Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 1Co/337/2018 z 25. 6. 2019
Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 25. júna 2019, sp. zn. 1Co/337/2018, ECLI:SK:KSKE:2019:7516211167.1
Krajský súd Košice | 1Co/337/2018 | ECLI:SK:KSKE:2019:7516211167.1 | 2019-06-25 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Zmluvy
Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2852025f-757f-4f8c-bbf4-ae53118c7cfa
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7516211167.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/337/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7516211167
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Murínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7516211167.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a členov
JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom v
Bratislave, Mýtna 48, proti žalovanému: Z. E., G.. XX.X.XXXX, K. A. G. E. XXX, o zaplatenie 912,51
eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 19.
decembra 2017 č.k. 11Csp/47/2016 - 36 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e  rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o trovách konania.

Stranám sporu   n e p r i z n á v a   náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom uložil
žalovanému povinnosť do troch dní po právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi istinu 463,60 eura
s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 463,60 eura od 16.8.2013 až do zaplatenia, v
prevyšujúcej časti žalobu zamietol a vyslovil, že sporovým stranám náhradu trov konania nepriznáva.

2. Rozhodol tak o žalobe, podanej pôvodným žalobcom spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s.,
so sídlom v Kežmarku, Hlavné námestie 12, IČO: 35 923 130 (ďalej len „právny predchodca žalobcu“) na
súd dňa 19.7.2016, ktorou sa domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 912,51
eura s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 16.8.2013 do zaplatenia s tvrdením, že na základe
zmluvy o pôžičke č. XXXXXXXX, uzatvorenej so žalovaným dňa XX.X.XXXX, poskytol žalovanému
pôžičku v sume 1.437,06 eura, ktorú sa žalovaný zaviazal splácať v 24 mesačných splátkach po 46,71
eura, svoju povinnosť porušil, preto ho žalobca listom zo dňa 7.8.2013 vyzval na okamžitú úhradu
všetkých splátok jednorázovo, avšak do dňa podania žaloby žalovaný uhradil žalobcovi len sumu 347,70
eura, a to potom, ako uznesením zo dňa 15.8.2017 sp. zn. 11Csp/47/2016 pripustil, aby spoločnosť
Consumer Finance Holding, a.s., z konania vystúpila a na jeho miesto vstúpil žalobca.

3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že medzi žalobcom a žalovaným bola
uzavretá zmluva o pôžičke č. XXXXXXXX J. V. XX.X.XXXX, na základe ktorej bola žalovanému
poskytnutá suma 811,30 eura, pri celkovej sume pôžičky 1.437,06 eura, ktorú sa zaviazal vrátiť formou
pravidelných 24 mesačných splátok v sume po 46,71 eura s ročnou úrokovou sadzbou 34,58 %,
RPMN 34,58 % a priemernej RPMN vo výške 47,29 % s tým, že termín konečnej splatnosti bol
dohodnutý na 03/2015. Z podania označeného ako Predžalobná upomienka zo dňa X.X.XXXX mal súd
za preukázané, že žalobca vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo v súlade
so Všeobecnými obchodnými podmienkami v lehote do troch dní od doručenia upomienky.



4. Po právnom posúdení sporu podľa § 3 odsek 1, § 39, § 52 ods. 1, 2, 3 a 4, § 53 ods. 1 až 3, § 53a
ods. 1, § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, platného a účinného v čase uzavretia zmluvy, podľa § 1
ods. 2, § 2 písm. d), § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
v čase uzavretia zmluvy, dospel súd k záveru, že posudzovaná spotrebiteľská úverová zmluva nespĺňa
náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, a to uvedenie výšky, počtu a
termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, nakoľko zo zmluvy vyplýva len údaj o celovej výške
splátky, v zmluve absentuje aj údaj o termíne jednotlivých splátok a zmluva taktiež neobsahuje termín
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru tak, ako to vyžaduje § 9 ods. 2 písm. f), keďže v zmluve je
uvedená len konečná splatnosť úveru 03/2015, čo nemožno považovať za uvedenie termínu konečnej
splatnosti, nakoľko zákon vyžaduje uvedenie konkrétneho dňa. Z uvedeného súd prvej inštancie vyvodil,
že následkom absencie týchto údajov je bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru, kedy
je žalovaný povinný vrátiť len sumu poskytnutého úveru. Vychádzajúc potom zo zistenia, že žalobca
poskytol žalovanému sumu 811,30 eura, z ktorej žalovaný uhradil čiastku 347,70 eura, uzavrel, že
vzhľadom na bezpoplatkovosť a bezúročnosť úveru je žalovaný povinný vrátiť žalobcovi sumu 463,60
eura a vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

