Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Cob/97/2014 z 2. 12. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 2. decembra 2015, sp. zn. 1Cob/97/2014, ECLI:SK:KSBA:2015:1212228311.1 Krajský súd Bratislava | 1Cob/97/2014 | ECLI:SK:KSBA:2015:1212228311.1 | 2015-12-02 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Náhrada škody Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/45529d6f-a916-43bc-bf8c-a27345ccacaa Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1212228311.1 Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/97/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212228311 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Pekarčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1212228311.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a členov senátu JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci navrhovateľa: JUDr. Eva Háberová, Trhová 1, Zvolen, správkyňa konkurznej podstaty úpadcu CEEP-Central and East European Properties a.s., nám. Ľ. Štúra 3, Žilina, IČO: 44 266 391, zast.: JUDr. Ľubica Flíderová, advokátka, Trhová 1, Zvolen proti odporcovi: Poštová banka, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890, zast.: Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., Dvořákovo nábrežie 8, Bratislava, IČO: 47 232 471 o zaplatenie náhrady škody vo výške 1.036.814,83 eur a o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 25Cb/224/2012-129 zo dňa 27.11.2013 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 25Cb/224/2012-129 zo dňa 27.11.2013 p o t v r d z u j e . Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi na účet jeho právneho zástupcu náhradu trov odvolacieho konania vo výške 3.007,50 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol. Súčasne uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ (JUDr. Vladimír Nosko, správca konkurznej podstaty úpadcu CEEP-Central and East European Properties a.s.) sa návrhom doručeným súdu dňa 16.5.2012 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 1.036.814,83 eur titulom náhrady škody. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že v záujme zhodnotiť voľné finančné zdroje získané z predaja majetku konkurznej podstaty úpadcu uskutočnil so spoločnosťou odporcu zmenkové obchody, na základe ktorých vyplatil spoločnosti CI HOLDING, akciová spoločnosť odplatu v sume 1.029.011,49 eur za vystavenie zmenky, ktorá bola touto spoločnosťou vystavená na rad navrhovateľa dňa 14.4.2009. Zmenka bola splatná dňa 14.7.2009 na sumu 1.036.814,83 eur. CI HOLDING, akciová spoločnosť navrhovateľovi po predložení zmenky na platenie neuhradila dlžnú sumu do dnešného dňa. CI HOLDING, akciová spoločnosť vlastnila v čase vystavenia zmenky majetok značnej hodnoty, a to aj akcie spoločnosti CIRIDIS, a.s., ktoré boli v čase po splatnosti zmenky za nevýhodných podmienok prevedené na tretie osoby. Akcie spoločnosti CIRIDIS, a.s. boli v čase, kedy bol dlžník CI HOLDING, akciová spoločnosť povinný uhradiť navrhovateľovi zmenku, prevedené na PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE a následne za nevýhodných a netransparentných podmienok v rámci výkonu záložného práva na spoločnosť LOGRACO, a.s. Súd prvého stupňa v konaní zistil, správca konkurznej podstaty úpadcu CEEP-Central and East European Properties a.s. JUDr. Vladimír Nosko vyplatil spoločnosti CI HOLDING, akciová spoločnosť odplatu za vystavenie zmenky, ktorá bola touto spoločnosťou vystavená na rad navrhovateľa dňa 14.4.2009. Zmenka bola splatná dňa 14.7.2009 na sumu 1.036.814,83 eur. CI HOLDING, akciová spoločnosť vlastnila v čase vystavenia zmenky aj akcie spoločnosti CIRIDIS, a.s., ktoré boli v čase, kedy bol dlžník CI HOLDING, akciová spoločnosť, povinný uhradiť navrhovateľovi zmenku, prevedené na PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE a následne na spoločnosť LOGRACO, a.s. Spoločnosť CI HOLDING uzatvorila s odporcom zmluvu o úvere č. 09/06/550088 zo dňa 10.4.2006 a zmluvu o úvere č. 042/07/550088 zo dňa 12.12.2007. Odporca dňa 2.12.2009 vyzval dlžníka na splatenie úveru. Zároveň došlo k oznámeniu o začatí výkonu záložného práva jednak predajom nehnuteľností a jednak predajom akcií CIRIDIS, a.s. Odporca nerealizoval záložné právo z predaja akcií CRIDIS, a.s., ale v dodatku č. 11 k zmluve o úvere č. 09/06/550088 súhlasil s prevodom akcií CRIDIS, a.s., na LOGRACO, a.s. Dňa 18.12.2009 odporca uzatvoril so spoločnosťou CI HOLDING dodatok č. 12 k zmluve o úvere č. 09/06/550088, v