Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 18Co/105/2014 z 24. 5. 2015
Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 24. mája 2015, sp. zn. 18Co/105/2014, ECLI:SK:KSPO:2015:8813201933.1
Krajský súd Prešov | 18Co/105/2014 | ECLI:SK:KSPO:2015:8813201933.1 | 2015-05-24 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné
Citované ustanovenia: zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (zrušený k 1. 7. 2024), OSP, OZ
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/47ec031f-1e1d-46d0-a971-6d76612d5b87
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8813201933.1

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/105/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813201933
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8813201933.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov
JUDr. Evy Šofrankovej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu Home Credit Slovakia, a.s., Teplická
7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176 zast. ERASMUS LEGAL, s.r.o., so sídlom Justičná
9, Bratislava, IČO: 36 789 615 proti žalovanému: E. E., nar. XX.XX.XXXX, T. U. XXX, o zaplatenie
3.207,21,- Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu vo Vranove nad Topľou č.k.
11C/91/2013-53 zo dňa 05.02.2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania.

Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.101,72 Eur,
sumu 52,41 Eur ako úroky a úroky z omeškania vo výške 0,024 % denne zo sumy 1.154,13 Eur za
obdobie od 14.04.2010 do zaplatenia, všetko v pravidelných mesačných splátkach vo výške 20 Eur
mesačne, ktoré sú splatné vždy do konca toho ktorého mesiaca počnúc mesiacom marec 2014 do
úplného uhradenia celej dlžnej sumy pod následkami straty výhody splátok. V prevyšujúcej časti žalobu
zamietol. Zastavil konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 20 Eur. Žalovanému náhradu trov konania
nepriznal.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca mal nárok na zaplatenie sumy 2.655,51 Eur s titulom istiny,
žalovaný uhradil 1.553,79 Eur. Dlh tak na istine predstavoval rozdiel medzi týmito dvoma sumami čo
je 1.101,72 Eur. tento nárok považoval súd prvého stupňa za dôvodný a žalobe vyhovel. Nepovažoval
za dôvodný úrok, na ktorý si uplatnil nárok žalobca v žalobe z úveru po zosplatnení celého úveru.
Preto považoval dôvody, pre ktoré uplatnil žalobca tento nárok, teda nárok na úrok, ktorý by uhradil
žalovaný v prípade riadneho splatenia pôžičky, za absolútne nedôvodný. V tejto súvislosti poukázal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 4Obo/143/1998. Priznal sumu 52,41 Eur s titulom úroku z úveru na
čas do zosplatnenia. Pokiaľ išlo o ďalší nárok pozostávajúci zo sankčných poplatkov a ďalších úrokov,
ktoré uplatnil žalobca v podanej žalobe, súd prvého stupňa poukázal na to, že Slovenská republika, ako
člen EÚ, je povinný plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty EÚ sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva podľa týchto
podmienok bola platná len bez týchto nekalých podmienok s poukazom na čl. 6 Smernice Rady 93/13/
EHS. Tiež poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci Océano Grupo Editorial SA a Rocío
Murciano Quintero C-240/98, z ktorého je zrejmá obligatórna povinnosť zásahu súdu proti nekalým
podmienkam. Zo strany žalobcu došlo k zosplatneniu celého úveru listom z 29.03.2010. Nasledujúcim
dňom, teda 30.03.2010, sa dostal do omeškania celého dlhu a mal tento nárok žalobcovi uhradiť