5. Výrok o príslušenstve priznanej peňažnej pohľadávky súd prvej inštancie odôvodnil aplikáciou §
517 odsek 2 Občianskeho zákonníka a § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., v platnom znení a § 3
nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., účinného do 31.1.2013.

6. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1, § 255 ods. 2 CSP s odôvodnením, že úspech
sporových strán bol prevažne rovnaký, preto ich náhradu nepriznal žiadnej zo strán.

7. Proti výroku rozsudku, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a proti súvisiacemu výroku
o trovách konania, podal včas odvolanie žalobca z odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h)
CSP. Navrhol zmeniť rozsudok v jeho napadnutej časti a žalovanému uložiť povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 448,91 eur, úrok z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 448,91 eur od 16.8.2013 do
zaplatenia a trovy konania. Žalobca predovšetkým namietol správnosť záveru súdu prvej inštancie, že
úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu neuvedenia termínu konečnej
splatnosti a z dôvodu nerozloženia úverových splátok na jej jednotlivé zložky, t.j. splátku istiny, úrokov
a poplatkov. Poukazom na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 9.11.2016 v právnej veci
C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová, podľa ktorého nie je nevyhnutné, aby zmluva o
úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky
tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok, ktorý je
pre súd záväzný. Žalobca nesúhlasil ani s úsudkom súdu, že v zmluve nie je uvedený termín konečnej
splatnosti úveru s argumentom, že v posudzovanom prípade je uvedenie termínu „3/2015“ dostatočne
určité a zrozumiteľné a podčiarkol, že splatnosť jednotlivých úverových splátok bola podľa čl. 6, bod
6.1, 6.2 a 6.3. zmluvných podmienok úverovej zmluvy dohodnutá medzi stranami k 20. dňu v mesiaci,
so splatnosťou prvej mesačnej splátky 20. dňa v mesiaci nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k
uzavretiu úverov zmluvy. Dodal, že ak bola zmluva uzavretá dňa XX.X.XXXX, splatnosť prvej úverovej
splátky nastala dňa XX.X.XXXX a konečná splatnosť by tak za riadneho plnenia nastala dňa XX.X.XXXX.
Poukazom na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 9.11.2016 v právnej veci C-42/15, Home
Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová, z ktorého podľa žalobcu možno vyvodiť záver, že iba porušenie
povinnosti veriteľa podstatným spôsobom môže byť sankcionované zánikom nároku veriteľa na úroky
a poplatky, žalobca uviedol, že jeho právny predchodca neporušil žiadne povinnosti, preto mu vznikol
nárok aj na zaplatenie zmluvne dojednaných úrokov.

8. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

9. Pretože odvolanie žalobcu sa nedotklo vyhovujúceho výroku rozsudku, rozsudok v tejto časti nebol
predmetom odvolacieho prieskumu a nadobudol právoplatnosť.

10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu proti rozsudku
v jeho zamietavom výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania ako podané včas oprávnenou
osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie je prípustné bez nariadenia odvolacieho pojednávania
v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu danom § 379 a § 380 CSP a z hľadísk žalobcom
uplatneného odvolacieho dôvodu a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je neopodstatnené.



