Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 11S/65/2013 z 29. 4. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 29. apríla 2014, sp. zn. 11S/65/2013, ECLI:SK:KSNR:2014:4013200473.1 Krajský súd Nitra | 11S/65/2013 | ECLI:SK:KSNR:2014:4013200473.1 | 2014-04-29 | Uznesenie Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/45e4bb9e-4edb-478c-b888-069ead899f5e Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2014:4013200473.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/65/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4013200473
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4013200473.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v právnej veci žalobcu: Centrum ekologických informácií, Suché Mýto 19, Bratislava,
zastúpeného advokátskou kanceláriou Bardač s.r.o., Búdková 4, Bratislava, proti žalovanému: Starosta
Obce Kravany nad Dunajom, Hlavná 186, Kravany nad Dunajom, zastúpeného JUDr. Ing. Ivanom
Katonom, LLM., advokátom, G. Czuczora 4, Nové Zámky, o preskúmanie zákonnosti fiktívneho
rozhodnutia žalovaného doručeného žalobcovi dňa 12. mája 2013, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie z a s t a v u j e .

Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou zo dňa 29. 05. 2013 žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného, ktoré bolo
žalobcovi doručené dňa 12. 05. 2013, ako i fiktívne rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu,
ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 13. 04. 2013 a ktorým žalovaný odmietol prístup k informáciám
požadovaným žalobcom v žiadosti doručenej žalovanému dňa 27. 03. 2013. Uviedol, že žalovaného
žiadal e-mailom zaslaným dňa 27. 03. 2013 o sprístupnenie viacerých informácií, ktoré má žalovaný k
dispozícii. Predmetná žiadosť bola podpísaná zaručeným elektronickým podpisom a žalovanému bola
doručená technicky vykonateľným spôsobom. Žalovaný v zákonom stanovenej lehote 8 pracovných
dní od doručenia žiadosti (27. 03. 2013), t. j. najneskôr do 10. 04. 2013 požadované informácie
nesprístupnil a ani nevydal rozhodnutie o odmietnutí prístupu k týmto informáciám. S poukazom
na ust. § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov, preto došlo
k vydaniu fiktívneho prvostupňového rozhodnutia, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 13. 04. 2013
(ust. § 18 ods. 3 vyššie citovaného zákona). Proti prvostupňovému fiktívnemu rozhodnutiu podal
žalobca odvolanie, ktoré zaslal žalovanému e-mailom dňa 25. 04. 2013 a ktoré bolo taktiež podpísané
zaručeným elektronickým podpisom, pričom navrhoval prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na
nové konanie. Odvolací orgán v zákonom stanovenej lehote nerozhodol, v dôsledku čoho sa má s
poukazom na ust. § 19 ods. 3 vyššie citovaného zákona za to, že vydal fiktívne rozhodnutie, ktorým
odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Rozhodnutie odvolacieho orgánu bolo
žalobcovi doručené dňa 12. 05. 2013. Žalobca mal za to, že napadnutým rozhodnutím bol ukrátený
na svojich právach tým, že žalovaný mu odmietol sprístupniť informácie bez toho, aby mal na to
oporu v zákone. Ako dôvod nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia žalobca uviedol nesprávne
právne posúdenie a nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. Informácie, ktoré žalobca
požadoval, nespadali do rámca ust. § 8 až ust. § 11 zákona č. 211/2000 Z. z., pretože nešlo o utajované
skutočnosti, resp. skutočnosti týkajúce sa osobnosti a osobných údajov, obchodného tajomstva, či
niektorých ďalších informácií, ku ktorým možno obmedziť prístup. Žalovaný požadovanými informáciami
disponuje a neexistuje žiaden zákonný dôvod pre ich nesprístupnenie. V prípade, ak bol žalovaný
toho názoru, že je daný dôvod na odmietnutie prístupu k informáciám požadovaným v žiadosti, mal o
tom vydať zákonom ustanoveným spôsobom rozhodnutie, čo sa však nestalo, a preto došlo k vydaniu



fiktívneho rozhodnutia, ktoré je v celom rozsahu nepreskúmateľné (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 3Sži/3/2011 zo dňa 03. 05. 2011). V závere žaloby žalobca uviedol, že je daný dôvod na zrušenie
napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako i rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, a to podľa
ust. § 250j ods. 2 písm. a/ a d/ OSP, resp. i podľa ust. § 250j ods. 2 písm. b/ OSP a ust. § 250j ods. 3 OSP.

