Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/314/2013 z 24. 7. 2013
Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 24. júla 2013, sp. zn. 17Co/314/2013, ECLI:SK:KSBB:2013:6712209462.1
Krajský súd Banská Bystrica | 17Co/314/2013 | ECLI:SK:KSBB:2013:6712209462.1 | 2013-07-24 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy
Citované ustanovenia: § 93 ods. 4 OSP, § 146 ods. 1 OSP, § 219 ods. 1 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8f7e272f-ed43-4b77-a476-2577a559c44e
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6712209462.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/314/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712209462
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6712209462.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Česká republika,
s.r.o., IČO: 25117483, so sídlom v Českej republike, Praha, Novodvorská č. 994, zastúpeného právnym
zástupcom TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36613843, so sídlom v Bratislave, Údernícka č. 5, v mene
ktorého pred súdom koná Mgr. Tomáš Kušnír, advokát a konateľ, proti odporcovi V. G., nar. XX.XX.XXXX,
bytom v S., Q. Y. č. XX, za účasti Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42176778,
so sídlom v Prešove, Važecká č. 16, ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu, zastúpeného
JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom v Lučenci, Janka Kráľa č. 5/A, o zaplatenie 66,06 € s
príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 8C/355/2012-64
zo dňa 03.04.2013, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu vo výroku o povinnosti navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na
strane odporcu náhradu trov právneho zastúpenia v sume 48,64 € na účet jeho právneho zástupcu   p
o t v r d z u j e.

Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov odvolacieho konania voči navrhovateľovi   n
e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd zastavil konanie o návrhu navrhovateľa zo dňa 04.06.2012,
odporcovi náhradu trov konania nepriznal a vrátil navrhovateľovi krátený súdny poplatok v sume 9,87
€ prostredníctvom príslušného daňového úradu; okresný súd súčasne rozhodol o trovách konania
vedľajšieho účastníka na strane odporcu tak, že uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporcu trovy právneho zastúpenia v sume 48,64 € na účet jeho právneho
zástupcu. Priznanie náhrady trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu
odôvodnil okresný súd tým, že vedľajší účastník má rovnaké práva a povinnosti ako účastník s tým,
že úkony právnej služby zo strany právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane odporcu boli
vynaložené účelne na ochranu práv odporcu, ktorý vystupoval v postavení spotrebiteľa; k tomuto názoru
o účelnosti vynaložených trov konania dospel okresný súd aj napriek faktu, že námietka premlčania
vznesená vedľajším účastníkom v podaní zo dňa 02.01.2013 nemala v tomto prípade preukázateľne
vplyv na procesný postup navrhovateľa spočívajúci v späťvzatí návrhu tak ako je tomu v iných obdobných
prípadoch známych súdu z jeho činnosti, v ktorých vystupuje navrhovateľ a kde predmetom konania je
peňažné plnenie s príslušenstvom.

Proti uzneseniu okresného súdu vo výroku o povinnosti navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu účastníkovi
na strane odporcu trovy právneho zastúpenia podal navrhovateľ včas odvolanie zo dňa 23.04.2013 (č.l.
67-68 spisu), ktorým navrhol, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu v napadnutom výroku zmenil
a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal; súčasne navrhol, aby mu odvolací súd voči
vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov odvolacieho konania. V odvolaní uviedol, že podľa jeho
názoru samotný vedľajší účastník ako združenie na ochranu spotrebiteľa musí byť sám z podstaty svojej



existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Podľa
údajov registrácie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky samotné združenie má v radoch členov, ktorí
evidentne majú právnické vzdelanie; združenie má možnosť využívať aj určenú podporu ministerstva.
Podľa navrhovateľa úmyslom zákonodarcu bolo umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa priamo na
tento účel zriadeným subjektom, ktorý bude spôsobilý poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc,
a ktorý bude v danej oblasti aj materiálne a personálne vybavený a odborne kompetentný; združenie
založené na ochranu spotrebiteľa je účelné zakladať len v prípade, ak samotné združenie je spôsobilé
poskytovať ochranu spotrebiteľovi. Vedľajší účastník vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav
konania a vôľu odporcu a to oznámením o vstupe do konania, ktoré obsahuje žiadosť o zaslanie návrhu
a návrh na priznanie trov konania z čoho je zrejmé, že vedľajší účastník nemá žiadnu vedomosť o
prípade a len z označenia účastníkov konania usudzuje, že ide o spotrebiteľskú vec. Podľa navrhovateľa
len na základe skutočnosti, že odporcom je spotrebiteľ, bez akýchkoľvek vedomostí o predmete a
stave konania, je nemožné sa pripraviť na zastupovanie a teda naplniť podstatu úkonu právnej služby
prevzatie a príprava zastúpenia. Na priznanie náhrady trov konania je nevyhnutné splnenie podmienok
podľa § 142 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a to najmú účelnosť vynaložených trov
konania. Podľa názoru navrhovateľa trovy vedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými
na uplatnenie alebo bránenie práva; vedľajší účastník nevystupuje ani ako splnomocnený zástupca
odporcu, pričom tento o jeho vstupe do konania pravdepodobne nemal žiadnu vedomosť. Nepriznaním
náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi podľa navrhovateľa neporušuje základné právo na právnu
pomoc a rovnosť účastníkov v konaní v zmysle článku 47 ods. 2 a 3 ústavy Slovenskej republiky, keďže
tieto trovy neboli účelne vynaložené a neboli v príčinnej súvislosti s procesným postojom vedľajšieho
účastníka k predmetu konania. Súd by mal pri rozhodovaní o priznaní náhrady trov konania skúmať
účelnosť vynaložených trov konania. Účelnosť je vlastnosť, ktorá sleduje naplnenie cieľa a opodstatnená
je v prípade, že vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje jej medze. Účelnosť by mala byť
posudzovaná pri každom úkone právnej služby samostatne. Podľa navrhovateľa odmenu za úkony
právnej služby poskytnuté právnym zástupcom vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu v súdenej
veci nemožno považovať za účelne vynaložené trovy. Nárok na náhradu trov právneho zastúpenia
nemožno priznať ak sa určité procesné podanie nadbytočne opakuje bez uvedenia nových procesne
významných skutočností. Navrhovateľ ďalej uviedol, že vzhľadom na to, že vedľajší účastník odporcu
v konaní nezastupuje, nemožno v súvislosti s dôvodnosťou priznania trov konania argumentovať
ustanovením § 137 O.s.p., pretože to priznáva náhradu hotových výdavkov právnickej osobe, ktorá je
oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, čiže ide najmä o Centrum právnej pomoci.
Vzhľadom na uvedené navrhovateľ navrhol zmenu napadnutého výroku rozsudku okresného súdu o
trovách vedľajšieho účastníka na  nepriznanie náhrady trov právneho zastúpenia a súčasne uplatnil
náhradu trov odvolacieho konania.

Vedľajší účastník na strane odporcu sa k odvolaniu navrhovateľa napriek jeho doručeniu (č.l. 70 spisu)
nevyjadril.

Odvolanie navrhovateľa smerovalo len proti výroku uznesenia okresného súdu o trovách konania
vedľajšieho účastníka na strane odporcu. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu
určenom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a
uznesenie okresného súdu v napadnutej časti výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka na strane
odporcu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil z nasledovných dôvodov:

Navrhovateľ vo všeobecnosti namietal (1) účelnosť vynaložených trov právneho zastúpenia vedľajšieho
účastníka na strane odporcu s odôvodnením, že združenie na ochranu spotrebiteľa musí byť už z
podstaty svojej existencie aj bez právneho zastúpenia advokátom spôsobilé poskytnúť spotrebiteľovi
potrebnú pomoc pri ochrane jeho práv, (2) ďalej navrhovateľ osobitne namietal dôvodnosť priznania
odmeny za úkon právnej služby „prevzatie a príprava zastúpenia“ nakoľko vedľajší účastník vstúpil do
konania bez akýchkoľvek konkrétnych vedomostí o predmete konania.

Podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť,
je povinný uhradiť jeho trovy.

Podľa § 93 ods. 2 O.s.p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.



Podľa § 93 ods. 4 prvá veta O.s.p., v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako
účastník.

Odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

V prejednávanej veci je nesporné, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy.
Pre správne rozhodnutie v tomto konaní je preto potrebné primárne zodpovedať na otázky, či Združenie
na ochranu občana spotrebiteľa HOOS (resp. vo všeobecnosti akýkoľvek subjekt, ktorého predmetom
činnosti je ochrana práv spotrebiteľa) je oprávnený vystupovať v konaní ako vedľajší účastník, a ak áno,
či sa ako vedľajší účastník môže v konaní nechať právne zastupovať advokátom a či mu v súvislosti
s týmto právnym zastupovaním môže vzniknúť právo na náhradu trov konania (resp. trov právneho
zastúpenia).

Z citovaného ustanovenia § 93 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že ako vedľajší účastník sa môže popri
navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je
ochrana práv podľa osobitného predpisu. Toto ustanovenie (ktoré bolo do O.s.p. zavedené s účinnosťou
od 15.10.2008 zákonom č. 384/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok) dáva možnosť, aby v prípade tzv. spotrebiteľských sporov vstúpila do konania ako
vedľajší účastník taká právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného
predpisu, za ktorý sa (podľa poznámky č. 10a k ustanoveniu § 93 ods. 2 O.s.p.) považuje aj zákon č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov. Z dôvodovej správy k tejto právnej úprave vyplýva, že jej cieľom bolo umožniť
širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby a združenia. Keďže
ustanovenie § 93 ods. 2 O.s.p. je z hľadiska systematického zaradenia vo vzťahu k ustanoveniu § 93
ods. 1 O.s.p. špeciálnym ustanovením, možno vyvodiť, že v tomto prípade sa nevyžaduje splnenie
všeobecnej podmienky pre pripustenie vstupu do konania vyplývajúcej z ustanovenia § 93 ods. 1 O.s.p.,
ktorou je existencia právneho záujmu na výsledku konania. Z toho jednoznačne vyplýva, že vzhľadom
na spotrebiteľský charakter sporu, Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS má oprávnenie
vystupovať v tomto konaní ako vedľajší účastník na strane odporcu (spotrebiteľa), pričom nemusí
preukazovať svoj právny záujem na jeho výsledku, pretože (ako už bolo uvedené vyššie) možnosť aby
vystupoval ako vedľajší účastník na strane odporcu (spotrebiteľa) mu dáva priamo špeciálna zákonná
úprava uvedená v ustanovení § 93 ods. 2 O.s.p. Keďže ustanovenie § 93 ods. 4 O.s.p. výslovne upravuje,
že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, z toho možno vyvodiť len
jeden záver a to, že vedľajší účastník má (rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) jednak právo na
právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky),
ktoré sa v rámci civilného súdneho konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne
zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom, a samozrejme má i právo na náhradu
účelne vynaložených trov konania, kam podľa ustanovenia § 137 O.s.p. bez akýchkoľvek pochybností
patrí i náhrada trov právneho zastúpenia. Súčasne platí, že vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná
náhrada trov konania (teda i náhrada trov právneho zastúpenia) len v prípade, ak právo na náhradu trov
konania vznikne tomu účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval.

Zo spisu okresného súdu vyplýva, že návrh na začatie konania doručil navrhovateľ súdu dňa 18.06.2012
(č.l. 1 spisu). Dňa 18.09.2012 doručil vedľajší účastník okresnému súdu oznámenie o svojom vstupe
do konania na strane odporcu (č.l. 23 spisu). Dňa 03.12.2012 nariadil súd termín pojednávania na deň
09.01.2013, pričom spolu s predvolaním na pojednávanie doručil dňa 17.12.2012 právnemu zástupcovi
navrhovateľa aj oznámenie vedľajšieho účastníka o svojom vstupe do konania na strane odporcu (č.l.
42 spisu). Dňa 04.01.2013 doručil vedľajší účastník na strane odporcu okresnému súdu vyjadrenie k
návrhu, v ktorom okrem iného vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku a uplatnil trovy konania
(č.l. 50 spisu). Dňa 08.01.2013 doručil navrhovateľ okresnému súdu písomné podanie zo dňa , ktorým
vzal návrh na začatie konania v celom rozsahu späť a vyjadril sa k trovám vedľajšieho účastníka na
strane odporcu (podanie doručil navrhovateľ aj dňa 03.01.2013 prostredníctvom elektronickej pošty bez
zaručeného elektronického podpisu). Následne okresný súd napadnutým uznesením konanie zastavil v
dôsledku späťvzatia návrhu, rozhodol o trovách konania a vrátení súdneho poplatku.

