{"guid": "1633e7c6-ac32-4146-99d5-cddfb736969f:64d920a4-1613-4436-993c-f3f615d9baef", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2016:7015201398.1", "spisova_znacka": "6S/149/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6S/149/2015 z 20. 4. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 20. apríla 2016, sp. zn. 6S/149/2015, ECLI:SK:KSKE:2016:7015201398.1", "identifikacne_cislo": "7015201398", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Ivan Machyniak", "sudca_id": 529, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ivan-machyniak-529", "datum_vydania": "2016-04-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/581/#paragraf-77.odsek-1", "nazov": "§ 77 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/581/#paragraf-77.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/581-2004/paragraf-77"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/576/#paragraf-4.odsek-3", "nazov": "§ 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/576/#paragraf-4.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/576-2004/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/581/#paragraf-18.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 18 ods. 1 písm. b) zákona č. 581/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/581/#paragraf-18.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/581-2004/paragraf-18"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/581/#paragraf-43.odsek-4", "nazov": "§ 43 ods. 4 zákona č. 581/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/581/#paragraf-43.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/581-2004/paragraf-43"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/581#paragraf-77", "/SK/ZZ/2004/576#paragraf-4", "/SK/ZZ/2004/581#paragraf-18", "/SK/ZZ/2004/581#paragraf-43"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/64d920a4-1613-4436-993c-f3f615d9baef", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7015201398.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2016:7015201398.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2016:7015201398.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/149/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015201398
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7015201398.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Končeka a členov senátu
JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Valérie Mihalčínovej v právnej veci žalobcu: Univerzitná nemocnica L.
Pasteura Košice, Rastislavova 43, Košice, práv. zast.: Alena Zadáková & spol., advokátska kancelária,
Kováčska 32, Košice proti žalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Žellova
2, Bratislava, v konaní o žalobe žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 26.10.2016 č. ZS
804/00004/2015/R takto

r o z h o d o l :

Žalobu   z a m i e t a.

Žalobcovi právo na náhradu trov konania    n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaného uvedeným v záhlaví tohto rozsudku žalovaný zamietol
rozklad žalobcu z 09.04.2015 a potvrdil rozhodnutie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou,
pobočka Košice zo dňa 26.03.2015 č.k. A. XXX/XXXXX/XXXX, ktorým tento uložil žalobcovi pokutu
1.000,- eur za porušenie ust. § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách
súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „zákon“), to znamená za porušenie ust. § 4 ods. 3 zákona,
ktoré porušenie spočívalo v tom, že vzhľadom na dostupnosť nálezov vykonaných vyšetrení a zhoršujúci
sa klinický stav pacienta bola chirurgická liečba dňa 03.06.2013 a následne 04.06.2013 u pacienta
indikovaná a realizovaná účastníkom konania s oneskorením. U pacienta boli objektivizované závažné
nálezy (laboratórny nález zvýšených zápalových parametrov - Leu, CRP, PCT zo dňa 29.05.2013, CT
nález dokumentujúci abscesy v gluteálnej a iliakálnej oblasti vľavo so septickou embolizáciou do pľúc
zo dňa 31.05.2013, výsledok pozitívnej hemokultúry zo dňa 01.06.2013), ktoré indikovali urgentnejšiu
diferenciáciu a liečbu stavu. Ortopedické vyšetrenie dňa 22.05.2013 nebolo vykonané v dostatočnom
rozsahu. Diferenciálna diagnostika ťažkostí pacienta nebola dostatočná, na RTG vyšetrení bedrových
kĺbov bol len náznak koxartrózy, ktorý nevysvetľoval rozsah ťažkostí pacienta. V rámci vyšetrenia
chýbalo odporúčanie ďalšieho postupu.

V dôvodoch svojho rozhodnutia žalovaný uviedol:
„Prvostupňový správny orgán začal z vlastného podnetu dňa 09.02.2015 správne konanie vo veci
uloženia pokuty účastníkovi konania za porušenie ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z., ktoré
bolo zistené dňa 13.10.2014 ukončeným výkonom dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou poskytnutou
pacientovi.
Prvostupňový správny orgán zistil porušenie povinností účastníka konania výkonom dohľadu v súlade
s § 43 zákona č. 581/2004 Z. z., ktorý začal na základe podnetu dcéry pacienta, R. L., bytom Y. L.,
L. zo dňa 11.03.2014. Prvostupňový správny orgán si počas výkonu dohľadu zaobstaral zdravotnú



dokumentáciu pacienta a vyjadrenie účastníka konania zo dňa 27.03.2014, obsahujúce vyjadrenie Y..
E. M. a T.. C. Y. zo dňa 26.03.2014, vyjadrenie Y.. R.W. V. zo dňa 26.03.2014, vyjadrenie Y.. Y. V. zo
dňa 24.03.2014, vyjadrenie Y.. A. N. zo dňa 24.03.2014 a vyjadrenie Y.. Y. W. zo dňa 24.03.2014. V
záujme objektívneho a dôkladného posúdenia správnosti poskytnutej zdravotnej starostlivosti pacientovi
si prvostupňový správny orgán zaobstaral odborné stanoviská H.. Y.. F. V., Z.., odborníka v medicínskom
odbore vnútorné lekárstvo, Y.. Y. N., T.., odborníka v medicínskom odbore ortopédia a traumatológia a
T.. X. L. - F., T.., odborníčky v špecializačnom odbore ošetrovateľstvo.
O vykonanom dohľade bol vyhotovený Protokol č. T. XXX/XXXX o vykonanom dohľade zo dňa
27.06.2014 (ďalej len „protokol“), ktorý bol účastníkovi konania doručený dňa 03.07.2014. V rámci
stanovenej lehoty 10 pracovných dní od doručenia protokolu účastník konania podal písomné námietky k
protokolu zo dňa 15.07.2014, ktoré boli prvostupňovému správnemu orgánu doručené dňa 17.07.2014.
Námietky k protokolu boli s účastníkom konania prerokované dňa 13.10.2014, o čom bola vyhotovená
Zápisnica č. T. XXX/XXXX o prerokovaní námietok dohliadaného subjektu k protokolu o vykonanom
dohľade zo dňa 13.10.2014 (ďalej len „zápisnica“), ktorá je súčasťou protokolu. Dňom prerokovania
námietok a spísaním zápisnice bol výkon dohľadu ukončený.
Účastníkovi konania bolo dňa 09.02.2015 preukázateľne doručené upovedomenie o začatí správneho
konania, v ktorom prvostupňový správny orgán vyzval účastníka konania, aby sa v súlade s ustanovením
§ 33 správneho poriadku pred vydaním rozhodnutia v určenej lehote vyjadril k veci a podkladom v
správnom konaní i k spôsobu ich zistenia. Prvostupňový správny orgán zároveň poučil účastníka konania
o práve navrhovať dôkazy a ich doplnenia, ako aj o práve nahliadať do spisu, a to pred vydaním
rozhodnutia vo veci samej.
Účastník konania vo veci začatého správneho konania zaslal vyjadrenie zo dňa 17.02.2015, doručené
prvostupňovému správnemu orgánu dňa 20.02.2015. Prvostupňový správny orgán konštatoval, že
doplnené námietky, tak ako ich účastník konania uviedol vo svojom vyjadrení zo dňa 17.02.2015 k
upovedomeniu o začatí správneho konania, sú v podstate totožné s námietkami účastníka konania
zo dňa 15.07.2014, podanými proti protokolu, s ktorými sa prvostupňový správny orgán s náležitým
odôvodnením vysporiadal v zápisnici.
Dňa 26.03.2015 vydal prvostupňový správny orgán Rozhodnutie č. k. A. XXX/XXXXX/XXXX, ktorým
účastníkovi konania uložil podľa § 50 ods. 2 písm. a) a § 64 ods. 2, písm. b) zákona č. 581/2004 Z.
z. pokutu vo výške 1.000 eur za porušenie povinnosti ustanovenej v § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004
Z. z. Rozhodnutie o uložení pokuty bolo účastníkovi konania preukázateľne doručené dňa 30.03.2015.
Proti tomuto rozhodnutiu podal účastník konania rozklad zo dňa 09.04.2015, doručený dňa 13.04.2015.
Rozklad bol podaný v zákonom stanovenej lehote. Účastník konania navrhuje napadnuté rozhodnutie
zrušiť a konanie o uložení pokuty zastaviť.
Po dôkladnom preskúmaní rozhodnutia č.k. A. XXX/XXXXX/XXXX v celom rozsahu a všetkých tvrdení
uvádzaných účastníkom konania v rozklade zo dňa 09.04.2015 prvostupňový správny orgán dospel
k názoru, že účastník konania v rozklade neuviedol žiadne skutočnosti ani argumenty, ktoré by
vyvrátili porušenie povinnosti poskytnúť zdravotnú starostlivosť správne, preto nemôže rozkladu v rámci
autoremedúry v plnom rozsahu vyhovieť. V súlade s § 57 ods. 2 správneho poriadku rozklad zaslal na
druhostupňové správne konanie, o čom upovedomil účastníka konania listom zo dňa 29.04.2015.
Druhostupňový správny orgán vyzval listom zo dňa 28.05.2015 účastníka konania, aby sa v určenej
lehote prišiel oboznámiť so spisovou dokumentáciou, prípadne, aby sa v určenej lehote vyjadril k
druhostupňovému správnemu konaniu. Účastník konania sa dňa 16.06.2015 nedostavil na oboznámenie
sa s kompletnou spisovou dokumentáciou správneho konania, o čom bola vyhotovená Zápisnica zo dňa
16.06.2015 o nahliadnutí do spisu č.k.: ZS 804/00004/2015/R.
Rozkladová komisia, ako poradný orgán predsedníčky úradu, zasadala dňa 08.10.2015.
Po dôkladnom preskúmaní všetkých podkladov a skutočností rozkladová komisia dospela k záveru,
že účastník konania v rozklade neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by vniesli pochybnosti o
dostatočne zistenom skutkovom stave a ktoré by vyvrátili zistenie správneho orgánu, že účastník
konania porušil povinnosť poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Rozkladová komisia zistila, že
prvostupňový správny orgán dostatočne objektívne vyhodnotil predložené dôkazy a námietky a je toho
názoru, že sankcia uložená rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu je adekvátna za porušenie
uvedenej zákonnej povinnosti. Rozkladová komisia považuje pokutu za výchovnú a preventívnu, a nie za
likvidačnú. Rozkladová komisia teda na základe svojich zistení navrhla predsedníčke úradu rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu potvrdiť.
Predsedníčka úradu sa oboznámila s administratívnym spisom prvostupňového správneho orgánu
a preskúmala rozkladom napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Preskúmala zákonnosť postupu
prvostupňového správneho orgánu, ako aj zákonnosť a vecnú správnosť rozhodnutia. Vec posudzovala



