Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 13S/104/2015 z 18. 9. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 18. septembra 2018, sp. zn. 13S/104/2015, ECLI:SK:KSTN:2018:3015200452.3 Krajský súd Trenčín | 13S/104/2015 | ECLI:SK:KSTN:2018:3015200452.3 | 2018-09-18 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 191 ods. 1 písm. g) SSP, zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (zrušený) Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/fa049460-23f4-4e0a-9e8e-101d1aba34b2 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2018:3015200452.3 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 13S/104/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3015200452
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3015200452.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a sudcov
JUDr. Evy Vékonyovej a JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD., v právnej veci žalobcu : Zlatá Huta, spol. s
r.o., so sídlom Trenčín, Bernolákova 11/3040, IČO: 31 426 964, právne zastúpeného JUDr. Bohumilom
Novákom, advokátom, so sídlom Banská Bystrica, Horná 27 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 1100306/1/127350/2015/5201 zo dňa 23. marca 2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, Banská Bystrica č.
1100306/1/127350/2015/5201 zo dňa 23. marca 2015 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa domáhal súdneho prieskumu v záhlaví označeného rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo
potvrdené rozhodnutie správcu dane č. 9301402/5/4780051/2014/
Bed zo dňa 27.10.2014. Potvrdeným rozhodnutím bol žalobcovi určený rozdiel dane v sume 225 472,25
eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2008, keď správca dane uzavrel, že
si žalobca neoprávnene uplatnil odpočítanie dane z nákupu zlata od spoločnosti A.J. Secret Consulting,
s.r.o., Bratislava a spoločnosti A Energie s.r.o., Trnava, keď rozsiahlym preverovaním sa zistilo, že
dodané zlato malo všetky znaky zodpovedajúce investičnému zlatu.

2. Žalobca v podanej správnej žalobe namietal nezákonnosť vykonanej daňovej kontroly. Konkrétne
uviedol, že počas celej daňovej kontroly mu správca dane odopieral predloženie dožiadaní a odpovedí
na tieto dožiadania. Taktiež namietal zákonnosť vykonaných dôkazov, a to najmä výsledky miestnych
zisťovaní a ústnych pojednávaní s konateľmi jeho dodávateľov. Uviedol, že aj keď žalovaný tvrdí, že
nešlo o výsluchy svedkov, je z obsahu zápisníc zrejmé, že v skutočnosti boli vykonané výsluchy. Podľa
žalobcu žalovaný tvrdí, že sa mohol vyjadriť k pochybnostiam správcu dane, čo sa však nezakladá
na pravde. Zápisnica na ktorú žalovaný odkazuje je ešte zo 07.03.2009, teda z doby pred začatím
daňovej kontroly. Žalobca tvrdil, že mu nebol doposiaľ neboli oznámené pochybnosti o ním predložených
dôkazoch.

3. Súčasne namietal nezákonnosť predĺženia lehoty na vykonanie daňovej kontroly, a predovšetkým
nezákonné nariadenie opakovanej daňovej kontroly. Okrem toho vykonávané dokazovanie bolo
chaotické, nesústredné s jasným cieľom dospieť k vopred stanovenému cieľu. Správca dane preveroval
skutočnosti, ktoré nemali byť preverované, čo vykonával takmer rok bez toho, aby žalobcovi umožnil
uvedené skutočnosti preukázať, keďže mu zatajoval aké má pochybnosti.



4. Zdôraznil, že správne orgány v jeho veci postupovali zmätočne. Po zrušení rozhodnutia v súlade
s právnym názorom daňového riaditeľstva daňový úrad vykonal daňovú kontrolu a vydal dodatočný
platobný výmer zo dňa 04.05.2012, bez akéhokoľvek predchádzajúceho vyrubovacieho konania. Na
základe podaného odvolania bolo rozhodnutie zo dňa 31.08.2012 - dodatočný platobný výmer zrušený,
pričom vec nebola vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie. Napriek tomu sa daňový úrad tváril, že
vykonáva vyrubovacie konanie, pričom uvedené nemalo a nemá oporu v zákone. Napriek tomu, že mu
vec nebola vrátená na ďalšie konanie, vo veci ďalej konal a vydal v poradí tretie rozhodnutie, totožné
s tými predchádzajúcimi. Trval na tom, že daňová kontrola nebola doteraz zákonne ukončená, a to z
dôvodu, že údajné prerokovanie protokolu bolo nezákonné, resp. k nemu nedošlo.

