{"guid": "1668e161-8daf-4c81-a2fe-933913f68358:7a0e39d0-aad6-406a-bea0-6574d2329c98", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2013:7110213960.3", "spisova_znacka": "7CoP/123/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7CoP/123/2013 z 29. 8. 2013", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 29. augusta 2013, sp. zn. 7CoP/123/2013, ECLI:SK:KSKE:2013:7110213960.3", "identifikacne_cislo": "7110213960", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Gabriela Šimonová", "sudca_id": 479, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-gabriela-simonova-479", "datum_vydania": "2013-08-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Starostlivosť o maloletých"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7a0e39d0-aad6-406a-bea0-6574d2329c98", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7110213960.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2013:7110213960.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2013:7110213960.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/123/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110213960
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7110213960.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členiek
senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Marianny Hraboveckej v právnej veci navrhovateľa Ing. A.
C. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v G. na ul. G. č. XX zastúpeného JUDr. Danou Šmídovou advokátkou
Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ul. Mudroňovej č. 31 proti odporkyni v 1. rade MVDr.
U. B. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v G. na ul. Z. č. X zastúpenej JUDr. Ivetou Rajtákovou advokátkou
Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ul. Štúrovej č. 20 a odporkyni v 2. rade I. B. nar.
XX.X.XXXX bývajúcej v G. na ul. Z. č. X zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Košice I v konaní o určenie otcovstva s prísl. o odvolaní navrhovateľa a odporkyne v 1.
rade proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 5.2.2013 č.k. 38C 178/2010-384 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   rozsudok v napadnutých výrokoch o určení výživného, dlžnom výživnom a o styku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom určil, že navrhovateľ je otcom mal. I. B. nar. z matky
MVDr. U. B.. Návrh navrhovateľa na zverenie mal. I. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov
zamietol. Maloletú I. zveril do osobnej starostlivosti odporkyne v 1. rade, ktorá ju bude zastupovať a
spravovať jej majetok. Zaviazal navrhovateľa prispievať na výživu mal. I. 150 € mesačne od 26.2.2010
do budúcna vždy do 10. dňa v mesiaci vopred k rukám odporkyne v 1. rade. Dlžné výživné za obdobie od
26.2.2010 do 31.1.2013 v sume 4.125 € zaviazal navrhovateľa zaplatiť odporkyni v 1. rade do 60 dní od
právoplatnosti rozsudku. Upravil styk navrhovateľa s mal. I. každý párny víkend v sobotu od 15.00 hod.
do 18.00 hod., v nedeľu od 15.00 hod. do 17.00 hod., každý týždeň v utorok a vo štvrtok od 16.00 hod. do
17.00 hod. za prítomnosti matky a v byte matky. Uložil navrhovateľovi a odporkyni v 1. rade podrobiť sa
odbornému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb pri Úrade práce, sociálnych
vecí a rodiny Košice do 31.5.2013. Návrh navrhovateľa o určenie priezviska maloletej odporkyne v 2.
rade zamietol. Vyslovil, že o trovách konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ proti výroku rozsudku súdu prvého
stupňa o výživnom a dlžnom výživnom a úprave styku, ktoré považuje za nesprávne, pretože súd
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne právne vec posúdil, pretože nedostatočne
zistil skutkový stav a preto vo veci nesprávne rozhodol. Vytkol konajúcemu súdu, že súd nesprávne a
nedostatočne vyhodnotil majetkové pomery navrhovateľa a preto nesprávne vyhodnotil jeho schopnosť
splácať súdom určenú výšku výživného a nedostatočným spôsobom sa zaoberal majetkovými pomermi
odporkyne v 1. rade. Súd nevzal do úvahy skutočnosť, že odporkyňa v 1. rade je výlučnou vlastníčkou
nehnuteľnosti, bytu, ktorý nie je zaťažený žiadnym právom tretej osoby a zároveň je vlastníčkou
osobného motorového vozidla, ktoré nadobudla počas materskej dovolenky. Súd nevzal do úvahy ďalšie



náklady, ktoré navrhovateľ dobrovoľne vynakladal pri dobrovoľnom platení výživného nákupom potravín,
hračiek, oblečenia a skutočnosť, že odporkyni sa znižujú náklady na maloletú o sumu 50 €, ktorú je
povinná platiť ako školné iba pokiaľ maloletá dosiahne vek troch rokov. Rozhodnutie o tom, že nie
je vhodné, aby kupoval maloletej potraviny, oblečenie, hračky podľa vlastného uváženia považuje za
obmedzujúce a vyhodnotenie takéhoto konania nemožno považovať za konanie rodičov získavať si