z právnej, ako aj zo skutkovej stránky. Predsedníčka úradu posudzovala, či prvostupňový správny
orgán postupoval v súlade so všetkými platnými procesnoprávnymi ustanoveniami, najmä či náležite
zistil skutkový stav. Po oboznámení sa s administratívnym spisom prvostupňového správneho orgánu
predsedníčka úradu zistila tento skutkový stav:
I. Prvostupňový správny orgán vykonal dohľad na mieste podľa § 43 a násl. zákona č. 581/2004 Z. z.
na základe podnetu dcéry pacienta, v ktorom žiadala o prešetrenie správnosti postupu pri poskytovaní
zdravotnej starostlivosti pacientovi zdravotníckymi pracovníkmi účastníka konania.
Prvostupňový správny orgán si pre potreby výkonu dohľadu zaobstaral zdravotnú dokumentáciu
pacienta a vyjadrenie účastníka konania. V záujme objektívneho zistenia skutkového stavu veci si
prvostupňový správny orgán taktiež zaobstaral odborné stanoviská H.. Y.. F. V., Z.., odborníka v
medicínskom odbore vnútorné lekárstvo, Y.. Y. N., T.., odborníka v medicínskom odbore ortopédia a
traumatológia a T.. X. L. - F., T.., odborníčky v špecializačnom odbore ošetrovateľstvo.
Vykonaným dohľadom boli zistené tieto skutočnosti:
Prvostupňový správny orgán výkonom dohľadu podľa doloženej zdravotnej dokumentácie zistil, že
pacient bol dňa 27.05.2013 o 13.51 hod. prijatý na IV. Internú kliniku (ďalej len „IV. IK“) účastníka
konania. Dôvodom hospitalizácie boli hyperglykémie pri konvenčnom inzulínovom režime. Išlo o preklad
pacienta z Centra pre liečbu drogových závislostí Košice (ďalej len „CPLDZ“), kde bol hospitalizovaný za
účelom protialkoholickej liečby v čase od 07.05.2013 do 27.05.2013. Výsledky vyšetrení realizovaných
v rámci diferenciálnej diagnostiky viedli k stanoveniu zápalovej etiológie zhoršujúceho sa klinického
stavu pacienta s rozvinutým septickým stavom. Dňa 29.05.2013 bola traumatológom konštatovaná
prítomnosť zápalového infiltrátu v ľavej gluteálnej oblasti so suspektným rozvíjajúcim sa abscesom v
tejto oblasti. Tento záver bol vyslovený na základe aspekcie a palpácie. Traumatológom bolo odporučené
vyšetriť zápalové parametre a sledovať ich dynamiku. Už v tom čase bolo vhodné indikovať minimálne
USG vyšetrenie ľavého gluteálneho svalstva, resp. MRI vyšetrenie, ktoré by mohli povedať viac o
charaktere a rozsahu abscesu (a tým urýchliť rozhodnutie o operačnej intervencii) a nečakať až do
31.05.2013, kedy bolo zrealizované CT vyšetrenie tejto oblasti. Ďalším dôležitým argumentom pri
indikovaní agresívnejšieho postupu mala byť hladina zápalových markerov - CRP 290,78 mg/l, PCT
22,21 ug/l, Leu 22,04 x 109/l, ktorých výsledky boli k dispozícii dňa 29.05.2013 a svedčili o rozvinutom
septickom stave. Potvrdenie abscesov CT vyšetrením gluteálnej oblasti dňa 31.05.2013 malo byť
ďalšou jednoznačnou indikáciou na okamžitý chirurgický zákrok. Evakuácia jedného z ložísk bola
vykonaná dňa 03.06.2013, ostatné následne po prijatí na II. Chirurgickej klinike účastníka konania,
kedy boli riadne ošetrené v celkovej anestézii. Operačné riešenie stavu dňa 03.06.2013 a následne
dňa 04.06.2013, vzhľadom na dostupnosť výsledkov laboratórnych a zobrazovacích vyšetrení (dňa
29.05.2013 - laboratórny status, dňa 31.05.2013 CT nález), nebolo realizované včas. Diskutabilná je aj
včasnosť zmeny antibiotickej liečby - výsledok hemokultúry odobratej dňa 30.05.2013 bol k dispozícii
(odoslaný z laboratória) už dňa 01.06.2013, v dekurze je zaznamenaný až dňa 03.06.2013, kedy
bola cielene upravená antibiotická liečba. Čo sa týka prvotného ortopedického vyšetrenia pacienta
ešte pred hospitalizáciou, t.j. dňa 22.05.2013, kedy vyšetrujúci ortopéd na základe klinického a RTG
nálezu stav uzavrel ako dekompenzovaná koxartróza, bolo samotné klinické vyšetrenie po formálnej
stránke pomerne chudobné na fakty. Až na palpačný nález bolestivosti v oblasti ingviny a bolestivosť
pri intrarotácii a flexii, nebolestivý krepitus v oblasti kolien, nie je iné vyšetrenie, ktoré by naznačovalo
dif. dg. ťažkostí pacienta. Na RTG vyšetrení bedrových kĺbov bol len náznak koxartrózy, ktorý
nevysvetľoval rozsah ťažkostí pacienta. Stav mohol suponovať takisto aj synovitídu v oblasti koxy ev.
lumboischialgické ťažkosti. Symptomatická liečba pre skupinu týchto ochorení však bola správna a je
predpoklad, že pri nelepšení ťažkostí aj pri liečbe nesteroidnými antiflogistikami by boli v rámci následnej
diagnostiky doplnené vyšetrenia na stanovenie správnej diagnózy. V lekárskej správe z vyšetrenia
chýbalo odporúčanie ďalšieho postupu pre pacienta - odporúčanie kontroly, resp. postupu pri zhoršení
stavu pre odosielajúceho poskytovateľa (CPLZD). V zmysle vyššie uvedených zistení prvostupňový
správny orgán konštatoval, že zdravotná starostlivosť nebola pacientovi účastníkom konania v období od
27.05.2013 do 16.06.2013 poskytnutá včas, v dostatočnom rozsahu a správne. Na základe uvedených
skutočností prvostupňový správny orgán konštatoval, že v danom prípade došlo zo strany účastníka
konania k porušeniu § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. Na základe dostupnej zdravotnej dokumentácie
je nutné konštatovať, že ošetrovateľská dokumentácia nespĺňa požiadavky Odborného usmernenia
Ministerstva zdravotníctva SR o vedení zdravotnej dokumentácie.
Z vykonaného dohľadu bol vyhotovený Protokol č. XXX/XXXX o vykonanom dohľade zo dňa 27.06.2014,
ktorý bol účastníkovi konania preukázateľne doručený dňa 03.07.2014. Účastník konania podal proti
protokolu námietky zo dňa 15.07.2014, doručené prvostupňovému správnemu orgánu dňa 17.07.2014.



Účastník konania v námietkach uviedol, že: „Počas hospitalizácie na IV. IK bolo dňa 28.05.2013
pacientovi realizované RTG vyšetrenie hrudníka a kontrolné RTG vyšetrenie bedrových kĺbov. RTG
popis bedrových kĺbov nebol vyžadovaný, nakoľko tieto snímky boli realizované pred plánovaným
traumatologickým vyšetrením. Traumatologické vyšetrenie bolo realizované po ortopedickom vyšetrení
zo dňa 22.05.2013, ktoré nevysvetľovalo klinický obraz. Dôvodom traumatologického vyšetrenia bolo
vylúčenie resp. potvrdenie úrazového pôvodu problémov. Dňa 29.05.2013 bol pri tomto vyšetrení
popísaný uvedený nález: „Klinicky ide o induráciu horného glutea 15x15 cm, táto indurácia je
priehmatná ... začínajúci a tvoriaci sa v budúcnosti absces ... T.č. klinický stav nevyžaduje incíziu.
Doporučené CRP + kontrolné CRP o dva dni, antibiotiká.“ Upozorňujeme na fakt, že širokospektrálne
antibiotikum mal pacient v liečbe od 28.05.2013. Vzhľadom na celkový klinický stav pacienta, laboratórny
nález a inefektivitu antibiotickej liečby bolo realizované u pacienta dňa 31.05.2013 CT vyšetrenie dutiny
brušnej a bedrových kĺbov, výsledok vyšetrenia bol k dispozícii o 12:51 hod. Toto vyšetrenie bolo
zvolené preto, že USG vyšetrenie ľavej gluteálnej oblasti sme nepovažovali za dostatočne prínosné
a MRI vyšetrenie v tom čase nebolo možné realizovať v urgentnom termíne. Na základe výsledku
CT vyšetrenia (abscesy) ešte pred obdržaním výsledku hemokultúry sme u pacienta pokračovali
v kombinovanej parenterálnej antibiotickej liečbe. Dávka cefalosporínu 3. generácie bola zvýšená
dňa 31.05.2013. Vzhľadom na dokumentovaný hypokoagulačný stav hodnotený hematológom ako
sekundárny pri základnej diagnóze bol doporučený a realizovaný postup pred chirurgickou intervenciou.
Sme toho názoru, že hematológom indikovaná príprava na operačný zákrok bola pri dokumentovanej
hepatopatii, deficite AT III, hyperfibrinogenémii a bicytopénii (anémia, trombocytopénia) nevyhnutným
predpokladom realizácie operačného výkonu, ktorý bol následne uskutočnený na II. chirurgickej klinike.
Máme za to, že najzávažnejším určujúcim faktorom, ktorý viedol k fatálnemu koncu, bola kumulácia
viacerých rizikových faktorov (diabetes mellitus s rozvinutými chronickými komplikáciami, sekundárny
imunodeficientný stav, vaskulárna insuficiencia, neuropatia, chronická hepatopatia s malnutríciou pri
syndróme závislosti od alkoholu.) Podľa nám dostupných literárnych zdrojov bol zlý výkonnostný stav
chorého najsilnejším prediktorom liečebného zlyhania. Po zhodnotení časového postupu jednotlivých
diagnostických a liečebných krokov počas hospitalizácie pacienta v našom zdravotníckom zariadení
sme presvedčení o tom, že sme pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientovi R. L. nepochybili.
Jednotlivé diagnostické aj liečebné postupy, konziliárne vyšetrenia aj zmeny liečby boli indikované
racionálne bez zbytočných časových omeškaní a preto nemôžeme súhlasiť s Vaším vyššie uvedeným
zistením.“ K bodu 2.: „V zistených nedostatkoch v bode 2 je uvedené, že ortopedické vyšetrenie zo dňa
22.05.2013 nebolo vykonané v dostatočnom rozsahu. V bode č. 13 uvedeného Protokolu (str. 9, ods.
2) je však uvedené zhodnotenie vyšetrenia: „Symptomatická liečba pre skupinu týchto ochorení však
bola správna a je predpoklad, že pri nelepšení ťažkostí aj pri liečbe nesteroidnými antiflogistikami by
boli v rámci následnej diagnostiky doplnené vyšetrenia na stanovenie správnej diagnózy.“ Je možné, že
po formálnej stránke mohlo byť dokumentovanie vyšetrenia obsažnejšie. Rozsah písomného nálezu je
však individuálny a závisí v prvom rade od zisteného klinického nálezu. Preto je posudzovanie rozsahu
záznamu subjektívne. Podstatné však je, že v danom čase a stave pacienta hodnotí dohliadajúca
skupina vyšetrenie bez medicínskeho pochybenia. Stav pacienta sa v čase mení a je samozrejmé,
že v prípade zhoršenia, resp. nezlepšenia stavu, ktoré by bolo indikáciou na kontrolné ortopedické
vyšetrenie, mohlo byť toto kontrolné vyšetrenie opätovne indikované ošetrujúcim lekárom CPLDZ. Preto
je možné usudzovať, že stav nebol taký, aby kontrolné vyšetrenie ortopédom bolo potrebné. Na základe
vyššie uvedeného nemôžeme súhlasiť so zistením dohliadajúcej skupiny, že ortopedické vyšetrenie dňa
22.05.2013 nebolo vykonané v dostatočnom rozsahu.“
Prvostupňový správny orgán podané námietky dôkladne preskúmal, v spolupráci s prizvaným
odborníkom v medicínskom odbore ortopédia a traumatológia ich vyhodnotil a následne dňa 13.10.2014
prerokoval aj so samotným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. O prerokovaní námietok bola
dňa 13.10.2014 vyhotovená Zápisnica č. XXX/XXXX o prerokovaní námietok dohliadaného subjektu k
protokolu o vykonanom dohľade.
Prvostupňový správny orgán v súvislosti s predloženými námietkami uviedol, že cit: „Úrad trvá na svojom
stanovisku, že traumatologické konzílium realizované dňa 29.05.2013 malo byť doplnené zobrazovacími
vyšetreniami (USG, CT alebo MRI), ktoré by stanovili charakter zápalového infiltrátu, stupeň kolikvácie
a jeho rozsah (rozmery), vrátane šírenia zápalového procesu. Stanovenie diagnózy a rozhodnutie o
ďalšom liečebnom postupe len na základe palpácie a aspekcie pri súčasnej dostupnosti adekvátnych
zobrazovacích a záznamových metód je obsolentné a nedostatočné. Tieto vyšetrenia by boli zároveň
referenčnými údajmi pri posudzovaní dynamiky procesu pri ďalších kontrolných vyšetreniach a mali viesť
k indikácii agresívnejšieho terapeutického postupu u septického (PCT 22,21 ug/l, CRP 290,78 mg/l,
Leu 22,04 x 109/l zo dňa 29.05.2013) a imunokompromitovaného pacienta - diabetika. CT vyšetrením



