Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 11Co/280/2015 z 27. 1. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Žilina z 27. januára 2016, sp. zn. 11Co/280/2015, ECLI:SK:KSZA:2016:5414203497.2 Krajský súd Žilina | 11Co/280/2015 | ECLI:SK:KSZA:2016:5414203497.2 | 2016-01-27 | Uznesenie Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 221 ods. 1 písm. f) OSP, § 221 ods. 1 písm. h) OSP, § 221 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f3f1c436-0069-43d9-a559-4884b89ba97e Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2016:5414203497.2 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/280/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5414203497
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tichý
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5414203497.2

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľky: P. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom
R. XXXX/XX, XXX XX P. S., právne zastúpenej JUDr. Michaelou Pagáčikovou, advokátkou, so sídlom
Y. XXXX, XXX XX P. S., proti odporcovi: Y. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Y. č. XX, právne
zastúpenému JUDr. Antonom Slamkom, advokátom, so sídlom Y. XXXX/XX, XXX XX P. S., v konaní o
zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Dolný
Kubín č. k. 4C/41/2014-417 zo dňa 4. júna 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd v I. výroku zamietol návrh navrhovateľky v ostatnej časti a v
II. výroku uviedol, že o trovách konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti vo veci samej. V
odôvodnení uviedol, že návrhom podaným na súd dňa 14.07.2014 navrhovateľka žiadala, aby súd
rozhodol o zmene rozsudku Okresného súdu Námestovo sp. zn. 8C/175/2010 zo dňa 25.07.2011 vo
výroku o určení výživného. Ďalej žiadala, aby odporkyňu v rade 1/ A. I., nar. XX.XX.XXXX zaviazal k
povinnosti prispievať jej na výživu sumou 30,- eur mesačne, vždy do každého 15. dňa v kalendárnom
mesiaci vopred k jej rukám, počnúc dňom 14.07.2014. Odporcu v rade 2/ Y. Q., nar. XX.XX.XXXX
zaviazal k povinnosti prispievať na jej výživu sumou 300,- eur mesačne, vždy do každého 15. dňa v
kalendárnom mesiaci vopred k jej rukám, počnúc dňom 14.07.2014. Zameškané výživné za obdobie
odo dňa 14.07.2014 do právoplatnosti rozsudku žiadala od odporcov v rade 1/ a 2/ zaplatiť jednorazovo
do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, ako aj nahradiť trovy konania a trovy právneho zastúpenia.
Po vykonanom dokazovaní rozhodol súd rozsudkom č. k. 4C/41/2014-252 zo dňa 04.11.2014, tak
že výrokom I. určil, že odporkyňa v rade 1/ je povinná prispievať na výživu navrhovateľky sumou vo
výške 30,- eur mesačne k rukám navrhovateľky vždy do každého 20. dňa v mesiaci vopred, počnúc od
14.07.2014, výrokom II. určil, že odporca v rade 2/ je povinný prispievať na výživu navrhovateľky sumou
vo výške 150,- eur mesačne k rukám navrhovateľky vždy do každého 20. dňa v mesiaci vopred, počnúc
od 14.07.2014, výrokom III. určil, že odporkyňa v rade 1/ je povinná zaplatiť k rukám navrhovateľky
zameškané výživné od 14.07.2014 do vyhlásenia rozsudku vo výške 120,- eur v lehote do 31.12.2014,
výrokom IV. určil, že odporca v rade 2/ je povinný zaplatiť k rukám navrhovateľky zameškané výživné
od 14.07.2014 do vyhlásenia rozsudku vo výške 280,- eur v lehote do 31.12.2014, výrokom V. zamietol
návrh navrhovateľky v ostatnej časti voči odporcovi v rade 2/, výrokom VI. určil, že tým dochádza k
zmene rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 8C/175/2010-111 zo dňa 25.07.2011, v časti o určenie
výživného na P. Q., nar. XX.XX.XXXX voči odporcovi Y. Q., nar. XX.XX.XXXX a výrokom VII. si vyhradil,
že o trovách konania rozhodne súd do 30 dní od právoplatnosti vo veci samej. Na základe odvolania
navrhovateľky Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 11Co/32/2015-268 zo dňa 26.02.2015 pôvodný
rozsudok okresného súdu zrušil vo výroku V. a VII. s tým, že v ostatnej časti zostal nezmenený, a preto
nadobudol právoplatnosť dňa 16.12.2014.
Predmetom tohto konania teda zostali iba výroky vo zvyšnej časti, v ktorej bol návrh zamietnutý a výrok
o trovách konania. S poukazom na ustanovenie § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona



o rodine dospel okresný súd k názoru, že o výroku V. samostatne vo vzťahu k rozsudku Okresného súdu
Námestovo č. k. 8C/175/2010-111 zo dňa 25.07.2011 nemôže rozhodnúť, nakoľko tento rozsudok už
bol právoplatným rozsudkom č. k. 4C/41/2014-252 zo dňa 04.11.2014 zmenený a ďalšia zmena môže
nastať iba zmenou tohto právoplatného rozsudku (a to aj napriek rozhodnutiu krajského súdu, keďže
tento nepostupoval v súlade s ustanovením § 206 O. s. p., pretože výroky II., IV., V. a VI. sú výroky
na sebe závislé). Zmeny výživného sa teda navrhovateľka môže prípadne domôcť iba podaním nového
samostatného návrhu na zmenu rozsudku č. k. 4C/41/2014-252 zo dňa 04.11.2014, právoplatným dňa
16.12.2014. Nakoľko existuje prekážka už rozhodnutej veci (res iudicata), súd musel vo zvyšnej časti
návrh navrhovateľky zamietnuť. O trovách konania súd rozhodne v lehote podľa ustanovenia § 151 ods.
3 O. s. p..

