Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3S/91/2010 z 3. 10. 2011
Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 3. októbra 2011, sp. zn. 3S/91/2010, ECLI:SK:KSPO:2011:8010200592.1
Krajský súd Prešov | 3S/91/2010 | ECLI:SK:KSPO:2011:8010200592.1 | 2011-10-03 | Rozsudok
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/edd34da7-8cfc-446e-a0ab-edaedd1a923e
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2011:8010200592.1

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3S/91/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8010200592
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Želinská
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2011:8010200592.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Magdalény Želinskej a sudkýň
JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Moniky Tobiašovej, v právnej veci žalobcu Rtn. X. V., bytom v P. č. XXX,
právne zastúpeného JUDr. Dušanom Kmecom, advokátom, M. R. Štefánika č. 2465, Vranov nad Topľou,
proti žalovanému V. X. F. B. X., V. F. B. X., zastúpeného Ministerstvom obrany Slovenskej republiky,
Kutuzovova č. 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 14.
júna 2010 č. 2mb-208-4/2010/PP na základe žaloby takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e   rozhodnutie žalovaného č. 2mb-208-4/2010-PP zo dňa 14. júna 2010 a vracia vec
žalovanému na ďalšie konanie podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p.

Žalovaný je  p o v i n n ý  nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 371,20,- Eur, ktoré je povinný zaplatiť
právnemu zástupcovi žalobcu JUDr. Dušanovi Kmecovi do 10 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

V. XX. F. X. F. rozhodnutím o povinnosti profesionálneho vojaka nahradiť škodu zo dňa 27.04.2010 č.
EKŠ:9/2009 rozhodol, že žalobca je povinný zaplatiť Ministerstvu obrany Slovenskej republiky náhradu
škody vo výške jeho 4-násobku jeho priemerného mesačného zárobku pre porušenie povinnosti,
ktorým spôsobil škodu podľa § 186 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v sume 4.414,-
Eur v mesačných splátkach vo výške 100,- Eur počnúc od 01.05.2010 vždy do 15. dňa príslušného
kalendárneho mesiaca až do úplného vyrovnania pohľadávky pod hrozbou straty výhody splátok.

Žalovaný rozhodnutím zo dňa 14.06.2010 č. 2mb-208-4/2010-PP o odvolaní proti tomuto rozhodnutiu
rozhodol tak, že odvolanie zamietol a rozhodnutie č. EKŠ: 9/2009 zo dňa 27.04.2010 vo veci rozhodnutia
o povinnosti profesionálneho vojaka nahradiť škodu na materiály (nočný pozorovací prístroj SIMRAD
GN2DXD-4), a to tým, že dňa 10.09.2009 bola predmetná škoda zistená Rtn. X. V., ďalej len ,,menovaný“,
kedy menovaný po návrate z dovolenky zistil, že mu chýba nočný pozorovací prístroj SIMRAD GN2
DXD-4, evidenčné číslo : 08-0662 potvrdil.

Žalobca sa žalobou zo dňa 02.08.2010  domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 2mb-208-4/2010-
PP zo dňa 14.06.2010 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil nárok na
náhradu trov konania. V dôvodoch žaloby uviedol, že považuje rozhodnutie žalovaného za vydané v
rozpore s ustanoveniami § 3, § 32, § 59 ods. 1 Zákona o správnom konaní, v rozpore s ustanovením §
179 a nasledujúcimi zákona č. 311/2001 Z.z. a v rozpore s ustanovením § 180 a nasledujúcich zákona
č. 346/2005 Z.z. Vytýkal žalovanému, že z jeho rozhodnutia nevyplýva, podľa ktorého ustanovenia
Zákonníka práce je zodpovedný za vzniknutú škodu a nie je z neho zrejmé, či sa jedná o všeobecnú



