Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 6Co/342/2016 z 2. 1. 2017 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 2. januára 2017, sp. zn. 6Co/342/2016, ECLI:SK:KSKE:2017:7815212222.1 Krajský súd Košice | 6Co/342/2016 | ECLI:SK:KSKE:2017:7815212222.1 | 2017-01-02 | Uznesenie Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0/#paragraf-387.odsek-1 Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/499cb708-90b9-452d-85e5-04dc56d5001a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7815212222.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/342/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815212222
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7815212222.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň
JUDr. Moniky Koščovej a JUDr. Viktórie Midovej v spore žalobcu T. H., narodeného XX.XX.XXXX,
bytom v F. M., S. XX, zastúpeného JUDr. Ladislavom Törökom, advokátom, so sídlom v Rožňave,
Šafárikova 8, proti žalovanej POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598
o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava
zo dňa 05.01.2016 č. k. 9C/411/2015-20 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) uznesením zo dňa 5.1.2016,
č.k. 9C 411/2015-20 uložil zamestnávateľovi žalobcu SCA Hygiene Products Slovakia, s.r.o., IČO: 36
590 941, so sídlom Gemerská Hôrka 400, aby sa zdržal výkonu zrážok zo mzdy žalobcu v sume
98 € mesačne v prospech žalovanej na základe dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov pod č.
XXXXXXXXX zo dňa 21.3.2014, počnúc od doručenia uznesenia do právoplatného skončenia konania
vo veci samej vedenej na Okresnom súde Rožňava pod sp.zn. 9C 411/2015.

2. Rozhodol tak o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Žalobca sa žalobou vo veci samej
domáhal vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 98 € s príslušenstvom na podklade spotrebiteľskej
zmluvy uzavretej dňa 21.3.2014 č. XXXXXXXXX so žalovanou. Popri predmetnej zmluve bola medzi
žalobcom a žalovanou uzavretá aj dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá mala žalovanej slúžiť ako
zabezpečovací prostriedok za účelom splnenia dlhu, ak by tento nebol riadne a včas splnený. Nakoľko
žalobca uhradil len jednu mesačnú splátku, došlo k realizácii zrážok zo mzdy, a to od začiatku mája
2015. Od tejto doby až doposiaľ sú v pravidelných mesačných intervaloch vykonávané zrážky zo mzdy
žalobcu vo výške 98 € mesačne. Žalobca mal za to, že prebiehajúce zrážky zo mzdy sú vykonávané
bez právneho dôvodu, pretože požičanú sumu vo výške 600 € už uhradil.

3. Po právnom posúdení veci podľa § 102 ods. 1 prvá veta O.s.p., § 74 ods. 1 O.s.p., § 76 ods. 1 písm.
f/ a ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, že v danom prípade je nutná dočasná úprava pomerov strán sporu.

4. Z listinných dôkazov mal súd preukázané, že výška poskytnutého úveru predstavovala sumu 600 €. Na
základe dohody o zrážkach zo mzdy sa vykonávajú žalobcovi zrážky zo mzdy na úhradu predmetného
úveru. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje
náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. f/, g/, j/ a k/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a
preto je potrebné ju považovať za bezúročnú a bez poplatkov s poukazom na § 11 ods. 1 písm. a/ zákona
č. 129/2010 Z.z.. Konštatoval, že žalobca osvedčil nárok, ktorému sa má navrhovaným neodkladným
opatrením poskytnúť ochrana, a preukázal vzťah navrhovaného neodkladného opatrenia k predmetu
konania vo veci samej. Zároveň osvedčil aj naliehavosť dočasnej potreby úpravy pomerov strán sporu,
nakoľko vykonávaním ďalších zrážok zo mzdy žalobcu by mohla na strane žalobcu vzniknúť škoda.



5. Konštatoval, že o trovách neodkladného opatrenia bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí v zmysle
§ 145 O.s.p..

6. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná. Poukázala na to, že žalobca
nepredložil dôkazy a neosvedčil také skutočnosti, ktoré by opodstatňovali jeho hmotnoprávny nárok
vo veci samej. Uviedla, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená podľa § 551 Občianskeho
zákonníka. Bola uzavretá písomne medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovanou ako veriteľom,
ako prostriedok na zabezpečenie peňažnej pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere. Žalovaná má za to, že predmetná dohoda spĺňa všetky všeobecné ustanovenia o právnych
úkonoch podľa § 34 a nasledujúce Občianskeho zákonníka. Konštatovala, že dohoda obsahuje
súhlas dlžníka s tým, aby sa mu zo mzdy vykonávali zrážky a súčasne boli poukazované na účet
veriteľa. Zrážky neboli dohodnuté vo výške, ktorá by odporovala ustanoveniu § 551 Občianskeho
zákonníka. Upriamila pozornosť odvolacieho súdu na to, že dohoda tvorí samostatný dokument, ktorý
predstavuje jeden zo zabezpečovacích inštitútov. Možnosť veriteľa zabezpečiť svoju pohľadávku, ktorá
má spotrebiteľský alebo iný charakter, nie je takouto formou vylúčená. Zákonom č. 281/2007 Z.z.
o ochrane spotrebiteľa zákonodarca pripustil možnosť zabezpečenia uspokojenia pohľadávky alebo
splnenia záväzku vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a iných príjmov,
ak táto dohoda je uzatvorená vo forme osobitnej listiny.

7. Poznamenala, že žalobca nepreukázal (ani) existenciu hroziacej ujmy. Neosvedčil, že bez nariadenia
neodkladného opatrenia by mu mohla vzniknúť značná závažná a dokonca neodstrániteľná ujma. Z
uvedeného dôvodu navrhla, aby súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

8. Odvolanie žalovanej bolo žalobcovi doručené dňa 15.11.2016. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej
nevyjadril.

9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016,
ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP
a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie
žalovanej nie je dôvodné.

10. Predbežné opatrenie bolo súdom prvej inštancie nariadené dňa 05.01.2016, t. j. za účinnosti
Občianskeho súdneho poriadku.

11. Podľa ustanovenia § 471 ods. 1 CSP, predbežné opatrenia nariadené predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona sa spravujú ustanoveniami tohto zákona o neodkladných opatreniach a
zabezpečovacích opatreniach.

12. Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (t. j. 01.07.2016).

13. Podľa ustanovenia § 470 ods. 2 prvá veta CSP, (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

14. Keďže návrh na nariadenie predbežného opatrenia bol podaný ešte pred 01. júlom 2016, podmienky
jeho prípustnosti bolo treba posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania návrhu, teda
podľa príslušných ustanovení O.s.p.. Dôvodnosť odvolania už súd posudzuje podľa Civilného sporového
poriadku v zmysle citovaného § 470 ods. 1 CSP.

15. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o
spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp
právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov konania, ktoré začalo, avšak
neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (Čl. 2 ods.1,2 CSP), ako aj o potrebe ústavne
konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (Čl. 3 ods. 1 CSP).



16. Uznesenie súdu prvej inštancie je v napadnutom výroku vecne správne, preto ho odvolací súd podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

17. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení v prejednávanej veci nariadené predbežné
opatrenie je potrebné považovať za neodkladné opatrenie nariadené podľa ustanovenia § 325 ods. 2
písm. d/ CSP.

18. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

19. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

20. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

21. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu
neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

22. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že sa zmenila doterajšia koncepcia právnej úpravy
predbežných opatrení podľa Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorej bolo cieľom predbežných
opatrení dočasne upraviť pomery strán sporu a následne rozhodnúť vo veci samej, resp. cieľom bolo
eliminovať ohrozenie budúcej exekúcie. Doterajšia právna úprava obsahovala aj inštitút zabezpečenia
dôkazu, ktorý mal takisto dočasný charakter.

23. Nová právna úprava upúšťa od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po
nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Podľa § 336
ods. 1 CSP môže súd pri nariadení neodkladného opatrenia pred začatím konania vo výroku uznesenia
uložiť žalobcovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Ak je predpoklad, že neodkladným
opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, súd túto povinnosť neuloží.

24. V prejednávanom spore bol však podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia počas
konania.

25. Účelom neodkladných opatrení po začatí konania je aj naďalej (od 01.07.2016) potreba neodkladnej
úpravy pomerov strán sporu do času definitívnej právnej (súdnej) ochrany.

26. Predpokladom nariadenia neodkladných opatrení počas konania je: 1. osvedčenie dôvodnosti a
trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, 2. osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov
strán sporu alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená, t. j. osvedčenie nebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy, 3. preukázanie vzťahu navrhovaného neodkladného opatrenia k
predmetu konania vo veci samej (splnenie tejto podmienky sa vyžaduje iba u neodkladných opatrení
nariadených počas konania - poznámka odvolacieho súdu).

27. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne. Je povinnosťou súdu dôsledne
skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Z dočasného charakteru
neodkladných opatrení nariaďovaných počas konania vyplýva, že pred ich nariadením nemusí súd
zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej,
ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o
pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez
okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu ohrozené. Pred
nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku neodkladného opatrenia sa nevytvorí
nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu a či zásah do práv dotknutej



strany sporu je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov;
t.j. či ide o zásah primeraný.

28. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto neodkladné opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi
danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5 Cdo 91/2012).
Podľa právnej teórie (Števček, M. a kolektív Civilné právo procesné, Eurokódex s.r.o., Bratislava 2010,
strana 309) osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných
prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné
opatrenie. Postačuje, že osvedčené skutočnosti sa mu so zreteľom na všetky okolnosti javia ako
nanajvýš pravdepodobné (viď Ústavný súd SR I. ÚS 102/2005, III. ÚS 298/2008, atď.).

29. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP (§ 76 ods. 1 písm. f/
O.s.p. v čase rozhodovania okresného súdu) sa vychádza z jeho vymedzenia uvedeného v návrhu a súd
skúma, či je dostatočne odôvodnený a ďalej skutkové okolnosti, vzťahujúce sa na rozsah navrhovaného
opatrenia. Povinnosť niečo vykonať alebo niečoho sa zdržať alebo niečo znášať uloží súd takým
spôsobom, aby nenarušil činnosť strany sporu, ktorá je nevyhnutná pre plnenie jej povinností voči
tretím osobám, alebo aby ju neobmedzoval v ekonomickej činnosti, čo by v konečnom dôsledku mohlo
negatívne ovplyvniť uspokojenie práv strany sporu, ktorá podala návrh.

30. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade boli splnené všetky
zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, t. j. osvedčenie nároku, ktorému sa má
navrhovaným neodkladným opatrením poskytnúť ochrana, osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne
hroziacej ujmy, ako aj preukázanie vzťahu navrhovaného neodkladného opatrenia k predmetu konania
vo veci samej.

31. Žalobca sa neodkladným opatrením domáha ochrany pred neoprávneným zásahom do svojho
majetku, ku ktorému dochádza zrážkami z jeho mzdy, pričom nemá iné právne ani faktické možnosti
zabrániť vykonávaniu ďalších zrážok zo mzdy. Za tým účelom podal aj žalobu vo veci samej, ktorou
sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia zo strany žalovanej, nakoľko podľa názoru žalobcu na
základe zrážok zo mzdy bolo žalovanej uhradené z poskytnutého úveru viac, než čo jej vyplývalo zo
samotnej zmluvy.

32. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím inštitútom záväzkového práva. Voči platiteľovi mzdy
je účinná, keď mu bola predložená. Dohoda o zrážkach zo mzdy zaniká, akonáhle pohľadávka veriteľa je
splnená alebo, keď dlžník prestane poberať mzdu. Výkon zrážok zo mzdy podľa dohody zmluvných strán
o zrážkach zo mzdy môže pozastaviť len súd, ktorý platiteľovi mzdy neodkladným opatrením môže uložiť
povinnosť nevykonávať zrážky podľa účastníkmi uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy (viď R 47/1974).

33. Odvolací súd preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní vznesené žalovanou,
tieto však nemali vplyv na vecnú správnosť napadnutého uznesenia.

34. Žalobca v danom prípade osvedčil danosť nároku. Z listinných dôkazov ním predložených vyplýva,
že so žalovanou je v zmluvnom vzťahu na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 705803292 zo
dňa 21.03.2014. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzatvorená dňa 21.03.2014 medzi
stranami sporu bola vyhotovená ako samostatná dohoda v rovnaký deň ako zmluva o spotrebiteľskom
úvere. Žalobca osvedčil aj nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, spočívajúcej v zásahu do
jeho majetku bez súdneho prieskumu zmluvy v rozpore s ochranou spotrebiteľa. Tento zásah spočíva
vo vykonávaní zrážok z jeho mzdy zamestnávateľom na základe dohody o zrážkach zo mzdy. V
dohode o zrážkach zo mzdy, ktorá tvorí súčasť súdneho spisu, vyplýva, že žalovaná poskytla žalobcovi
úver vo výške 600 € a dlžník sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom vo výške, ktorá však v dohode špecifikovaná nie je, t. j.
zaplatiť celkovú čiastku, ktorá rovnako v dohode špecifikovaná nie je. Z uvedeného (potom) vyplýva,
že celková výška, ktorá môže byť prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy zrazená žalobcovi
a poukázaná žalovanej, by nemala byť vyššia ako je výška poskytnutého úveru t. j. 600 €. Napriek
tejto skutočnosti však zamestnávateľ žalobcu realizuje zrážky zo mzdy naďalej a žalobca tak skutočne
nemá inú možnosť, než realizáciu zrážok zo mzdy zastaviť iným spôsobom, než podaným návrhom



