Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/67/2018 z 14. 10. 2018 Citácia: uznesenie Najvyššieho súdu SR z 14. októbra 2018, sp. zn. 3Obdo/67/2018, ECLI:SK:NSSR:2018:1514202786.2 Najvyšší súd | 3Obdo/67/2018 | ECLI:SK:NSSR:2018:1514202786.2 | 2018-10-14 | Uznesenie Oblasť práva: Obchodné právo – Zmenky Citované ustanovenia: § 421 ods. 1 písm. a) CSP, CSP, § 447 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/aa32d950-c380-4616-9133-636cef5eb33a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1514202786.2 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Obdo/67/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514202786
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Pramuková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:1514202786.2

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom
Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 36 432 105, zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Boledovičom,
so sídlom Rovinka 578, proti žalovanému: OTP Banka Slovensko, a.s., so sídlom Štúrova 5, Bratislava,
IČO: 31 318 916, o zaplatenie zmenkovej sumy 4 736,27 eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom
súde Bratislava V pod sp. zn. 1CbZm/371/2014, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu
v Bratislave zo 17. mája 2017, č. k. 3CoZm/20/2017-135 v spojení s opravným uznesením Krajského
súdu v Bratislave z 20. septembra 2017, č. k. 3CoZm/20/2017-147, takto

r o z h o d o l :

I. Dovolanie odmieta.
II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) napadnutým rozsudkom potvrdil rozsudok
Okresného súdu Bratislava V z 18. júla 2016, č. k. 1CbZm/371/2014-179 (ďalej len „súd prvej inštancie“),
ktorým súd prvej inštancie ponechal v platnosti zmenkový platobný rozkaz z 19. mája 2014, č. k.
5Zm/40/2014-19 a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť náhradu trov konania vo výške 430,69 eur.
Žalobcovi priznal trovy odvolacieho konania vo výške 170,97 eur.
1.1. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uviedol, že na žalobcu prešli nepretržitým radom
indosamentov všetky zmenkové práva, vrátane práva vyplniť blankozmenku. Žalovaný ako indosant
opomenul svoj garančný záväzok za zmenku vylúčiť, preto kroky žalobcu boli len oprávneným výkonom
jeho práva k zmenke. Žalovaný nepreukázal, že žalobca pri nadobúdaní zmenky konal vedome na jeho
škodu. Žalovaný zmenku rubopisoval bez vylúčenia garančného účinku a následné rubopisy kopírovali
spôsob prevodu zavedený prvým indosantom. V snahe následne napraviť svoje pochybenie žalovaný
nedôvodne tvrdil škodlivé či šikanózne správanie žalobcu, a preto kauzálne námietky neboli účinné.
1.2. K rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“), ktoré predložil
žalovaný, odvolací súd uviedol, že najvyšší súd posúdil dovolanie žalovaného v inej veci ako prípustné
z procesných dôvodov - pre nedostatočné odôvodnenie rozsudku.
1.3. Odvolací súd skonštatoval, že záväzok žalovaného vznikol ex lege z titulu garančného účinku
indosamentu, ktorý vyhotovil bez vylúčenia garančného účinku. Žalovanému nepatrí právna ochrana
pred zneužívaním spotrebiteľskej zmenky, keďže v spore nevystupuje v postavení spotrebiteľa.

2. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dňa 27. novembra 2017 dovolanie, ktorým sa
domáhal, aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu ako aj rozsudok súdu prvej inštancie
zmenil tak, že zmenkový platobný rozkaz z 19. mája 2014, č. k. 5Zm/40/2014-19 zruší. Prípustnosť
dovolania vyvodzoval z § 421 ods. 1 písm. a/ C.s.p.
2.1. Žalovaný namietal nepripustenie jeho kauzálnych námietok pre nesprávne právne posúdenie
vedomého konania žalobcu na jeho škodu, pretože už v čase nadobudnutia zmenky zjavne vedel, že si
bude môcť voči nemu uplatniť zmenku. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
(ďalej aj „najvyšší súd“ v príslušnom gramatickom tvare) sp. zn. 5MObdo/4/2009, 2Obo/87/2009 a