dieťa cez vecné dary, pretože má nielen povinnosti k maloletej, ale aj práva osobne pôsobiť na dieťa,
ale ho aj obdarovať hračkou a takéto konanie nemožno vyhodnotiť ako získavanie si ho cez dary. Od
narodenia maloletej opakovane preukázane sa pokúšal podieľať na starostlivosti o maloletú v rovnakom
rozsahu ako odporkyňa, čo mu však nebolo umožnené a súdom určený styk v obmedzenom rozsahu
nemôže byť na ťarchu tak, aby bol zaviazaný na plnenie vyživovacej povinnosti vo výške, ktorá plne
pokrýva náklady maloletej. Poukázal na to, že výšku výživného by mal súd upraviť podľa potrieb dieťaťa
a tiež zohľadniť schopnosti a možnosti rodiča. Jeho čistý príjem je 660 €, z čoho má nevyhnutné
mesačné náklady na bývanie, ktoré zahŕňajú nájomné, hypotéku na byt, poistenie úveru a bytu 427 €,
náklady na lieky a zákonné platby za odvoz odpadu a daň z nehnuteľnosti 15 €, náklady na stravu,
oblečenie a hygienu, dopravu 120 € a zvyšná suma mu zostáva na prispievanie na dieťa, výdavky na
čistiace prostriedky, mobilný telefón, televízor, internet 100 € a pri takto určenom výživnom mu ostalo na
existenciu 70 € mesačne a bude obmedzené jeho rozvíjanie vzájomného vzťahu s dcérou, ich spoločné
aktivity a vzhľadom na dovŕšenie veku troch rokov dieťaťa dôjde k zníženiu nákladov na pobyt v škôlke
o 50 € poplatok. Z uvedeného dôvodu žiada určiť výživné 100 € mesačne do času, keď matka bude
zamestnaná a upraviť aj poberanie daňového bonusu 20 € otcom, ktoré bude mesačne posielať na účet
matky dieťaťa, aby tento príspevok neprepadol. Pokiaľ súd pri určení výživného prihliadal aj na finančné
prostriedky získané predajom garsónky po otcovi a nezohľadnil ich použitie, žiada, aby súd použitie
finančných prostriedkov zohľadnil, nakoľko tieto záväzky použil na vyplatenie sestry, kúpy bytu a auta
a vznikli mu ešte pred narodením dieťaťa. Svoju bytovú otázku riešil prostredníctvom hypotekárneho
úveru, zakúpil 1,5-izbový byt v pôvodnom a značne poškodenom stave, ktorý zodpovedal aj cene bytu,
keďže vyššiu výšku úveru vzhľadom na výšku jeho príjmu mu banka nemohla poskytnúť. Vzhľadom
na poškodený a pôvodný stav bytu musel investíciami z finančných prostriedkov získaných z predaja
bytu po otcovi ho upraviť do užívaniaschopného stavu a rekonštrukcia bola štandardná a nevyhnutná,
rovnako ako aj zariadenie bytu, keďže nemal žiadne vlastné použiteľné zariadenie do bytu, aby dieťa
mohlo mať zabezpečené porovnateľné podmienky, čisté a hygienicky vyhovujúce prostredie na približne
rovnakej úrovni ako má matka. Tieto skutočnosti zdokladoval, preto finančné prostriedky už reálne nemá,
pretože prevažnú časť z nich investoval do zníženia úveru a rekonštrukcie bytu. Súd prvého stupňa
začiatok vyživovacej povinnosti určil od narodenia dieťaťa, pričom vzal do úvahy, že odporkyňa v 1. rade
svoj podiel na vyživovacej povinnosti plnila výkonom osobnej starostlivosti o dieťa od narodenia, pričom
dôvody hodné osobitného zreteľa na rozhodnutie súdu o priznaní spätného výživného nie sú uvedené.
Odporkyňa od počatia dieťaťa do narodenia maloletej sa vyhýbala komunikácii s ním, nereagovala
na jeho výzvu na vykonanie súhlasného vyhlásenia rodičov, nepodala po narodení maloletej návrh
na určenie otcovstva, odmietala akýkoľvek styk maloletej s ním, zatajovala sa a na telefonické výzvy
nereagovala. Svoju dcéru prvýkrát videl po vykonaní znaleckého dokazovania DNA a preukázaní jeho
otcovstva v decembri 2011. Po potvrdení otcovstva začal dobrovoľne a pravidelne mesačne platiť
výživné 75 €, preto nie sú v tomto prípade dôvody hodné osobitného zreteľa na to, aby bolo rozhodnuté
o spätnom výživnom, predovšetkým nie za obdobie spätne odo dňa 4.7.2011, kedy bol vyhotovený
znalecký posudok, ktorý preukázal otcovstvo navrhovateľa a až od decembra 2011 mu odporkyňa v
prvom rade umožnila stretnutie s maloletou jedenkrát mesačne v trvaní 1,5 hodiny. O určenie otcovstva a
úpravu rodičovských práv a povinností požiadal on, z čoho vyplýva, že dieťa by bez jeho aktivity do dnes
nemalo otca. Táto skutočnosť dokazuje, že má záujem riadne sa podieľať na starostlivosti a výchove
maloletej od jeho narodenia, avšak odporkyňa akúkoľvek participáciu na výchove a starostlivosti ich
dieťaťa odmietala, neoznámila mu ani narodenie dcéry, neumožnila mu ani spoznať a poskytovala mu
o dieťati žiadne informácie, teda ani nemal žiadnu možnosť participovať na jeho výchove. Výživné 75 €
mesačne zasielal odporkyni poštou od júla 2011, avšak ona výživné za mesiace júl, august 2011 odmietla
prebrať a začala ho preberať až od septembra 2011, pričom výšku nijako nenamietala a nežiadala ani
navýšenie. V konaní nebolo zohľadnené, že za jednotlivé obdobia od narodenia malo dieťa rozdielne
