Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Co/73/2013 z 28. 4. 2014
Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 28. apríla 2014, sp. zn. 5Co/73/2013, ECLI:SK:KSPO:2014:8410207827.1
Krajský súd Prešov | 5Co/73/2013 | ECLI:SK:KSPO:2014:8410207827.1 | 2014-04-28 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Bezdôvodné obohatenie
Citované ustanovenia: OSP, OZ, § 40 ods. 2 OZ
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/51ec7897-8234-4313-bd28-cc61500fe7dd
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8410207827.1

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/73/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8410207827
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8410207827.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov
senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Jany Burešovej v právnej veci žalobcu: Benard spol. s r.o., so sídlom
Duklianskych hrdinov 30, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 36 482 421, zast. HMG & PARTNERS, s.r.o.,
Štefanovičova 12, Bratislava, proti žalovanej: A. Q., nar. XX.XX-XXXX, bytom K. X, XXX XX S., zast.
Advokátska kancelária JUDr. SIDOR, s.r.o., so sídlom Zdravotnícka 4373/6, 058 01 Poprad, IČO: 36 866
156, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.327,76 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č. k. 8C/30/2011-104 zo dňa 23.03.2012 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   rozsudok súdu 1. stupňa  v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. 8C/30/2011-152
zo dňa 11.01.2013.

Žalobca je   p o v i n n ý   nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania vo výške 82,85 eur na účet
jeho právneho zástupcu JUDr. Sidor, s.r.o. do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu, ktorou sa žalobca na žalovanom domáhal zaplatenia
sumy 331,94 eur s úrokom z omeškania vo výške 10,5 % ročne od 22.12.2008 do zaplatenia, sumy
331,94 eur s úrokom z omeškania vo výške 10,5 % ročne od 09.01.2009 do zaplatenia, sumy 331,94 eur
s úrokom z omeškania vo výške 10 % ročne od 09.02.2009 do zaplatenia a sumy 331,94 eur s úrokom
z omeškania vo výške 9 % ročne od 20.05.2009 do zaplatenia a trov konania zamietol.

Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 79,50 eur a trovy právneho
zastúpenia vo výške 583,30 eur v lehote troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 40 ods. 2; 107 ods. 1; 451 ods. 1 a 2 Občianskeho
zákonníka. § 3 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, pričom
konštatoval, že vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Žalobca
nepreukázal, že by medzi účastníkmi konania došlo k zrušeniu nájomnej zmluvy na základe písomnej
dohody.

Súd prvého stupňa vychádzal zo zistení, že zmluvný vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe
Zmluvy o nájme a prenájme nebytových priestorov za dohodnutý mesačný nájom vo výške 331,94 eur.
Túto sumu žalovaná účtovala žalobcovi faktúrami, na základe ktorých došlo k plneniu. V súvislosti s
právnym dôvodom žaloby uviedol, že plnil aj bez faktúr, takže došlo k duplicitnému plneniu poskytnutému
žalovanej za mesiac december 2008, január 2009, február 2009 a máj 2009.



Žalovaná v priebehu konania pred súdom prvého stupňa právo žalobcu na vydanie bezdôvodného
obohatenia neuznala s poukazom na skutočnosť, že nájomný vzťah založený Zmluvou o nájme
uzavretou 01.10.2008 doposiaľ nezanikol, pričom túto okolnosť samotný žalobca nepreukázal. V ďalšom
namietala, že opustením (vyprataním) predmetu nájmu nájomný vzťah nezaniká, ale tento môže skončiť
len v súlade s ust. § 9 alebo zaniknúť len v súlade s ust. § 14 zák. č. 116/1990 Zb. S poukazom na to
právo žalobcu na vrátenie duplicitných platieb označených ako Plnenie za mesiac máj 2009 vo výške
331,94 eur nie je dôvodný, pretože žalobca v máji 2009 zaplatil žalovanej nájomné za jún 2009 v súlade
s článkom III. bod 4. Zmluvy o nájme uzavretej 01.10.2008, podľa ktorého nájomné bolo splatné vo
výške 331,94 eur mesiac vopred.