verifikované abscesové ložiská v ľavej gluteálnej oblasti so septickými embolmi v pľúcach zo dňa
31.05.2013 mali byť jednoznačnou indikáciou na chirurgickú intervenciu po intenzívnej hematologickej
príprave. Stav pacienta (septický stav, vysoké laboratórne zápalové parametre, CT nález) v súvislosti
so suspekciou na tvoriaci sa absces zo dňa 29.05.2013 mal byť konzultovaný s chirurgom. Napriek
zhoršujúcemu sa stavu pacienta v sepse, pri suspekcii a neskôr aj potvrdení abscesových ložísk
ako zdroja septického stavu, nebol včas konzultovaný chirurg. Internista nie je odborne spôsobilý
na posúdenie CT nálezu abscesových ložísk v súvislosti s ordináciou chirurgickej - invazívnej liečby.
Napriek potvrdeniu abscesových ložísk dňa 31.05.2013 bol chirurg konzultovaný až dňa 03.06.2013,
kedy bola vykonaná evakuácia abscesových ložísk už u zlyhávajúceho pacienta. Navyše, u pacienta
nebola včas ordinovaná zmena antibiotickej liečby. Výsledok pozitívnej hemokultúry odobratej dňa
30.05.2013 (MRSA), ktorý bol z laboratória expedovaný dňa 01.06.2013, bol v dekurze zaznamenaný
až dňa 03.06.2013, kedy bola po konzultácii s infektológom cielene zmenená antibiotická liečba. K
bodu 2. Písomný záznam z prvotného ortopedického vyšetrenia pacienta dňa 22.05.2013 obsahuje
minimum informácií (nespĺňa požiadavky Odborného usmernenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej
republiky o vedení zdravotnej dokumentácie zo dňa 15.10.2009, čiastka 47, čl. IV.), na základe čoho
sa nedá posúdiť objektívny stav pacienta v čase vyšetrenia. Úrad však trvá na svojom tvrdení,
že stav pacienta bol uzavretý ako jednoznačná diagnóza - dekompenzovaná koxartróza (pričom
na RTG záznamoch boli prítomné len náznaky koxartrózy nevysvetľujúce ťažkosti pacienta) bez
ďalšej diferenciálnej diagnostiky, resp. odporúčania ďalšieho diagnostického postupu pri nelepšení sa
stavu pacienta pri ordinovanej symptomatickej liečbe. Liečba a odporúčanie ďalšieho diagnosticko -
terapeutického postupu má byť štandardnou súčasťou každého klinického konziliárneho vyšetrenia.“ Z
uvedených dôvodov prvostupňový správny orgán námietky účastníka konania neakceptoval.
Z uvedených zistení vykonaného dohľadu, s ktorého závermi bol účastník konania oboznámený dňa
03.07.2014 pri prevzatí protokolu a následne pri prerokovaní námietok k protokolu dňa 13.10.2014,
vychádzal prvostupňový správny orgán, keď voči účastníkovi konania začal dňa 09.02.2015 správne
konanie o uložení pokuty za úradom zistené porušenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z.
Účastníkovi konania bolo dňa 09.02.2015 preukázateľne doručené upovedomenie o začatí správneho
konania, v ktorom prvostupňový správny orgán vyzval účastníka konania, aby sa v súlade s ustanovením
§ 33 správneho poriadku pred vydaním rozhodnutia v určenej lehote vyjadril k veci a podkladom v
správnom konaní i k spôsobu ich zistenia. Prvostupňový správny orgán zároveň poučil účastníka konania
o práve navrhovať dôkazy a ich doplnenia, ako aj o práve nahliadať do spisu, a to pred vydaním
rozhodnutia vo veci samej. Účastník konania vo veci začatého správneho konania zaslal vyjadrenie zo
dňa 17.02.2015, doručené prvostupňovému správnemu orgánu dňa 20.02.2015.
Vo veci začatého správneho konania bolo dňa 20.02.2015 prvostupňovému správnemu orgánu
doručené vyjadrenie účastníka konania. Vo vyjadrení zo dňa 17.02.2015 účastník konania uvádza: „V
plnom rozsahu sa pridržiavame našich námietok k protokolu o vykonanom dohľade zo dňa 15.07.2014
a na ktoré v plnom rozsahu poukazujeme. Tieto námietky dopĺňame o nasledovné: Traumatologické
vyšetrenie zo dňa 29.05.2013 10:10 hod, nevyslovilo ani podozrenie na absces, obsahovalo iba
vyjadrenie o „ tvoriacom sa v budúcnosti abscese, ktorý by mohol vzniknúť...“, objektívny nález obsahuje
vyjadrenie, že klinický stav t.č. nevyžaduje incíziu. Konziliárny lekár neindikoval žiadne zobrazovacie
vyšetrenia za účelom objasnenia charakteru zmien v oblasti ľ. bedrového kĺbu. Toto vyšetrenie nám
pri objasňovaní príčiny obtiaží chorého nepomohlo. CT vyšetrenie abdomenu, ktoré stanovilo diagnózu
bolo, indikované internistom. Nakoľko sa jednalo o vysoko rizikového chorého pri diabetes mellitus,
imunokompromitovaný pacient, neuropatia pri diagnóze diabetu, alkoholizmus, hepatopatia, malnutrícia,
stav po pravostr. pleuropneumii - 4.2013/ rozhodli sme sa v rámci prípravy na chirurgickú intervenciu
realizovať hematológom doporučený postup za účelom úpravy sekundárneho hypokoagulačného stavu
pni hepatopatii. Ďalšími skutočnosťami, pre ktoré sme sa rozhodli realizovať najprv hematologickú
predoperačnú prípravu bolo CT vyšetrením potvrdené osteomyelitické ložisko lopaty bedrovej kosti.
Pri riešení osteomyelitídy u nášho chorého subakútnej / je primárna liečba antibiotikami, táto bola
podávaná a upravovaná podľa konzultácie s infektológmi. Napriek tomu, že výsledok pozitívnej
hemokultúry bol expedovaný dňa 1.6.2013, v dokumentácii nám bol dostupný až 03.06.2013 o 8,13
hod. Aplikovanou antibiotickou liečbou počas hospitalizácie sa podarilo znížiť zápalovú aktivitu, pokles
CRP z maximálnej hodnoty 290,0 mg/l na 146,0 mg/l, pokles hodnoty PCT z 22,21 ug/l na hodnotu
11,5 ug/l. Dňa 31.05.2013 bola v krvnom obraze prítomná trombocytopénia - 38x109/l, hodnota INR -
1,51, po realizovanej príprave boli hodnoty trombocytov zo dňa 03.06.2013 84x109/l a hodnota INR 1,2.
Reálnym rizikom pri chirurgickej intervencii dňa 31.05.2013, kedy mal chorý dokumentovanú závažnú
trombocytopéniu a hypokoagulačný stav, by bol vznik hematómu v mieste výkonu s následným rozvojom
ďalšieho abscesu. V nám dostupných literárnych prameňoch sme nenašli doporučenia, ktoré by sa