2Obo/17/2009. Podľa žalovaného malo z vykonaných dôkazov vyplývať, že žalobca sa dopustil pri
nadobúdaní zmenky vedomého konania na jeho škodu v zmysle ustanovenia čl. I § 17 zákona
č. 191/1950 Sb. zákon zmenkový a šekový (ďalej aj „ZZŠ“), a preto kauzálne námietky boli
prípustné. Odvolací súd žiadnym spôsobom nezohľadnil tvrdenia, podľa ktorých zmenka nemá žiadnu
kauzu, keďže žalobca si prostredníctvom zmenky uplatňuje právo na kompenzáciu nevymožiteľnosti
pohľadávok voči úverovým dlžníkom žalovaného, hoci takéto právo nemá.
2.2. Dovolateľ uviedol, že ZZŠ je lex specialis vo vzťahu k Občianskemu zákonníku (ďalej len „OZ“),
avšak čl. I § 17 ZZŠ nepredstavuje lex specialis k § 3 OZ. Vedomé konanie na škodu dlžníka sa
posudzuje podľa čl. I § 17 ZZŠ z hľadiska subjektívneho vzťahu nadobúdateľa zmenky k prevodu zmenky
v čase jej nadobudnutia a šikanózny výkon práva podľa § 3 OZ sa posudzuje z hľadiska objektívnej
spoločenskej prijateľnosti takéhoto konania. Čl. I § 17 ZZŠ predstavuje dodatočný prostriedok ochrany
pred nepoctivým nadobúdateľom zmenky, ktorý pôsobí nad rámec § 3 OZ, a nie namiesto neho. Pritom
odkázal na rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 1735/07, III. ÚS 72/2010 a III. ÚS 341/07,
uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 1Obdo/59/2010 a rozhodnutia súdov Českej republiky.
2.4. Žalovaný namietal aj skutočnosť, že odvolací súd namiesto toho, aby posúdil zmenku ako
spotrebiteľskú, skonštatoval, že stranou sporu nie je spotrebiteľ a spotrebiteľskou zmluvou sa vôbec
nezaoberal. Z rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2Obdo/19/2014 má pritom podľa dovolateľa
vyplývať, že súdy sú ex offo povinné zaoberať platnosťou zmenky ako zmenky „spotrebiteľskej“.
2.5. Podľa dovolateľa je rozsudok odvolacieho súdu nezákonný a nepreskúmateľný podľa § 421 ods.
1 písm. a/ C.s.p., keď ignoruje stanovisko č. R 93/2015 a nález Ústavného súdu Českej republiky sp.
zn. IV. ÚS 457/2010.

3. Žalobca vo vyjadrení zo 17. mája 2018 navrhol dovolanie žalovaného odmietnuť.

4. Najvyšší súd ako súd dovolací [podľa § 35 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C.s.p.“)] po
zistení, že dovolanie podala včas strana sporu, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané,
konajúca zamestnancom s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa (§ 429 ods. 2 písm.
b/ C.s.p.) bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že tento mimoriadny opravný prostriedok
žalovaného treba odmietnuť. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 C.s.p.) dovolací súd uvádza
nasledovné:

5. Žalovaný v rozhodovanej veci vyvodzoval prípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia § 421 ods. 1
písm. a/ C.s.p.
5.1. Už v uznesení z 21. augusta 2018, sp. zn. 3Obdo/42/2018 najvyšší súd uviedol, že „ak dovolateľ
odôvodnil prípustnosť dovolania odklonom od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu podľa
ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ C.s.p., potom je povinný v dovolaní výslovne uviesť právne posúdenie
odvolacieho súdu, ktoré považuje za nesprávne, konkretizovať, ako mal odvolací súd právnu otázku
správne vyriešiť a zároveň musí špecifikovať ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu, od ktorej sa
mal podľa jeho názoru odvolací súd pri svojom rozhodovaní odkloniť“. Na predmetnom právnom názore
zotrváva dovolací súd aj v rozhodovanej veci a nevidí dôvod, aby sa od neho odklonil.
5.2. Prípustnosť dovolania je daná len vtedy, ak sa odvolací súd pri vyriešení právnej otázky skutočne
odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, pričom dovolateľ je povinný ním tvrdený
odklon v dovolaní preukázať. Naopak prípustnosť dovolania nezakladá všeobecná nespokojnosť
dovolateľa s rozhodnutím odvolacieho súdu (resp. jeho právnymi závermi), alebo všeobecné tvrdenie
dovolateľa, že rozhodnutie odvolacieho súdu nie je v súlade s rozhodovacou praxou dovolacieho súdu.

6. Dovolací súd zároveň konštatuje, že dovolacie námietky sú totožné s námietkami, ktoré boli už
predmetom dovolacieho prieskumu v skorších uzneseniach najvyššieho súdu (viď napr. 3Obdo/15/2017,
1Obdo/12/2018, 3Obdo/1/2018, 3Obdo/11/2018, 4Obdo/21/2018 a 5Obdo/4/2018), a závery v nich
vyslovené sú aktuálne aj v rozhodovanej veci.

