{"guid": "165c4d9d-6fe8-4ad1-8a19-6f92117899f2:2b8d0dc3-2ae1-4767-a69c-e9dd125efd31", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2019:8217200682.1", "spisova_znacka": "19Co/190/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 19Co/190/2018 z 10. 6. 2019", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Prešov z 10. júna 2019, sp. zn. 19Co/190/2018, ECLI:SK:KSPO:2019:8217200682.1", "identifikacne_cislo": "8217200682", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Danica Kočičková", "sudca_id": 16, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-danica-kocickova-16", "datum_vydania": "2019-06-10", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2b8d0dc3-2ae1-4767-a69c-e9dd125efd31", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8217200682.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2019:8217200682.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2019:8217200682.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/190/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8217200682
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8217200682.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu
JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska
5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava proti
žalovanému: Y. N., nar. XX.XX.XXXX, T. T. XX, XXX XX F., o zaplatenie 909,45 eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov, č. k. 3Csp/33/2017-124 zo dňa 01.08.2018
takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a
súvisiacom výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
411,54 eur s príslušenstvom, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu
zamietol. Vyslovil, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Rozhodol tak o žalobe, ktorou
sa žalobca domáhal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 909,45 eur s príslušenstvom, pričom nárok
si odvodzoval od zmluvy uzavretej právnym predchodcom žalobcu a žalovaným č. XXXXXXXXXX o
poskytovaní telekomunikačných služieb.

2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a citujúc ust. § 5 ods. 1, 2 a 4; § 43 ods. 1 písm. a),
ods. 12 písm. b) a § 44 ods. 1 z. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách; § 3 ods. 1; § 37 ods. 1;
§ 39; § 40 ods. 1; § 41; § 52; § 53; § 53a ods. 1; § 54; § 517 ods. 1, 2; § 559 ods. 1 a § 879l Občianskeho
zákonníka skonštatoval, že zaviazal žalovaného titulom neuhradených faktúr na zaplatenie sumy 411,54
eur podľa splatnosti jednotlivých faktúr spolu s 5,75 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 5,11 eur od
04.02.2013 do zaplatenia, s 5,75 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 70,31 eur od 04.03.2013 do
zaplatenia, s 5,75 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 69,12 eur od 04.04.2013 do zaplatenia, s 5,75 %
úrokmi z omeškania ročne zo sumy 128,52 eur od 04.05.2013 do zaplatenia, s 5,5 % úrokmi z omeškania
ročne zo sumy 64,13 eur od 04.06.2013 do zaplatenia a s 5,5 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 74,35
eur od 04.07.2013 do zaplatenia, to všetko v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Mal za to,
že žalovaný nezaplatil cenu poskytnutých služieb, preto ich priznal spolu s úrokom z omeškania, keďže
sa dostal do omeškania, a to v zmysle Nariadenia vlády SR 87/1995 Z.z. Právny vzťah medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovaným vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu, z ktorej zmluvnú pokutu
považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku, spôsobujúcu nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Žalovanému tak poskytol aj v zmysle smernice č. 93/13/EHS
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách príslušnú ochranu. K zmluvnej pokute uviedol,
že nerozlišuje sa situácia, keď v dôsledku nezaplatenia ceny dôjde k ukončeniu zmluvy, napr. jeden
mesiac pred uplynutím doby viazanosti a prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď v prvý mesiac
viazanosti, teda na jeho začiatku. Rovnako je bez významu akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí,
t.j. či nezaplatí napr. len cenu dojednaného mesačného poplatku alebo nezaplatí cenu v dôsledku



prekročenia tejto sumy aj niekoľkonásobne vyššiu. Zmluvná pokuta patrí dodávateľovi podľa zmluvného
dojednania aj v prípade, ak nedôjde k ukončeniu zmluvy, pretože stačí len úkon spotrebiteľa, ktorý
smeruje k ukončeniu zmluvy, pričom ukončenie ako také vôbec nemusí ani nastať. Takáto výška
zmluvnej pokuty, ktorá je dojednaná rovnako u všetkých zmlúv, predstavuje neprimerané vysokú sankciu
za nesplnenie povinností, ku ktorým sa zaplatenie zmluvnej pokuty dojednalo. Rozhodujúcim je, že
problémová zmluvná pokuta v spotrebiteľských zmluvách je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa
a nie je rozhodujúca vôľa a subjektívny postoj zmluvných strán (poukázal na rozsudok Krajského súdu
v Prešove zo dňa 20.09.2011, sp. zn. 6Co/113/2010). Z vyššie uvedených dôvodov preto súd prvej
inštancie návrh v prevyšujúcej časti titulom uplatnenej zmluvnej pokuty čo do úhrady sumy 497,91 eur
s príslušenstvom v celom rozsahu zamietol.

3. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 CSP tak, že stranám sporu nárok
na náhradu trov konania nepriznal.

4. Proti uvedenému rozsudku, a to proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, ako aj výroku
o trovách konania, v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Tvrdil, že súd prvej inštancie
vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko žalovaný uzatváral zmluvu o pripojení ako
fyzická osoba oprávnená na podnikanie - živnostník, nie ako spotrebiteľ - nepodnikateľ, čo vyplýva z
označenia žalovaného v zmluve uvedeným IČO-m. S poukazom na § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka,
§ 3 ods. 2 z. č. 258/2001 Z.z. namietal, že súd nesprávne právne posúdil daný záväzkový vzťah, lebo
nejde o spotrebiteľský právny vzťah uzavretý v zmysle ustanovení OZ, ale ide o právny vzťah uzavretý
medzi podnikateľskými subjektmi v zmysle ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka. Nie je preto možné
posudzovať uplatnený nárok ani z hľadiska neprijateľných podmienok. Žalovanému bola fakturovaná
zmluvná pokuta v súlade s dohodnutými zmluvnými podmienkami, resp. dodatkom k zmluve o pripojení.
Súd nijakým spôsobom neujasnil a nevysvetlil ako sa vysporiadal so skutočnosťou, že zmluva bola
uzavretá žalovaným ako živnostníkom a nie spotrebiteľom, ktorému je poskytnutá zvýšená ochrana
jeho práv. K zmluvnej pokute uviedol, že táto predstavuje paušalizovanú náhradu škody vzniknutú
nesplnením záväzku žalovaného zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu, ktorou
si zabezpečuje návratnosť poskytnutej zľavy zo stanovenej ceny poskytovanej služby alebo nevrátených
zariadení, poskytnutých žalovanému v rámci zvýhodnenej ceny. Žalovaný porušil zmluvné povinnosti
tým, že nevykonal riadne dohodnuté úhrady za poskytnuté služby. Zmluvnú pokutu tak považuje za
primeranú, na ktorej sa strany písomne dohodli pre prípad neplnenia povinnosti zo strany klienta. Navrhol
preto rozsudok v napadnutom rozsahu preskúmať a žalobe vyhovieť, resp. ho zrušiť a vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania,
ktoré vyčíslil sumou 80,39 eur.

5. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o  odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie
preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z  ust. § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania a dospel k  záveru, že odvolanie
žalobcu je dôvodné.

7. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach,
v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej
inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie
nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd
oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať. Odvolací súd v odvolacom konaní
posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym
posúdením, a to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné
právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení
rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale
iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní ( viď rozhodnutie Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 1I.ÚS 78/05).

8. V odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy
označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky



procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne
argumenty strán, ktoré v skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých
dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo
presvedčivé (§ 220 ods. 2 CSP).

9. Je možné prisvedčiť tvrdeniu odvolateľa, že napadnutý rozsudok nespĺňa základné obsahové
náležitostí a kvalitatívne požiadavky na odôvodnenie rozsudku v zmysle citovaného ust. § 220 ods. 2
CSP. Odôvodnenie rozsudku je veľmi dôležitou súčasťou rozsudku, pretože z neho musí vyplývať, z čoho
súd vychádzal pri hodnotení dôkazov a ktoré skutkové tvrdenia strán boli nimi potvrdené alebo vyvrátené.
Odôvodnenie nie je súhrnom súdneho spisu, preto sa v ňom nemajú opisovať kompletné svedecké
výpovede, ani texty listinných dôkazov. Obsahom hodnotenia dôkazov je aj opísanie úvahy súdu o tom,
ktorý z vykonaných dôkazov považuje za hodnoverný a ktorý nie, aké zistenia vyvodil z dôkazov, ktoré
si odporujú alebo sa vylučujú. Tiež uvedie, ktoré dôkazy neboli vykonané a z akého dôvodu. Je vhodné
najprv uviesť dôkazy, z ktorých vyplynulo rozhodujúce čiastkové skutkové zistenia. V prípade rozporov
súd odôvodní, prečo konkrétny dôkaz považuje za vierohodný a iný nie. Je pritom potrebné vychádzať
zo základného princípu voľného hodnotenia dôkazov zakotveného v článku 15 základných princípov
CSP a v § 191 ods. 1 CSP. Nie je pritom prípustný eklektický a neopodstatnený výber dôkazov smerujúci
k jednostranným záverom (pozri nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS/114/2008).