vyjadrovali ku urgentnosti chirurgickej intervencie, ani ku ovplyvneniu prognózy. Preklad na chirurgické
pracovisko sa nám podarilo realizovať až po tretej konzultácii chirurga, pri prvých dvoch chirurgických
vyšetreniach nie je doporučený preklad, len kontrola s výsledkom MR vyšetrenia. Podľa nášho názoru
nepriamym potvrdením toho, že ku úmrtiu nedošlo pre málo urgentnú diferenciáciu a liečbu s „odložením”
chirurgickej intervencie pre hematologickú predoperačnú prípravu je aj to, že pacient na II. chirurgickej
klinike po výkone žil ešte 12 dní. Lekár pracujúci v danom časovom období pri lôžku pacienta sa
rozhoduje podľa aktuálneho klinického stavu, s využitím možných dostupných vyšetrení a doporučení.
Posudzujúci lekár má k dispozícii údaje o celom priebehu ochorenia, ktoré viedlo k úmrtiu chorého.
Navrhujeme konajúcemu správnemu orgánu, aby sa s našimi námietkami vysporiadal a aby nariadil
kontrolné odborné stanovisko“.
K uvedenému vyjadreniu zo dňa 17.02.2015 prvostupňový správny orgán uviedol, že so všetkými
námietkami účastníka konania podanými v procese výkonu dohľadu sa prvostupňový správny
orgán prostredníctvom skupiny vykonávajúcej dohľad podrobne zaoberal a vysporiadal. V zápisnici
prvostupňový správny orgán prostredníctvom skupiny vykonávajúcej dohľad, tak ako je uvedené
vyššie, v dostatočnom rozsahu po medicínskej stránke odôvodnil, prečo námietky neakceptuje. Pri
posudzovaní námietok prvostupňový správny orgán vychádzal z odborného stanoviska Y.. Y. N.,
T.., odborníka v medicínskom odbore ortopédia a traumatológia, zo dňa 19.09.2014. Z dôvodu, že
účastník konania nenamietal zaujatosť prizvaného odborníka k prejednávanej veci, nespochybnil jeho
odbornú erudovanosť a neuviedol žiadne nové resp. ďalšie skutočnosti takého charakteru (vrátane
medicínskeho), ktoré by spochybňovali alebo vyvrátili stanoviská prizvaného odborníka v medicínskom
odbore ortopédia a traumatológia, rozhodol sa prvostupňový správny orgán v plnom rozsahu akceptovať
stanovisko Y.. Y. N., T.., zo dňa 19.09.2014 k podaným námietkam účastníka konania voči protokolu
ako aj jeho stanovisko zo dňa 26.05.2014. Účastník konania v správnom konaní neuviedol žiadne iné
skutočnosti, ktoré by neboli do vydania tohto rozhodnutia známe, ktoré by zistenia prvostupňového
správneho orgánu vyvrátili alebo také, ktoré by dávali dôvod na doplnenie doteraz zisteného a
objasneného skutkového stavu veci. Z vyššie uvedených dôvodov neexistuje objektívny dôvod, pre ktorý
by mal prvostupňový správny orgán opätovne preskúmavať námietky účastníka konania a skutkový stav
veci považuje za úplne a správne zistený.
Prvostupňový správny orgán sa rozhodol nevyhovieť návrhu účastníka konania nariadiť kontrolné
odborné stanovisko, a to na základe nasledujúcich dôvodov: Po opakovanom preskúmaní skutkového
stavu veci, všetkých podkladov pre rozhodnutie, z dôvodov, pre ktoré sa prvostupňový správny orgán
rozhodol akceptovať stanoviská Y.. Y. N., T.., zo dňa 26.05.2014 a 19.09.2014, mal za dostatočne a
náležite preukázaný skutkový stav veci, spočívajúci v pochybení účastníka konania pri poskytovaní
zdravotnej starostlivosti pacientovi tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a ako je odôvodnené
v odôvodnení tohto rozhodnutia. Vzhľadom na skutočnosť, že účastník konania neuviedol žiadne
iné (nové alebo ďalšie) skutočnosti takého charakteru (vrátane medicínskeho), ktoré by neboli do
vydania meritórneho rozhodnutia známe, a ktoré by zistenia prvostupňového správneho orgánu vyvrátili,
prvostupňový správny orgán nemá objektívny dôvod na obstaranie si, a to aj bez návrhu účastníka
konania, ako ďalší podklad pre rozhodnutie vo veci samej, stanoviska ďalšieho odborníka z príslušného
medicínskeho odboru, resp. prizvanie znalca. Vzhľadom na skutočnosť, že prvostupňový správny orgán
nemal žiadne pochybnosti o náležitosti objasnenia skutkového stavu veci a správny delikt - porušenie §
4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. mal za dostatočne preukázaný aj po dôkaznej stránke, nepovažuje za
potrebné obstarať v správnom konaní ďalší dôkaz, a to posúdenie veci iným odborníkom z príslušného
medicínskeho odboru, resp. znalcom. Prvostupňový správny orgán v súvislosti s neakceptovaním
návrhu na doplnenie dokazovania, resp. návrhu „nariadiť kontrolné odborné stanovisko“, že podľa
§ 34 správneho poriadku, ktorý upravuje dokazovanie v správnom konaní, vykonávanie dôkazov
patrí správnemu orgánu, ktorý v každom štádiu konania skúma, či je potrebné ten-ktorý dôkazný
prostriedok vykonať. V záujme zachovania zásady účelnosti a hospodárnosti správneho konania, pri
rešpektovaní zásady materiálnej pravdy, ak má správny orgán skutkový stav za dostatočne preukázaný
a objasnený, nemusí vyhovieť návrhu na vykonanie ďalšieho dokazovania. V § 34 správneho poriadku
sú dôkazné prostriedky uvedené len príkladom, pričom ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky,
ktorými možno zistiť a objasniť skutkový stav a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Správny poriadok
nevylučuje, aby si prvostupňový správny orgán o odbornej - medicínskej otázke urobil úsudok na základe
zadováženého odborného stanoviska erudovaného odborníka z príslušnej medicínskej oblasti, ktorým
v danom prípade bol prizvaný odborník H.. Y.. F. V., Z.., odborník v medicínskom odbore vnútorné
lekárstvo; Y.. Y. N., T.., odborník v medicínskom odbore ortopédia a traumatológia a T.. X. L. - F.,
T.., odborníčka v medicínskom odbore ošetrovateľstvo. Stanovisko takto prizvanej osoby resp. osôb
ako dôkaz pre budúce správne konanie o uložení pokuty za výkonom dohľadu zistené porušenie §



4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. predpokladá aj zákon č. 581/2004 Z. z. Prvostupňový správny
orgán je toho názoru, že ak by aj prizval do konania iného odborníka z príslušného medicínskeho
odboru resp. znalca, tento by vychádzal iba z tých skutočností uvedených v zdravotnej dokumentácii
pacienta, ktoré boli známe aj lekárovi - odborníkovi v danom medicínskom odbore a ktoré boli podkladom
pre vypracovanie jeho odborného stanoviska v danej veci. Žiaden právny predpis neustanovuje, že
stanoviská iných odborníkov z príslušného medicínskeho odboru resp. znalecké posudky majú vyššiu
odbornú hodnotu alebo vyššiu dôkaznú silu ako odborné stanoviská lekárov, ktorí boli v súlade
so zákonom č. 581/2004 Z.z. prizvaní k výkonu dohľadu. Účastník konania vo vyjadrení tvrdí, že:
„Traumatologické vyšetrenie zo dňa 29.5.2013 10:10 hod, nevyslovilo ani podozrenie na absces,
obsahovalo iba vyjadrenie o „tvoriacom sa v budúcnosti abscese, ktorý by mohol vzniknúť...“, objektívny
nález obsahuje vyjadrenie, že klinický stav t.č. nevyžaduje incíziu. Konziliárny lekár neindikoval
žiadne zobrazovacie vyšetrenia za účelom objasnenia charakteru zmien v oblasti ľ. bedrového zhybu.
Toto vyšetrenie nám pri objasňovaní príčiny obtiaží chorého nepomohlo.“ K uvedenému tvrdeniu
prvostupňový správny orgán uviedol, že sa stotožňuje s tvrdením účastníka konania, že traumatologické
vyšetrenie zo dňa 29.05.2013 v rozsahu ako bolo vykonané nebolo v diagnostickom procese prínosom,
avšak z dôvodov uvedených v zápisnici musí konštatovať, že traumatologické konzílium realizované
dňa 29.05.2013 malo byť doplnené zobrazovacími vyšetreniami (USG, CT alebo MRI), ktoré by stanovili
charakter zápalového infiltrátu, stupeň kolikvácie a jeho rozsah (rozmery), vrátane šírenia zápalového
procesu. Stanovenie diagnózy a rozhodnutie o ďalšom liečebnom postupe len na základe palpácie a
aspekcie pri súčasnej dostupnosti adekvátnych zobrazovacích a záznamových metód je obsolentné
a nedostatočné. Tieto vyšetrenia by boli zároveň referenčnými údajmi pri posudzovaní dynamiky
procesu pri ďalších kontrolných vyšetreniach a mali viesť k indikácii agresívnejšieho terapeutického
postupu u septického (PCT 22,21 ug/l, CRP 290,78 mg/l, Leu 22,04 x 109/l zo dňa 29.05.2013) a
imunokompromitovaného pacienta - diabetika. Vyšetrenie zápalových parametrov bolo podľa záznamu
v zdravotnej dokumentácii doordinované dodatočne po traumatologickom konzíliu. Z toho vyplýva,
že ich traumatológ nemal k dispozícii v čase konzília a v zdravotnej dokumentácii nie je záznam
o tom, že mu boli dodatočne referované. Vzhľadom na uvedené dôvody považuje prvostupňový
správny orgán tvrdenie účastníka konania za irelevantné. Účastník konania vo vyjadrení tvrdí, že: „CT
vyšetrenie abdomenu, ktoré stanovilo diagnózu, bolo indikované internistom. Nakoľko sa jednalo o
vysoko rizikového chorého /diabetes mellitus, imunokompromitovaný pacient, neuropatia pri diagnóze
diabetu, alkoholizmus, hepatopatia, malnutrícia, stav po pravostr. pleuropneumónii -4.2013/ rozhodli
sme sa v rámci prípravy na chirurgickú intervenciu realizovať hematológom doporučený postup za
účelom úpravy sekundárneho hypokoagulačného stavu pri hepatopatii. Ďalšími skutočnosťami, pre ktoré
sme sa rozhodli realizovať najprv hematologickú predoperačnú prípravu, bolo CT vyšetrením potvrdené
osteomyelitické ložisko lopaty bedrovej kosti. Pri riešení osteomyelitídy /v.s. u nášho chorého subakútnej/
je primárna liečba antibiotikami, táto bola podávaná a upravovaná podľa konzultácie s infektológmi.
Napriek tomu, že výsledok pozitívnej hemokultúry bol expedovaný dňa 1.6.2013, v dokumentácii nám
bol dostupný až 3.6.2013 o 8,13 hod. Aplikovanou antibiotickou liečbou počas hospitalizácie sa podarilo
znížiť zápalovú aktivitu, pokles CRP z maximálnej hodnoty 290,0 mg/l na 146,0 mg/l, pokles hodnoty
PCT z 22,21 ug/l na hodnotu 11,5 ug/l. Dňa 31.5.2013 bola v krvnom obraze prítomná trombocytopénia
- 38x109/l, hodnota INR - 1,51, po realizovanej príprave boli hodnoty trombocytov zo dňa 3.6.2013
84x109/l a hodnota INR 1,2. Reálnym rizikom pri chirurgickej intervencii dňa 31.5.2013, kedy mal chorý
dokumentovanú závažnú trombocytopéniu a hypokoagulačný stav, by bol vznik hematómu v mieste
výkonu s následným rozvojom ďalšieho abscesu. V nám dostupných literárnych prameňoch sme nenašli
doporučenia, ktoré by sa vyjadrovali ku urgentnosti chirurgickej intervencie, ani ku ovplyvneniu prognózy.
Preklad na chirurgické pracovisko sa nám podarilo realizovať až po tretej konzultácii chirurga, pri prvých
dvoch chirurgických vyšetreniach nie je doporučený preklad, len kontrola s výsledkom MR vyšetrenia.“ K
uvedenému tvrdeniu prvostupňový správny orgán uviedol, že nemôže akceptovať účastníkom konania
uvádzanú námietku týkajúcu sa oddiaľovania chirurgického zákroku z dôvodu hematologickej prípravy
pacienta a rizika krvácivých komplikácií počas chirurgického výkonu, nakoľko hematologické konzílium
bolo zrealizované dňa 31.05.2013 o 14,50 hod. so záverom: „Hypokoag. stav v.s. sek. pri hepatopatii,
Deficit AT III, hyperfibrinogenémia v.s. reaktívna pri zápale, Bicytopénia - anémia ľ. st, trombocytopénia
str. st., Leukocytóza - neutrofília reaktívna (abscesy). Odp.: pokiaľ nie sú hemor. Prejavy, liečbu
nevyžaduje, Kanavit 1 amp i.v. (3 dni), v prípade potreby - ČZP (krvácanie). Kontrola KO, koag. v
nedeľu, ď. postup podľa aktuálneho stavu.“ Prvostupňový správny orgán z dôvodov už uvedených v
zápisnici konštatoval, že CT vyšetrením verifikované abscesové ložiská v ľavej gluteálnej oblasti so
septickými embolmi v pľúcach zo dňa 31.05.2013 mali byť jednoznačnou indikáciou na chirurgickú
intervenciu po intenzívnej hematologickej príprave. Stav pacienta (septický stav, vysoké laboratórne