zodpovednosť alebo o osobitnú zodpovednosť. Z rozhodnutia žalovaného nevyplýva v čom spočíva
jeho zavinenie za vzniknutú škodu a v čom vidí príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a porušením
právnej povinnosti. Poukázal na to, že žalovaný len prevzal údaje z prvostupňového rozhodnutia a
uviedol, že žalobca porušil nariadenie V. XX. MPR zverejneného vo VoPVR vel. XX.mpr č. 127/2009
zo dňa 06.07.2009 a § 119 ods. 1 písm. d) a e) zákona č. 346/2005 Z.z. bez toho, aby uviedol
príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody a to napriek tomu, že z uznesenia
povereného príslušníka vojenskej polície vyplýva, že škoda bola spôsobená trestným činom počas jeho
neprítomnosti. Argumentoval tým, že už v prvostupňovom konaní poukazoval, že nebol oboznámený
s nariadením V. XX. F. zverejneného vo VoPVR V. XX. F. č. 127/2009 zo dňa 06.07.2009. Prístroj na
nočné videnie prevzal 23.06.2009 a používal ho počas výcviku ISAF do 07.08.2009. Od 08.08.2009
do 07.09.2009 čerpal riadnu dovolenku a v dobe od 06.07.2009 do 10.07.2009 bol práceneschopný.
Nariadenie V. XX.  MPR č. 127/2009 zo dňa 06.07.2009 bolo zverejnené prečítaním v dennom
rozkaze počas jeho neprítomnosti. Po ukončení práceneschopnosti pokračoval vo výcviku, takže nemal
možnosť oboznámiť sa s týmto nariadením. Ďalej argumentoval tým, že po návrate z výcviku vo
VVP Lešť nemohol odovzdať prístroj na nočné videnie do skladiska zbraní z dôvodu neprítomnosti
výkonného poddôstojníka, ktorý preberá prístroje do skladiska zbraní. Prístroj nemohol uložiť ani do
uzamkýnateľného úschovného objektu (skriňa kovová jednokrídlová s podstavcom), ktorý slúži ako
trezor veliteľa čaty a kľúče od toho trezoru má jedine veliteľ čaty, ktorý tiež nebol prítomný. Týmito
odvolacími námietkami sa žalovaný nezaoberal. Rozhodnutiami správnych orgánov bol poškodený na
svojich právach zabezpečených Ústavou Slovenskej republiky, zákonom č. 311/2001 Z.z. v znení zmien
a zákonom č. 346/2005 Z.z., lebo mu bola uložená povinnosť nahradiť škodu, za ktorú nezodpovedá.
Poukázal na to, že prístroj na nočné videnie uložil tak, ako mu v tom čase umožnili podmienky vytvorené
zamestnávateľom. Škoda nevznikla tým, že prístroj uložil v drevenej uzamykateľnej skrini, ale tým, že bol
počas jeho neprítomnosti odcudzený. Namietal, že žalovaný rozhodol účelovo bez toho, aby sa náležite
vyporiadal so základnými právnymi a profesnými otázkami vzniku škody, zodpovednosti za vzniknutú
škodu a následnou náhradou škody. Napadnutým rozhodnutím žalovaný porušil jeho práva zaručené
ústavou a zákonmi.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že žalobca
si dňa 23.06.2009  vypožičal prístroj na nočné videnie, ktorého prevzatie potvrdil svojim podpisom.
Predmetný prístroj prevzal žalobca podľa § 185 Zákonníka práce v znení neskorších predpisov. Tento
materiál používal počas celého výcviku ISAF, aj počas vyvedenia vo výcvikovom priestore vojenského
obvodu Lešť. Dňa 10.09.2009 nahlásil žalobca škodu na materiále zásobovacej triedy 2. Išlo o stratu
materiálu - nočný pozorovací prístroj SIMRAD GN2 D XD-4, výrobné číslo: 08-0662 v hodnote 14.062,27
Eur. Poukázal na to, že žalobca pred nástupom na dovolenku dňa 07.08.2009 prístroj neodovzdal
do skladiska zbraní podľa nariadenia na uloženie nočného pozorovacieho prístroja zverejneného vo
vonkajšom písomnom vojenskom rozkaze V. XX. F. X. č. 127/2009 zo 06.09.2009, ale uložil ho v
drevenej skrini v kancelárii. Žalobca nevyužil ani možnosť uložiť uvedený materiál v uzamykateľnom
bezpečnostnom objekte, a to v skrini oceľovej jednokrídlovej s podstavcom, ktorú mal ako veliteľ družstva
prieskumnej čaty k dispozícii, a ktorý predstavuje vyšší stupeň zabezpečenia zvereného materiálu. S
poukazom na príslušné ustanovenia § 191 ods. 1 zákona č. 346/2005 Z.z. a § 185 ods. 1 Zákonníka
práce žalobca je zodpovedný za vznik predmetnej škody, lebo ponechal materiál vysokej finančnej
hodnoty nedostatočne zabezpečený, a to aj napriek tomu, že vedel, že bude dlhodobo neprítomný z
dôvodu čerpania dovolenky a tým vytvoril všetky podmienky pre vznik predmetnej škody. K žalobným
námietkam uviedol, že je nepochybné, že žalobca sa nezbavil zodpovednosti, skôr naopak, vznik škody
umožnil, a to tým, že nezabezpečil uloženie odcudzeného prístroja spôsobom určeným v nariadení
V. XX. F. X. F. zo 06.07.2009. Ak by žalobca uložil predmetný prístroj na miesto určené nariadením
veliteľa, prípadne inak kvalifikovane zabezpečil jeho ochranu, k odcudzeniu by nikdy nedošlo. V danom
prípade žalobca nielen že mal možnosť, ale v zmysle nariadenia veliteľa aj povinnosť predísť škode,
ktorá odcudzením prístroja vznikla. Tvrdenie žalobcu, že neexistuje príčinná súvislosť medzi neuložením
prístroja na nočné videnie a vzniknutou škodou, považuje žalovaný za účelové a právne nesprávne.
Práve táto skutočnosť, že žalobca nezabezpečil ochranu predmetného prístroja bola rozhodujúcou
pre vznik škody, pretože žalobca hoci vedel, že nebude dlhšiu dobu prítomný na pracovisku, uložil
prístroj veľkej finančnej hodnoty len do drevenej skrine, ktorá sa dala otvoriť s minimálnym úsilím.
Za účelové považuje aj tvrdenie žalobcu, že škoda bola spôsobená trestným činom, čo vylučuje jeho
zodpovednosť za vzniknutú škodu. V prípade zodpovednosti za stratu predmetov zverených na podpis
sa zavinenie nepredpokladá. Ak by sa chcel zamestnanec zbaviť zodpovednosti, musel by dokázať,