Proti tomuto rozsudku podala navrhovateľka v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Uviedla v ňom,
že okresný súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, nedostatočne
preskúmal skutkový stav veci a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam, pričom nedostatočne zistený skutkový stav, resp. nesprávne skutkové zistenia sa stali
podkladom pre rozhodnutie vo veci samej. Nestotožňuje sa s názorom okresného súdu vyjadrenom v
odôvodnení napadnutého rozsudku a poukazuje na to, že okresný súd nerešpektoval závery vyjadrené
v skoršom rozhodnutí Krajského súdu v Žiline a nepostupoval v intenciách naznačených v zmysle
uznesenia č. k. 11Co/32/215-268 zo dňa 26.02.2015. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že od
posledného rozhodnutia, kedy súd naposledy rozhodol o výške výživného, t. j. rozsudkom Okresného
súdu Námestovo sp. zn. 8C/175/2010, sa zmenili pomery na strane oboch rodičov, avšak predovšetkým
situácia na strane otca/odporcu v rade 2/ sa výrazne zlepšila, o čom svedčí aj obsah listinných
dôkazov, ktoré tvoria súčasť súdneho spisu. Súd celé dokazovanie, ako aj svoje rozhodnutie založil
nekriticky na jednostrannom prevzatí argumentov jednej strany s rozdielnym záujmom na výsledku
konania, pričom skutkový stav posúdil jednostranne tak, že akékoľvek argumenty odporcu v rade 2/
bez bližšieho zisťovania posúdil ako pravdivé a na ich základe rozhodol. Keďže sa súd nezaoberal
skutočnosťami a argumentmi, na ktoré poukazovala navrhovateľka, je možné konštatovať, že v konaní
došlo k porušeniu rovnosti účastníkov konania. Napadnuté rozhodnutie súdu vykazuje taktiež nemenej
významnú vadu, a to nepreskúmateľnosť prameniacu v nedostatočnom odôvodnení rozsudku. Z
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie sú zrejmé východiská, na základe ktorých súd vyhodnotil
skutkový stav a prijal závery, ktoré sa stali podkladom pre rozhodnutie vo veci samej. Podľa jej názoru,
pri určovaní výšky výživného by sa súd nemal obmedziť len na strohé zhrnutie príjmov a výdavkov
povinného rodiča vyplývajúce z účtovnej evidencie, prípadne daňového priznania, bez toho, aby súd
podrobne skúmal a hodnotil charakter povinným rodičom uplatňovaných výdavkov z hľadiska ich
nevyhnutnosti, s ohľadom na vykonávanú podnikateľskú činnosť. Má za to, že nie je postačujúce, ak
povinný rodič argumentuje tým, že dosahuje minimálny príjem. Zákon síce nezakotvuje povinnosť rodiča
pracovať v odbore, v ktorom je osoba vyučená, Zákon o rodine však výslovne zakotvuje povinnosť
rodiča živiť svoje dieťa, pokiaľ sa nevie živiť samé, a to v rozsahu určenom možnosťami a schopnosťami
povinného rodiča, preto neobstojí argumentácia, podľa ktorej povinný rodič uvedie, že jeho príjem je
minimálny a nie je tak schopný plniť vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu v primeranej miere. Pokiaľ
sa povinný rodič bude odvolávať na svoju nízku životnú úroveň s odkazom na výdavky, ktoré mu vznikajú,
potom sa súd musí zaoberať otázkou nevyhnutnosti vynakladania týchto výdavkov. Tie z nich, ktoré je
nevyhnutné vynaložiť, nesmie zohľadniť pri výpočte výšky vyživovacej povinnosti voči dieťaťu. V závere
uviedla, že okresný súd sa pri rozhodovaní nevysporiadal s aplikáciou ustanovenia § 63 ods. 1 a 2
Zákona o rodine, v zmysle ktorého zákon ustanovuje zákonnú fikciu určenia majetkových pomerov na
strane povinného rodiča v prípade, ak povinný rodič odmieta súdu pravdivo a úplne zdokladovať svoje
skutočné príjmové a majetkové pomery. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žiadala, aby krajský
súd zmenil rozsudok okresného súdu vo výroku č. IV., V. a VII. tak, že odporcovi v rade 2/ uloží povinnosť
prispievať na výživu navrhovateľky sumou 300,- eur mesačne k rukám navrhovateľky, vždy do každého
20. dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 14.07.2014, uloží odporcovi v rade 2/ povinnosť zaplatiť k
rukám navrhovateľky zameškané výživné od 14.07.2014 do vyhlásenia rozsudku v lehote troch dní od
právoplatnosti rozsudku a nahradiť navrhovateľke trovy právneho zastúpenia.
K podanému odvolaniu sa vyjadril odporca v rade 2/, ktorý uviedol, že rozhodnutie okresného
súdu považuje za správne. Dokazovanie vykonané pred okresným súdom bolo vykonané v rozsahu
potrebnom pre vydanie rozhodnutia, ktoré považuje za objektívne a správne. Skutočnosti uvádzané
navrhovateľkou v odvolaní sú právne bezvýznamné a okresný súd sa s nimi už náležite vysporiadal
počas konania. Navrhovateľka neopodstatnene a bezdôvodne opakovane uvádza skutočnosti, ktoré sú
zo zákona súdom vyriešené správne a len neinformovanosť navrhovateľky spôsobuje nehospodárne