na nariadenie neodkladného opatrenia. Zrážky zo mzdy tak sú vykonávané bez kontroly (aj súdnej)
správnosti a dôvodnosti celkovej zrazenej sumy.

35. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (ako aj zo samotného obsahu súdneho spisu)
vyplýva, že v konaní vo veci samej sa žalobca domáha vydania bezdôvodného obohatenia. Nárok
žalobcu vo veci samej pritom vychádza z tvrdenia, že uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahuje náležitosti uvedené v ustanovení § 9 ods. 2 písm. f/, g/, j/, a k/, zák. č. 129/2010 Z.z., v
dôsledku čoho je potrebné považovať poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov s poukazom na §
11 ods.1 písm. a/ zák. č. 129/2010 Z.z..

36. Žalovaná poskytla žalobcovi úver vo výške 600 €. Žalovaný doposiaľ žalovanej uhradil sumu 698 €,
z čoho suma 588 € mu bola zrazená zo mzdy.

37. Je zrejmé, že dohoda o zrážkach zo mzdy slúži ako zabezpečovací prostriedok v rámci
spotrebiteľskej zmluvy, ktorej podmienky v danom prípade neboli predmetom posúdenia súdom. Táto
skutočnosť vyvoláva potrebu ex offo súdneho preskúmania z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ
zmluvné podmienky nedokáže sám vyhodnotiť. Realizácia zrážok zo mzdy na základe takejto dohody je
v rozpore s verejným poriadkom, keďže je značná pravdepodobnosť, že táto vychádza z neprijateľných
zmluvných podmienok. Práve táto skutočnosť podľa názoru odvolacieho súdu osvedčuje právo žalobcu
napriek tomu, že toto ešte nebolo predmetom dokazovania vo veci samej. Žalovanou nepopieraná
skutočnosť, že už aj pristúpila k realizácii zrážok, preukazuje aktuálnosť bezprostrednej hrozby finančnej
ujmy, teda vzniku ťažko (ne)zvrátiteľnej situácie, pokiaľ by uvedené zrážky zo mzdy vo vzťahu k žalobcovi
boli ďalej realizované.

38. K odvolacej námietke žalovanej, že samotná dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá platne podľa
§ 551 Občianskeho zákonníka, odvolací súd poznamenáva, že žalobca ani v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia ani v žalobe vo veci samej nenamieta platnosť dohody o zrážkach zo mzdy.
Rovnako žalobca nenamietal svoj súhlas s uzavretím tejto dohody, ba ani výšku zrážok, ktorá by mala
odporovať ustanoveniu § 551 Občianskeho zákonníka. Podstatou jeho žaloby je tvrdenie, že samotná
zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 21.03.2014 neobsahuje náležitosti vyžadované zák. č. 129/2010
Z.z. (§ 9 ods. 2 písm. f/, g/, j/, k/), a preto je potrebné považovať poskytnutý úver za bezúročný a bez
poplatkov. Nakoľko na poskytnutý úver vo výške 600 € uhradil sumu 698 €, vykonávanie zrážok zo mzdy
podľa jeho názoru nie je dôvodné. Z uvedeného dôvodu sú tieto odvolacie námietky žalovanej nenáležité.

39. Za situácie, kým otázka (ne)platnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 21.03.2014, resp.
skúmanie náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v súlade so zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom
v čase uzavretia zmluvy, nie je vyriešená právoplatným rozhodnutím súdu, je potrebné zabezpečiť
ochranu práv žalobcu nariadeným neodkladným opatrením. Bez vykonania dokazovania vo veci samej
nemôže (ani) odvolací súd zaujať právny názor o (ne)platnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere resp.
o bezúročnosti a „bezpoplatkovosti“ spotrebiteľského úveru a v tejto súvislosti aj o dôvodnosti nároku
vo veci samej.

40. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým bolo
nariadené neodkladné opatrenie za vecne správne, a preto ho potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

41. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,



b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).