Žalovaný k podanej žalobe podal písomné vyjadrenie zo dňa 07. 10. 2013, v ktorom uviedol, že žiada
žalobu ako nedôvodne podanú zamietnuť a žalobcu zaviazať na náhradu trov konania. Konštatoval, že
nemieni zadržovať informácie a ochotne žiadostiam vyhovie, avšak o žiadosti uvedenej v žalobe nemal
vedomosť. Nepoprel, že žalobca je oprávnený vybrať si spôsob, akým chce informácie sprístupniť, ale
v tomto prípade celé konanie žalovaný pokladal za účelové, keďže žalobca sa domáhal informácií v
takej forme, ktorá mu nie je dostupná. Podotkol, že žalobca si mohol zaobstarať informácie aj z iných
zdrojov a jednoduchším spôsobom. Poukázal na zákon č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise,
ktorý nepredpisuje obciam povinnosť na zabezpečenie elektronickej podateľne. Z webovej stránky NBÚ
SR vyplýva, že oznámenie adresy neznamená nevyhnutne povinnosť orgánu verejnej moci vybudovať
si vlastnú elektronickú podateľňu. Zoznam elektronických adries umiestnenia elektronických podateľní
orgánov verejnej moci je dostupný i na webovej stránke NBÚ. Oznámil, že administratívny spis nemôže
predložiť, nakoľko žiadny neviedol. Nesúhlasil s rozhodnutím súdu bez nariadenia pojednávania.

Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 OSP, § 246a OSP) skôr ako
pristúpil k vecnému vybaveniu, skúmal podmienky konania podľa § 246c, § 103, § 104 OSP a dospel
k záveru, že tieto neboli splnené, preto konanie zastavil, nakoľko konaniu a rozhodnutiu vo veci bránila
neodstrániteľná prekážka konania, ktorou je nedostatok právomoci súdu na preskúmanie neexistujúceho
rozhodnutia.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (zákon o slobode informácií), osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať
informácie (ďalej len "povinné osoby") sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické
osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických
osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.

Podľa § 14 ods. 1 až 4 zákona o slobode informácií, žiadosť možno podať písomne, ústne, faxom,
elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom.

Zo žiadosti musí byť zrejmé, ktorej povinnej osobe je určená, meno, priezvisko, názov alebo obchodné
meno žiadateľa, jeho adresa pobytu alebo sídlo, ktorých informácií sa žiadosť týka a aký spôsob
sprístupnenia informácií žiadateľ navrhuje.

Ak žiadosť nemá predpísané náležitosti uvedené v odseku 2, povinná osoba bezodkladne vyzve
žiadateľa, aby v určenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako sedem dní, neúplnú žiadosť doplnil. Poučí
žiadateľa aj o tom, ako treba doplnenie urobiť. Ak napriek výzve povinnej osoby žiadateľ žiadosť nedoplní
a informáciu nemožno pre tento nedostatok sprístupniť, povinná osoba žiadosť odloží.

Žiadosť je podaná dňom, keď bola oznámená povinnej osobe príslušnej vo veci konať.

Podľa § 10 ods. 1, 2 písm. p/ zákona č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, ústredným orgánom štátnej správy pre elektronický podpis je Národný
bezpečnostný úrad.

Úrad vedie zoznam elektronických adries umiestnenia elektronických podateľní orgánov verejnej moci,
ktorý zverejňuje na svojom webovom sídle.

Začatie konania o sprístupnenie informácií upravuje § 14 zákona o slobode informácií. Toto ustanovenie
upravuje spôsob a formu podania žiadosti o sprístupnenie informácií a výslovne uvádza, že žiadosť
možno podať písomne, ústne, faxom, elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným
spôsobom. Podľa § 14 zákona o slobode informácií možno teda podať žiadosť o poskytnutie



informácie aj elektronickou poštou, ale aj iným technicky vykonateľným spôsobom. Zo samotného
znenia uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že elektronicky možno urobiť podanie elektronickou
poštou, ktorá predstavuje komunikáciu prostredníctvom počítačových sietí a internetových adries na
nich uvedených, alebo iným technicky vykonateľným spôsobom.