že stratu nezavinil. Zamestnanec je povinný nahradiť stratu predmetu v plnej výške podľa všeobecnej
hodnoty v čase, keď mal byť predmet vrátený. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp.zn. 5Cdo 244/2007 z 25.09.2008, podľa ktorého ,,ak tretia osoba odcudzí zamestnancovi
zverené hodnoty, ktoré je povinný vyúčtovať, nemá zavinenie tretej osoby samo o sebe za následok zánik
zodpovednosti zamestnanca. V danom prípade je splnená podmienka zodpovednosti zamestnanca aj
tým, že žalobca prevzatie zvereného predmetu písomne potvrdil. Tvrdenie žalobcu, že nemal kľúče
od trezoru (skriňa kovová jednokrídlová s podstavcom) sa nezakladá na pravde. Žalobca ako veliteľ
družstva mal prístup do kancelárie a tiež disponoval kľúčmi od predmetného trezoru. Do kancelárie majú
prístup velitelia družstiev a žalobca túto skutočnosť vedel. Napriek tomu materiál riadne nezabezpečil
proti odcudzeniu a tým vytvoril podmienky pre vznik škody. Z jeho tvrdenia, že prístroj na nočné videnie
nemohol odovzdať do skladiska zbraní z dôvodu neprítomnosti výkonného poddôstojníka, ktorý preberá
prístroje do skladiska zbraní vyplýva, že žalobca o Nariadení V. XX. F. X. F. č. 127/2009 z 06.07.209,
ktoré ukladalo povinnosť zabezpečiť nočné pozorovacie prístroje SIMRAD GN2 s príslušenstvom v
skladiskách zbraní jednotiek vedel, avšak aj napriek tomu toto nariadenie nerešpektoval. Je pravdou, že
predmetné nariadenie bolo vyhlásené v čase, keď žalobca bol práceneschopný, avšak do zistenia škody
na pozorovacom prístroji mal možnosť po dobu viac ako mesiac oboznámiť sa s uvedeným nariadením,
čo vyplýva aj z prehľadu dochádzky žalobcu.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a
povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť ich práva, právom chránené
záujmy alebo povinnosti priamo dotknuté (§ 244 O.s.p.).

Z uvedeného  vyplýva, že súdy preskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy, pričom ide o
rozhodnutia rôzneho druhu a obsahu.