potreby a tým aj rozdielne náklady a že sa pravidelne podieľal na výžive dieťaťa aj vecnými darmi, ktoré
zahrňovali oblečenie, hračky, potraviny a podobne. S prihliadnutím na skutočnosť, že sa chcel podieľať
primerane na výžive a starostlivosti maloletej, žiada upraviť dlžné výživné od 26.2.2010 do 31.1.2013 v
sume 2.525 € a to výživné za 19 mesiacov 75 €, od septembra 2012 do februára 2013, odkedy dieťa
nastúpilo do škôlky 6 mesiacov po 50 €, náklady matky na výbavičku 1.660 € a odber pupočníkovej krvi
830 €, čo po odpočítaní príspevku pri narodení dieťaťa 890 € činí 1.600 € a na tejto sume je ochotný sa



podieľať polovicou. Pri výpočte zohľadnil, že prvých 5 mesiacov matka dieťaťa zo Sociálnej poisťovne
poberala 561 € mesačne a 22 € prídavok na dieťa. Podľa jej vlastných slov a podľa uvedenia kolízneho
opatrovníka mala matka výdavky na dieťa 120 € mesačne, čo po odpočítaní prídavku na dieťa upravuje
náklady na dieťa 100 €, na ktorých sa majú podieľať obaja rodičia. Vzhľadom na skutočnosť, že každý
z rodičov má zasadne právo stráviť s dieťaťom polovicu jeho voľného času, má záujem o úpravu styku
vo väčšom rozsahu a to po uplynutí prvých šesť mesiacov po právoplatnosti rozsudku stýkať sa každý
párny týždeň od piatku 16.00 hod. do nedele 17.00 hod., každý párny týždeň v utorok a štvrtok od 16.00
hod. do 18. hod. a nepárny týždeň v utorok a vo štvrtok od 16.00 hod. do 18.00 hod., kedy je zároveň
oprávnený dieťa vyberať aj zo škôlky. Zároveň žiada upraviť styk počas vianočných sviatkov od 25.12.
od 17.00 hod. do 26.12. 17.00 hod., počas veľkonočných sviatkov cez Veľkonočnú nedeľu od 9.00 hod.
do 18. hod., počas letných prázdnin od 1.8. 9.00 hod. do 15.8. 17.00 hod., počas zimných prázdnin prvé
tri dni od 9.00 hod. do 17.00 hod.. Takto upravený styk považuje za najprijateľnejší v záujme dieťaťa,
aby toto malo zabezpečený plynulý prechod na režim, kde je zahrnutý už aj otec. Maloletá navštevuje
materskú škôlku a je vo veku, kedy dokáže zotrvať bez prítomnosti matky aj v cudzom prostredí. Dieťa
na neho reaguje veľmi dobre, na stretnutiach ho pozná a teší sa, keď ho uvidí. Bez problémov sa s ním
dokáže pohrať a problémy nastávajú z dôvodu zásahu matky, ktorá bráni spontánnym prejavom dieťaťa,
čo zistil z vlastného poznania na stretnutiach, kde ho matka pred dieťaťom oslovil priezviskom a keď mu
dieťa chce podať ruku počas prechádzky, matka to neumožní, teda jej prítomnosť na stretnutiach je v
neprospech maloletej. Matka vo svojom byte dieťaťu zakúpila aj detskú postieľku, oblečenie a vytvorila
mu aj kútik na hranie. Konštatoval, že je plne spôsobilý sa o dieťa riadne postarať a má preto vytvorené
všetky podmienky. Je v záujme dieťaťa rozvinúť svoj vzťah aj  k vlastnému otcovi v čo najkratšom
možnom čase a zároveň aby dieťa vytvorilo si nielen vzťah s vlastným otcom, ale postupne s celou svojou
najbližšou rodinou a získalo tým úplnú identitu a považuje za vhodné, aby stretnutia prebiehali striedavo
v byte matky a otca a tiež aj vonku, aby dieťa si zvykalo na nové prostredie. Je nevyhnutné, aby matka
pripravovala dieťa na stretnutie, aby ich znášalo dobre, vedelo s kým sa stýka, bolo by vhodné a v záujme
dieťaťa, aby matka bola nápomocná pri rozvoji vzájomného vzťahu otca a dieťaťa. Dôvod, pre ktorý súd
zamietol striedavú rodičovskú starostlivosť kvôli nedostatočne vytvorenej väzby medzi ním a dieťaťom,
čo nie je jeho pričinením a je ochotný prispôsobiť sa návrhom matky, ak budú v záujme maloletej, preto
navrhuje, aby odvolací súd zmenil napadnuté výroky tak, že zaviaže navrhovateľa prispievať na výživu
maloletej 100 € mesačne, dlžné výživné za obdobie od 26.2.2010 do 31.1.2013 2.525 € zaviaže ho
zaplatiť odporkyni v 1. rade do 60 dní od právoplatnosti rozsudku a upraví styk navrhovateľa s maloletou
každý párny víkend v sobotu od 15.00 hod. do 18.00 hod., v nedeľu od 15.00 hod. do 17.00 hod., každý
týždeň v utorok a štvrtok od 16.00 hod. do 17.00 hod. za prítomnosti matky a v byte matky a v byte
navrhovateľ a vonku približne v rovnakom pomere, pričom pri stretnutí v byte navrhovateľa a vonku sa
môže zúčastniť aj najbližšia jeho rodina. Po uplynutí prvých troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku
upraví styk navrhovateľa s maloletou každý párny víkend v sobotu od 15.00 hod. do 18.00 hod., v nedeľu
od 15.00 hod. do 18.00 hod., každý týždeň v utorok a štvrtok od 16.00 hod. do 18.00 hod, pričom v tieto
dni je zároveň oprávnený vyberať sám dieťa aj zo škôlky a to bez prítomnosti odporkyne prevažne v
byte navrhovateľa a vonku, prípadne podľa potrieb dieťaťa aj v byte odporkyne a počas letných prázdnin
od 1.8. do 15.8. tak, že v uvedený deň dieťa prevezme pred bytom odporkyne o 8.00 hod. a vráti ho
v ten istý deň o 18.00 hod..