ktorom odporca súhlasil s tým, aby boli akcie CRIDIS, a.s. prevedené z PODIELOVÉHO DRUŽSTVA SLOVENSKÉ INVESTÍCIE na spoločnosť DENTERA, s.r.o. Navrhovateľ sa domnieva, že uvedeným postupom, ktorý sa uskutočnil na pokyn a s vedomím odporcu, došlo k zmareniu vymáhania pohľadávok voči dlžníkovi CI HOLDING, akciová spoločnosť. Súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k záveru, že navrhovateľ v žalobnom návrhu dostatočne nekonkretizoval, akým konaním pri výkone záložného práva proti akciovej spoločnosti CI HOLDING mal odporca porušiť právnu povinnosť. V návrhu navrhovateľ podrobne popisuje úkony tretích osôb, na ktoré však odporca nemal žiaden vplyv. Navrhovateľ v žalobe neuvádza žiadne porušenie povinností odporcu, ktoré by mu vyplývali zo záväzkovoprávnych vzťahov alebo z právnych predpisov. Bez uvedenia konkrétnej právnej povinnosti, ktorú mal odporca porušiť, nie je možné skúmať príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody, resp. ani zavinenie. Navrhovateľ sa v poslednej časti žalobného návrhu odvoláva na ustanovenie § 757 Obchodného zákonníka, avšak v popise skutkového stavu nikde neuvádza, že ku škode došlo porušením povinností ustanovených Obchodným zákonníkom, resp. porušením povinností zo záväzkového vzťahu medzi podnikateľmi. Navrhovateľ nepreukázal ani ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, ktorým je existencia škody. V návrhu uviedol, že voči CI HOLDING, akciová spoločnosť, eviduje pohľadávku zo zmenky vo výške 1.036.814,83 eur, ktorú je nútený vymáhať súdnou cestou. Pritom však nie je vôbec isté, či túto pohľadávku naozaj má, resp. či bude v súdnom spore so svojím dlžníkom úspešný. Navrhovateľ sa totiž nemôže úspešne domáhať od ďalších subjektov náhrady za plnenie, na ktoré je povinný priamy dlžník, z titulu ich zodpovednosti za škodu skôr, ako majetková ujma veriteľovi vznikla. Samotná existencia pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi a ani súdne rozhodnutie o povinnosti dlžníka zaplatiť dlh nie je automaticky skutočnou škodou ani ušlým ziskom. Navrhovateľ nepredložil súdu prvého stupňa žiaden dôkaz, že mu škoda, ktorej náhrady sa v tomto konaní domáha, reálne vznikla. Nakoľko navrhovateľ nepreukázal existenciu prvých dvoch predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, neskúmal prvostupňový súd ani ďalšie predpoklady, a to príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody a zavinenie. Navrhovateľ nijako nepreukázal, že jeho dlžník CI HOLDING, akciová spoločnosť, neplní svoje záväzky práve pre nedostatok majetku, hoci dôvody jeho neplnenia môžu byť aj iné. Ak by aj dôvodom neplnenia záväzkov dlžníka navrhovateľa bol nedostatok finančných prostriedkov, príčinná súvislosť medzi takým stavom a konaním odporcu nie je navrhovateľom vôbec preukázaná. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že navrhovateľ svoju argumentáciu v konaní postavil na predpokladoch, domnienkach, podozreniach a skutočnostiach, ktoré sú nepresné a neúplné, pričom svoje tvrdenia uvádzané v žalobnom návrhu relevantným spôsobom nepreukázal. Vzhľadom na neunesenie dôkazného bremena navrhovateľom, súd prvého stupňa návrh ako nedôvodný zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. c), d) a f) O.s.p. Zastáva názor, že preukázal porušenie povinnosti odporcu, a to tým, že odporca vyzval dlžníka dňa 2.12.2009 na splatenie úveru, ktorý zosplatnil úvery ku dňu 2.12.2009, teda k tomu istému dňu, ako výzvu na plnenie doručil samotnému dlžníkovi. Navrhovateľ vyjadril presvedčenie, že konanie odporcu bolo načasované, účelové a cielené tak, aby došlo k realizácii výkonu záložného práva práve odpredajom akcií spoločnosti CRIDIS a.s. Súčasne má za to, že preukázal aj existenciu škody, keď uviedol, že predchádzajúci správca konkurznej podstaty JUDr. Vladimír Nosko uskutočnil so spoločnosťou CI HOLDING a.s. zmenkové obchody, na základe ktorých vyplatil tejto spoločnosti odplatu vo výške 1.029.011,49 eur za vystavenie zmenky, ktorá bola vystavená dňa 14.4.2009 na sumu 1.036 814,83 eur. V súčasnosti sa správca konkurznej podstaty úpadcu domáha vyplatenia zmenky súdnou cestou. Prihláškou si v konkurznom konaní úpadcu CI HOLDING a.s. uplatnil pohľadávku vo výške 1.222.122,66 eur, ktorá nebola zo strany správcu úpadcu CI HOLDING a.s. popretá. Uvedenú skutočnosť považuje navrhovateľ za jednoznačný dôkaz o existencii škody. Navrhovateľ v odvolaní ďalej uviedol, že preukázal, že jeho dlžník CI HOLDING a.s. si neplní svoje záväzky. Má za