Krajský súd podľa § 244 a nasledujúcich ustanovení O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie
žalovaného a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 250j ods. 1
O.s.p.), oboznámil sa s obsahom administratívnych spisov a ostatným spisovým materiálom a dospel
k záveru, že žaloba je dôvodná.

Správnym konaním sa nazýva postup správnych orgánov, účastníkov konania a ďalších osôb
pri vydávaní rozhodnutí, ktoré upravuje právny predpis. Zmyslom všetkých právnych predpisov je
zabezpečiť realizáciu hmotných noriem vo forme rozhodnutia o právach a povinnostiach fyzických a
právnických osôb za takého postupu, aby vo veci bol zistený skutkový stav čo najúplnejšie prostriedkami,
ktoré objasňujú okolnosti rozhodné pre posúdenie veci a aby účastníkovi, o ktorého vec, práva a
povinnosti ide, bola poskytnutá možnosť predkladať dôkazy, návrhy a obhajovať svoje práva.

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade
s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä  s hmotnými a procesnými administratívnymi
predpismi.

Krajský súd v intenciách ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p., § 247 ods. 1 O.s.p. (druhej hlavy piatej
časti O.s.p.) musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom sa vo všeobecnosti
rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje
právomoc ustanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je tak správny orgán oprávnený, ale
súčasne aj povinný vykonávať úkony a konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia vo veci, ktoré má
predpísané náležitosti.

Z administratívneho spisu krajský súd zistil, že žalobca podľa výkazu vydaného materiálu prevzal
materiál označený ako ,,SIMRAD 08-0662“ dňa 23.06.2009 s dátumom vrátenia do 23.07.2009. Z výpisu
vonkajšieho vojenského rozkazu zo dňa 11.09.2009 vyplýva, že žalobca dňa 10.09.2009 hlásil škodu
na materiále zásobovacej triedy 2 - stratu materiálu : nočný pozorovací prístroj SIMRAD GN2DXD-4,



výrobné číslo 08-0662. V administratívnom spise sa ďalej nachádza protokol o výsluchu žalobcu zo
dňa 11.09.2009, špecifikácia škody zo dňa 15.09.2009, protokol o výsluchu svedkov, uznesenie Útvaru
vojenskej polície Prešov zo dňa 13.11.2009 č. ČVS : ÚVPPO-131/00 a DTČ-2009 z trestného stíhania,
ktoré bolo začaté pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Trestného zákona,
ktorého sa dopustil neznámy páchateľ tým, že v presne nezistenom období od 08.08.2009 do 07.09.2009
nezisteným spôsobom prekonal skriňový zámok na dvojkrídlovej celodrevenej skrini na šaty pridelenej
Rtn. X. V., príslušníkovi V. Y. XXXX F., nachádzajúcej sa v miestnosti označenej ako ,,kancelária veliteľov
družstiev“ v budove ÚB-3C V. útvaru XXXX F., z ktorej odcudzil materiál OS SR, a to okuliare pre
nočné videnie značky SIMRAD GN-2, evidenčné číslo 08-0662 čím si prisvojil cudziu vec tak, že sa jej
zmocnil a spôsobil tak škodu na majetku OS SR v celkovej výške 14.062,27 Eur, lebo sa nepodarilo
zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe.

Rozhodnutím zo dňa 27.04.2010 č. EKŠ:9/2009 veliteľ XX. F. X. F. rozhodol, že žalobca je povinný
zaplatiť Ministerstvu obrany Slovenskej republiky náhradu škody vo výške jeho 4-násobku jeho
priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu podľa § 186 ods. 2
zákona č. 311/2001 Z.z. zákonníka práce v sume 4.414,- Eur v mesačných splátkach vo výške 100,- Eur
počnúc od 01.05.2010 vždy do 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca až do úplného vyrovnania
pohľadávky pod hrozbou straty výhody splátok.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že prvostupňové rozhodnutie
je nepreskúmateľné, pretože neobsahuje právny dôvod uloženej povinnosti nahradiť škodu. Poukázal
v ňom na uznesenie o začatí trestného stíhania vo veci prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods.
3 písm. a) Trestného zákona, čo je v priamom rozpore s postupom pri uložení povinnosti žalobcovi
nahradiť vzniknutú škodu. Namietal, že škoda spôsobená trestným činom vylučuje jeho zodpovednosť
za vzniknutú škodu. Prístroj na nočné videnie nemohol odovzdať výkonnému poddôstojníkovi, nakoľko
tento v tom čase vôbec nebol v práci a prístroj nemohol uzamknúť do kovovej skrine, pretože veliteľ čaty,
ktorý má jediný kľúč od tejto kovovej skrine taktiež v práci nebol prítomný.