5. Ďalej žalobca poukázal na to, že v odvolacom daňovom konaní namietal, že vôbec neprebehlo
vyrubovacie konanie. Žalovaný sa touto námietkou vôbec nezaoberal, a preto je jeho rozhodnutie
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Žalobca sa taktiež pridŕžal svojich tvrdení ohľadne
nezákonnosti zistenia skutkového stavu, tak ako uviedol v bode 10 svojho odvolania a namietal, že
závery správcu dane sú v rozpore so záväznou judikatúrou Európskeho súdneho dvora.

6. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe zotrval na zákonnosti a vecnej správnosti žalobou
napadnutého rozhodnutia. Podrobne sa vyjadril k jednotlivým uplatneným žalobným bodom, pričom
zdôraznil, že správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie za účelom dostatočného zistenia skutkového
stavu a zabezpečenia potrebných dôkazov, pričom postupoval v súlade s ust. § 29 a §2 ods. 2 zákona
č. 511/1992 Zb.. Okrem toho daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného
odpočtu za zdaňovacie obdobie december 2008 začala dňa 07.03.2009 a bola ukončená prerokovaním
protokolu dňa 26.02.2010, t.j. v jednoročnej lehote v zmysle ust. § 13 ods. 3 zákona o správe daní
a poplatkov. K predĺženiu lehoty na vykonanie daňovej kontroly došlo v súlade s ust. § 15 ods. 17
citovaného zákona, o čom bol žalobca upovedomený. Do dňa prerokovania protokolu z riadnej daňovej
kontroly správca dane nemohol vyhotoviť dodatok k protokolu a vysporiadať sa v ňom s písomným
vyjadrením žalobcu, nakoľko toto bolo správcovi dane doručené až dňa 01.03.2010 (na poštovú prepravu
podané dňa 25.02.2010). Žalobca v deň prerokovania protokolu správcovi dane preukázal podanie
vyjadrenia, avšak samotné vyjadrenie nepredložil, neukázal.

7. Žalovaný ďalej nesúhlasil s tým, že by žalobca nemal možnosť vyjadriť sa k jednotlivým
zisteniam. Poukázal na to, že napriek riadne doručenému predvolaniu sa žalobca nedostavil na ústne
pojednávanie, ktoré bolo realizované práve za účelom takéhoto oboznámenia sa. Okrem toho zákon
o správe daní neupravuje a ani nepredpokladá osobnú, bezprostrednú účasť daňového subjektu vo
vyrubovacom konaní. Ide totiž primárne o štádium konania, v ktorom sa dôkazy vyhodnocujú a nie
vykonávajú.

8. Uznesením č.k. 13S/104/2015-77 zo dňa 02.12.2015 tunajší súd konanie zastavil, keď dospel k
záveru, že žaloba bola podaná oneskorene. Na odvolanie žalobcu odvolací súd toto rozhodnutie zrušil
a vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že sa zaoberal rozporom medzi znením ust. § 31 ods. 2 zákona č.
563/2009 Z.z. a poštovým poriadkom, kedy sú lehoty uloženia nedoručenej zásielky odlišné. Následne
správny súd pokračoval v konaní a vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vec verejnej prejednal,
pričom dospel k záveru, že žaloba žalobcu bola podaná dôvodne.

9. Ako bolo uvedené vyššie (odsek 1 rozsudku) predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie
žalovaného č. 1100306/1/127350/2015/5201 zo dňa 23.03.2015 vo veci neoprávneného uplatnenia
odpočtu z nákupu priemyselného zlata od spoločnosti A.J. Secret Consulting, s.r.o., Bratislava a
spoločnosti A Energie s.r.o., Trnava, keď správne orgány dospeli k záveru, že dodané zlato malo v
skutočnosti všetky znaky zodpovedajúce investičnému zlatu.