Matka podaným odvolaním napadla výrok rozsudku súdu prvého stupňa o úprave styku a navrhla ho
zmeniť tak, že navrhovateľ je oprávnený stýkať sa s mal. I. každý párny víkend v sobotu od 15.00 hod.
do 18.00 hod. v prítomnosti odporkyne v 1. rade. Uplatnila odvolací dôvod v zmysle ust. § 205 ods.
2 písm.d/ O.s.p., pretože súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm.f/ O.s.p. rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Citovala ust. čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa
a § 24 ods. 4 Zákona o rodine. Konštatovala, že súd pri rozhodovaní o úprave styku nedostatočne
zohľadnil nevhodné správanie navrhovateľa voči nej, ktoré vyplynulo z e-mailovej komunikácie, kedy jej
navrhovateľ takmer každý deň písal svoje nesplniteľné požiadavky a snažil sa jej vnucovať svoju vôľu
ohľadom svojej budúcnosti a budúcnosti dcéry, ktorá sa vymkla z rámca bežnej komunikácie, ktorou
by prejavoval záujem o maloletú v zdravej miere, čo preukazuje štruktúru osobnosti navrhovateľa a
absolútnu nevhodnosť jeho správania. V konaní poukázala na skutočnosť vo vzťahu navrhovateľa k
maloletému dieťaťu, navrhovateľovi chýba reflexia toho, čo dieťa potrebuje, pretože aj keď navonok sa
môže javiť jeho správanie, ktoré je prejavom záujmu o maloleté dieťa, tak pre dieťa to vzhľadom na jeho



vek vhodné a správne nemusí byť. Navrhovateľ na každé stretnutie nosil hračky, rôzne potraviny a kusy
oblečenia absolútne nevhodné k potrebám maloletého dieťaťa a vynucoval si od nej, aby išla k nemu na
ruky, hoci sama nechcela. Viackrát ho upozornila na nevhodnosť jeho správania, avšak nebol ochotný
túto predstavu pochopiť a neustále v tomto správaní pokračoval napriek tomu, že ako matka poznala
lepšie potreby maloletej, sústavne to vyvolávalo  zbytočné spory a maloleté dieťa bolo vystavované
zbytočnému stresu. Maloletá nemá k navrhovateľovi vytvorený žiadny citový vzťah a vzhľadom na
jej vek je preto vhodné, aby navrhovateľovi sa vzťah rozvíjal tak, aby táto okolnosť nebola pre dieťa
traumatizujúca a aby nezískala v dôsledku násilného budovania vzťahu k otcovi odpor. V konečnom
dôsledku by takýto vývoj vzťahu poškodil samotný vzťah maloletého dieťaťa k navrhovateľovi, pretože je
nevyhnutné, aby maloletá vzhľadom na svoj vek cítila bezpečie a istotu, čo možno ťažko predpokladať,
keď každý týždeň dvakrát a v párny týždeň štyrikrát do týždňa má byť vystavená správaniu navrhovateľa
v takej podobe, ako tomu bolo doposiaľ. Počas tehotenstva odmietla spoločný život s navrhovateľom pre
jeho nástojčivosť a majetnícke sklony, akceptuje, že je otcom mal. I., na druhej strane jeho nesplniteľné
požiadavky a nevhodné správanie spôsobujú, že nie je v záujme dieťaťa, aby bolo vystavené takýmto
stresovým situáciám najmä v takej intenzite ako rozhodol prvostupňový súd. Citovala § 26 Zákona
o rodine, v zmysle ktorého, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností, pretože
vzhľadom na vek dieťaťa je takáto úprava styku navrhovateľa s maloletou najvhodnejšia. Do budúcnosti
možno dúfať, že situácia, keď navrhovateľ bude rešpektovať potreby maloletej a neakcentovať len svoje
túžby vo vzťahu k nej, rozvinie sa ich vzťah do takej miery, že bude možné styk rozšíriť. Súd na základe
skutkových zistení a právneho posúdenia sám usúdil, že je potrebné vstúpiť do vzťahu medzi rodičmi,
nakoľko komunikácia medzi nimi nie je v záujme dieťaťa a nariadil rodičom podrobiť sa odbornému
poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb a preto je predčasné, aby súd upravil
styk v takom rozsahu ako ho upravil, keďže nie je zrejmé, čo bude výsledkom tohto poradenstva a či
bude možné z jeho výsledkov uzavrieť, či splnilo účel a či bude na prospech maloletého dieťaťa.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa žiadala, aby konajúci súd pri rozhodovaní o úprave
styku maloletej s navrhovateľom prihliadol na záujem maloletého dieťaťa v zmysle § 24 ods. 2 Zákona
o rodine a čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa a zmenil úpravu styku tak, ako uviedla vo svojom
odvolaní zo dňa 19.2.2013. Uviedla, že navrhovateľ v odvolaní neuvádza, z akých dôvodov uvedený
rozsudok súdu prvého stupňa napáda, nie je jasné, či a ako svoje odvolanie odôvodnil navrhovateľ,
preto ho možno považovať za nedôvodné. Poprela nedostatočné vyčíslenie celkovo preukázaných
mesačných nákladov na dieťa a nedostatočné zaoberanie sa majetkovými pomermi odporkyne v 1. rade,
pretože súd podrobne skúmal oprávnené potreby maloletej, teda odporkyne v 2. rade a podrobne sa