Zo žiadosti o sprístupnenie informácii zo dňa 21. 01. 2013 (súčasťou ktorej je i rozdeľovník) vyplýva,
že žalobca prostredníctvom právneho zástupcu žiadal obce patriace do obvodu Krajského súdu v Nitre
o sprístupnenie informácie:

- o počte obyvateľov príslušnej obce k 31. 12. 2011, a k 31. 12. 2012,

-o rozlohe obce a

- o počte a zozname území chránených Ramsarským dohovorom o mokradiach a území zaradených
do sústavy chránených území NATURA 2000, nachádzajúcich sa na území obce, pričom túto žiadosť
podpísanú zaručeným elektronickým podpisom zaslal na mailovú adresu „starosta@kravany.com.“ Obec
ako povinná osoba na podanú žiadosť žiadnym spôsobom nereagovala lebo na webovej stránke NBÚ
(ani inej autority) nebolo webové sídlo žalovaného pre účely elektronickej komunikácie v zmysle zákona
o podpise evidované, a teda žalobca sa nemohol oprávnene domnievať, že jeho podanie bude spojené
s účinkami ako podanie podľa § 19 ods. 1 Správneho poriadku, resp. predpokladať, že obec vydala
fiktívne rozhodnutie, ktorým žiadané informácie odmietla sprístupniť.

Žalovaný nerozporuje skutočnosť, že je povinnou osobou podľa § 2 ods. 1 zákona o slobode informácií
a že má e-mailovú adresu na ktorej komunikuje s okolím, ani nepoprel skutočnosť, že e-mailová správa,
ktorú mu žalobca doručil, obsahovala zaručený elektronický podpis. Namietal však, že obsah žiadosti
o poskytnutie informácie, uvedený v elektronickej podobe v prílohe k e-mailovej správe, nepoznal, lebo
nemá elektronickú podateľňu a z uvedeného dôvodu prílohu, doručenú do počítača, nemohol otvoriť.
Elektronickou poštou žalovanému žiadosť o informáciu nebola doručená a jej iné doručenie nebolo
technicky vykonateľné.

Súd je toho názoru, že na webovej stránke Národného bezpečnostného úradu, podľa § 10 ods. 2
písm. p/ zákona o elektronickom podpise, vedie zoznam elektronických podateľní orgánov verejnej
moci a žalobca, ktorého zastupuje kvalifikovaný zástupca s právnickým vzdelaním, ako tomu bolo i v
konaní pred orgánmi obce (podľa pripojenej žiadosti a odvolania k žalobe), mohol si sám túto základnú
podmienku overiť, že žalovaný je orgánom verejnej moci, ktorý nemá zriadenú elektronickú podateľňu
a ani mu zákon neukladá povinnosť takúto podateľňu zriadiť. Túto skutočnosť namieta i žalovaný.
Doručovanie elektronických podaní na neexistujúcu elektronickú adresu, ktorá je odlišná od e-mailovej
adresy, používanej v bežnom internetovom styku nemalo preto právne účinky doručenia a nemohlo
vyvolať začatie konania podľa zákona o slobode informácií.

Podanie žalobcu, ktoré mohol urobiť elektronicky, ale technicky vykonateľným spôsobom, preto nemalo
za následok doručenie jeho obsahu žalovanému a žalovaný konanie o poskytnutie informácií podľa
zákona o slobode informácií nemohol začať. Žiadosť o poskytnutie informácií je pritom podľa § 14 ods.
4 zákona o slobode informácií podaná až dňom, keď bola oznámená povinnej osobe príslušnej vo veci
konať. Nepostačuje preto, aby sa povinná osoba dozvedela o jej podaní, lebo z textu zákona vyplýva, že
jej musela byť oznámená, teda že povinná osoba musela poznať jej obsah. Žiadosť je podaná dňom, keď
bola oznámená povinnej osobe príslušnej vo veci konať a týmto dňom dochádza aj k začatiu konania
o poskytnutie informácií.

Žalobca nepreukázal, že došlo k začatiu konania o poskytnutie informácií na základe jeho žiadosti z 21.
januára 2013, ktorú v písomnej podobe predložil až súdu. Iný dôkaz o jej doručení žalovanému v konaní
žalobca nepredložil, ani jeho vykonanie nenavrhol.



V dôsledku skutočnosti, že žalovaný nezačal konanie o poskytnutie informácií a ani ho začať nemohol,
neplatí právna domnienka, že existuje rozhodnutie podľa § 17 ods. 3 zákona o slobode informácií, teda
nenastúpila fikcia, že povinná osoba vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu.

Súd prvého stupňa takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá OSP tak, ako je uvedené vo výroku
uznesenia z dôvodu, že ide o návrhové konanie a právny zástupca žalovaného si trovy zastúpenia pred
súdom nevyčíslil do rozhodnutia veci, ani tri dni po rozhodnutí vo veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Najvyšší súd SR, cestou podpísaného súdu, písomne, v dvoch

vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa

toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).