10. Z administratívneho spisu bolo zistené, že listom zo dňa 26.02.2009 bol žalobca upovedomený
o výkone kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu. Počas daňovej
kontroly boli vykonané dožiadania na iné daňové úrady, z ktorých bolo zistené, že zlato (ďalej
tovar) bol spoločnosti A.J Secret Consulting s.r.o. (dodávateľ žalobcu) dodaný spoločnosťou HiB
trade, spol. s r.o.. Konateľka spoločnosti A.J. Secret Consulting s.r.o. uviedla, že spoločnosť v období
december 2008 vykonávala činnosti: predaj zlata a poskytovanie poradensko-konzultačných služieb
a služieb ekonomického charakteru a účtovného poradenstva. Potvrdila, že boli vystavené faktúry
pre žalobcu, pričom správcovi dane predložila k nahliadnutiu aj knihu daňových dokladov, z ktorej



bolo preverené priznanie dane. Súčasne predložila aj analytickú evidenciu k 31.12.2008, z ktorej bolo
preverené zaúčtovanie obchodu. Vtedajšia konateľka dodávateľskej spoločnosti uviedla, že spoločnosť
neobchodovala s investičným zlatom. Tovar, ktorý bol predmetom obchodu opísala ako pláty zlata bez
označenia v hrúbke asi 4-5 mm s nerovnomerným okrajom a čistotou 999,9. Jeden plát mohol mať
hmotnosť 1500 až 2000 gramov. Podľa vyjadrenia konateľky spoločnosti bol tovar prevzatý vždy v
Bratislave od p. L., následne bol odvezený priamo k žalobcovi do Trenčína. Daňový úrad Bratislava
následne zaslal ešte dňa 14.12.2009 ďalšiu odpoveď na dožiadanie, v ktorej uviedol, že Daňový úrad
Spišská Nová Ves preveruje spoločnosť HiB trade, spol. s r.o.. Podľa informácii, ktoré mal Daňový úrad
Bratislava I k dispozícii bola v rámci daňovej kontroly tohto subjektu zaslaná žiadosť o medzinárodnú
výmenu informácii do Rakúska za účelom preverenia dodávok zlata u daňového subjektu HiB Trade,
spol. s r.o.. Podľa výsledkov tejto výmeny informácii spoločnosť HiB Trade spol. s.r.o. kupovala v
preverovanom období zlato od dodávateľa Schoeller Munzhandel GmbH, Viedeň a na žiadosť daňového
subjektu HiB Trade, spol. s r.o. bol tovar prepravený priamo z Viedne do Trenčína, konečnému
odberateľovi -žalobcovi. Podľa týchto zistení bol tovar fakturovaný v reťazci Schoeller Munzhandel
GmbH - HiB Trade spol. s r.o. - A.J. secret Consulting s.r.o. - Zlatá Huta spol. s r.o. prepravovaný priamo
od daňového subjektu Schoeller Munzhandel GmbH ku konečnému odberateľovi - žalobcovi. Dožiadaný
daňový úrad následne vyslovil záver, že daňový subjekt A.J. Secret Consulting s.r.o. investičné zlato
nevyrába a nepretvára zlato na investičné. S poukazom na uvedené bol prijatý záver, že žalobcovi bol
tovar dodaný v nezmenenom stave, t.j. v rovnakej rýdzosti a tvare ako bol nakúpený od spoločnosti HiB
Trade, spol. s r.o..

