Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 1Co/307/2012 z 4. 6. 2013
Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 4. júna 2013, sp. zn. 1Co/307/2012, ECLI:SK:KSKE:2013:7511200408.1
Krajský súd Košice | 1Co/307/2012 | ECLI:SK:KSKE:2013:7511200408.1 | 2013-06-04 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Zmluvy
Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1651cf9c-f28f-49ce-b084-72b03dc3be3f
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7511200408.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/307/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7511200408
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7511200408.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr.
Ladislava Cakociho a JUDr. Pavla Tkáča v právnej veci žalobkyne X.. Z. F., D. C. D. Č.. XX, zastúpenej
JUDr. Michalom Treščákom, advokátom so sídlom v Košiciach, Slovenskej Jednoty č. 8 proti žalovanému
D. Z., D. C. D. Č.. XXX, zastúpeného opatrovníkom K.. Š. S., U. V. I. J. X., o zaplatenie 28.101,14
eura s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice- okolie zo dňa 21.9.2012 č.k.
15C/14/2011-62 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e  rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom   n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania.

Týmto rozsudkom rozhodol súd prvého stupňa o peňažnom nároku žalobcu titulom pôžičky v sume
28.101,14 eura s prísl..

Pri rozhodovaní vychádzal súd prvého stupňa zo zistenia, že žalobca písomným prehlásením prehlásil,
že na výstavbu jeho rodinného domu mu požičala peniaze matka jeho manželky X.. Z. F. a v prípade
vážnych rodinných dôvodov (smrť, rozvod) tieto peniaze vráti. V závere prehlásenia je uvedená suma
846.575,- Sk. Ďalej súd prvého stupňa vychádzal zo zistenia, že manželstvo žalovaného a dcéry
žalobkyne bolo rozvedené rozsudkom súdu prvého stupňa sp. zn. 15C/68/2008, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 8.12.2008.

Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní dospel súd prvého stupňa k záveru,
že žalobkyňa neposkytla žalovanému pôžičku v zmysle ust. § 657 Občianskeho zákonníka, pretože
prehlásenie, ktorým sa dovoláva vrátenia poskytnutých finančných prostriedkov za účelom výstavby
rodinného domu nie je druhom pôžičky. Okrem prenechania finančných prostriedkov pri pôžičke sa
vyžaduje aj špecificky určený predmet zmluvy, dočasnosť právneho vzťahu, povinnosť vrátiť finančné
prostriedky a obvykle aj doba splatnosti vrátenia pôžičky. V danom prípade podľa názoru súdu prvého
stupňa prehlásenie žalovaného neobsahuje ani jeden z pojmových znakov zmluvy o  pôžičke, preto
prehlásenie žalovaného nie je možné považovať za zmluvu o pôžičke. Z uvedených dôvodov preto súd
žalobu zamietol.