zaoberal aj jej možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi. Skonštatovala, že nie je úlohou súdu
skúmať každý jeden výdavok oprávneného či povinného v konaní, v ktorom sa rozhoduje o vyživovacej
povinnosti. Úlohou súdu je dostatočne zistiť možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného v
takej miere, aby bolo dostatočné pre určenie vyživovacej povinnosti a takisto pri skúmaní otázky potrieb
oprávneného súd ich zisťuje do tej miery, aby bolo možné identifikovať ich vzhľadom na potreby určenia
výšky výživného. Navrhovateľ poukazuje na skutočnosť, že výška výživného je neprimeraná a privysoká,
keďže mala preukázateľne nižšie náklady na dieťa než je súdom určená výška výživného, pričom
nezohľadnil výdavky na dieťa, ktoré neboli len priame výdavky na oblečenie, stravu, plienky, školné, ale
aj výdavok na bývanie, ktoré je zabezpečené len vďaka tomu, že maloletá býva spolu v byte s ňou,
navyše výdavky na bývanie navrhovateľ uvádza ako svoje náklady, ktoré je nevyhnutné vynaložiť, preto
nie je jasné, prečo takýto výdavok nepovažuje za oprávnenú potrebu maloletej, ktorá má právo podieľať
sa na životnej úrovni rodičov. Poprela zníženie mesačných nákladov na maloletú o sumu 50 €, ktoré
sa postupom času vzhľadom na jej rastúce potreby zvyšujú a výživné 150 € zohľadňuje nevyhnutné
odôvodnené potreby maloletej. Citovala § 75 ods. 1, § 62 ods. 2, 4, 5 Zákona o rodine a navrhla potvrdiť
výrok o výživnom ako vecne správny. Nesúhlasí s namietaným tvrdením navrhovateľa k výroku o dlžnom
výživnom, nakoľko dôvody hodné osobitného zreteľa v súvislosti s priznaním spätného výživného nie
sú v rozsudku uvedené, pretože ona doposiaľ znášala všetky náklady na výchovu maloletej, nemala
možnosť úverovania týchto prostriedkov a navrhovateľ doposiaľ na výživu maloletej neprispel žiadnou
sumou okrem výživného 75 € mesačne. Citovala § 113 ods. 2 O.s.p. a § 77 ods. 1 Zákona o rodine a
poukázala na to, že rozsudok o určení otcovstva určuje existenciu právneho stavu otcovstva spätne a
to počnúc dňom narodenia dieťaťa a súd rozhoduje za minulé obdobie aj o otázkach výživy, preto v tejto
veci nie je nutné skúmať dôvody hodné osobitného zreteľa pri priznaní výživného pre maloletú, keďže s



konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o výchove a výžive maloletého dieťaťa. V tejto veci bolo
konanie začaté dňa 26.5.2010 a ak by nešlo o konanie o určenie otcovstva, dôvody hodné osobitného
zreteľa by súd v prípade rozhodovania o priznaní výživného na maloleté dieťa v zmysle § 77 ods. 1 vety
tretej Zákona o rodine skúma len za obdobie odo dňa narodenia dieťaťa, čiže od 26.2.2010 do dňa,
kedy bolo začaté konanie, čiže 26.5.2010. Vyslovila názor, že súd pri určení výživného správne právne
posúdil a vychádzal zo správne zisteného skutkového stavu, keď dostatočne pre určenie výživného zistil
možnosti, schopnosti a majetkové pomery navrhovateľa a určil výživné. S navrhovateľom navrhovanou
úpravou styku nesúhlasí, keďže navrhovateľ nereflektuje potreby maloletého dieťaťa. Vzhľadom na to,
že v zmysle § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, nie je možné v
súlade s požiadavkou navrhovateľa v tomto konaní upraviť styk s maloletou do budúcnosti po uplynutí
troch mesiacov, po uplynutí šiestich mesiacov, po právoplatnosti rozsudku vyhovieť, keďže takáto úprava
by bola v súčasnosti vzhľadom na komplikované správanie navrhovateľa voči maloletej zjavne v rozpore
s jej záujmami. Budovanie vzťahu medzi navrhovateľom a maloletou nie je možné podriadiť nejakému
plánu vzhľadom na to, že jeho správanie je viac neštandardné a príliš rýchle a násilné budovanie vzťahu
by mohlo tento vzťah poškodiť. Vzhľadom na vek maloletej je nevyhnutné, aby cítila bezpečie a istotu,
čo možno ťažko predpokladať, ak by bola neustále vystavovaná správaniu navrhovateľa v súčasnej
podobe. Citovala čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, § 24 ods. 4 Zákona o rodine a vyslovila názor,
že v súčasnosti nie je možné ani predpokladať, ako sa bude vzťah navrhovateľa a maloletej vyvíjať,
preto v tomto čase nie je možné objektívne posúdiť otázku, kedy a ako by bolo možné rozšíriť styk
navrhovateľa s maloletou tak, aby takýto styk bol v záujme a na prospech maloletej, na ktorý sa v prvom
rade pri rozhodovaní vo veciach maloletých musí vždy prihliadať, pretože stretnutia s navrhovateľom by
nemali byť pre dieťa traumatizujúce, ale realizovaný styk by mal vytvárať dieťaťu pocit bezpečia, istoty
a vytvárať podmienky zdravého duševného rozvoja a tento záujem je o to nutnejší, nakoľko maloletá