spolu s úrok z omeškania dlžnej sumy. Podľa zistenia Európskej centrálnej banky platnej k prvému
dňu omeškania bol tento úrok 1% ročne. Výška úroku z omeškania bola teda určená týmto 1% + 8
percentuálnych bodov podľa predpisu na 9 %. Keďže žalobca si uplatnil nárok na úrok z omeškania
0,024 % denne, čo predstavuje ročne 8,76 %, tento nárok považoval súd prvého stupňa za súladný
so zákonom. Prihliadol na nepriaznivú finančnú situáciu žalovaného a povolil zaplatiť tento dlh v 20
Eur mesačných splátkach. Ešte poukázal na to, že ďalšie nároky spojené s touto žalobou, to znamená
ďalší úrok, sankčný poplatok, pokuta, ktoré si jednostranne započítaval žalobca na úhrady žalovaného,
považoval rovnako za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Vo svojom odvolaní
uviedol, že sa odvoláva proti tej časti rozsudku, v ktorej súd žalobu zamietol, v prevyšujúcej časti a tiež
voči výroku o trovách konania. Pokiaľ išlo o zamietnutie žaloby v prevyšujúcej časti, poukázal nato, že
zo samotného rozsudku vyplýva, že pred súdom prvého stupňa žalovaný sám uznal nárok žalobcu a
preto mohol rozhodnúť aj rozsudkom pre uznanie. V tomto prípade neskúma hmotnoprávne predpoklady
takéhoto uznania. Ďalej, pokiaľ išlo o námietku započítania splátok, je potrené konštatovať, že dospel
súd prvého stupňa k nesprávnym záverom, pokiaľ išlo o výšku celkovej úhrady zo strany žalovaného,
ktorá nebola 1.553,79 Eur ale 1.388,14 Eur. Bolo potrebné posudzovať nárok žalobcu primárne zo
strany súdu prvého stupňa na základe ustanovení Obchodného zákonníka, aj keď išlo o zmluvu týkajúcu
sa spotrebiteľských nárokov. Je potrebné konštatovať, že plnenie dlžnej sumy poskytnutého úveru v
dohodnutých splátkach a započítanie takto dohodnutých splátok nie je obmedzené žiadnym právnym
predpisom. Nie je možné to posudzovať v súlade s § 566 ods. 2 OZ. Právny názor žalobcu, že plnením
v dohodnutých splátkach nejde o čiastočné plnenie, vyplýva aj z rozsudku NS SR 4Obo/54/2007, v
ktorom potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa a deklaroval, že dohoda o splácaní úveru v splátkach
sa nedá považovať za právo na čiastkové plnenie. Rovnako tiež neexistuje právna úprava podľa § 54
ods. 1 OZ, ktorá by uvedené započítanie dohodnutých splátok upravovala v neprospech spotrebiteľa a
od ktorej by sa teda toto ustanovenie úverových podmienok odchyľovalo v jeho neprospech. Nemožno
tiež bezbreho poskytnúť ochranu spotrebiteľovi ani s odôvodnením a s poukazom na Európske právo.
Pokiaľ išlo o úrok z úveru, nesúhlasí s tým, že bol zamietnutý nárok po zosplatnení úveru. Je potrebné
rozlišovať odstúpenie od zmluvy a predčasné zosplatnenie, to sú dva rôzne inštitúty ak k odstúpeniu
od zmluvy nedošlo. Ten úrok, ktorý mal uhradiť žalovaný v prípade riadneho plnenia dlhu je nárokom
dôvodným. Žiaden nárok na zmluvnú pokutu nebol uplatnený. Nepreskúmateľné je preto rozhodnutie,
ktorým v prevyšujúcej časti žalobu zamietol okrem úrokov zo zosplatnenia aj v podobe ďalších sankcií,
ktoré by mal žalobca uplatňovať. okolnosť povolenia splácať tento dlh v 20 Eur splátkach nepovažoval
za dôvodné, preto žiadal vyhovieť žalobe aj v prevyšujúcej časti a priznať náhradu trov odvolania.

K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že berie mesačne 240 Eur, je nezamestnaný a
neostáva mu na živobytie. Má ešte aj ďalšie dlhy, ktoré musí splácať. Nesúhlasí s navýšením úrokov.

Odvolací súd prejednal rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v zmysle zásad uvedených v
§ 212 ods. 1, 2 O.s.p. a to bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. preskúmaval len výroky,
ktoré boli napadnuté odvolaním žalobcu, to znamená, že ostatné výroky, ktorými v žalobe bolo vyhovené
a zastavené konanie neboli podľa § 206 ods. 3 O.s.p. podriadené prieskumu a ako také nadobudli
právoplatnosť.
Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2
neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010
použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá
pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona ná dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti
tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.
Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,
úveru alebo v inej právnej forme.
Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická



osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.
Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má
právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len „ Občiansky zákonník")
platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo
alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými
stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne
ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len neprijateľná podmienka).
Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 544 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 261 ods. 3, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného v
rozhodnom období ( ďalej len „Obchodný zákonník"), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o
úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované
za úvery, ktoré poskytujú banky y mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Z obsahu spisu je zrejmé, že účastníci konania uzavreli zmluvu o poskytnutí úveru na sumu 2.655,51
Eur. Bolo dohodnuté, že žalovaný vyrovná tieto v 84 mesačných splátkach po 53,06 Eur. Zmluva bola
uzavretá 28.01.2008. Konečná výška úveru bola stanovená na sumu 4.793,07 Eur. Z prehľadu úhrad zo



strany žalovaného vyplynulo, že zaplatil 1.433,79 Eur ku podaniu žaloby a neskôr ďalšie sumy 40 Eur,
60 Eur a 20 Eur, spolu teda zaplatil sumu 1.553,79 Eur. Tieto údaje boli zistené zo splátkového kalendára
klienta, teda žalovaného. Dňa 29.03.2010 oznámil žalobca, že došlo k mimoriadnému zosplatneniu
celého úveru a vyzval žalovaného na úhradu celej zvyšnej sumy.