11. Dňa 09.02.2010 bol vydaný Protokol z kontroly. Listom zo dňa 09.02.2010, ktorý bol doručený
právnemu zástupcovi žalobcu dňa 15.02.2010 bol žalobca vyzvaný na prerokovanie protokolu o výsledku
zisťovania kontroly, pričom bol určený deň prerokovania ako 9 deň po doručení predmetnej výzvy.
Žalobca bol riadne vyzvaný na vyjadrenie sa. Dňa 26.02.2010 bolo realizované prerokovanie protokolu,
za účasti právneho zástupcu žalobcu, ktorý oznámil a aj preukázal zaslanie vyjadrenia k protokolu
poštou, a to v posledný deň lehoty. Obsah tohto vyjadrenia nepreukázal, iba uviedol, že sa tohto
vyjadrenia pridŕža. Písomné vyhotovenie vyjadrenia bolo správcovi dane doručené dňa 01.03.2010. S
poukazom na skutočnosť, že správca nepoznal obsah námietok, nebol vypracovaný dodatok k protokolu,
v ktorom by k nim zaujal stanovisko.

12. Následne správca dane vydal dňa 05.03.2010 v poradí prvé rozhodnutie vo veci č.
645/230/16779/10/Feč, ktorým žalobcovi nebol priznaný nadmerný odpočet uvedený v daňovom
priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2008 v sume 124 271,46 eura
a súčasne mu bola určená vlastná daňová povinnosť v sume 101 200,79 eura. Na odvolanie žalobcu
bolo toto rozhodnutie odvolacím orgánom zrušené rozhodnutím č. I/226/10995-85686/2010/994159-r
zo dňa 03.08.2010 a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Z obsahu odôvodnenia tohto zrušujúceho
rozhodnutia bolo zistené, že odvolací orgán (strana 8 rozhodnutia) konštatoval, že... “platiteľ mal právo
žiadať od správcu dane, aby najneskôr v deň prerokovania protokolu vyhodnotil vznesené námietky a
aby toto vyjadrenie správcu dane bolo ako súčasť protokolu predmetom prerokovania. Tejto zákonnej
povinnosti sa správca dane nemôže vyhnúť s odôvodnením, že v deň prerokovania protokolu nemal
písomné vyjadrenie daňového subjektu k dispozícii. Nemôže túto povinnosť splniť dodatočne v rámci
vyrubovacieho konania, ako to vykonal správca dane v preskúmavanom prípade. Správca dane ukončil
kontrolu prerokovaním protokolu, pričom porušil procesný postup podľa § 15 ods. 10 zákona č. 511/1992
Zb.“

13. Súčasne odvolací orgán konštatoval, že správca dane rozhodol predčasne na základe nedostatočne
zisteného skutkového stavu, pričom v rozhodnutí niektoré dôkazy nevyhodnotil, prípadne chýbali úvahy
o ich hodnotení. S poukazom na vyššie uvedené pochybenia bol správca dane zaviazaný vykonať
opakovanú daňovú kontrolu na zistenie skutkového stavu v naznačenom smere a výsledok daňovej
kontroly mal zahrnúť do protokolu o kontrole, pričom všetky skutočnosti zistené tak v riadnej ako aj
opakovanej kontrole mali byť podkladom pre nové rozhodnutie.

14. Dňa 09.09.2010 podalo Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky podnet na vykonanie opakovanej
daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2008. Následne bolo dňa
29.03.2011 vydané poverenie na vykonanie opakovanej daňovej kontroly, pričom jej výkon bol žalobcovi
oznámený listom zo dňa 29.03.2011. V rámci tejto kontroly bol vypočutý svedok U. L., o ktorého vypočutí
bol žalobca upovedomený. Svedkovi boli predložené k nahliadnutiu faktúry vystavené spoločnosťou