Výrok o trovách konania odôvodnil s poukazom na ust. § 142 ods. 2 O.s.p., preto žiadnemu z účastníkov
súd náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa. Žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného na náhradu trov konania. Podľa jej
názoru súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil a vo svojej podstate poprel charakter zmluvy
o pôžičke ako takej. V odvolaní uviedla, že žalovaný jej podpísal prehlásenie v ktorom sa zaviazal, že v
prípade vážnych rodinných dôvodov ako napr. smrť alebo rozvod jeho manželstva tieto financie jej vráti.
Práve toto písomné prehlásenie v sebe obsahuje odkladaciu podmienku, spočívajúcu v situácii vážneho
rodinného dôvodu (smrť, rozvod). Táto podmienka bola splnená a jej splnenie bolo v konaní preukázané
právoplatným rozsudkom súdu o rozvode manželstva. Z uvedeného vyplýva, že pojmový znak , ktorým je
záväzok dlžníka splniť svoju povinnosť vrátiť predmet pôžičky naplnený bol, ba dokonca je aj zachytený
v písomnej forme. Poukázala na to, že vo veci bol predmet zmluvy druhovo vymedzený jednak ústnou
dohodou zmluvných strán a jednak bol aj formálne vymedzený v prehlásení dlžníka, teda žalovaného
tým, že sa zaväzuje požičané peniaze vrátiť. Taktiež poukázala na skutočnosť, že zákon síce vymedzuje,
že dlžník má povinnosť vrátiť predmet pôžičky po uplynutí dohodnutej doby, avšak v súlade so zásadou
zmluvnej voľnosti si zmluvné strany dohodli pre povinnosť vrátiť peniaze odkladaciu podmienku, ktorou
bola právna skutočnosť a to vznik vážnych rodinných dôvodov akými sú smrť alebo rozvod. Ohľadom ust.
§ 657 Občianskeho zákonníka za dohodnutú dobu po uplynutí ktorej má dlžník plniť, možno považovať
aj dobu, do kým nebude naplnená táto podmienka. Má za to, že aj dočasnosť právneho vzťahu bola
naplnená. Ohľadom doby splatnosti uviedla, že doba splatnosti nemusí byť dohodnutá, čo vyplýva zo
zákona a rovnako aj z predmetného odôvodnenia súdu. V danom prípade splatnosť záväzku nastala
momentom, kedy ho vyzvala na úhradu dlžnej sumy. Taktiež namietala, nesprávnosť skutkového zistenia
súdom prvého stupňa, ak v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval, že dom na stavbu ktorého
boli žalovanému požičané finančné prostriedky (na LV č. XX J.. Ú.. D.) je v jej výlučnom vlastníctve.
Toto konštatovanie je absolútne mylné, pretože žalovaný je s jej dcérou bezpodielovými spoluvlastníkmi
uvedeného rodinného domu.

Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu
predchádzajúce podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa
§ 156 ods. 3 v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

Odvolací sú je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci
ak dospel k záveru, že písomné prehlásenie žalovaného nie je možné považovať za zmluvu o pôžičke,
ktorý následne aj správne právne posúdil, ak žalobu zamietol.

K odvolaniu žalobkyne je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza z
názoru, že jeden z pojmových znakov zmluvy o pôžičke - dočasnosť bol v danom prípade naplnený
tým, že „za dohodnutú dobu po uplynutí ktorej má dlžník plniť, možno považovať aj dobu, kým nebude
naplnená podmienka vzniku vážnych rodinných dôvodov (smrť a rozvod)“.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Ako vyplýva z citovaného zákonného ustanovenia jedným z pojmových znakov zmluvy o pôžičke je aj jej
dočasnosť, avšak nevyhnutnou náležitosťou zmluvy nie je určenie doby splatnosti vrátenia. Splatnosť
pôžičky môže byť dohodnutá i neskoršie. Podstatou  zmluvy o pôžičke však je, že dlžník sa zaväzuje
poskytnutú pôžičku vrátiť. Ak teda doba vrátenia pôžičky nie je dohodnutá, dlžník bude povinný splniť
dlh prvého dňa po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal. Vzhľadom na to, že ust. § 657 upravujúce
pôžičku je kogentným ustanovením nemožno jednotlivé pojmové znaky pôžičky dohodou strán obmedziť
alebo vylúčiť. Ak teda chýba niektorý z pojmových znakov zmluvy o pôžičke (prenechanie veci, druhovo
určenie veci, dočasnosť právneho vzťahu, povinnosť vrátiť veci rovnakého druhu) nemôže dôjsť ani k
uzavretiu zmluvy o pôžičke.



V prejednávanej veci z obsahu prehlásenia žalovaného je zrejmé, že žalovaný síce prehlásil, že na
výstavbu rodinného domu mu žalobkyňa požičala peniaze, ohľadom doby splatnosti jej vrátenia sa
však „dohodli“ tak, že tieto žalobkyni vráti iba v prípade vážnych rodinných dôvodov (smrť, rozvod).
Z uvedeného je preto zrejmé, že pokiaľ účastníkmi predvídané „vážne rodinné dôvody“ nenastanú
žalovanému nevznikne ani povinnosť vrátiť peňažné prostriedky a pre taký prípad treba mať za to, že
účastníci dočasnosť zmluvného vzťahu vylúčili. Je tomu tak preto, lebo v rámci dočasnosti právneho
vzťahu pri zmluvách o pôžičke má dlžník vždy povinnosť peňažné prostriedky vrátiť. Ak tomu tak nie je,
nejedná sa o dočasnosť právneho vzťahu a teda ani o zmluvu o pôžičke.