to, že postupom a konaním odporcu došlo reálne k úbytku a zníženiu majetku úpadcu - dlžníka a že ak by odporca postupoval inak, najmä ak by poskytol dlžníkovi lehotu na plnenie svojich splatných záväzkov, dlžník by bol zrejme svoje záväzky voči odporcovi splnil a za existencie majetku, ktorého bol vlastníkom, by mohol splniť aj záväzky voči ostatným veriteľom. Navrhovateľ namietal tiež výrok o náhrade trov konania a uviedol, že je v konkurznom konaní, a preto by súd mal aplikovať § 150 ods. 1 O.s.p. V tejto súvislosti poukázal na majetkové rozdiely účastníkov konania, a to na jednej strane solventnosť odporcu, ktorý je peňažnou bankovou inštitúciou a nesolventnosť navrhovateľa, ktorý je v úpadku. Na základe uvedeného navrhovateľ navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 10.3.2014 uviedol, že prvostupňový súd správne ustálil, že vo veci nie sú splnené jednotlivé predpoklady vzniku zodpovednosti odporcu za škodu. Poukázal na svoje písomné podanie zo dňa 12.2.2013 a opakovane uviedol, že navrhovateľ neuviedol žiadnu konkrétnu zmluvnú alebo zákonnú povinnosť odporcu, ktorej porušením mu mala vzniknúť tvrdená škoda. K tvrdeniu navrhovateľa, že porušením povinnosti odporcu je zosplatnenie úveru, odporca uviedol, že vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru predstavovalo právo odporcu podľa príslušnej zmluvy o úvere, a teda výkon práva vylučuje protiprávnosť a preto nemôže založiť vznik zodpovednosti za škodu. Odporca pripomenul, že bol rovnako ako navrhovateľ, veriteľom dlžníka navrhovateľa, avšak na rozdiel od navrhovateľa postupoval obozretne a dôsledne dbal na zabezpečenie svojich pohľadávok. Súčasne uviedol, že navrhovateľ vykonával s dlžníkom špekulatívne zmenkové obchody, a to bez akéhokoľvek zabezpečenia, preto ak mu z takýchto obchodov vznikla akákoľvek ujma, znáša ju sám (§441 Občianskeho zákonníka). Odporca hodnotí podanie žaloby ako snahu zakryť možné porušenie povinnosti správcu konkurznej podstaty úpadcu CEEP-Central and East European Properties a.s. v konkurze. Odporca ďalej prezentoval názor, podľa ktorého navrhovateľ nesprávne stotožňuje škodu s existenciou jeho pohľadávky voči svojmu dlžníkovi. A ak navrhovateľ zotrváva na uvedenom názore, tak je bez ďalšieho zrejmé, že za takúto škodu nemôže zodpovedať odporca, pretože „škoda“ celkom zjavne nevznikla v dôsledku akéhokoľvek úkonu odporcu, ale výlučne v dôsledku úkonov navrhovateľa. Pre úplnosť sa odporca vyjadril aj k tvrdeniam navrhovateľa, v ktorých naznačuje existenciu príčinnej súvislosti medzi neschopnosťou dlžníka navrhovateľa plniť jeho záväzky a konaním odporcu. Uviedol, že práve platobná neschopnosť dlžníka navrhovateľa bola príčinou pre vykonanie právom aprobovaných úkonov odporcu, nie ich následkom. Na záver sa odporca vyjadril k výroku o trovách konania, ktorý považuje za správny. Podľa jeho názoru navrhovateľ žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa neuvádza, pričom samotné majetkové pomery takým dôvodom nie sú. Pripustenie opačného záveru by viedlo k absurdnému stavu, kedy by nesolventné subjekty mohli voči solventným subjektom súdne uplatňovať akékoľvek nároky bez obavy, že v prípade neúspechu budú znášať trovy konania. Takýto stav je nepochybne v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov konania. Odporca navyše poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ si voči nemu uplatnil nárok bez toho, aby uviedol základné predpoklady jeho vzniku, počas konania bol nečinný a až v odvolacom konaní predkladá neprípustne ďalšie dôkazy. Na základe uvedených skutočností odporca navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie navrhovateľa podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu, pričom zistil, že súd prvého stupňa dostatočným spôsobom zistil skutkový stav a vyvodil z neho i správny právny záver. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza nasledovné: Súd prvého stupňa prijal v označenej veci správny záver, že v konaní o náhradu škody neboli preukázané zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. Predpokladom pre vznik zodpovednosti za škodu je i) porušenie právnej povinnosti, ii) vznik škody, iii) príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti a iv) zavinenie v prípade zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Existenciu týchto predpokladov musí preukázať poškodený. Ohľadom porušenia povinnosti odporcom je potrebné uviesť, že navrhovateľ v priebehu konania neuviedol žiadnu konkrétnu právnu povinnosť, ktorú mal odporca porušiť. Navrhovateľ poukázal na úkony tretích osôb, na ktoré však odporca nemal žiadny vplyv. Takisto je pojmovo vylúčené, aby porušenie právnej povinnosti spočívalo v úkonoch, ktorými odporca realizoval svoje záložné práva na majetok CI HOLDING a.s. Navyše navrhovateľ ani v tomto smere neuviedol žiadne porušenie povinností odporcu, ktoré by mu vyplývali zo záväzkového vzťahu alebo právneho predpisu. K ďalšiemu zákonnému predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu - k vzniku škody - odvolací súd uvádza, že navrhovateľ neprodukoval v konaní žiadne dôkazy preukazujúce, že mu škoda reálne vznikla. Podľa skutkových zistení navrhovateľ v súčasnosti eviduje voči svojmu dlžníkovi CI HOLDING a.s. v konkurze pohľadávku po lehote splatnosti. K uvedenému odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa uvádza, že samotná pohľadávka veriteľa voči dlžníkovi a ani súdne rozhodnutie o povinnosti dlžníka zaplatiť dlh, nie je automaticky skutočnou škodou ani ušlým ziskom. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ustálenú judikatúru, v zmysle ktorej „náhrady za plnenie, na ktoré je povinný priamy dlžník, sa preto nemožno úspešne domáhať od ďalších subjektov z titulu ich zodpovednosti za škodu skôr, než vôbec majetková ujma veriteľovi vznikla“ (Rc 14/2005). Keďže navrhovateľ nepreukázal, že odporca porušil právnu povinnosť a súčasne nepreukázal, že mu vznikla škoda, nie je možné skúmať existenciu príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Navrhovateľ k odvolaniu ako dôkaz priložil prihlášku pohľadávky zo dňa 9.7.2012, ktorou si uplatnil svoju pohľadávku z dotknutej zmenky v konkurznom konaní vedenom proti úpadcovi CI HOLDING a.s. Odvolací súd neprihliadol na dôkaz predložený navrhovateľom v odvolaní, pretože je zrejmé, že uvedený dôkaz mohol navrhovateľ označiť a navrhnúť už počas konania pred súdom prvého stupňa. Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že navrhovateľ tak urobil až v odvolacom konaní, pričom účastníci konania boli riadne poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p. S poukazom na uvedené preto odvolací súd neprihliadol na dôkaz - prihláška pohľadávky zo dňa 9.7.2012. Navrhovateľ v odvolaní namietal tiež výrok o náhrade trov konania a uviedol, že je v konkurznom konaní, a preto by súd mal aplikovať § 150 ods. 1 O.s.p. V tejto súvislosti poukázal na majetkové rozdiely účastníkov konania, a to na jednej strane solventnosť odporcu, ktorý je peňažnou bankovou inštitúciou a nesolventnosť navrhovateľa, ktorý je v úpadku. K aplikácii § 150 ods. 1 O.s.p. odvolací súd uvádza, že toto stanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie § 150 O.s.p. preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. V sporovom konaní (ako je tomu nepochybne v danom prípade) sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci. Len výnimočne nemusí súd úspešnému účastníkovi priznať náhradu trov konania podľa § 150 O.s.p. Zo slovného znenia uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci; vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov konania a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka. Významnými z hľadiska aplikácie § 150 O.s.p. sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod. Samotná nemajetnosť účastníka, ktorú ako dôvod hodný osobitného zreteľa uvádza navrhovateľ, podľa názoru odvolacieho súdu kritérium výnimočnosti nespĺňa. Pripustenie opačného záveru by mohlo viesť k neprijateľnému stavu, kedy by nesolventné subjekty v prípade neúspechu v konaní neboli povinné znášať trovy konania. Okrem uvedeného je zrejmé, že podľa povahy veci zjavne nejde o konkurzné konanie a ani o konanie súvisiace s konkurzným konaním. Odvolací súd s poukazom na uvedené v danej veci nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by umožňovali postup podľa § 150 O.s.p. s prihliadnutím na majetkové pomery oboch účastníkov a rovnako, podľa názoru odvolacieho súdu, nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa s prihliadnutím na okolnosti, za ktorých navrhovateľ uplatnil svoj návrh. Na základe uvedených skutočností odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., v odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu konania titulom trov právneho zastúpenia v celkovej výške 3.007,50 eur, a to za 1 úkon právnej služby - písomné podanie na súd vo výške 2.498,21 eur, režijný paušál vo výške 8,04 eur a DPH. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.