HiB Trade, spol. s r.o. pre spoločnosť A.J. Secret Consulting, s.r.o.. Svedok potvrdil vystavenie faktúr,
uviedol, že tieto sám podpísal na základe generálnej plnej moci udelenej novým konateľom spoločnosti.
Tovar bol nadobudnutý od spoločnosti Schoeller Munzhandel GmbH, Viedeň, pričom obchod prebiehal
tak, že tu bol obchodný zástupca J. Y., ktorý bol písomne splnomocnený svedkom. Prepravu tovaru
zabezpečoval dodávateľ a jej cena bola zahrnutá v cene tovaru. Spoločnosť A.J.Secret Consulting,
s.r.o. mala svojho zástupcu, ktorý preberal zlato od prepravnej bezpečnostnej služby a odovzdával ho v
spoločnosti Zlatá Huta, spol. s r.o., Trenčín. Všetok tovar zabezpečený spoločnosťou HiB Trade, spol. s
r.o. bol dodaný na základe ústnej dohody s pani T. do spoločnosti Zlatá Huta, spol. s r.o.. Podľa svedka
mal p. Y. niekde zabezpečovať prerábku zlata na pláty. Neuviedol však kde sa tak malo stať. Nevedel
sa vyjadriť k tomu, že podľa predložených prepravných dokladov bol tovar dovezený priamo z Rakúska
k žalobcovi. Svedok následne predložil plnú moc, ktorá bola udelená spoločnosťou HiB Trade GmbH
J. Y. ako aj plná moc, ktorá mu bola udelená spoločnosťou deň potom ako svedok skončil vo funkcii
konateľa spoločnosti. Žalobca bol listom zo dňa 07.09.2011 oboznámený so skutočnosťami zistenými v
rámci výkonu opakovanej daňovej kontroly. Následne bol vykonaný ďalší výsluch svedka U. L., v ktorom
sa vyjadroval k rovnakým skutočnostiam ako pri prvom výsluchu. Z vykonaného dožiadania bolo zistené,
že spoločnosť PEBER, s.r.o., Malacky nevykonala prepravu tak, ako je uvedené na CMR. Žalobca bol
opätovne listom zo dňa 18.01.2012 oboznámený so zistenými skutočnosťami a dňa 07.03.2012 bol
vypracovaný protokol o výsledku z opakovanej daňovej kontroly.

15. Dňa 04.05.2012 bol vydaný dodatočný platobný výmer, ktorým nebol priznaný žalobcovi nadmerný
odpočet v sume 124 271,46 eur a bola mu určená daňová povinnosť za zdaňovacie obdobie december
2008 v sume 101 200,79 eur. Na odvolanie žalobcu žalovaný dodatočný platobný výmer zrušil, pričom
konštatoval, že riadna daňová kontrola nebola pre porušenie § 15 ods. 10 zákona č. 511/1992 Zb. a
pre nedostatočne zistený skutkový stav riadne ukončená. Poukázal na to, že rozhodnutím odvolacieho
orgánu č. I/226/10995-85686/2010/994159-r zo dňa 03.08.2010 došlo k zrušeniu vydaného rozhodnutia
a vráteniu veci na ďalšie konanie a rozhodnutie. Dodatočný platobný výmer teda nenadobudol
právoplatnosť, nebolo skončené ani vyrubovacie konanie po riadnej daňovej kontrole. Vzhľadom na
uvedené nemala ani prebehnúť opakovaná daňová kontrola a odvolaním napadnutý dodatočný platobný
výmer zo dňa 05.03.2010 nie je vydaný v súlade s ust. § 46 ods.6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb..

16. Po takomto zrušení rozhodnutia správcu dane vydaného po ukončení opakovanej daňovej kontroly,
správca dane pokračoval vo vyrubovacom konaní po riadnej daňovej kontrole a vydal dňa 27.10.2014
rozhodnutie č. 9301402/5/4780051/2014/Bed., ktorým bol žalobcovi opätovne určený rozdiel dane z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2008. Na odvolanie žalobcu bolo toto rozhodnutie
správcu dane zo dňa 27.10.2014 žalobou napadnutým rozhodnutím potvrdené.