Účastníkmi dohodnutú zmluvnú podmienku (vážne rodinné dôvody) nemožno považovať ako sa
nesprávne domnieva žalobkyňa ani za odkladaciu podmienku podľa ust. § 36 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 36 ods. 1 Občianskeho zákonníka vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti možno viazať
na splnenie podmienky. Na nemožnú podmienku, na ktorú je zánik práva alebo povinnosti viazaný, sa
neprihliada.

Podľa § 36 ods. 2 Občianskeho zákonníka podmienka je odkladacia, ak od jej splnenia závisí, či právne
následky úkonu nastanú. Podmienka je rozväzovacia, ak od jej splnenia závisí, či následky, ktoré už
nastali, pominú.

Podmienka je vedľajším ustanovením v právnom úkone, ktorým sa účinnosť právneho úkonu, t.j.
skutočný vznik, zmena, či zánik subjektívnych občianskych práv a povinností, robí závislým na
skutočnosti, ktorá je subjektom právneho úkonu v čase jeho uskutočnenia neznáma a je pre nich neistá.

Význam odkladacej podmienky spočíva v tom, že právne účinky právneho úkonu, t.j. subjektívne
občianske práva a povinnosti, nastanú až jej splnením. Do jej splnenia, nesplnenia, či jej zmarenia
existuje stav neistoty, kedy sa nevie, či urobený právny úkon nadobudne vôbec právne účinky. Ako náhle
sa podmienka splní, právny úkon nadobudne účinnosť, a to od okamžiku splnenia podmienky (ex nunc),
iba že by bolo určené účastníkmi úkonu niečo iné. Vtedy je až naplnená vôľa zamýšľaná účastníkmi
právneho úkonu. Nesplnenie odkladacej podmienky má teda za následok, že z platného právneho úkonu
právne následky vôbec nenastanú.

V písomnom prehlásení ako bolo uvedené žalovaný sa zaviazal poskytnuté mu peňažné prostriedky
žalobkyňou vrátiť v prípade vážnych rodinných dôvodov (smrť, rozvod). Takto dohodnutá podmienka
však neodkladá účinnosť právneho úkonu na základe ktorého boli žalobcovi poskytnuté peňažné
prostriedky žalobkyňou, ale je zmluvným predpokladom pre prípadný vznik nároku žalobkyne na
vrátenie peňažnej sumy. Podmienku podľa § 36 Občianskeho zákonníka na ktorej splnení závisí
účinnosť inak perfektného právneho úkonu, je však potrebné odlišovať od podmienky, ktorú si účastníci
právneho úkonu zjednali ako predpoklad (náležitosť) pre vznik zmluvného nároku (subjektívneho práva
a jemu zodpovedajúcej povinnosti), v prejednávanej veci pre vznik práva žalobkyne žiadať vrátenie
poskytnutých peňažných prostriedkov na výstavbu rodinného domu.

V prejednávanej veci je zrejmé, že žalobkyňa finančné prostriedky žalovanému reálne odovzdala za
účelom výstavby rodinného domu a preto nemožno mať za to, že účinky ich nepomenovaného právneho
úkonu v dôsledku „odkladacej podmienky“ nenastali.  Nemožno preto súhlasiť s názorom žalobkyne v
odvolaní, že účastníci v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti si dohodli pre povinnosť vrátiť peniaze
odkladaciu podmienku, pretože pokiaľ by sa jednalo o zmluvu o pôžičke išlo by o podmienku nedovolenú
t.j. o podmienku, ktorá sa prieči zákonu a v takom prípade je treba - a to bez ohľadu na to, či ide o
nedovolenú podmienku odkladaciu alebo rozväzovaciu - považovať právny úkon ako celok za neplatný.

Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nie sú dané žalobkyňou uvádzané odvolacie dôvody,
preto odvolací súd postupom podľa § 219 O.s.p. napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.



Výrok o trovách dovolacieho konania vyplýva z ust. § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. podľa
ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešný účastník v danom prípade žalovaný,
ktorému však v súvislosti s odvolacím konaním trovy nevznikli a žalobkyňa v odvolacom konaní úspech
nemala.

Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.