zápalové parametre, CT nález) v súvislosti so suspekciou na tvoriaci sa absces zo dňa 29.05.2013
mal byť konzultovaný s chirurgom. Napriek zhoršujúcemu sa stavu pacienta v sepse, pri suspekcii a
neskôr aj potvrdení abscesových ložísk ako zdroja septického stavu, nebol včas konzultovaný chirurg.
Internista nie je odborne spôsobilý na posúdenie CT nálezu abscesových ložísk v súvislosti s ordináciou
chirurgickej - invazívnej liečby. Napriek potvrdeniu abscesových ložísk dňa 31.05.2013 bol chirurg
konzultovaný až dňa 03.06.2013, kedy bola vykonaná evakuácia abscesových ložísk už u zlyhávajúceho
pacienta. Prvostupňový správny orgán nespochybňuje, že pacient nemal včas ordinovanú liečbu
širokospektrálnymi antibiotikami, trval však na stanovisku, že u pacienta nebola včas ordinovaná
zmena antibiotickej liečby. Výsledok pozitívnej hemokultúry odobratej dňa 30.05.2013 (MRSA), ktorý
bol z laboratória expedovaný dňa 01.06.2013, bol v dekurze zaznamenaný až dňa 03.06.2013,
kedy bola po konzultácii s infektológom cielene zmenená antibiotická liečba. V námietkach účastníka
konania k protokolu o vykonanom dohľade predložených dňa 17.07.2014 sa uvádza „Vzhľadom na
celkový klinický stav pacienta, laboratórny nález a inefektivitu antibiotickej liečby bolo realizované u
pacienta dňa 31.05.2013 CT vyšetrenie dutiny brušnej a bedrových zhybov, výsledok vyšetrenia bol k
dispozícii o 12:51 hod. Toto vyšetrenie bolo zvolené preto, že USG vyšetrenie ľavej gluteálnej oblasti
sme nepovažovali za dostatočne prínosné a MRI vyšetrenie v tom čase nebolo možné realizovať
v urgentnom termíne. Na základe výsledku CT vyšetrenia (abscesy) ešte pred obdŕžaním výsledku
hemokultúry sme u pacienta pokračovali v kombinovanej parenterálnej antibiotickej liečbe. Dávka
cefalosporínu 3. generácie bola zvýšená dňa 31.05.2013. Sme toho názoru, že hematológom indikovaná
príprava na operačný zákrok bola pri dokumentovanej hepatopatii, deficite AT III, hyperfibrinogenémii a
bicytopénii (anémia, trombocytopénia) nevyhnutným predpokladom realizácie operačného výkonu, ktorý
bol následne uskutočnený na II. chirurgickej klinike.“ Vzhľadom na klinickú úvahu o inefektivite podávanej
antibiotickej liečby sa malo po výsledku hemokultúry odobratej dňa 30.05.2013 pátrať aktívnejšie.
Prvostupňový správny orgán konštatoval, že doplnené námietky, tak ako ich účastník konania uviedol
vo svojom vyjadrení zo dňa 17.02.2015 k upovedomeniu o začatí správneho konania, sú v podstate
totožné s námietkami účastníka konania zo dňa 15.07.2014, podanými proti protokolu, s ktorými
sa už prvostupňový správny orgán s náležitým odôvodnením vysporiadal v zápisnici. Vzhľadom na
uvedené skutočnosti považoval prvostupňový správny orgán tvrdenie účastníka konania za irelevantné.
Predsedníčka úradu zistila, že prvostupňový správny orgán dospel k záveru, že postup účastníka
konania pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientovi nebol správny. Vzhľadom na uvedené,
prvostupňový správny orgán vydal v správnom konaní rozhodnutie, č. A. XXX/XXXXX/XXXX zo dňa
26.03.2015, ktorým uložil účastníkovi konania pokutu vo výške 1.000 eur.
II. Účastník konania vo svojom rozklade zo dňa 09.04.2015 namieta najmä nasledovné skutočnosti:
Prvostupňové rozhodnutie podľa účastníka konania je nedostatočne odôvodnené, vydané na základe
nedostatočného zistenia skutkového stavu, čím je postihnuté vadou nepreskúmateľnosti, a preto
rozhodnutie správneho orgánu vychádza aj z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ďalej účastník konania konštatuje, že napriek tomu, že k protokolu o vykonanom dohľade zo dňa
27.06.2014 podal námietky k zisteným nedostatkom, konajúci správny orgán sa s týmito námietkami
v rozhodnutí o uložení pokuty dostatočne nevysporiadal, preto z časti dôvody odvolania sú totožné s
tými, ktoré uviedli v zápisnici č. XXX/XXXX o prerokovaní námietok dohliadaného subjektu k protokolu o
vykonanom dohľade zo dňa 13.10.2014 a na ktoré v plnom rozsahu poukazuje. Podľa názoru účastníka
konania je rozhodnutie správneho orgánu nepreskúmateľné najmä s ohľadom na vyššie uvedené,
nakoľko tento nevyhodnotil kvalifikovaným spôsobom námietky účastníka konania.
Účastník konania namieta, že konajúci správny orgán sa opakovane nevysporiadal s námietkami a
nenariadil kontrolné znalecké dokazovanie.
Podľa účastníka konania podstatou rozkladu voči predmetnému rozhodnutiu správneho orgánu je to,
že úrad sa nedostatočne vysporiadal so základným pravidlom pri ukladaní pokuty za poskytovanie
zdravotnej starostlivosti non lege artis s odkazom na ust. § 50 ods. 1 Zákona o zdravotných poisťovniach,
a teda zohľadňovať závažnosť, mieru zavinenia, povahu zistených nedostatkov a najmä ich následkov.
Účastník konania namieta, že konajúci správny orgán neakceptoval návrh na nariadenie kontrolného
znaleckého dokazovania.
Nakoniec účastník konania uvádza dôvody, pre ktoré považuje výšku uloženej pokuty za nedostatočne
odôvodnenú, čím považuje napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné a navrhuje vzhľadom na vyššie
uvedené dôvody, ale aj vzhľadom na známu skutočnosť - zadlženie nemocníc, druhostupňovému
správnemu orgánu zrušiť rozhodnutie a zastaviť správne konanie o uložení pokuty, pričom účastník
konania má za to, že na nápravu stačilo samotné prejednanie veci.
III. Predsedníčka úradu sa s tvrdeniami účastníka konania, uvedenými v rozklade zo dňa 09.04.2015,
nestotožňuje.