je ešte vo veľmi nízkom veku, preto je nutné ju chrániť pred nepriaznivými vplyvmi na jej osobnostný
rast. Citovala § 26 Zákona o rodine, v zmysle ktorého, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu
zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv
a povinností a v danom prípade rozšíriť styk, ak bude jasné, že navrhovateľ rešpektuje potreby potreby
maloletej a neakcentuje len svoje túžby vo vzťahu k nej a rozvinie sa ich vzťah do tej miery, že bude
možné tento styk rozšíriť, predĺžiť, zintenzívniť, avšak v akom rozsahu, to bude možné až vtedy, ak bude
zrejmé, či si navrhovateľ svojím prístupom dokázal získať maloletú a či tieto stretnutia budú v záujme
dieťaťa.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporkyne poukázala na to, že napriek výsledkom testu otcovstva
a ani rozsudku nepristúpila na žiadnu jeho výzvu, aby dieťa nebolo ukracované o otca a mohol si s
ním rozvinúť dostatočne svoj citový vzťah. Neumožňuje mu participovať na výchove a starostlivosti
o dieťa, nijakým spôsobom ho nezapája do aktivít a života dieťaťa, neinformuje ho takmer o ničom,
nemá záujem sa s ním dohodnúť a presadzuje výhradne svoje predstavy a záujmy. Maloletá si vytvára
vzťah s tým, s kým trávi čas a vzhľadom na skutočnosť, že väčšinu času trávi s odporkyňou, je na ňu
prirodzene naviazaná a je žiaduce, aby on ako otec začal byť každodennou súčasťou jeho života a aby
ho taktiež vnímalo v čo najkratšom čase ako prirodzenú súčasť svojho života. Keďže maloletá navštevuje
materskú škôlku a je vo veku, kedy dokáže sama zotrvať aj bez prítomnosti matky v cudzom prostredí,
pričom odporkyňa neumožnila spoznať maloletú nikomu z jeho najbližšej rodiny, čím mu neumožnila
získať plnú identitu, je v jej záujme rozšírenie styku. Konštatoval, že súd nemal možnosť vyhodnotiť
nedostatočné citové väzby medzi ním a maloletou v jeho neprospech, keďže ich on nezapríčinil, ako je
to z celého konania zrejmé. Stretnutia s maloletou sa za posledné obdobie výrazne znížili a čas stretnutí
sa skrátil, čo v zápisnici nebolo prezentované. Zo siedmych stretnutí boli dva časovo okolo jednej hodiny,
zvyšných päť stretnutí bolo desať až dvadsať minúť formou krátkej prechádzky, čo považuje za úplne
nevhodné a nekorešpondujúce záujmom dieťaťa. Dieťa pri odporkyňou navrhovanej intenzite stretnutí
iba každý párny víkend za jej prítomnosti nebude mať nikdy šancu vytvoriť si adekvátny vzťah aj k
nemu ako otcovi, ktorý je rovnocenným rodičom. Poukázal na to, že na stretnutia s dieťaťom sa správa
zodpovedne, priateľsky, slušne a snažil sa, aby stretnutia prebiehali v pokojnej atmosfére, aby dieťa ich
vnímalo pozitívne. Dieťa k ničomu nenútil, ani si nič od neho nevynucoval. Práve naopak, zaujíma sa,
aké má potreby, aby vedel presne reflexovať na to, čo dieťa potrebuje, čo má rado, avšak odporkyňa
s ním o tom odmieta komunikovať, preto ako problematický vníma nevhodný prístup odporkyne pri
stretnutiach, ktoré dieťa na stretnutia nepripravuje a neusmerňuje ho k rozvíjaniu vzťahu k nemu ako k
otcovi. Vyjadrenia odporkyne ohľadne jeho neprimeraného správania sa voči dieťaťu aj voči nej uvádza,



že tieto sú nepravdivé a vidí za nimi jej snahu vykresliť ho pred dieťaťom čo najhoršie, aby mu boli jeho
rodičovské práva v čo najväčšej miere obmedzené a aby nemal možnosť sa dieťaťu venovať a vytvoriť si
s ním dostatočne silné citové väzby, o čom svedčí aj fakt, že nekontaktovala ani kolízneho opatrovníka,
ktorý sa stretnutí mohol zúčastniť ako pozorovateľ. Uviedol, že akékoľvek jeho výhrady, napríklad že
mu neumožní sa s dcérou na začiatku stretnutia ani zvítať, že ju nevedie k tomu, aby sa mu pozdravila,
rozlúčiť sa môže iba cez prah dverí do bytového domu a na stretnutiach ho pred dcérou oslovuje
výhradne priezviskom a podobne, čo môže maloletá vnímať negatívne a s prihliadnutím na skutočnosť,
že odporkyňa pravdepodobne ešte stále dieťaťu nevysvetlila, kto je jej otec, považuje na zváženie súdu
aj vhodnosť nariadiť pre dieťa sedenie u detského psychológa s oboma rodičmi, ktorý by mu význam
otca v živote dieťaťa vysvetlil a bol by nápomocný k rozvoju vzťahu s dieťaťom. K vhodnosti vecí, ktoré
nosí maloletej, tieto považuje za premerané veku a určené pre rozvíjanie zručností a všetkým hračkám
okrem trojkolky, ktorú odporkyňa neprijala, sa ich dcéra veľmi potešila. Z potravín nosil predovšetkým
tie, ktoré pri spoločných stretnutiach odsledoval, že má dieťa rado a počas stretnutí jedlo. Oblečenie
nosil nové s visačkou, primerané veku  ročnému obdobiu, takže poprel, že by bolo absolútne nevhodné.