V časti duplicitnej úhrady nájomného za mesiac december 2008 vo výške 10.000,- Sk, ktoré bolo
splatné mesačne vopred, a ktoré malo byť pripísané na účet žalovanej 21.11.2008 a 02.12.2008,
vzniesla žalovaná námietku premlčania argumentujúc, že právo na súde bolo uplatnené až 20.12.2010.
Pri bezdôvodnom obohatení je premlčacia doba 2 roky. O tom, že duplicitne plnil, sa žalobca mohol
dozvedieť ihneď po poukázaní duplicitnej platby vo výške 10.000,- Sk, t. j. už 02.12.2008.

Žalovaná v priebehu konania pred súdom prvého stupňa zároveň vzniesla kompenzačnú námietku do
výšky uplatneného práva podľa ust. § 98 O. s. p. z titulu nezaplateného nájomného žalobcom za obdobie
jún až október 2009, t. j. za 4 mesiace vo výške spolu 1.327,76 eur (4 x 10.000,- Sk : 30,126) dôvodiac,
že žalobca doposiaľ nepreukázal zánik nájomného vzťahu dojednaného na dobu neurčitú výpoveďou
alebo dohodou. V tejto súvislosti poukázala na doterajšiu súdnu prax, podľa ktorej len faktické opustenie
predmetu nájmu nemá za následok zánik nájomného vzťahu a ani nezbavuje nájomcu povinnosti platiť
dohodnuté nájomné až do riadneho zániku nájmu.

Žalovaná tiež poukázala na to, že voči žalobcovi má právo z titulu neuhradených nákladov za služby
spojené s nájmom nebytových priestorov za obdobie október 2008 až máj 2009 v súlade s ust. článku
III. bod 5. Zmluvy o nájme.

Z Nájomnej zmluvy z 01.10.2008 mal súd prvého stupňa za preukázané, že žalovaná v právnom
postavení prenajímateľa prenajala žalobcovi v právnom postavení nájomcu nebytové priestory zapísané
na LV č. XXXX pre k. ú. S., ako budova súpisné číslo XXX, postavená na pozemku parc. č. XX s tým,
že v prenajatých priestoroch bude žalobca vykonávať svoju podnikateľskú činnosť. Zo zmluvného ust.
článku II. je nepochybné, že nájom účastníci dohodli na dobu neurčitú s účinnosťou od 01.10.2008.

Z ust. článku III. ods. 2 cit. zmluvy je nesporné, že účastníci sa dohodli na nájomnom vo výške 10.000,- Sk
splatnom mesiac vopred vždy najneskôr do 25. dňa kalendárneho mesiaca predchádzajúceho jedného
mesiaca, za ktoré sa nájomné hradí (článok III. ods. 4 zmluvy).

Z pohybov na účte žalobcu (čl. 4 a čl. 5 spisového materiálu) mal súd prvého stupňa za preukázané,
že žalobca zaplatil žalovanej nájomné vo výške 10.000,- Sk dňa 13.10.2008, 20.10.2008, 20.11.2008,
01.12.2008, 22.12.2008, 09.01.2009, 20.01.2009, 09.02.2009, 20.02.2009, 20.03.2009, 20.04.2009
a 20.05.2009 s tým, že podľa vyjadrenia žalobcu platba zaúčtovaná na ťarchu jej účtu 22.12.2008,
09.01.2009, 09.02.2009 a 20.05.2009, bola platba duplicitná.

V súvislosti s námietkou premlčania súd prvého stupňa prisvedčil právnemu názoru žalovanej, podľa
ktorého medzi účastníkmi ide o občiansko-právny vzťah podľa zák. č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme
nebytových priestorov, ktorého ustanovenia sú vo vzťahu k všeobecným ustanoveniam § 663 a nasl.
Občianskeho zákonníka špeciálnymi ustanoveniami. Žalovaná nie je podnikateľským subjektom a
prenájom vlastného majetku nie je živnosťou, preto práva a povinnosti účastníkov, ktoré vznikli zo Zmluvy
o nájme nebytového priestoru sa nemôžu riadiť ustanoveniami Obchodného zákonníka (§ 261 ods. 1,
ods. 3 a ods. 6 Obchodného zákonníka), pretože nejde o vzťah medzi podnikateľmi. Tento záväzkový
vzťah nespadá pod obchodné záväzkové právne vzťahy bez ohľadu na povahu účastníkov. Z uvedeného



dôvodu sa tak subjektívne práva a právne povinnosti nemôžu spravovať príslušnými ustanoveniami
zmluvného typu podľa Občianskeho zákonníka a súčasne podľa Obchodného zákonníka.