O odvolaní rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 14.06.2010 č. 2mb-208-4/2010-PP tak,
že odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie č. EKŠ: 9/2009 zo dňa 27.04.2010 potvrdil.

Výrok rozhodnutia odôvodnil tým, že veliteľ 2. mechanizovanej brigády z podnetu odvolania preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť rozhodnutia o povinnosti profesionálneho vojaka nahradiť škodu č. EKŠ:
9/2009, ako aj správnosť postupu veliteľa XX. mpr F. v škodovom konaní a dospel k záveru, že pokiaľ
ide o rozhodnutie o povinnosti profesionálneho vojaka nahradiť škodu č. EKŠ: 9/2009 vo výške 4.414,-
Eur, veliteľ XX. mpr F. správne postupoval v zmysle § 186 zákona č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe
profesionálnych vojakov OS SR v znení neskorších predpisov a pri uložení povinnosti nahradiť škodu č.
EKŠ: 9/2009 vo výške 4.414,- Eur správne prihliadol na povahu vzniku škody, lebo odvolateľ materiál,
ktorý je predmetom škody, neuložil v skladisku zbraní, ale ponechal nedostatočne zabezpečený , a to
aj napriek tomu, že vedel o skutočnosti, že bude dlhodobo neprítomný z dôvodu čerpania dovolenky.
Taktiež nevyužil možnosť uložiť predmetný materiál v uzamykateľnom úschovnom objekte (skriňa
kovová jednokrídlová s podstavcom), ktorý mal ako veliteľ družstva prieskumnej čaty k dispozícii, a ktorý
predstavuje vyšší stupeň zabezpečenia zvereného materiálu. Ďalej menovaný nenahlásil nadriadenému
problémy v zmysle § 119 ods. 1 písm. d) a e) zákona č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych
vojakov OS SR v znení neskorších predpisov alebo nemožnosť uložiť materiál, ktorý je predmetom
škody tak, aby sa nevytvorili podmienky pre vznik škody. Preštudovaním spisového materiálu ku škode
č. EKŠ: 9/2009 bolo zistené, že v priebehu vyšetrovania škody neboli predložené žiadne dôkazy, ktoré
by ho zbavovali zodpovednosti  za spôsobenú škodu. Na základe týchto skutočností Rtn. X. V. porušil
nariadenie vel. XX. mpr zverejneného vo VoPVR vel. XX. mpr č. 127/2009 zo dňa 06.07.2009 a § 119
ods. 1 písm. d) a e) zákona č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov OS SR v znení
neskorších predpisov. Podľa § 186 ods. 1 zákona č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych
vojakov OS SR v znení neskorších predpisov, ak profesionálny vojak riadne neplní dohodu uzavretú
podľa § 185 alebo odmietne takúto dohodu uzavrieť aj napriek tomu, že za škodu spôsobenú inak ako
trestným činom zodpovedá, vedúci služobného úradu alebo veliteľ je povinný rozhodnúť o náhrade
škody vydaním rozhodnutia o povinnosti profesionálneho vojaka nahradiť škodu. V. XX. mpr F. správne
postupoval v zmysle § 185 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych



vojakov OS SR v znení neskorších predpisov. Z uvedených dôvodov veliteľ 2. mechanizovanej brigády
ako odvolací orgán pri preskúmavaní odvolania Rtn. X. V. dospel k záveru, vzhľadom na vyššie uvedené
pri hodnotení dôkazov, ktoré boli súčasťou spisového materiálu ku škode č. EKŠ: 9/2009 jednotlivo a
potom v súvislostiach a po posúdení právnych predpisov vzťahujúcich sa na danú vec, že veliteľ XX.
mpr F. pri uložení rozhodnutia povinnosti profesionálneho vojaka nahradiť škodu, postupoval v zmysle
ustanovenia § 186 ods. 1 zákona č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov OS SR v
znení neskorších predpisov.