Uviedol, že za celé obdobie konania matka neprezentovala k čomu a akým hodnotám chcem dieťa
viesť a z uvedeného vyplýva, že nedokáže rešpektovať akúkoľvek jeho participáciu na ničom. Ohľadne
úpravy styku poukázal na to, že maloletá navštevuje materskú škôlku a je veku, kedy dokáže zotrvať bez
prítomnosti matky aj v cudzom prostredí, na neho reaguje veľmi dobre, na stretnutiach ho pozná, teší sa
na neho, kedy ho vidí a bez problémov sa s ním dokáže pohrať. Problémy nastávajú z dôvodu zásahu
odporkyne, ktorá bráni spontánnym prejavom dieťaťa. Uviedol, že má vytvorené podmienky vo svojom
1,5-izbovom byte a je plne schopný sa postarať o dieťa počas styku, preto je v záujme dieťaťa rozvinúť
si svoj vzťah aj k vlastnému otcovi v čo najkratšom možnom čase, aby si mohlo vytvoriť vzťah nielen s
ním, ale aj s jeho najbližšou rodinou. Ostatné vyjadrenia odporkyne ohľadne komunikácie, jeho štruktúre
osobnosti a nevhodného správania sú nepravdivé a urážlivé so snahou poškodiť ho v tomto konaní. Za
celé obdobie jej tehotenstva sa snažil komunikovať normálne, rozumne a zvýšená komunikácia počas
ich zasnúbenia napriek tomu, že ju odporkyňa vyhodnotila negatívne, svedčí iba o jeho snahe zachrániť
rodinu, ktorú s dieťaťom vytvorili a práve odmietanie akejkoľvek komunikácie odporkyňou už počas jej
tehotenstva malo za následok ich odcudzenie. Nikdy ju nijakým spôsobom neobmedzoval, nesprával sa
s ňou majetnícky, ani ju nekontroloval, k ničomu ju nenútil, práve naopak, obmedzujúce, majetnícke a
neprimerané správanie preukazuje svojím konaním práve odporkyňa. Počas celého konania odporkyňa
spor účelovo naťahovala, účelovo ho poškodzovala, aby dieťa nemalo možnosť si k nemu vytvoriť
potrebné citové väzby, ktorých rozvinutiu doteraz bráni, aby si ich vytvorilo, práve naopak, jej priateľovi,
s ktorým žije a aby vnímalo dieťa ako otca práve jeho. Ani od nadobudnutia právoplatnosti otcovstva
mu odporkyňa neumožňuje participovať na výchove maloletej, neumožnila mu prísť za dieťaťom na jeho
meniny, Mikuláša, Vianoce, Veľkú noc, Deň detí a podobne, čím ho dieťa môže vnímať negatívne a
považuje za rozpor s právami dieťaťa aj konanie odporkyne, ktorá dieťaťu od narodenia zo života úplne
vylúčila otca a neumožňuje mu nijako participovať a spolurozhodovať o jeho výchove a starostlivosti,
pretože dieťa má právo na oboch rodičov a rovnocenné rozvíjanie vzťahov k ním.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniam rodičov nevyjadril.

Výroky rozsudku súdu prvého stupňa o určení otcovstva, o zamietnutí návrhu na zverenie mal. I. do
striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, o zverení mal. I. do osobnej starostlivosti odporkyne v
1. rade a o návrhu navrhovateľa na určenie priezviska maloletej neboli odvolaním napadnuté, nadobudli
právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmania v odvolacom konaní (§ 206 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.



Odvolací súd bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156
ods. 3 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch o určení výživného,
dlžnom výživnom a o styku spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p.
a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav potrebný pre rozhodnutie o
výživnom pre mal. I., posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a zákonne
rozhodol o rozsahu vyživovacej povinnosti otca voči mal. I. 150 € mesačne od 26.2.2010 do budúcna.