Námietku žalobcu, že pohľadávka žalovanej ešte nie je splatná, považoval súd prvého stupňa za
nedôvodnú konštatujúc, že toto tvrdenie žalobcu je v rozpore s uzavretou zmluvou, pričom žalobca sám
mal povinnosť hradiť nájomné v lehote splatnosti aj bez toho, aby mu žalovaná vystavila daňový doklad,
keďže daňovým dokladom je v takomto prípade písomná zmluva.

Súd prvého stupňa ďalej konštatoval, že podľa článku III. bod 4. zmluvy o nájme bolo dohodnuté, že
nájomné je splatné vo výške uvedenej v ods. 2, t. j. vo výške 10.000,- Sk mesačne vopred vždy najneskôr
do 25. dňa kalendárneho mesiaca predchádzajúcemu mesiacu, za ktorý sa nájomné hradí. Nájomné za
mesiac jún 2009 bolo tak splatné do 25.05.2009, nájomné za mesiac júl 2009 bolo splatné do 25.06.2009,
nájomné za mesiac august 2009 bolo splatné do 25.07.2009 a nájomné za mesiac september 2009 bolo
splatné do 25.08.2009 atď. Pohľadávka žalovanej, ktorú vzniesla ako kompenzačnú námietku, je teda
splatná a nič nebráni tomu, aby ju bolo možné započítať v konaní pred súdom prvého stupňa.

Výrok o trovách konania odôvodnil prvostupňový súd podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku, pričom konštatoval, že žalovanej, ktorá mala vo veci plný úspech, priznal právo na náhradu trov
konania vo výške 79,50 eur zaplatených z titulu súdneho poplatku za odpor proti platobnému rozkazu.
Žalovanej bolo priznané aj právo na náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 583,30 eur za:
prevzatie a prípravu zastúpenia (25.10.2011) vo výške 61,41 eur, za vnesenie kompenzačnej námietky
a vyjadrenie k návrhu na začatie konania (25.10.2011) vo výške 61,41 eur, za vyjadrenie k vyjadreniu
žalobcu z 02.11.2011 (14.11.2011) vo výške 61,41 eur, za vyjadrenie k stanovisku žalobcu zo 16.11.2011
(03.12.2011) vo výške 61,41 eur, za účasť na pojednávaní dňa 27.01.2012 vo výške 61,41 eur, za účasť
na pojednávaní dňa 23.03.2012 vo výške 61,41 eur + réžijný paušál (6 x 7,63 eur) vo výške 45,78 eur,
cestovné V. - S. - V. 2 x (30 x 0,35 eur) vo výške 21,- eur a náhradu za stratu času vo výške 2 x (2 x
12,71 eur), t. j. vo výške 50,84 eur + 20 % DPH vo výške 97,22 eur.

Dopĺňacím rozsudkom č. k. 8C/30/2011-152 zo dňa 11.01.2013 súd prvého stupňa doplnil rozsudok
Okresného súdu Kežmarok z 23.03.2012 č. k. 8C/30/2011-104 o výrok III. tak, že žalobca je povinný
nahradiť Slovenskej republike trovy konania vo výške 39,90 eur v lehote troch dní odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti tohto rozsudku. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania o vydanie
dopĺňacieho rozsudku.

Vydanie dopĺňacieho rozsudku odôvodnil súd prvého stupňa právne podľa ust. § 166 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku konštatujúc, že opomenul rozhodnúť o trovách konania, ktoré platil svedkyni Ing. P. O.
z titulu uplatneného svedočného vo výške  39,90 eur, o ktorých bolo právoplatne rozhodnuté uznesením
č. k. 8C/30/2011-138 zo dňa 05.11.2012 a reálne vyplatených 21.11.2012 na účet svedkyne.

Súd prvého stupňa zároveň v tomto dopĺňacom rozsudku konštatoval, že vzhľadom na to, že v súvislosti
s vydaním dopĺňacieho rozsudku nevznikli účastníkom trovy konania, rozhodol o nich tak, ako je uvedené
v II. výroku dopĺňacieho rozsudku.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní namietal, že
napadnuté rozhodnutie je nesprávne  a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca
nesúhlasil s námietkou premlčania vznesenou žalovanou majúc za to, že v danom prípade došlo zo
strany žalovanej k získaniu bezdôvodného obohatenia úmyselne, nakoľko o tom, že zo strany žalobcu
došlo k duplicitnému plnenie, t. j. k plneniu, na ktoré žalovaná nemala nárok, sa žalovaná mala dozvedieť
ihneď po uskutočnení duplicitnej platby. V zmysle ust. §107 ods. 2 Občianskeho zákonníka k premlčaniu
práva na vydanie bezdôvodného obohatenia v súvislosti s duplicitnou úhradou nájomného za mesiac
december 2009 nedošlo.