Navrhovateľ tým, že vzal návrh na začatie konania celkom späť, procesne zavinil zastavenie konania
a vznikla mu povinnosť uhradiť trovy konania (§ 146 ods. 2 prvá veta O.s.p.). Nakoľko zastavenie
konania procesne zavinil navrhovateľ a právo na náhradu trov konania vzniklo odporcovi, vzniklo právo



na náhradu trov konania aj vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu, ktorý má v konaní samostatné
procesné postavenie (§ 93 ods. 4 O.s.p.) a  ktorý bol v konaní zastúpený právnym zástupcom z radov
advokátov a uplatnil náhradu trov konania za poskytnuté právne služby. Ako bolo uvedené vyššie, zo
žiadneho ustanovenia právneho poriadku nevyplýva nemožnosť vedľajšieho účastníka dať sa v konaní
zastúpiť právnym zástupcom z radov advokátov. Pri rozhodovaní o jeho trovách konania posudzuje
súd len účelnosť ich vynaloženia. Zo spisu okresného súdu vyplýva, že právny zástupca vedľajšieho
účastníka na strane odporcu prevzal jeho právne zastúpenie a vecne sa vyjadril k návrhu navrhovateľa.
Tieto úkony právnych služieb boli v zhode s okresným súdom aj podľa názoru odvolacieho súdu
vynaložené účelne, pretože vedľajší účastník na strane odporcu nemohol predpokladať, že navrhovateľ
vezme návrh na začatie konania späť skôr ako súd začne konať o veci samej. Navyše zo spisu okresného
súdu nepochybne vyplýva, že navrhovateľ mal vedomosť o vstupe vedľajšieho účastníka do konania,
ktorý mu okresný súd doručil spolu s predvolaním na pojednávanie; súčasne navrhovateľ sa v podaní,
ktorým vzal návrh na začatie konania celkom späť, vyjadril aj trovám konania vedľajšieho účastníka,
preto je zrejmé, že ich uplatnenie malo vplyv na jeho procesné správanie. Vzhľadom na to náklady
vedľajšieho účastníka na strane odporcu vynaložené na právnu pomoc považoval aj odvolací súd za
vynaložené účelne.

V prejednávanej veci preto vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu vzniklo právo na náhradu trov
konania voči navrhovateľovi, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia za dva úkony právnych
služieb - 1. prevzatie a príprava zastúpenia v sume 16,60 € spolu s režijným paušálom v sume 7,63 €
a 2. vyjadrenie k návrhu v sume 16,60 € spolu s režijným paušálom v sume 7,81 €, spolu trovy konania
vedľajšieho účastníka v sume 48,64 €, ktoré je navrhovateľ v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. povinný zaplatiť
právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka na strane odporcu.

Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní konkrétne namietal, že vedľajší účastník musí byť sám schopný zo svojej
podstaty poskytovať právnu pomoc (1) v tomto smere odvolací súd poukazuje na vyššie uvedenú
argumentáciu o práve vedľajšieho účastníka dať sa v občianskom súdnom konaní zastúpiť zástupcom z
radov advokátov (právo na právnu pomoc), z ktorého vyplýva aj právo na náhradu účelne vynaložených
trov právneho zastúpenia; nedôvodná je aj námietka navrhovateľa voči priznaniu odmeny za úkon
právnej služby „prevzatie a príprava zastúpenia“ (2) nakoľko právny zástupca vedľajšieho účastníka na
strane odporcu sa podľa obsahu vyjadrenia zo dňa 02.01.2013 k návrhu musel na jeho podanie pripraviť
(vyjadrenie k návrhu zo strany vedľajšieho účastníka bolo súdu doručené až po tom ako mu súd na jeho
opakované výzvy dňa 28.12.2012 doručil návrh na začatie konania s prílohami - č.l. 48 p.v. spisu).

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd uznesenie okresného súdu v napadnutej časti
výroku podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.
1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Vedľajší
účastník na strane odporcu bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný, návrh na rozhodnutie o
trovách odvolacieho konania však nepodal a ani mu žiadne trovy odvolacieho konania nevyplývajú zo
spisu, preto mu odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania voči navrhovateľovi nepriznal.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.