17. Podľa § 15 ods. 10 zák. č. 511/1992 Zb. o výsledku zistenia z daňovej kontroly alebo o určení dane
podľa pomôcok vyhotoví zamestnanec správcu dane protokol, ktorý doručí podľa § 17 alebo § 17a
kontrolovanému daňovému subjektu spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie;
vo výzve určí dátum prerokovania protokolu, pričom prerokovanie protokolu sa môže uskutočniť až
po uplynutí lehoty na vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k tomuto protokolu. Kontrolovaný
daňový subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť k protokolu najneskôr do ôsmich pracovných dní
odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa kontrolovaný daňový subjekt
písomne vzdá práva na vyjadrenie k protokolu alebo požiada správcu dane o prerokovanie protokolu
v lehote kratšej, ako je určená vo výzve na prerokovanie protokolu, môže zamestnanec správcu
dane na požiadanie kontrolovaného daňového subjektu prerokovať protokol aj v kratšej lehote. Ak
sa kontrolovaný daňový subjekt v deň určený vo výzve nemôže zúčastniť na prerokovaní protokolu,
je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane je oprávnený na základe písomného
vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu alebo z vlastného podnetu v protokole opraviť chyby a
iné nesprávnosti najneskôr v deň jeho prerokovania s kontrolovaným daňovým subjektom alebo s jeho
zástupcom. Vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k protokolu podľa druhej vety vrátane jeho
vyhodnotenia správcom dane správca dane zaznamená v dodatku k protokolu. Dodatok k protokolu je
súčasťou protokolu.

18. Podľa § 15 ods. 13 zákona č. 511/1992 Zb. daňová kontrola je ukončená dňom prerokovania
protokolu s kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho zástupcom. Určenie dane podľa pomôcok
(§ 29 ods. 6) je ukončené dňom prerokovania protokolu s daňovým subjektom alebo jeho zástupcom.
Určenie dane dohodou je ukončené dňom spísania zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5).



Dňom nasledujúcim po dni prerokovania protokolu alebo dňom nasledujúcim po dni spísania zápisnice
o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5) sa začína vyrubovacie konanie (§ 44); to neplatí, ak správca dane,
ktorým je colný úrad, daňovou kontrolou zistí, že daňovému subjektu, ktorý nemá povinnosť podávať
daňové priznanie podľa osobitných zákonov, 1b) za kontrolované zdaňovacie obdobie daňová povinnosť
nevznikla. Doručenie protokolu podľa odseku 12 alebo spísanie zápisnice o dohode o výške dane (§
29 ods. 5) sa považuje za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane (§ 45 ods. 2). Ak
sa vykonáva daňová kontrola na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní (odsek 3), za úkon
smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane (§ 45 ods. 2) sa považuje spísanie zápisnice o začatí
daňovej kontroly.

19. Správny súd uvádza, že žalobca v podanej správnej žalobe ako jeden z hlavných žalobných bodov
uplatnil námietku zmätočnosti a nezákonnosti vykonaných daňových kontrol. Správny súd súhlasí so
žalobcom, že kroky správcu dane ohľadne preverovania dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
december 2008 sú poznačené určitou nekonzistentnosťou a zmätočnosťou, čo vyplýva aj z opisu
priebehu administratívneho konania tak, ako je uvedený v odsekoch 10 až 16 tohto rozsudku. V tejto
súvislosti správny súd poukazuje na to, že už v samotnom administratívnom konaní odvolací orgán
konštatoval pochybenia ohľadne prerokovania protokolu ako aj nedostatočné zistenie skutkového stavu,
čo malo byť odstránené vykonaním opakovanej daňovej kontroly (odsek 12 rozsudku), ktorá bola aj
skutočne realizovaná. Samotný žalovaný však správne vyhodnotil takto nariadenú opakovanú daňovú
kontrolu ako nezákonnú a rozhodnutie, ktoré bolo po jej realizácii vydané aj zrušil pre nezákonnosť. Aj v
tomto zrušujúcom rozhodnutí odvolací orgán konštatoval porušenie ust. § 15 ods. 10 zákona č. 511/1992
Zb., teda porušenie povinností a postupu pri prerokovaní protokolu po riadnej daňovej kontrole (odsek
15 tohto rozsudku). Následne správca dane pokračoval v konaní, ktoré tu malo byť po zrušení v poradí
prvého rozhodnutia zo dňa 05.03.2010, ktoré vo veci vydal.