Žalobca v odvolaní ďalej namietal, že kompenzačnú námietku vznesenú žalovanou do výšky
uplatneného nároku z titulu neuhradeného nájomného žalobcom za obdobie jún až október 2009
považuje za spornú s poukazom na to, že v mesiaci máj 2009 došlo k vyprataniu žalovanou prenajatých
priestorov ako aj k odovzdaniu kľúčov. Od momentu odovzdania kľúčov a vypratania predmetných
priestorov žalobca nemal možnosť prenajaté priestory reálne užívať. Žalovanou uplatnený nárok na
úhradu nájomného za obdobie po odovzdaní kľúčov k prenajatým priestorom nie je dôvodný. Žalovanou
uplatnený nárok na úhradu nájomného v plnej výške za obdobie, keď žalobca predmet nájmu už
nemal fakticky k dispozícii a nemal možnosť ho riadne užívať, nie je spôsobilý na započítanie vo výške
žalobcom uplatneného práva.

V odôvodnení napadnutého rozsudku sa prvostupňový súd stotožnil správnym názorom žalovanej,
podľa ktorého pre výpoveď nájomného vzťahu je zákonom predpísaná písomná forma a táto musí byť
dodržaná aj pri dohode o zániku nájomného vzťahu, pričom konštatoval, že nebolo preukázané, že
medzi účastníkmi konania došlo k zrušeniu nájomnej zmluvy.

K uvedenému  záveru žalobca uviedol, že k ukončeniu nájomného vzťahu došlo na základe dohody
medzi účastníkmi konania a nie na základe svojvoľného opustenia predmetu nájmu žalobcom, o
čom svedčí skutočnosť, že samotná dohoda medzi účastníkmi konania bola sprevádzaná faktickým
odovzdaním kľúčov k predmetu nájmu žalobcom a ich prevzatia žalovanou. O tejto skutočnosti bol v
priebehu konania vypočutý aj svedok, pričom záznam o výsluchu je súčasťou súdneho spisu.

Na základe uvedeného mal žalobca za to, že vôľa účastníkov konania v čase vypratania prenajatých
nebytových priestorov a odovzdania kľúčov nepochybne smerovala k ukončeniu nájomného vzťahu bez
ohľadu na dodržanie písomnej formy dohody o zániku nájomného vzťahu, pričom konanie žalovanej,
t. j. uplatnenie nároku z titulu neuhradeného nájomného za obdobie, keď žalobca nemohol predmet
nájmu užívať, bez ohľadu na ich dohodu a na fakt, že odovzdaním kľúčov žalovanej žalobca stratil
akékoľvek oprávnenie nakladať s predmetnými priestormi, je v zjavnom rozpore s dobrými mravmi.
Navyše, súd prvého stupňa neskúmal, či žalovaná predmetné nebytové priestory neprenajala inej osobe
do užívania v období, za ktoré si uplatňuje nárok na náhradu nájomného od žalobcu napriek skutočnosti,
že žalobca už nemal možnosť predmetné priestory užívať. Prvostupňový súd nesprávne právne posúdil
otázku námietky premlčania ako aj otázku započítania kompenzačnou námietkou uplatneného nároku
žalovanej.

Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná. Vo vyjadrení uviedla, že považuje napadnutý rozsudok za
vecne správny.  Súd prvého stupňa správne právne posúdil námietku premlčania aj kompenzačnú
námietku, keď dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že by medzi účastníkmi konania došlo k zániku
nájmu na základe písomnej dohody, ktorú predpokladá ustanovenie  § 3 ods. 1 a ust. § 40 ods. 2
Občianskeho zákonníka. Preto bolo povinnosťou žalobcu hradiť nájomné v lehote splatnosti aj bez toho,
aby mu žalovaná vystavila daňový doklad.

Odvolacie námietky žalobcu sú podľa žalovanej nedôvodné.