Súd prvého stupňa v súlade s 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na to, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho,
čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie napadnutého rozsudku v tejto časti presvedčivé a s
jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami
otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu  v prevažnej miere už v priebehu konania pred
súdom prvého stupňa a otec ani v odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok
iné rozhodnutie o výživnom. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k
predmetu konania dospel k záveru, že výživné určené súdom prvého stupňa je vzhľadom na zákonné
ustanovenia citované v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a z nich vyplývajúce zásady primerané a
korešpondujúce skutkovému stavu zistenému odvolacím súdom. K odvolacím námietkam otca odvolací
súd poznamenáva, že výživné 150 € mesačne, ktoré predstavuje výživné na jeden deň 5 € zohľadňuje
iba časť nevyhnutných potrieb maloletej a je nepochybné, že práve matka dopĺňa zdroj výživy maloletej
na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre jej všestranný rozvoj, čo znamená, že podiel matky na výživnom
je porovnateľný s podielom otca a matka sa o dieťa osobne stará a dobrovoľne si plní vyživovaciu
povinnosť voči nemu v rozsahu zodpovedajúcom svojmu príjmu. Odvolací súd tiež dodáva, že pomery
otca, na ktoré sa odvoláva, sú vyjadrené v napadnutom rozsahu určením výživného 150 € mesačne,
ale vychádzajúc z reálneho príjmu otca, ktorý je popri odôvodnených potrebách oprávnenej osoby
rozhodujúcim hľadiskom pre rozhodnutie o výživnom (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine), t.j. schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného rodiča podmieňujú mieru uspokojenia potrieb dieťaťa, nemohol
inak rozhodnúť ani odvolací súd. Odvolací súd je toho presvedčenia, že otec bol schopný v uvedenom
období zabezpečiť si dostatok finančných prostriedkov na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu
minimálne bežného štandardu, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby rovnaký štandard umožnil
aj svojej maloletej dcére formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, rodičia ktorého
nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo. Vo vzťahu k odvolacím
námietkam odvolací súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý plnenie vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť, ako aj na ods. 5 tohto
zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami
rodičov. Pokiaľ ide o určenie počiatku vyživovacej povinnosti, odvolací súd dodáva, že v zmysle § 113
ods. 2 O.s.p. s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o výchove a výžive maloletého dieťaťa
a v zmysle § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať
len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu
troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Rozsudok
o určenie otcovstva určuje existenciu právneho stavu spätne, a to počnúc dňom narodenia dieťaťa a
súd rozhoduje aj za minulé obdobie aj o otázkach výživy, preto v tejto veci nie je nutné skúmať dôvody
hodné osobitného zreteľa pri priznaní výživného pre maloletú, keďže s konaním o určenie otcovstva je
spojené konanie o výžive a výchove maloletého dieťaťa, preto správne súd prvého stupňa určil počiatok
vyživovacej povinnosti otca od 26.2.2010 odo dňa narodenia maloletého dieťaťa a správne vyčíslil aj
dlžné výživné a správne rozhodol aj o jeho splatnosti s prihliadnutím na aktuálne pomery otca v lehote
do 60 dní od právoplatnosti rozsudku vzhľadom na skutočnosť, že odporkyňa v 1. rade sama znášala
všetky náklady na výchovu maloletej, nemala možnosť úverovania týchto prostriedkov a navrhovateľ
prispieval na výživu maloletej 75 € a nebolo možné zohľadniť vecné dary poskytované maloletej, ktoré
zahrňovali oblečenie, hračky a podobne, nakoľko aj sám navrhovateľ tieto označil ako vecné dary a tieto
nemajú charakter výživného.

Odvolací súd preskúmal aj výrok o úprave styku otca s maloletou a dospel k záveru, že konajúci
súd správne rozhodol aj o rozsahu a frekvencii styku otca s mal. I. rešpektujúc právo dieťaťa na
starostlivosť obidvoch rodičov, právo dieťaťa poznať svojich rodičov a jeho právo na pravidelný kontakt
s rodičom, ktorému nie je zverené do osobnej starostlivosti. Z dokazovania vykonaného súdom prvého
stupňa, ako aj správy kolízneho opatrovníka o prešetrení pomerov maloletého dieťaťa nevyplynuli žiadne



okolnosti, ktoré by vyvolávali potrebu inej úpravy prirodzeného kontaktu dieťaťa s otcom, predovšetkým
s poukazom na to, že počas styku s otcom je dieťa v domácnosti, ktoré je mu dôverne známe
a je v záujme maloletého dieťaťa, aby si vytvorilo s otcom pozitívny vzťah a aby tento vzťah sa
naďalej prehlboval. V tomto prejednávanom prípade je nepochybné, že osobnú starostlivosť o maloletú
zabezpečovala odporkyňa v 1. rade  a upravený styk súdom prvého stupňa maloletej s navrhovateľom
vytvára podmienky pre udržovanie a prehlbovanie ich vzájomného vzťahu a participáciu navrhovateľa
na výchove dieťaťa. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že vzhľadom na
útly vek maloletej, rozsah úpravy styku súdom prvého stupňa zodpovedá štandardnej úprave styku
rodiča, ktorému nie je dieťa zverené do osobnej starostlivosti s dieťaťom tak, aby aj navrhovateľ mal
možnosť tráviť so svojím dieťaťom v adaptačnej fáze, pokiaľ sa medzi navrhovateľom a mal. I. nevytvoria
dostatočné vzájomné citové vzťahy, ktoré po ich prehĺbení by odôvodňovali v budúcnosti aj prípadné
rozšírenie styku s maloletou na štandardnú úpravu. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil
rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch o určení výživného, dlžnom výživnom a úprave
styku podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne a podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia
sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "38C/178/2010", "guid": "f3c5b3cb-525f-45d4-af00-e85ceef314b2:376395be-2da9-44c9-9bb9-db7c47cf6f93", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}