Podstatnou námietkou v danej veci je, že žalovaný nesprávne vyhodnotil dôkazy a nedostatočne zistil
skutkový stav veci a vec nesprávne právne posúdil, keď bez preukázania zavinenia žalobcu za vzniknutú
škodu a preukázania príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a porušením právnej povinnosti žalobcom
uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť škodu, ktorá vznikla Ministerstvu obrany Slovenskej republiky.

Zákon č. 346/2005 Z.z. v ustanovení § 191 v ustanovení § 191 ods. 1 upravuje, že na právne vzťahy
profesionálnych vojakov pri vykonávaní štátnej služby sa primerane použijú ustanovenia § 1 ods. 4, §
15 až 18, § 20, § 32 až 35, § 37 a 38, § 39 ods. 1, § 40 ods. 1, 2, 5 až 7, § 49 ods. 4, § 75 ods. 3, § 79
ods. 2 § 85 ods. 2, 3 a 5, § 86 ods. 2 a 3, § 90 ods. 1, 7 až 9 a 11, § 91 ods. 1, 3 až 6, § 92 a 93, § 94
ods. 1, § 99, § 104, § 106 ods. 2 § 117, § 118, § 122 ods. 4, § 129 až 131, § 136 ods. 1, § 137 ods. 1, 4
a 5 písm. a), b), i), j) a l), § 138, § 141 ods. 1, ods. 2 písm. a) až h), ods. 3 a 5, § 144 ods. 1 a 2, § 146
ods. 1, 2 a 4, § 147, 148, 150, 160, 161, § 166 až 170, § 178 až 180, § 181 ods. 1 a 2, § 182 až 189, §
192 až 194, § 195 ods. 2 a 6, § 196, 197, § 198 ods. 1 písm. d), § 217 až 219, § 220 ods. 1 a 2, § 221
a 222 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.

Podľa § 119 ods. 1 písm. d) uvedeného zákona profesionálny vojak je povinný oznámiť bezodkladne
veliteľovi vznik havárií, porúch a nedostatkov, ktoré sťažujú výkon štátnej služby, ohrozujú život, zdravie
alebo bezpečnosť a hroziacu škodu.

Zákonník práce v ustanovení § 179 upravuje, že zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu,
ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti
s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v
§ 182 a 185. Zamestnanec zodpovedá aj za škodu, ktorú spôsobil úmyselným konaním proti dobrým
mravom.

V ustanovení § 185 Zákonník práce upravuje, že zamestnanec zodpovedá za stratu nástrojov,
ochranných pracovných prostriedkov a iných podobných predmetov, ktoré mu zamestnávateľ zveril
na základe písomného potvrdenia. Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti úplne alebo sčasti, ak sa
preukáže, že strata vznikla úplne alebo sčasti bez jeho zavinenia.

Na konanie vo vzťahu k náležitostiam rozhodnutia a zisteniu skutočného stavu veci sa vzťahuje Zákon
o správnom konaní, ktorý v ustanovení § 46 upravuje, že rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi
a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa ustanovenia § 47 ods. 3 Zákona o správnom konaní v odôvodnení rozhodnutia správny orgán
uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení
dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, ako
sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Citované ustanovenia sa vzťahujú aj na ustanovenia sa vzťahujú aj na odvolacieho konanie tak, ako to
vyplýva z ustanovenia § 60a Zákona o správnom konaní.

Preskúmaním veci bolo zistené, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov. Z obsahu rozhodnutí správnych orgánov vyplýva, že žalobca je  zodpovedný za vznik
predmetnej škody, lebo porušil základné povinnosti vojaka, keď ponechal materiál vysokej finančnej



hodnoty nedostatočne zabezpečený aj napriek tomu, že vedel o tej skutočnosti, že bude dlhodobo
neprítomný z dôvodu čerpania dovolenky a tým vytvoril všetky podmienky pre vznik predmetnej škody.
Materiál neuložil v skladisku zbraní tak, ako bol povinný v zmysle nariadenia V. XX. mpr uverejneného
vo V. V..XX.mpr č. 127/2009 zo dňa 06.07.2009. Taktiež nevyužil možnosť uložiť predmetný materiál
v uzamykateľnom predmetnom priestore (skriňa kovová jednokrídlová s podstavcom), ktorý mal ako
veliteľ družstva prieskumnej čaty k dispozícii, a ktorý predstavuje vyšší stupeň zabezpečenia zvereného
materiálu, ďalej  nenahlásil nadriadenému problémy podľa § 19 ods. 1 písm. d) a e) zákona č.
346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov OS SR v znení neskorších predpisov alebo
nemožnosť uložiť materiál, ktorý je predmetom škody tak, aby sa nevytvorili podmienky pre vznik škody.
Z odôvodnenia žalovaného vyplýva, že postupoval podľa § 185 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 346/2005 Z.z.
o štátnej službe profesionálnych vojakov.