Predsedníčka úradu konštatuje, že skutkový stav veci bol zistený úplne a správne, rozhodnutie je v
dostatočnom rozsahu odôvodnené a tvrdenie účastníka konania je preto neakceptovateľné.
Predsedníčka úradu konštatuje, že námietky k protokolu zo dňa 27.06.2014 k zisteným nedostatkom
boli preskúmané prvostupňovým správnym orgánom v spolupráci s prizvaným odborníkom pri výkone
dohľadu. Prvostupňový správny orgán sa s námietkami v dostatočnom rozsahu vysporiadal, čo uviedol v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia zo dňa 26.03.2015, v ktorom náležite zdôvodnil a logicky vysvetlil,
prečo námietky účastníka konania neakceptuje. Podľa predsedníčky úradu prvostupňový správny orgán
v dostatočnom rozsahu odôvodnil, prečo neexistuje objektívny dôvod opätovne preskúmavať námietky
účastníka konania a prečo sa prvostupňový správny orgán rozhodol akceptovať stanovisko prizvaného
odborníka, ktorý sa podieľal na vyhodnotení námietok.
Predsedníčka úradu konštatuje, že v zmysle § 50 ods. 2 zákona č. 581/2004 Z.z. atribútmi, ktoré majú
vplyv na výšku uloženej sankcie, pokuty je závažnosť zistených nedostatkov a ich následky. V texte
citovaného ustanovenia nie je „miera zavinenia“ ustanovená ako podmienka pre uloženie pokuty, tak
ako to uvádza účastník konania v rozklade zo dňa 09.04.2015. Pri určení výšky pokuty sa účastník
konania nesprávne odvoláva na § 50 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z.z., ktorý stanovuje podmienku „miery
zavinenia“ pre sankcie ukladané zdravotným poisťovniam a nie poskytovateľom zdravotnej starostlivosti.
Predsedníčka úradu konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je jasné, zrozumiteľné a náležite
odôvodnené. Prvostupňový správny orgán v napadnutom rozhodnutí uviedol všetky podklady pre
rozhodnutie, tieto vyhodnotil aj vo vzájomnej súvislosti. Prvostupňový správny orgán sa v dostatočnom
rozsahu argumentačne vysporiadal aj s vyjadrením účastníka konania zo dňa 17.02.2015. Dostatočne
odôvodnil skutočnosť, pre ktorú zamietol návrh na zabezpečenie kontrolných odborných (znaleckých)
posudkov. Skutkový stav veci tak považuje predsedníčka úradu za správne zistený. Tvrdenia účastníka
konania k právnemu posúdeniu veci považuje predsedníčka úradu výlučne za účelové a irelevantné.
IV. Predsedníčka úradu konštatuje, že podľa § 18 zákona č. 581/2004 Z. z. je úrad oprávnený vykonávať
dohľad nad poskytnutou zdravotnou starostlivosťou tým, že kontroluje správnosť jej poskytnutia, a ak
zistí pochybenie, môže pristúpiť k uloženiu sankcie. Každý poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je podľa
§ 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. povinný poskytnúť zdravotnú starostlivosť správne, pričom správne
je zdravotná starostlivosť poskytnutá vtedy, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie
choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby, s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia jej stavu
pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy.
Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 576/2004 Z. z. zdravotná starostlivosť je súbor pracovných
činností, ktoré vykonávajú zdravotnícki pracovníci, vrátane poskytovania liekov, zdravotníckych
pomôcok a dietetických potravín s cieľom predĺženia života fyzickej osoby, zvýšenia kvality jej života
a zdravého vývoja budúcich generácií; zdravotná starostlivosť zahŕňa prevenciu, dispenzarizáciu,
diagnostiku, liečbu, biomedicínsky výskum, ošetrovateľskú starostlivosť a pôrodnú asistenciu.
Podľa ustanovenia § 2 ods. 10 zákona č. 576/2004 Z. z. liečba je vedomé ovplyvnenie zdravotného
stavu osoby s cieľom navrátiť jej zdravie, zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jej zdravotného stavu alebo
zmierniť prejavy a dôsledky jej choroby.
Podľa ustanovenia § 18 zákona č. 581/2004 Z. z. je úrad oprávnený vykonávať dohľad nad poskytnutou
zdravotnou starostlivosťou tým, že kontroluje správnosť jej poskytnutia, a ak zistí pochybenie, môže
pristúpiť k uloženiu sankcie.
Podľa ustanovenia § 50 ods. 2, písm. a) zákona č. 581/2004 Z. z., ak úrad pri výkone dohľadu nad
poskytovaním zdravotnej starostlivosti zistí, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne, podľa
závažnosti zistených nedostatkov a ich následkov môže uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti
pokutu. Podľa § 64 ods. 2 písm. b) zákona č. 581/2004 Z. z. úrad môže uložiť pokutu, ak ide
právnickú osobu, až do výšky 9.958 eur. Predpokladom pre uloženie pokuty úradom je zistenie v
rámci uskutočneného dohľadu nad poskytnutou zdravotnou starostlivosťou, že k porušeniu danej
povinnosti došlo. Predpokladá sa však, že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti zodpovedne vykoná
všetky potrebné zdravotné výkony.
Podľa ustanovenia § 32 správneho poriadku je správny orgán povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za týmto účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.
Podľa ustanovenia § 34 ods. 4 správneho poriadku, vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.
Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyplýva expressis verbis z ustanovenia § 34 ods.5 správneho
poriadku. Správny orgán je povinný, ale tiež oprávnený v každej fáze správneho konania zvažovať, ktoré
dôkazy je potrebné vykonať, či a nakoľko je potrebné doterajší stav dokazovania doplniť a posudzuje
dôvodnosť návrhov strán na doplnenie dokazovania. Vykonané dôkazy správny orgán hodnotí podľa
svojej úvahy jednotlivo, tak i vo vzájomných súvislostiach. Ak je správny orgán podľa čl. 37 ods. 3



Listiny základných práv a slobôd povinný dbať na rovnaké postavenie účastníkov, potom z toho vyplýva
povinnosť zaistiť im rovnaké, to znamená rovnocenné možnosti k uplatneniu ich práv, neznamená to
však povinnosť správneho orgánu vyhovieť všetkým dôkazným návrhom účastníka, prípadne dbať o to,
aby dôkazné návrhy účastníkov boli v určitom pomere. Rozhodovanie o rozsahu dokazovania spadá do
výlučnej kompetencie správneho orgánu.
V. Predsedníčka úradu konštatuje, že prvostupňový správny orgán náležite zistil skutkový stav a takto
zistený stav bol dostačujúcim podkladom pre posúdenie veci. Prvostupňový správny orgán v rámci
správneho konania zistil všetky skutočnosti dôležité pre jeho rozhodnutie uvedené v protokole a ktoré
boli následne podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia.
Predsedníčka úradu konštatuje, že vyššie uvedenými skutočnosťami došlo zo strany poskytovateľa
zdravotnej starostlivosti k porušeniu ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z., podľa ktorého je
poskytovateľ povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá
správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej
a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby, so zohľadnením súčasných
poznatkov lekárskej vedy.
Predsedníčka úradu zistila, že napadnuté rozhodnutie vydané prvostupňovým správnym orgánom
obsahuje predpísané náležitosti - t.j. výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade), rozhodnutie
vydal orgán príslušný na jeho vydanie podľa § 5 správneho poriadku a § 18 ods. 1, písm. b) bod
1 a § 50 ods. 2, písm. a) zákona č. 581/2004 Z. z. Prvostupňový správny orgán prešetril všetky
tvrdenia uvedené v protokole, ktoré mali pre napadnuté rozhodnutie vo veci rozhodujúci význam. Výrok
obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo.
V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uviedol všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia,
uviedol, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe
ktorých rozhodol, v odôvodnení rozhodnutia dostatočným spôsobom objasnil, z akého dôvodu bola
uložená finančná sankcia účastníkovi konania v určenej výške. Odôvodnenie nadväzuje na výrokovú
časť rozhodnutia a je s ňou v súlade.
Predsedníčka úradu zistila, že prvostupňový správny orgán v konaní o uložení pokuty účastníkovi
konania prihliadol na charakter a závažnosť vyššie uvádzaných zistených nedostatkov pri poskytovaní
zdravotnej starostlivosti pacientovi, pričom vychádzal z úplného a správne zisteného skutkového stavu.
VI. Po dôkladnom preskúmaní všetkých podkladov predsedníčka úradu dospela k názoru, že účastník
konania v rozklade zo dňa 09.04.2015 neuviedol také skutočnosti ani argumenty, ktoré by vyvrátili
porušenie povinnosti poskytnúť zdravotnú starostlivosť správne.
Predsedníčka úradu pred vydaním meritórneho rozhodnutia vec náležite preskúmala a zistila skutkový
stav veci. Za týmto účelom si v súlade s ustanovením § 32 správneho poriadku obstarala potrebné
podklady na vydanie rozhodnutia. Základným podkladom pre rozhodnutie prvostupňového správneho
orgánu o uložení pokuty účastníkovi konania bolo vykonanie dohľadu nad poskytnutou zdravotnou
starostlivosťou a ukončenie dohľadu protokolom, v ktorom sa konštatuje porušenie povinnosti účastníka
konania podľa § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. Na základe zistených skutočností a na základe
vyjadrenia účastníka konania a vykonaného dôkazu, protokolu o výkone dohľadu, ktorý bol účastníkovi
konania doručený s poučením o možnosti vyjadriť sa ku skutočnostiam v ňom uvedeným a tiež s ohľadom
na samotné okolnosti prípadu, je potrebné skonštatovať, že pacientovi nebola poskytnutá zdravotná
starostlivosť správne.
Predsedníčka úradu skonštatovala, že prvostupňový správny orgán pri hodnotení výšky uloženej pokuty
prihliadol na závažnosť zistených nedostatkov a ich následkov pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti
pacientovi, predovšetkým na skutočnosť, že účastník konania porušil ustanovenie § 4 ods. 3 zákona č.
576/2004 Z. z. vtom, že vzhľadom na dostupnosť nálezov vykonaných vyšetrení a zhoršujúci sa klinický
stav pacienta bola chirurgická liečba dňa 03.06.2013 a následne 04.06.2013 u pacienta indikovaná
a realizovaná účastníkom konania s oneskorením. U pacienta boli objektivizované závažné nálezy
(laboratórny nález zvýšených zápalových parametrov - Leu, CRP, PCT zo dňa 29.05.2013, CT nález
dokumentujúci abscesy v gluteálnej a iliakálnej oblasti vľavo so septickou embolizáciou do pľúc zo
dňa 31.05.2013, výsledok pozitívnej hemokultúry zo dňa 01.06.2013), ktoré indikovali urgentnejšiu
diferenciáciu a liečbu stavu. Ortopedické vyšetrenie dňa 22.05.2013 nebolo vykonané v dostatočnom
rozsahu. Diferenciálna diagnostika ťažkostí pacienta nebola dostatočná, na RTG vyšetrení bedrových
kĺbov bol len náznak koxartrózy, ktorý nevysvetľoval rozsah ťažkostí pacienta. V rámci vyšetrenia
chýbalo odporúčanie ďalšieho postupu.
Predsedníčka úradu konštatuje, že pokuta bola uložená v súlade s § 50 ods. 2, písm. a) a § 64 ods. 2,
písm. b) zákona č. 581/2004 Z. z. Predsedníčka úradu považuje pokutu vo výške 1.000 eur za primeranú
zisteným nedostatkom, preventívnu a výchovnú, a nie za likvidačnú.



Predsedníčka úradu v zmysle § 59 ods. 2 správneho poriadku rozhodla na návrh rozkladovej komisie
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.“
Rozhodnutie žalovaného bolo doručené žalobcovi dňa 02.11.2015.

Vo včas podanej žalobe zo dňa 09.12.2012, podanej osobne na Krajskom súde v Košiciach dňa
17.12.2015, sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného uvedeného v záhlaví tohto
rozsudku.

Žalobca v žalobe namietal nezákonnosť rozhodnutia žalovaného, ktorú nezákonnosť žalobca vidí
predovšetkým v nenariadení znaleckého dokazovania, ktorého nariadenia sa domáhali v priebehu
správneho konania.

Ďalej žalobca v žalobe tvrdil, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné s ohľadom na to, že
žalovaný nevyhodnotil kvalifikovaným spôsobom námietky žalobcu. Žalovanému ďalej vytýkal prílišný
formalizmus, arbitrárny spôsob rozhodovania, že si nezadovážil dostatok skutkových podkladov pre
vydanie rozhodnutia a že konzultanti úradu posudzovali poskytnutú zdravotnú starostlivosť ex post, t.j. po
získaní kompletnej zdravotnej dokumentácie, znalí priebehu ochorenia na základe klinického vývoja, tiež
s vedomosťou, či liečba bola alebo nebola úspešná, či mala nežiaduce účinky alebo komplikácie. Tvrdil,
že hodnotenie konzultantov malo byť opačné, a to ex ante, t.j. mali zohľadniť stav v čase poskytovania
zdravotnej starostlivosti.