Pokiaľ ide o odvolaciu námietku k vznesenej námietke premlčania, žalovaná má za to, že v tomto
prípade platí subjektívna dvojročná premlčania doba v súlade s ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka
a to predovšetkým z dôvodu, že predmetom nájomného vzťahu bolo opakujúce sa plnenie splatné
mesačne a bol to práve žalobca, ktorý poukazoval na jej účet duplicitné platby, ktoré si ale pri splatnosti
ďalšieho nájomného mohol sám započítať na úhradu ďalšieho splatného nájomného, v čom mu žalovaná
nebránila. Duplicitné úhrady si mohla započítať aj žalovaná na neuhradené nájomné, čo v tomto
konaní aj urobila. V prípade, že by námietka premlčania žalovanej nebola dôvodná, tak jej neuznanie
by nezakladalo dôvod obohatenia, ktoré pozostáva zo 4 duplicitných úhrad po 331,94 eur. Námietku



premlčania vzniesla len vo vzťahu k jednej duplicitnej úhrade a zároveň vzniesla kompenzačnú námietku
vo vzťahu ku všetkým štyrom  duplicitným úhradám bez ohľadu na vznesenú námietku premlčania. Na
tieto štyri  duplicitné platby započítala svoju pohľadávku z titulu neuhradeného nájomného za obdobie
jún až október 2009 bez toho, aby sa vzájomným návrhom domáhala úhrady nájomného aj za november
2009 a nasledujúce mesiace. Argumentácia žalobcu, že predmet nájmu už nemal fakticky v dispozícii a
nemal možnosť ho riadne užívať a že k skončeniu  nájmu došlo na základe dohody a vôľa účastníkov
v čase vypratania a odovzdania kľúčov smerovala k ukončeniu nájomného vzťahu, nebola preukázaná
žiadnym dôkazom, keď žalovaná poprela akúkoľvek dohodu o skončení nájomného vzťahu, ale aj
skutočnosť, že by jej boli odovzdané kľúče od nebytových priestorov. Pritom nájomca má právo nie
povinnosť predmet nájmu užívať. Ak ho žalobca opustil, žalovaná ho nemohla nútiť, aby nebytový
priestor užíval.

Svedkyňa X. Q. uviedla, že o skončení nájmu nerokovali so žalovanou, ale s pánom Q., manželom
žalovanej, ktorému oznámili, že končia. Takýto   ústny prejav skôr smeruje k zániku nájmu výpoveďou
a nie dohodou, ale tento nebol adresovaný žalovanej. O skončení nájomného vzťahu nebol predložený
žiadny písomný dôkaz, a to písomná dohoda o skončení nájomného vzťahu, ktorá je vyžadovaní
zákonom. Žalovaná v priebehu konania poukázala na to, že nájomný vzťah nemôže skončiť faktickým
opustením predmetu nájmu alebo jeho vyprataním a tiež ani odovzdaním kľúčov od priestoru bez
toho, aby týmto úkonom nepredchádzala dohoda o skončení nájomného vzťahu uzavretá v súlade
so zákonom.  Námietka žalobcu, že súd prvého stupňa neskúmal, či žalovaná v rovnakom období
neprenajala nebytové priestory inej osobe, nie je dôvodná. Skutočnosť, ktorá sa nestala, sa nedá
dokazovať a ak nastala, tak v tomto smere má dôkaznú povinnosť žalobca.

Na základe uvedeného žalovaná žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdil.

Žalovaná si zároveň uplatnila nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 82,85 eur.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci svojich kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 10
ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu s dopĺňacím rozsudkom súdu prvého stupňa spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p., vo veci nenariadil
odvolacie pojednávanie, čo je v súlade s ustanovením § 214 ods. 1, 2 O.s.p. s tým, že miesto a čas
vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 16.04.2014 a zistil, že odvolanie žalobcu
nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec
správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v
štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, ako aj
s dôvodmi tam uvedenými.

Odvolací súd na doplnenie a zdôvodnenie správnosti rozhodnutia a k odvolacím námietkam žalobcu len
na doplnenie uvádza:

Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený
dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil (§ 107 ods. 1 Občianskeho
zákonníka).

Vo vzťahu k nesúhlasu žalobcu so vznesenou námietkou premlčania žalovanou odvolací súd konštatuje
správny záver prvostupňového súdu, že námietka premlčania vznesená žalovanou v časti duplicitnej
úhrady nájomného za mesiac december 2008 vo výške 10.000,- Sk, ktoré bolo splatné  mesačne vopred,
a ktoré malo byť pripísané na účet žalovaného 21.11.2008 a 02.12.2008, je dôvodná.