7. Pokiaľ ide o uznesenia sp. zn. 1Obdo/4/2013 a sp. zn. 2Obdo/19/2014 - na ktoré poukazoval
dovolateľ - dovolací súd uvádza, že predmetnými uzneseniami boli zrušené rozsudky krajského
súdu z procesných dôvodov pre ich nedostatočné odôvodnenie. Uvedené rozhodnutia nepredstavujú
rozhodnutia dovolacieho súdu, ktoré by mali riešiť právnu otázku, od ktorej sa mal odvolací súd
podľa dovolateľa odkloniť. V tejto časti tak dovolanie nie je odôvodnené spôsobom predpokladaným v
ustanovení § 432 C.s.p.



7.1. Osobitne k námietke, v zmysle ktorej odvolací súd nepostupoval spôsobom uvedeným v ním
predloženom uznesení najvyššieho súdu sp. zn. 2Obdo/19/2014, dovolací súd opätovne zdôrazňuje,
že predmetné rozhodnutie nemalo pre odvolací súd kasačnú záväznosť, keďže nebolo vydané v
rozhodovanej veci, a ani precedenčnú záväznosť, keďže neprestavuje ustálenú rozhodovaciu prax, a
ani nebolo prijaté ako judikát publikovaný v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky.
7.2. Tvrdenie žalovaného, že najvyšší súd v uvedenom rozhodnutí vyslovil právny záver týkajúci sa
charakteru zmeniek indosovaných žalovaným, je nesprávne a zavádzajúce. V uvedenom rozhodnutí
najvyšší súd nad rámec dôvodov pred zrušenie rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach (nedostatok
odôvodnenia dovolaním napadnutého rozsudku) uviedol iba svoj názor, že sa mu z obsahu spisu javí,
že môže ísť o spotrebiteľskú zmenku. Najvyšší súd však v danom rozhodnutí neuviedol právny záver,
že sa jedná o spotrebiteľskú zmenku, z akých dôvodov dospel k záveru o spotrebiteľskej zmenke a aké
to vyvoláva právne následky (rovnako aj 3Obdo/46/2017, 3Obdo/57/2017 a 3Obdo/66/2017).

8. K argumentácii dovolateľa, v ktorej namietal odklon odvolacieho súdu od rozhodnutí dovolacieho
súdu sp. zn. 1Obdo/59/2010 a sp. zn. 5MObdo/4/2009, resp. od stanoviska č. R 93/2015, najvyšší
súd konštatuje, že ani v tejto časti dovolanie žalovaného nespĺňa požiadavky podľa ustanovenia §
432 ods. 2 C.s.p. Dovolateľ zákonom predpísaným spôsobom nevymedzil, v čom považuje rozhodnutie
odvolacieho súdu za nesprávne vo vyriešení tej-ktorej právnej otázky významnej pre rozhodnutie vo veci
samej a ani neuviedol, ako mal odvolací súd podľa jeho názoru nastolenú právnu otázku správne riešiť.

9. Pokiaľ dovolateľ namietal odklon odvolacieho súdu od rozhodnutí zahraničných súdov, resp.
Ústavného súdu Slovenskej republiky, zákon viaže prípustnosť dovolania v ustanovení § 421 ods. 1
C.s.p. v písm. a/ a c/ výlučne na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu
dovolacieho, argumentácia inými rozhodnutiami môže byť relevantná ako podporná argumentácia pri
odôvodňovaní dovolania prípustného podľa § 421 ods. 1 písm. b/ C.s.p., avšak nemôže byť spôsobilá
vyvolať dovolací prieskum právnych záverov odvolacieho súdu vo veciach, v ktorých dovolateľ odvodzuje
prípustnosť dovolania z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ (alebo písm. c/) C.s.p.
9.1. Rovnaký záver platí pre časť dovolania, v ktorej žalovaný namietal odklon od právnych záverov
vyslovených v rozhodnutiach najvyššieho súdu sp. zn. 2Obo/17/2009 a 2Obo/87/2009, ktoré vydal
najvyšší súd ako súd odvolací. Odkázaním na rozhodnutia odvolacieho súdu tak dovolateľ neoznačil
rozhodnutia dovolacieho súdu vyjadrujúce právne názory, od ktorých sa mal odvolací súd odkloniť a
zaujať iný právny názor. Žalovaný preto ani v tejto časti nevymedzil dovolací dôvod spôsobom uvedeným
v § 431 až § 435 C.s.p.

10. Najvyšší súd tak vzhľadom na vyššie uvedené (viď body 7, 8 a 9) dovolanie žalovaného podľa
ustanovenia § 447 písm. f/ C.s.p. odmietol.

11. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods.
3 druhá veta C.s.p.).

12. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.