V závere citujúc ust. § 3 ods. 1, 3 a 4, § 32 ods. 1, § 46 a § 47 ods. 3 Správneho poriadku navrhol
zrušiť žalované rozhodnutie a vrátiť vec žalovanému na nové prejednanie a rozhodnutie. Súčasne si
uplatnil náhradu trov konania vo výške, ktorú vyčísli na základe výzvy súdu do 3 dní od právoplatnosti
rozhodnutia.

K žalobe žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 12.02.2016 a neakceptujúc žalobné
dôvody uviedol:
„Žalovaný pri dokazovaní postupoval v súlade s § 34 správneho poriadku, podľa ktorého na dokazovanie
možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade
správnymi predpismi. Uvedené ustanovenie vymenúva dôkazné prostriedky iba demonštratívne. Platí
však zásada, že vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu, ktorý ich hodnotí podľa svojej úvahy, a
to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Správne konanie sa riadi zásadou
voľného hodnotenia dôkazov, teda správny orgán pri hodnotení dôkazov z hľadiska ich závažnosti
(dôležitosti) určuje, aký význam majú jednotlivé dôkazy pre jeho rozhodnutie a či o tieto dôkazy môže
oprieť svoje zistenia ohľadne skutku, t. j. či sú pre zistený skutkový stav upotrebiteľné. Správny orgán
posúdi, či ten-ktorý dôkazný prostriedok je potrebné v záujme náležitého objasnenia skutkového stavu
veci vykonať a či dôkazné prostriedky doteraz vykonané sú postačujúce. Správny orgán nemá povinnosť
vyhovieť všetkým dôkazným prostriedkom, navrhnutým účastníkom konania, pretože rozhodovanie o
rozsahu dokazovania spadá do jeho výlučnej právomoci. V súlade so zásadou materiálnej pravdy a
pri zachovaní účelnosti a hospodárnosti, ak má žalovaný skutkový stav za dostatočne preukázaný,
nemusí vyhovieť návrhu na vykonanie ďalšieho dokazovania. Žalovaný mal na základe vykonaného
dokazovania skutkový stav za dostatočne preukázaný a objasnený. Prvostupňový správny orgán
vychádzal z odborných stanovísk H.. Y.. F. V., Z.., Y.. Y. N., T.., a T.. X. L. - F., T.., ako podkladov
rozhodnutia obstaraných v procese výkonu dohľadu, ako osôb prizvaných do procesu výkonu dohľadu
v súlade s § 43 ods. 4 zákona č. 581/2004 Z. z. Podľa ustanovenia § 43 ods. 4 zákona č. 581/2004
Z. z. dohľad na mieste vykonávajú zamestnanci úradu a prizvané osoby na základe poverenia úradu.
Prizvanými osobami môžu byť zamestnanci iných právnických osôb alebo iné fyzické osoby s ich
súhlasom. Podľa odseku 7 tohto zákonného ustanovenia najmenej jedna osoba oprávnená na výkon
dohľadu na mieste nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti musí mať odbornú spôsobilosť podľa §
33 zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch,
stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov v tých pracovných činnostiach, v ktorých majú vykonávať dohľad a najmenej päťročnú
odbornú zdravotnícku prax v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti. V tejto súvislosti žalovaný
poukazuje na už existujúce rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 4 Sžso 10/2008
zo dňa 26.02.2009, ktorým bol potvrdený rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 10S/207/2006-50,
na rozhodnutie Najvyššieho súdu 10Szd/1/2013 zo dňa 25.09.2013, na rozhodnutie Najvyššieho
súdu 10Szd/2/2013 zo dňa 11.09.2013, ako aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu 10Sžso/21/2014



zo dňa 15.04.2015. Z uvedených rozsudkov vyplýva, že samotný zákon č. 581/2004 Z. z. počíta s
odbornými vyjadreniami prizvaných osôb ako dôkaznými prostriedkami v správnom konaní a ak by
aj správny orgán prizval do konania znalca za účelom vypracovania znaleckého posudku, tento by
vychádzal iba z tých istých skutočností, ktoré boli známe aj konzultantom a ktoré boli podkladom pre
vypracovanie ich odborných záverov vo veci. Medzitým už uvedený názor prevzali a akceptovali aj
iné súdy v Slovenskej republike. Žalovaný je toho názoru, že v žiadnom platnom právnom predpise
nie je deklarovaná vyššia odborná úroveň znalcov oproti týmto prizvaným odborníkom a v žiadnom
platnom právnom predpise ani nie je uvedené, že by znalecké posudky mali vyššiu dôkaznú silu než iné
dôkazy, obstarané správnym orgánom, v danom prípade stanoviská predložené prizvanými odborníkmi.
Navyše, tak znalec, ako aj prizvaný odborník musia vychádzať z tej istej zdravotnej dokumentácie,
ktorú vo vzťahu k poskytovanej zdravotnej starostlivosti vedie poskytovateľ zdravotnej starostlivosti -
žalobca, za ktorej obsah žalobca zodpovedá a ktorú je žalobca povinný poskytnúť tak znalcovi na účely
vypracovania znaleckého posudku, ako aj žalovanému na účely výkonu dohľadu. Aj v danom prípade
prizvaní odborníci vychádzali zo žalobcom predloženej zdravotnej dokumentácie pacienta a z písomných
vyjadrení zdravotníckych pracovníkov žalobcu, ktorí sa podieľali na poskytovaní zdravotnej starostlivosti
pacientovi. Zákon č. 581/2004 Z.z. a ani správny poriadok striktne nevyžadujú, aby vo veci preukázania
správnosti poskytnutej zdravotnej starostlivosti bolo nariadené znalecké dokazovanie. Prizvaní odborníci
sa kompetentne vyjadrili k poskytnutej zdravotnej starostlivosti pacientovi ako aj k jednotlivým námietkam
žalobcu voči Protokolu z vykonaného dohľadu. V procese výkonu dohľadu a ani v správnom konaní
žalovaný nespochybnil odbornú erudovanosť prizvaných odborníkov a nenamietal ani ich zaujatosť
k prejednávanej veci. V podanom rozklade zo dňa 09.04.2015 žalobca neuviedol žiadne medicínske
skutočnosti, ktorými by bola spochybnená správnosť záverov prizvaných odborníkov. Žalobca neuviedol
ani žiadne skutočnosti, ktoré by preukazovali nezákonný postup žalovaného pri zabezpečení si
odborných vyjadrení od prizvaných odborníkov ako podkladov pre vypracovanie Protokolu, Zápisnice a
prvostupňového rozhodnutia o uložení sankcie. Vzhľadom na tieto okolnosti u žalovaného neexistoval
objektívny dôvod, pre ktorý by nemal akceptovať stanoviská prizvaných odborníkov alebo mal vykonať
znalecké dokazovanie.
Žalovaný zastáva názor, že aj keď nevyhovel návrhu na znalecké dokazovanie (čo riadne zdôvodnil
v prvostupňovom a druhostupňovom rozhodnutí) mal žalobca sám právo a možnosť si zabezpečiť
vlastný znalecký posudok a predložiť ho žalovanému na preukázanie správnosti poskytnutej zdravotnej
starostlivosti. V tejto súvislosti žalovaný zdôrazňuje, že právo žalobcu zaobstarať si dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení a predložiť ich žalovanému v procese výkonu dohľadu a ani v správnom
konaní nie je žiadnou normou obmedzované a ani podmienené súhlasom žalovaného. Takýto dôkaz
žalobca v procese výkonu dohľadu a ani v správnom konaní nepredložil. Listom zo dňa 09.06.2014,
doručeným dňa 11.06.2014, žalovaný informoval žalobcu o prizvaní H.. Y.. F. V., Z.., Y.. Y. N., T.. a T..
X. L.- F., T.. do procesu výkonu dohľadu. Od 11.06.2014 do ukončenia procesu výkonu dohľadu t.j.
13.10.2014 mal žalobca možnosť nahliadnuť do spisu výkonu dohľadu, oboznámiť sa s vyjadreniami
menovaných odborníkov a predložiť na svoju obranu vlastný znalecký posudok. Následne v správnom
konaní začatom dňa 09.02.2015 až do vydania druhostupňového rozhodnutia t.j. 26.10.2015 mal žalobca
taktiež možnosť predložiť vlastný znalecký posudok. Uvedené preukazuje, že od 11.06.2014 až do
vydania druhostupňového rozhodnutia dňa 26.10.2015 mal žalobca dostatočný časový priestor na
doplnenie dokazovania.
Žalovaný zastáva názor, že so všetkými vyjadreniami a námietkami žalobcu sa riadne, zrozumiteľne a
v dostatočnom rozsahu vysporiadal. Dôkazom toho je v procese výkonu dohľadu Protokol a Zápisnica
a v správnom konaní odôvodnenie prvostupňového a druhostupňového rozhodnutia.
Žalovaný v rámci správneho konania zistil všetky skutočnosti dôležité pre jeho rozhodnutie a za týmto
účelom si sám obstaral všetky podklady a vykonal všetky zákonom povolené šetrenia, ktoré boli
nevyhnutné na objasnenie veci a ktoré boli následne podkladom pre vydanie napadnutých rozhodnutí.
Postup žalovaného je v súlade s ustanovením § 34 ods. 4 Správneho poriadku, podľa ktorého
vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Rozhodnutie prvostupňového, ako aj druhostupňového
správneho orgánu žalovaného obsahuje všetky náležitosti, a to výrok, odôvodnenie a poučenie o
rozklade. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa
ktorého sa rozhodlo. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol všetky skutočnosti, ktoré boli
podkladom rozhodnutia, uviedol akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych
predpisov, na základe ktorých rozhodol, v odôvodnení rozhodnutia dostatočným spôsobom objasnil,
z akého dôvodu bola uložená finančná sankcia. Odôvodnenie žalovaného nadväzuje na výrokovú
časť rozhodnutia a je s ňou v súlade. Pri svojom rozhodovaní v procese celého správneho konania
žalovaný zvážil a vyhodnotil všetky námietky a pripomienky žalobcu, ktoré však zistený skutkový stav



nijako nemenili. V súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR posúdenie skutočnosti, či bola zdravotná
starostlivosť poskytnutá správne, patrí do správnej úvahy správneho orgánu. Ide o odborné právne
otázky, pri ktorých je úrad ako orgán dohľadu kompetentný vysloviť svoj odborný právny názor v rámci
správnej úvahy za pomoci konzultantov (rozsudok NS SR 3 Szd/2009). Súd je podaním správnej
žaloby iba prizvaný do pozície preskúmania zákonnosti, či vyslovené odborné závery o poskytovaní
zdravotnej starostlivosti boli vyslovené v súlade so zákonom (najmä so zásadou voľného hodnotenia
dôkazov) alebo nie, pričom obsah týchto záverov neskúma z hľadiska odborného, ale z hľadiska
právneho (rozsudok NS SR 8Szd/1/2010). Pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe
zákonom povolenej voľnej úvahy, preskúmava súd iba to, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a
hľadísk ustanovených zákonom (§ 245 ods. 2 O. s. p.). Žalovaný má na základe objektívne zisteného
stavu za preukázané, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004
Z. z., podľa ktorého je poskytovateľ povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná
starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby
so zabezpečením včasnej a účinnej liečby, s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby, so
zohľadnením súčasných poznatkov lekárskej vedy.“

Súd na základe ustanovení § 244 a nasl. O.s.p., v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p. preskúmal žalobou
napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, a po vypočutí účastníkov
konania na pojednávaní, po oboznámení sa s obsahom administratívnych spisov žalovaného dospel k
záveru, že žalobe žalobcu z dôvodov uvedených v žalobe nemožno priznať úspech z ďalej uvedených
dôvodov.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,
orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj
fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických
osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“), (§ 244 ods. 2 O.s.p.).

Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj
ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia, alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo
právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických
osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho
nečinnosť (§ 244 ods. 3 O.s.p.).

Podľa ust. § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba  tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho
orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto
hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň
pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť (§ 247 ods. 2 O.s.p.).

Žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu
správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá,
uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký
konečný návrh robí (§ 249 ods. 2 O.s.p.).

Až do rozhodnutia súdu môže žalobca rozsah napadnutého správneho rozhodnutia obmedziť; rozšíriť
ho môže len v lehote podľa § 250b (§ 250h ods. 1 O.s.p.).

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v
čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie
napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.).

Pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred
správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).



Základným cieľom, resp. poslaním konania v správnom súdnictve je preskúmavať „zákonnosť“
rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať
činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmavať „zákonnosť“ ich
rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou
rešpektovali príslušné hmotno - právne a procesno - právne predpisy. Inými slovami povedané, treba
vziať do úvahy, že správny súd „nie je súdom skutkovým“, ale súdom, ktorý posudzuje iba právne
otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy. Rozhodnutie správneho súdu je
výsledkom preskúmavania zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Správny súd nie je správnou inštanciou
a nerozhoduje vo veci samej.

Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť
správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na
správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo
zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy.

Podľa ust. § 18 ods. 1 písm. b) zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad
zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 581/2004
Z.z.“) úrad vykonáva dohľad nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti tým, že dohliada na správne
poskytovanie zdravotnej starostlivosti, a za podmienok ustanovených týmto zákonom (§ 50 ods. 2, 3 a 7).

Podľa § 77 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z.z. na konanie a rozhodovanie úradu sa vzťahujú všeobecné
predpisy o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov),
ak tento zákon neustanovuje inak.

Dohľad na mieste vykonávajú zamestnanci úradu a prizvané osoby (ďalej len „osoba oprávnená na
výkon dohľadu“) na základe písomného poverenia úradu. Prizvanými osobami môžu byť zamestnanci
iných právnických osôb alebo iné fyzické osoby s ich súhlasom (§ 43 ods. 4 zákona č. 581/2004 Z.z.).

Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými
právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a
právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti
s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy
príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia,
a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie
týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov
neutrpeli v konaní ujmu.

Podľa § 3 ods. 3 Správneho poriadku správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať
každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť
najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa
správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo
hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.

Podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo
podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

Podľa § 34 ods. 1 Správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno
zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.



Podľa § 34 ods. 2 Správneho poriadku dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny
a ohliadka.

Podľa § 34 ods. 3 Správneho poriadku účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení
dôkazy, ktoré sú mu známe.

Podľa § 34 ods. 4 Správneho poriadku vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.

Podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

Žalobca v žalobe podobne, ako aj v rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu
namietal, že žalovaný nevykonal dokazovanie znaleckým posudkom, a preto má za to, že jeho
rozhodnutie vychádza z neúplne zisteného skutkového stavu a je nepreskúmateľné.

Krajský súd sa stotožnil so záverom žalovaného, že táto podstatná námietka žalobcu nie je
opodstatnená, čo nakoniec žalovaný aj v žalovanom rozhodnutí podrobne odôvodnil, pretože ak
žalovaný do procesu výkonu dohľadu prizval erudovaných odborníkov H.. Y.. F. V., Z.., odborníka z
medicínskeho odboru vnútorné lekárstvo, Y.. Y. N., T.., odborníka z medicínskeho odboru ortopédia a
traumatológia a T.. X. L.- F., T.., odborníčku v špecializovanom odbore ošetrovateľstvo, potom takýto
postup žalovaného bol v súlade s vyššie citovaným ust. § 43 ods. 4 zákona č. 581/2004 Z.z.

Z administratívneho spisu žalovaného nevyplýva, žeby žalobca predložil konkrétny relevantný dôkaz,
napr. znalecký posudok, ktorým by istým spôsobom spochybňoval odborný záver prizvaných odborníkov,
a preto aj podľa názoru súdu neexistoval právny dôvod za daného skutkového stavu, aby žalovaný vo
veci nariaďoval ešte znalecké dokazovanie.

Pri tejto námietke, ktorú žalobca vznášal aj v správnom konaní, žalovaný správne konštatoval, že
s postavením odborníkov v danom medicínskom odbore a súdnych znalcov sa už vysporiadal aj
Najvyšší súd SR, napr. v rozsudku sp.zn. 10Szd/1/2013 zo dňa 25.09.2013, ako aj v rozsudku zo dňa
11.09.2013 sp.zn. 10Szd/2/2013 a zo dňa 15.04.2015 sp.zn. 10Sžso/21/2014, na ktoré rozsudky súd
taktiež poukazuje.

Preto z vyššie uvedených dôvodov súd nepovažuje za dôvodné tvrdenie žalobcu o nedostatočne
vykonanom dokazovaní a nedodržaní ním citovaných ustanovení Správneho poriadku, pretože ako
správne uviedol žalovaný, čo vyplýva aj z vyššie citovaných zákonných ustanovení Správneho poriadku,
vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu, ktorý v každom štádiu konania skúma, či je potrebné
ten-ktorý dôkazný prostriedok vykonať.

V súlade so zásadou materiálnej pravdy a pri zachovaní zásady účelnosti a hospodárnosti, ak má
žalovaný skutkový stav za dostatočne preukázaný a objasnený, nemusí vyhovieť návrhu na vykonanie
ďalšieho dokazovania.

Z rozhodnutia žalovaného v tomto prípade jednoznačne vyplýva, že správny orgán uložil žalobcovi
pokutu, pretože neposkytoval pacientovi zdravotnú starostlivosť správne, čo tento v žalovanom
rozhodnutí podrobne odôvodnil (pozri vpredu citované odôvodnenie rozhodnutia) a čo dostatočne
odôvodnil aj prvostupňový správny orgán v smere, že žalobca porušil ust. § 4 ods. 3 zákona.

Tento záver o porušení ust. § 4 ods. 3 zákona má oporu vo vykonanom dokazovaní, najmä v
stanoviskách pribratých odborných konzultantov z príslušných medicínskych odborov, závery ktorých
žalobca v konaní relevantným spôsobom nespochybnil, aj keď tak urobiť mohol, napr. ako na to správne
poukázal žalovaný, predložením znaleckého posudku.



Súd taktiež nepovažuje za dôvodné tvrdenie žalobcu, že žalovaný si nezadovážil dostatok skutkových
podkladov pre vydanie rozhodnutia, pretože zo žalovaného rozhodnutia jednoznačne vyplýva opak
tvrdenia žalovaného a taktiež z neho vyplýva, že s poukazom na klinický stav pacienta nebohého R.
L. bola chirurgická liečba dňa 03.06.2013 a následne 04.06.2013 indikovaná a realizovaná žalobcom
s oneskorením a taktiež boli objektivizované závažné nálezy, ktoré indikovali urgentnejšiu diferenciáciu
a liečbu jeho zdravotného stavu tak, ako je to konštatované v žalovanom rozhodnutí. Ani ortopedické
vyšetrenie zo dňa 22.05.2013 nebolo vykonané v dostatočnom rozsahu a taktiež diferenciálna
diagnostika ťažkostí nebohého R. L. nebola dostatočná, keďže na RTG vyšetrení bedrových kĺbov bol
náznak koxartrózy, ktorý nevysvetľoval rozsah zdravotných ťažkostí nebohého R. L.. V poslednom rade v
rámci vyšetrenia chýbalo odporúčanie ďalšieho postupu liečby nebohého R. L.. Tieto skutočnosti potvrdili
pribratí konzultanti ako odborníci z príslušnej medicínskej oblasti H.. Y.. F. V., Z.., odborník v medicínskom
odbore vnútorné lekárstvo, Y.. Y. N., T.., odborník v medicínskom odbore ortopédia a traumatológia a T..
X. L.- F., T.., odborníčka v medicínskom odbore ošetrovateľstvo.

Ani námietka žalobcu, pokiaľ ide o posudzovanie poskytnutej zdravotnej starostlivosti uvedenými
konzultantmi úradu, nie je dôvodná, pretože konzultanti úradu posudzovali poskytnutú zdravotnú
starostlivosť v čase poskytovania zdravotnej starostlivosti a na základe získanej zdravotnej
dokumentácie zohľadnili zdravotný stav v čase poskytovania zdravotnej starostlivosti nebohému R. L..

Podľa názoru súdu v preskúmavanej veci nie je preukázaný žiadny dôvod ani na spochybňovanie
výsledkov takto vykonaného dokazovania a ani na dopĺňanie týchto výsledkov o znalecký posudok  na
účely podkladu pre rozhodnutie vo veci žalobcu.

Pre úplnosť súd udáva, že ani v žalobe nebola žiadnym konkrétnym spôsobom spochybnená správnosť
záverov odborných konzultantov a nebola ani relevantným spôsobom vyvrátená zodpovednosť za
porušenie povinností zo strany žalobcu.

Preto z vyššie uvedených dôvodov sa súd stotožnil so záverom žalovaného, majúc za to, že jeho
rozhodnutie, ako aj postup, ktorý predchádzal vydaniu žalovaného rozhodnutia, boli v súlade so
zákonom, a preto žalobu žalobcu ako nedôvodnú v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe podľa ust.
§ 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.

Žalobcovi ako neúspešnému účastníkovi konania právo na náhradu trov konania nepriznal (§ 250k ods.
1 O.s.p.).

Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.).
Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave
prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie
musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje,  v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo  k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne  rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}