10. Súd prvej inštancie však pri rozhodovaní v predmetnej veci nepostupoval v zmysle vyššie
uvedeného. Je treba dať za pravdu odvolateľovi, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je možné
zistiť, prečo súd prvej inštancie považoval žalovaného za spotrebiteľa. Z listín pripojených do spisu,
a to najmä dodatku k Zmluve o pripojení zo dňa 11.08.2011, v žiadosti o zmenu Zmluvy o pripojení z
toho istého dňa, z preberacieho protokolu z toho istého dňa, rovnako z dodatku o poskytnutí služby
Partner zo dňa 29.09.2009, ako aj z preberacieho protokolu z toho istého dňa vyplýva, že žalovaný je
všade označený aj IČO-m č. XX XXX XXX. Uvedené IČO vyplýva aj zo živnostenského listu žalovaného,
ktorý sa v spise rovnako nachádza. Aj z faktúr predložených do spisu vyplýva, že žalovanému boli
fakturované jednotlivé sumy ako subjektu Y. N. - Y. so sídlom V. XXXX/X, XXX XX F. U., IČO: XX
XXX XXX. Uvedenými listinnými dôkazmi, v ktorých je žalovaný označený ako živnostník sa súd prvej
inštancie vôbec nezaoberal. Bez toho, aby tieto listinné dôkazy vyhodnotil, zamietol žalobu o priznanie
zmluvnej pokuty vo výške 497,91 eur s príslušenstvom z dôvodu, že žalovaného posúdil ako spotrebiteľa.
Odvolacia námietka za daného stavu je preto dôvodná. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku totiž nie
je možné zistiť, prečo súd prvej inštancie považoval žalovaného za spotrebiteľa pri hodnotení právneho
vzťahu založeného právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, a to na základe zmluvy o pripojení č.
XXXXXXXXXX o poskytovaní telekomunikačných služieb.

11. Aj Ústavný súd SR podľa konštantnej judikatúry (pozri jeho rozhodnutia sp. zn. IV. ÚS/115/03, III.
ÚS/209/04) vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 46 ods. 1
Ústavy SR, čl. 6 ods, 1 Dohovoru) je právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
ktoré jasne, zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo  relevantne otázky súvisiace s
predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a ochrany proti takémuto uplatneniu. Všeobecný
súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu (viď rozhodnutie Ústavného súdu SR
sp. zn. I. ÚS/241/07).

12. Vzhľadom na vyššie uvedené bolo nutné rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom rozsahu,
t. j. vo výroku II., ktorým súd prvej inštancie v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, ako aj v súvisiacom
výroku o trovách konania postupom podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a postupom podľa § 391
ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

13. Úlohou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní riadne vyhodnotiť právny vzťah vzniknutý medzi
právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, a to so zameraním, či žalovaný vystupoval v tomto vzťahu
ako spotrebiteľ alebo ako podnikateľ. Bez náležitého zistenia uvedeného nie je možné správne vo veci
rozhodnúť. Úlohou súdu prvej inštancie bude následne svoje rozhodnutie aj náležite odôvodniť tak,
aby spĺňalo zákonné atribúty v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení. V novom rozhodnutí
opätovne rozhodne aj o trovách konania, a to aj trovách odvolacieho konania.



14.  Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v  pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie   n i e    j e   prípustné.

Poučenie o dovolaní:  Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je



a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3Csp/33/2017", "guid": "faa08329-b498-46f7-ba6e-2285a79bf49d:cf016ca1-df69-4197-a30c-b1d841d3ed44", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "165c4d9d-6fe8-4ad1-8a19-6f92117899f2:665be6d4-d923-4052-9d25-46944aefe1b5", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2019:8217200682.1", "spisova_znacka": "19Co/190/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 19Co/190/2018 z 10. 6. 2019", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2019-06-10", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8217200682.1"}, {"guid": "95fa80ad-88be-466d-bc1b-9b01276e801a:55e92578-34a8-4340-994d-d54e7ef57fc5", "ecli": null, "spisova_znacka": "3Csp/33/2017", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 3Csp/33/2017 z 23. 2. 2017", "sud": "Okresný súd Veľký Krtíš", "datum_vydania": "2017-02-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/95fa80ad-88be-466d-bc1b-9b01276e801a:55e92578-34a8-4340-994d-d54e7ef57fc5"}], "citovane_v": []}