20. S poukazom na to, že už v administratívnom konaní bolo zistené a konštatované nezákonné
prerokovanie protokolu o výsledkoch daňovej kontroly, ktoré nebolo a nemohlo byť odstránené
vykonaním opakovanej daňovej kontroly zostalo sporné, či v režime zákona č. 511/1992 Zb. došlo k
riadnemu a účinnému ukončeniu daňovej kontroly v zákonom stanovenej lehote, pričom len takéto
ukončenie má za následok začatie vyrubovacieho konania, v ktorom by mohlo byť vydané rozhodnutie
vo veci samej.

21. V zmysle ust. § 15 ods. 13 zákona č. 511/1992 Zb. sa za deň skončenia daňovej kontroly považuje
deň prerokovania protokolu s kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho zástupcom. Dňom
nasledujúcim po dni prerokovania protokolu sa zo zákona začne vyrubovacie konanie. Z uvedeného
vyplýva, že podmienkou pre riadne ukončenie daňovej kontroly a začatie nadväzujúceho vyrubovacieho
konania je riadne prerokovanie protokolu. Súčasťou prerokovania protokolu je podľa § 15 ods. 10 zákona
č. 511/1992 Zb. aj prejednanie riadne a včas uplatnených námietok kontrolovaného daňového subjektu,
pričom o uvedenom sa spíše dodatok k protokolu, ktorý je potom jeho súčasťou. Cieľom takéhoto
postupu je, aby kontrolovaný subjekt dostal reakciu na svoje námietky ešte pred eventuálnym vydaním
rozhodnutia vo veci samej.

22. Správny súd dospel k záveru, že v predmetnej právnej veci došlo k určitému formálnemu
prerokovaniu protokolu, pri ktorom však v rozpore so zákonom neboli prerokované včas a riadne
uplatnené námietky žalobcu. Z tohto pohľadu teda nedošlo ani k naplneniu materiálneho obsahu
takéhoto prerokovania, keď nebol naplnený sledovaný cieľ. Uvedené nedostatky nielenže predstavujú
porušenie procesných práv kontrolovaného subjektu, ale majú za následok prerokovanie protokolu, ktoré
nebolo vykonané v súlade so zákonom. Uvedený nedostatok nie je možné podľa názoru správneho
súdu odstrániť tým, že k námietkam kontrolovaného subjektu zaujme správny orgán stanovisko v
rozhodnutí vo veci samej. Pri takomto postupe by bolo možné eventuálne uvažovať len o zmiernení
následkov porušenia procesných práv kontrolovaného subjektu, určite ním však nemožno odstrániť
nedostatky v prerokovaní protokolu. V tejto súvislosti správny súd opätovne poukazuje na to, že
zákon jednoznačne ukladal správcovi dane, ktorý vykonával daňovú kontrolu, povinnosť realizovať
prerokovanie protokolu tak, že dôjde aj k zaujatiu stanoviska k riadne uplatneným námietkam, a to vo
forme vydania dodatku k protokolu, čo sa však nestalo. Za tejto situácie neprišlo k naplneniu zákona
a riadnemu ukončeniu daňovej kontroly. S poukazom na uvedené je žalobou napadnuté rozhodnutie
poznačené nezákonnosťou, ktorá má za následok jeho zrušenie podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP.
Ďalšími námietkami žalobcu uplatnenými v žalobe sa správny súd nezaoberal, nakoľko ich dôvodnosť



či nedôvodnosť nemohla mať vplyv na rozhodnutie vo veci, a to najmä vzhľadom k dôvodom zrušenia
napadnutého rozhodnutia žalovaného.

23. Správny súd rozhodol v zmysle § 175 SSP aj o nároku na náhradu trov konania tak, že úspešnému
žalobcovi priznal úplnú náhradu trov konania v zmysle ust. § 167 ods. 1 S.s.p. O výške trov rozhodne
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončilo vyšší súdny úradník, a to v zmysle ust. § 175
ods. 2 SSP.

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta
posledná zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne
v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), alebo je žalovaným Centrum
právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č.
162/2015 Z.z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností,
aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia
(sťažnostný návrh).