11. Súd prvej inštancie zákonným spôsobom vykonal vo veci dokazovanie v rozsahu potrebnom pre
rozhodnutie vo veci, vykonané dôkazy vyhodnotil postupom zodpovedajúcim úprave § 191 a nasl.
CSP, vec správne právne posúdil a aj vecne správne rozhodol. Ani počas odvolacieho konania nevyšli
najavo žiadne také nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie, než ako rozhodol súd prvej
inštancie.

12. Za vecne správne a výstižné považuje odvolací súd aj dôvody napadnutej časti prvoinštančného
rozsudku, a preto sa v súlade s § 387 ods. 2 CSP obmedzuje na konštatovanie správnosti týchto dôvodov
a s poukazom na obsah odvolacích námietok žalobcu pokladá k týmto za potrebné dodať:

13. Žalobcom uplatnené odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť správnosť zistených
skutočností, hodnotenia dôkazov a právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie, ak ten zamietol
žalobu žalobcu vychádzajúc zo záveru, že úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov,
okrem iného z dôvodu absencie údaja o dobe termínu konečnej splatnosti úveru.

14. V posudzovanom prípade je nesporné, že peňažný nárok žalobcu je odvodzovaný z právneho
vzťahu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na ktorý sa vzťahuje osobitný predpis, okrem iného zákon
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom v čase uzavretia posudzovanej úverovej zmluvy.

15. Odvolací súd nemá žiadne pochybnosti o tom, že znenie § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch v znení v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovaným spotrebiteľskom je potrebné vykladať tak, že osobitným dôvodom pre záver o
bezúročnosti a bezodplatnosti úverovej zmluvy je každý dôvod uvedený pod jednotlivými písmenami v §
9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a takýto výklad zastáva dlhodobo aj ustálená
súdna prax. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie v tom, že z obsahu úverovej
zmluvy nemožno jednoznačne vyvodiť údaje o dobe termínu konečnej splatnosti úveru za stavu, ak
v zmluve neboli uvedené údaje o výške počte, o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
a termín konečnej splatnosti bol dohodnutý na „03/2015“. Odvolacia námietka žalobcu, že uvedenie
termínu „3/2015“ je dostatočne určité a zrozumiteľné, lebo tento údaj možno dovodiť z obsahu zmluvy,
ktorá „ak bola zmluva uzavretá dňa XX.X.XXXX, splatnosť prvej úverovej splátky nastala dňa XX.X.XXXX
a konečná splatnosť by tak za riadneho plnenia nastala dňa XX.X.XXXX, nemôže obstáť, keďže ide
o esenciálnu náležitosť spotrebiteľskej úverovej zmluvy, ktorá musí mať písomnú formu. Už samotný
nedostatok tejto podmienky vymedzenej v ust. § 9 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
vyvoláva následok bezúročnosti a bezodplatnosti úveru. Tento záver teda možno vyvodiť už bez toho,
aby bolo potrebné vyporiadavať sa s ďalšími dôvodmi, ktoré môžu vyvolať rovnaký následok, pokiaľ je
tento vyvolaný aj nedostatkom tejto jednej náležitosti.

16. V korelácii s uvedeným odvolací súd preto už nepovažoval za dôvodné zaoberať sa ďalšími
podmienkami, na základe ktorých uvedený záver o bezodplatnosti a bezúročnosti vyvodzoval súd
prvej inštancie aj z týchto ďalších ostatných dôvodov. Tieto sú totiž pre rozhodnutie vo veci už právne
bezvýznamné.

17. Vzhľadom na tieto dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil
podľa § 387 ods. 1 CSP, vrátane vecného správne výroku o trovách konania.

18. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 396 ods. 1 v spojení s     § 255 ods.
1 CSP. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto mu náhrada trov odvolacieho konania nepatrí.
Žalovanému odvolacie trovy nevznikli, preto odvolací súd stranám sporu náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal.

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:



Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie   n i e  j e  prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak  a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie  (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.  Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu
koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej
strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na
ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní
a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý
za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).