Z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že sa s odvolacími námietkami žalobcu dôsledne a podrobne
nevyporiadal. Úlohou správneho  súdu nie je namiesto správneho orgánu vykonávať dokazovanie za
účelom zistenia skutkového stavu, ani meniť, či dopĺňať odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia
správneho orgánu.

Rozhodnutie správneho orgánu je nepreskúmateľné a treba ho zrušiť aj vtedy, ak správny orgán
svoje rozhodnutie neodôvodnil vôbec, hoci dôvody jeho rozhodnutia možno vyvodiť z obsahu
administratívneho spisu. Skutočnosť, že rozhodnutie je zrozumiteľné pre orgán, ktorý ho vydal
nepostačuje, lebo rozhodnutie musí byť zrozumiteľné aj pre ostatných účastníkov konania.

Ak sa žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia dôsledne nevyporiadal s aplikáciou
ustanovenia § 185 Zákonníka práce, vydal rozhodnutie , ktoré je  nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov.

Súd poukazuje na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1ÚS 56/01, podľa ktorého
rozhodnutie správneho orgánu musí uviesť relevantné a dostatočné dôvody, na základe ktorých bolo
vydané. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle
okolností každej veci. Z čl. 46  Ústavy SR však nemožno vyvodzovať, že dôvody uvedené správnym
orgánom sa musia zaoberať zvlášť každým bodom, ktorý niektorý z účastníkov konania môže považovať
za základný pre svoju argumentáciu.

Z rozhodnutia žalovaného a ani z rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu nevyplýva, že správne
orgány preukázali, že žalobca bol riadne oboznámený s Nariadením na uloženie SIMRADU č. 127/2009
zo dňa 06.07.2009 XX. F. X. F., prípadne že porušil iné vnútorné predpisy podľa § 119 ods. 1 písm.
d) o uložení zapožičaného materiálu. Vzhľadom na to nebolo preukázané zavinenie žalobcu, a to ani
úmyselné, ani z nedbanlivosti. Domnienky žalovaného uvádzané tak v napadnutom rozhodnutí, ako aj
v písomnom vyjadrení k žalobe nie sú preukázaním zavinenia žalobcu na vzniknutej škode.

Krajský súd podľa § 250j ods. 2  O.s.p. po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v
rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce
pre posúdenie veci a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, preto podľa § 250j ods.
2 písm.  d) O.s.p. rozhodnutie žalovaného zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie.

Povinnosťou žalovaného bude po vrátení veci o odvolaní žalobcu vo veci opätovne rozhodnúť,
napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu preskúmať, vyporiadať sa so všetkými žalobnými námietkami
a dbať o to, aby rozhodnutie bolo dostatočne a presvedčivo,  skutkovo a právne zdôvodnené.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný,
priznal náhradu trov konania, a to za zaplatený súdny poplatok vo výške 66,- Eur a trovy právneho
zastúpenia podľa § 11, § 16, § 17 vyhl. č. 655/2004 Z.z., a to za 3 úkony právnej pomoci po 57,-Eur,
režijný paušál 2x po 7,21,- Eur a 1 x po 7,41,- Eur, náhradu za stratu času za 4 polhodiny za účasť na



pojednávaní po 12,35,-Eur za jednu polhodinu vo výške 49,40,-Eur a za náhradu výdavkov spojených z
cestovným Vranov nad Topľou -Prešov a späť na pojednávanie vo veci osobným motorovým vozidlom
zn. Daewoo Nubira III vo výške 28,77,-Eur, DPH 20% zo základu 171,-Eur vo výške 34,20,-Eur, spolu
trovy právneho zastúpenia vo výške 305,20,-Eur a trovy konania vo výške 371,20,-Eur.

Senát krajského súdu vo veci rozhodol jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má  popri  všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.