok a v čase, keď sa nachádzal doma si títo od neho ani žiadny súhlas so vstupom na jeho
pozemok a na vykonávanie prác na susednom dome ani nepýtali. V spore nie je pasívne legitimovaný
svedok Y., preto aj aplikácia ust. § 127 nie je na mieste. Takto by sa mohol domáhať ochrany sused
žalobcu, v tomto prípade svedok. Ak žalovaný, ktorého pracovníci vykonávali práce pre svedka sa bráni
tvrdením, že vlastníci susediacich pozemkov sú povinní umožniť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej
miere vstup na svoje pozemky, pripadne na stavby na nich stojace, pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje
údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb, tak treba uviesť, že na druhej strane treba
poukázať na ust. § 420 a ods. 1 Občianskeho zákonníka - každý zodpovedá za škodu ktorú spôsobí
inému prevádzkovou činnosťou. Žalobca v konaní preukázal všetky okolnosti zakladajúce jeho nárok na
náhradu škody, ktorý si v konaní uplatnil. Preukázal, že mu bola spôsobená škoda, preukázal spôsob
vzniku ako aj výšku škody, ktorá mu vznikla, že za spôsobenú škodu zodpovedá žalovaný, ktorý mu ju
spôsobil pri výkone prevádzkovej činnosti, preukázal príčinnú súvislosť medzi (protiprávnym) konaním
žalovaného (resp. osôb, ktoré pri práci použil) a škodou, ktorá žalobcovi vznikla. Škoda odstránením
stromov - kríkov bola spôsobená žalovaným žalobcovi pri výkone jeho prevádzkovej činnosti, teda k
vzniku škody došlo pri výkone podnikateľskej činnosti žalovaného, pričom žalovaný ako podnikateľský
subjekt v zmysle § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka zodpovedá za škodu spôsobenú osobami, ktoré
na výkon svojej podnikateľskej činnosti použil. Jedná sa objektívnu zodpovednosť a v § 420 ods. 3 OZ
sú uvedené liberačné dôvody. Žalovanému sa však nepodarilo ani jeden z týchto liberačných dôvodov
preukázať, preto súd pri rozhodovaní jednoznačne vychádzal z toho, že škoda spôsobená na majetku
žalobcu bola spôsobená žalovaným, ktorý za ňu v plnej miere zodpoved᧠420 a ods. 1 a 2 Občianskeho
zákonníka.

13. Čo sa týka stanovenia výšky škody (ust. § 442 ods. 3 OZ), jej spôsob stanovenia a celkovú uplatnenú
výšku žalovaný v konaní nijakým spôsobom nerozporoval, preto súd vychádzal z vyčíslenia škody, ktoré
vykonal žalobca keď dostatočným a hodnoverným spôsobom preukázal, že jediný predajca na území
Slovenskej a Českej republiky okrasné dreviny rovnakej výšky predáva za cenu 832,60 eur za kus.
Žalobca uplatnil čiastku 2.025,- eur, menej, než bola ním vyčíslená škoda. Súd žalobcovi priznal aj
právo na zaplatenie úroku z omeškania v zákonnej výške 5,05 % ročne od 21.7.2015 podľa § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka od 21.7.2015, odo dňa, nasledujúceho po dni bola skončená lehota na
dobrovoľné plnenie stanovená žalobcom vo výzve na náhradu škody zo dňa 10.7.2015 adresovanej
žalovanému. Súd zároveň žalobcovi podľa § 255 ods. 1 CSP ako procesne úspešnej strane sporu priznal



právo na náhradu trov konania v plnej výške, o výške náhrady trov konania bude súd rozhodovať po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

14. Vecne správny rozsudok vo výroku preto odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

15. V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi v zmysle ust. § § 255 ods. 1 CSP ako procesne úspešnej
strane odvolací súd priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania.

16. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu Prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde Prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).



Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "15C/520/2015", "guid": "2a35af95-266b-4c93-88b7-38d43847cf5b:4dbcb63b-780a-44ad-b220-cfb43c4a6cf0", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}