Odvolacie námietky, týkajúce sa okolností, podľa ktorých ustanovenie je potrebné posudzovať zmluvný
vzťah medzi účastníkmi konania, ako bolo potrebné započítavať splátky žalovaného na tomto úvere,
nárok žalobcu na zaplatenie úroku z úveru aj po zosplatnení celého úveru a otázka nepreskúmateľnosti
tohto rozhodnutia, resp. a uznanie dlhu zo strany žalovaného, z pohľadu odvolacieho súdu sú absolútne
dôvodné. Súd prvého stupňa predovšetkým pokiaľ išlo o nepreskúmateľnosť rozhodnutia vychádzal z
ustanovenia § 157 O.s.p. a svoje rozhodnutie odôvodnil riadne tak vo výrokovej časti, ako aj v časti
odôvodnenia s tým, že uviedol skutkový stav, ktorý zistil v konaní, poukázal na zákonné ustanovenia,
podľa ktorých posudzoval nárok žalobcu a odôvodnil svoje rozhodnutie v časti, v ktorej žalobe vyhovel
a v časti, prečo v zvyšnej žalobu zamietol. Rozhodnutie nejaví známky nepreskúmateľnosti. Je zrejmé,
že žalobca uplatňoval nárok na úver, ktorý pozostával z istiny, z úrokov z úveru, celkovej sumy úveru a
úrokov z omeškania. Súd prvého stupňa reagoval na tieto požiadavky a poukázal na to, prečo priznal
istinu, ako dospel k jej výpočtu, z akých dôvodov priznal úrok  z úveru, prečo vo zvyšku zamietol žalobu
ako nedôvodnú a odôvodnil tiež úrok z omeškania nasledujúcim dňom po zosplatnení celého úveru.

Pokiaľ išlo o nesúhlas žalobcu s tým, že súd prvého stupňa splátky zo strany žalovaného považoval za
čiastkové plnenie a posudzoval tieto okolnosti a zápočet týchto splátok cez ustanovenia Občianskeho
zákonníka, je nutné konštatovať, že opakovane odvolací súd ale aj NS SR v obdobných veciach hodnotí,
že tento zmluvný vzťah medzi dodávateľom služby, teda poskytovateľom finančných prostriedkov a
spotrebiteľom, ako fyzickou osobou nepodnikateľom ako spotrebiteľský úver a vychádzať z ustanovení
Občianskeho zákonníka. Tieto špeciálne ustanovenia Občianskeho zákonníka boli prijaté práve pre
posudzovanie týchto nárokov. Preto odôvodnenie žaloby a obrana žalobcu v odvolaní, že je potrebné
vychádzať z ustanovení Obchodného zákonníka aj z pohľadu jednotlivých splátok úveru a zápočtu týchto
splátok na jednotlivé nároky dodávateľa služby nie je dôvodný.

Je možné konštatovať, že definovanie istiny, úroku z úveru je základným predpokladom platnosti takejto
zmluvy a tieto podmienky boli dohodnuté medzi účastníkmi, neboli sporné a súd prvého stupňa ich v
spojenom rozhodnutí prijal.

Iná vec je, že už v z obsahu zmluvy je zrejmé, že účastníci uzavreli zmluvu o úvere, kde reálne bolo
odovzdaných žalobcovi 2.655,51 Eur a na druhej strane žalobca v splátkach, okrem poskytnutej istiny
a úroku z úveru mal zaplatiť po dobe úrokov, prípadne ďalších úrokov viac ako 55 %, keďže celkový
úver mal byť zaplatený vo výške 144.396 Sk (4.793,07 Eur), čo je oproti poskytnutému úveru rozdiel
64.396 Sk, čo predstavuje z istiny 80 000 Sk (2.655,51 Eur) poskytnutého a vyplateného úveru 55,4 %.
Vzhľadom k tomu, že žaloba znela za vrátenie istiny úroku z úveru a úroku z omeškania, potom správne
súd prvého stupňa z úradnej moci posudzoval tieto uplatnené nároky individuálne a dospel k záveru,
že žalobca bezpochyby má nárok na vrátenie istiny, ktorú vypočítal po odpočítaní jednotlivých úhrad zo
strany žalovaného v právnom rozsahu. Neobstojí námietka žalovaného, že tento výsledný sumár nebol
zo strany súdu prvého stupňa správne ustálený a posudzoval ďalší nárok na úrok z úveru po zosplatnení
úveru a ušlý úrok z tohto úveru pri riadnom splácaní za nedôvodný.

Pokiaľ išlo o poskytnutie splátok žalovanému a z jeho vyjadrenia k odvolaniu vyplýva, že jeho osobné
majetkové pomery sú na hranici biedy a z tohto dôvodu správne súd rozhodol o zaplatení istiny v
splátkach, ktoré neohrozia jeho existenciu z príjmu, ktorý v súčasnej dobe dosahuje vzhľadom na to, že
iný majetok nebol zistený a je nezamestnaný.

Preto rozsudok v časti, kde bola v prevyšujúcej časti žaloba zamietnutá, ako vecne správne potvrdil
podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. Vzhľadom k tomu,
že žalovaný síce mal úspech v odvolacom konaní, ale nárok na náhradu trov si neuplatnil, preto mu
žiadne nepriznal.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.