predlžovanie konania spôsobené odvolaniami navrhovateľky. Odôvodnenie rozsudku jednoznačne
odôvodňuje postup súdu pri vydaní rozhodnutia. Preto žiadal, aby krajský súd rozsudok okresného súdu
potvrdil v plnom rozsahu a zaviazal navrhovateľku náhradou trov odvolacieho konania.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaných odvolaní v rozsahu
danom ustanovením § 212 ods. 2 písm. a) O. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214
ods. 2 O. s. p.) napadnutý rozsudok zrušil v zmysle ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f), h) O. s. p. a podľa
ustanovenia § 221 ods. 2 O. s. p. vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Okresný súd v danom prípade v ostatnej časti zamietol návrh navrhovateľky vo vzťahu k odporcovi z
toho dôvodu, že sa jedná o vec res iudicata.

Odvolací súd sa s rozhodnutím prvostupňového súdu nestotožňuje, nakoľko v zmysle ustanovenia §
167 ods. 1 O. s. p., ak zákon neustanovuje inak, rozhoduje súd uznesením. Uznesením sa rozhoduje
najmä o podmienkach konania, o zastavení konania alebo prerušení konania, o odmietnutí návrhu na
začatie konania, o zmene návrhu, o späťvzatí návrhu, o zmieri, o trovách konania, ako aj o veciach,
ktoré sa týkajú vedenia konania.

Pokiaľ okresný súd teda nerozhodoval o merite veci a bol toho názoru, že sa jedná o vec res iudicata,
bolo potrebné rozhodnúť formou uznesenia.

Okresný súd síce postupoval v intenciách uznesenia odvolacieho súdu, vypočul nanovo účastníkov
konania a rozhodol tak, že v ostatnej časti návrh navrhovateľky zamietol. Odvolací súd sa však s
vyhodnotením prvostupňového súdu ohľadne prekážky rozhodnutej veci nestotožnil, nakoľko je toho
názoru, že ide o sporové konanie a v zmysle ustanovenia § 212 ods. 1 O. s. p. je odvolací súd
viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania. Preto pokiaľ navrhovateľka napadla prvostupňový rozsudok č.
k. 4C/41/2014-252 zo dňa 04.11.2014 vo výroku V., ktorým bol jej návrh vo zvyšku zamietnutý vo vzťahu k
odporcovi 2/ a odvolací súd v tejto časti rozhodnutie prvostupňového súdu zrušil a vrátil na nové konanie,
bolo potrebné o zvyšnej časti nároku navrhovateľky rozhodnúť v zmysle zásad sporového konania.
Nárok navrhovateľky v ostatnej časti sa týka posúdenia zostávajúcej výšky nároku uplatneného v návrhu,
pričom sa nejedná o nový návrh, ktorý by mohol zakladať prekážku veci rozhodnutej. Rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 5Cdo/120/2009 zo dňa 13.10.2009 sa síce týka posúdenia prekážky rozhodnutej
veci, avšak predmetom konania nebolo rozhodovanie o zamietnutom zvyšku návrhu v konaní o zvýšenie
výživného. V tomto konaní zostala sporná výška uplatneného nároku navrhovateľky presahujúca 150,-
eur.

Povinnosťou okresného súdu bude rozhodnúť v intenciách uznesenia odvolacieho súdu zo dňa
26.02.2015 pod č. k. 11Co/32/2015-268 tak, aby zo záhlavia a následne aj výroku rozhodnutia bolo
zrejmé, že sa jedná o konanie o zvyšku nároku (t. j. zvyšných neprejednaných a zamietnutých 150,-
eur z uplatneného nároku 300,- eur) navrhovateľky vo veci zvýšenia výživného. Ak okresný súd dospeje
vzhľadom na vykonané dokazovanie k názoru, že je dôvodné vo zvyšku nároku navrhovateľky vyhovieť,
a to aj čiastočne, vyjadrí túto skutočnosť vo vzťahu k rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k.
8C/175/2010-111 zo dňa 25.07.2011 v časti o určenie výživného na navrhovateľku.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok prípustný nie je.