Vyššie uvedená skutočnosť vyplýva nepochybne zo spisu a túto nenamietal ani žalobca.

Vychádzajúc z uvedeného, pokiaľ žalobca podal žalobu na súd dňa 20.12.2010, bolo jeho právo
uplatnené na súde až po uplynutí dvojročnej premlčacej doby v zmysle ust. § 107 ods. 1 Občianskeho
zákonníka.

Odvolací súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že v danej veci sa právo na vydanie predmetu
bezdôvodného obohatenia premlčuje v 10 ročnej premlčacej dobe, lebo k bezdôvodnému obohateniu
u žalovanej došlo úmyselne.

Odvolací súd nezistil v konaní  žiadne okolnosti svedčiace o úmyselnom bezdôvodnom obohatení
žalovanou  a žalobca  svoje tvrdenie o úmyselnom bezdôvodnom obohatení nijako nepreukázal.

Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalobcu, že žalovanou uplatnený nárok na úhradu nájomného v plnej
výške za obdobie, kedy už predmet nájmu nemal fakticky k dispozícii a nemal možnosť ho užívať je
nedôvodný, odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa v tejto súvislosti správne konštatoval, že
žalobca nepreukázal, že by medzi účastníkmi konania došlo k zrušeniu nájomnej zmluvy na základe
písomnej  dohody. Žalobca v konaní pred súdom prvého stupňa a ani v odvolacom konaní nepreukázal,
že by bola medzi ním a žalovanou uzavretá dohoda o skončení nájmu, a to ani v ústnej forme. Takéto
tvrdenie žalobcu nebolo preukázané žiadnym z vykonaných dôkazov.

V tejto súvislosti možno prisvedčiť názoru prezentovanému žalovanou v priebehu prvostupňového aj
odvolacieho konania, že samotné faktické opustenie predmetu nájmu, alebo jeho vypratanie, prípadne
odovzdanie kľúčov bez toho, aby tomuto predchádzala dohoda zmluvných strán o skončení nájmu,
nemajú za následok zánik nájomného vzťahu.

Vychádzajúc z ustanovenia § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka, písomne uzavretá dohoda sa môže
meniť alebo zrušiť len písomne.  Preto aj dohoda o skončení nájomného vzťahu musí mať písomnú
formu. Uvedená zákonná podmienka v danom prípade splnená nebola.

Uvedené dáva zároveň odpoveď  na odvolaciu námietku žalobcu, že kompenzačná námietka žalovanej
je sporná.

Keďže v danom prípade nedošlo k uzavretiu dohody o skončení nájomného vzťahu, súd prvého stupňa
správne konštatoval, že pohľadávka žalovanej, ktorú vzniesla ako kompenzačnú námietku, je splatná a
nič nebráni tomu, aby ju bolo možné započítať. Žalobca nepreukázal uzavretie dohody so žalovanou o
skončení nájmu, preto kompenzačná námietka žalovanej do výšky uplatneného práva podľa ust. § 98
Občianskeho súdneho poriadku bola vznesená dôvodne.

V dôsledku nepreukázania skončenia nájomného vzťahu uzavretého na dobu neurčitú vzniklo žalovanej
voči žalobcovi právo z titulu neuhradených nákladov za služby spojené s nájmom nebytových priestorov,
ktoré si žalovaná uplatnila za mesiace jún až október 2009 vo výške spolu 1.327,76 eur a súd prvého
stupňa správne postupoval, pokiaľ na kompenzačnú námietku žalovanej prihliadol.

Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že odvolacie dôvody žalobcu nie sú spôsobilé privodiť
zmenu či zrušenie napadnutého rozsudku.

Preto napadnutý rozsudok o zamietnutí žaloby a v súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne
správny v súlade s ustanovením § 219 Občianskeho súdneho poriadku potvrdil.



O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods.
1 Občianskeho súdneho poriadku. V odvolacom konaní neúspešný žalobca nemá právo na náhradu
trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní úspešná žalovaná, ktorá si uplatnila nárok na náhradu
trov konania, má nárok na ich náhradu vo výške 82,85 eur, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia
za 1 úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu vo výške 61,41 eur, režijného paušálu vo výške 7,63
eur a z 20 % DPH vo výške 13,81 eur, spolu teda 82,85 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.