Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 8CoE/229/2013 z 30. 3. 2014
Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 30. marca 2014, sp. zn. 8CoE/229/2013, ECLI:SK:KSNR:2014:4204114677.1
Krajský súd Nitra | 8CoE/229/2013 | ECLI:SK:KSNR:2014:4204114677.1 | 2014-03-30 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí
Citované ustanovenia: EP, § 57 ods. 1 písm. g) EP, § 58 ods. 1 EP, OZ, § 22 ods. 1 OZ, § 22 ods. 2 OZ, § 39 OZ
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d21fd9ff-df1a-4f3c-ac4f-049d7d63837e
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2014:4204114677.1

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8CoE/229/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4204114677
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4204114677.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci v prospech oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti povinnej: V. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., F. XXXX/XX, o
vymoženie sumy 79,-Eur (2.380,-Sk) istiny s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Komárno č. k. 10Er/214/2004-21 zo dňa 22. júna 2012, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd návrhy na prerušenie konania  z a m i e t a.

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa  z r u š u j e  a vec  v r a c i a   súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Komárno ako súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol návrh oprávneného
na zmenu súdneho exekútora, exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil. Zároveň priznal súdnemu
exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi trovy exekúcie v sume 55,28 Eur a oprávnenému uložil povinnosť
zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi sumu 55,28 Eur titulom trov exekúcie a to
do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia
§ 34, § 39,  § 54 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len "Občiansky
zákonník"), § 103 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len "OSP"), § 41
ods. 2, § 57 ods. 1 písm. g), § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z.        o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok"), § 47, § 48 ods. 1, 2 zákona č. 323/1992 Zb. o
notároch a notárskej činnosti. Súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na základe
návrhu na vykonanie exekúcie vydal dňa 24.06.2004 poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho
exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára. Exekučné konanie sa uskutočňuje na základe exekučného titulu,
ktorým je notárska zápisnica N 248/2004, Nz 4059/2004 spísaná na Notárskom úrade JUDr. Ondreja
Ďuriača v Partizánskom dňa 17.01.2004. Dňa 22.11.2010 oprávnený predložil súdu prvého stupňa
návrh na zmenu súdneho exekútora a žiadal, aby súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad v Bratislave, Záhradnícka 60. Preskúmaním exekučného
titulu zistil, že notárska zápisnica nebola podpísaná povinnou osobou, nakoľko v notárskej zápisnici je
uvedený ako splnomocnený zástupca Mgr. Tomáš Kušnír, advokát, ktorého povinná osoba splnomocnila
na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu. S poukazom na uznesenie Ústavného súdu
SR zo dňa 12.05.2011 č.k. IV. ÚS 181/2011-16 uviedol, že najdôležitejšou náležitosťou exekučnej
notárskej zápisnice je súhlas povinného s jej vykonateľnosťou, pretože tento prejav vôle povinného
robí z notárskej zápisnice verejnú listinu spôsobilú byť exekučným titulom. Tento prejav vôle nie je
možné urobiť v zastúpení a to ani na základe udeleného plnomocenstva splnomocnenému zástupcovi.
Ďalej poukázal na to, že plnomocenstvo na spísanie notárskej zápisnice bolo obsiahnuté v už vopred
pripravenej formulárovej zmluve, pričom povinnému tak bola odňatá možnosť ovplyvniť jej obsah,
prípadne nesúhlasiť s týmto ustanovením zmluvy a už podpisom zmluvy sa vopred vzdal svojich práv,
ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, namietať akúkoľvek skutočnosť týkajúcu sa predmetnej zmluvy a



svojho záväzku. Uviedol, že zmluva obsahuje s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka neprijateľnú
podmienku, pričom úkon vychádzajúci z neprijateľnej podmienky je neplatný. Zároveň došlo k porušeniu
ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa spotrebiteľ, v danom prípade povinný,
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie. Záverom uviedol, že ak neexistuje notárska zápisnica, ktorá je spôsobilá byť
exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod
na zastavenie exekučného konania. Vzhľadom k tomu, súd zamietol návrh oprávneného na zmenu
súdneho exekútora a rozhodol priamo o zastavení exekúcie. Súd prvého stupňa rozhodol o trovách
exekúcie s poukazom na ustanovenia § 196, § 200 ods. 1, § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, § 27a,
§ 5 ods. 1, § 14 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1, 2 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o
odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.06.2006 (ďalej len "Vyhláška"). Súd
priznal súdnemu exekútorovi podľa § 14 ods. 1 písm. b), ods. 3, § 15 ods. 1 Vyhlášky odmenu      za
získanie poverenia na vykonanie exekúcie, za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,  za doručenie
príkazu na začatie exekúcie, za každé ďalšie zisťovanie majetku povinného 4 x 3,32 Eur + DPH, spolu
v sume 15,92 Eur vrátane 20 % DPH. Podľa názoru súdu boli účelne vynaložené na exekúciu celkovo
2 hodiny, preto priznal súdnemu exekútorovi odmenu za 2 hodiny výkonu exekučnej činnosti 2 x 6,64
Eur + 20 % DPH, celkovo v sume 15,94 Eur vrátane DPH. Titulom  náhrady hotových výdavkov priznal
súdnemu exekútorovi sumu 23,42 Eur vrátane 20 % DPH.              Nakoľko oprávnený podal návrh
na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorý nie je vykonateľný, čím zavinil zastavenie
exekúcie, súd uložil oprávnenému nahradiť nevyhnutné trovy exekúcie.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že súd
rozhodol nad rámec zverenej právomoci a odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, že súd nezistil
skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol s poukazom na § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, že
k revíznemu postupu súdu došlo v situácii, keď už exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so
zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti. Ak právny poriadok osobitne upravuje nástroje právnej
kontroly a zodpovednostné mechanizmy ochrany práv subjektov, musí ich exekučný súd rešpektovať
a nemôže ich nahrádzať činnosťou vlastnou. Ďalej namietal, že Zákon o notároch a notárskej činnosti
presne vymedzuje, kedy je notár povinný odmietnuť vykonanie požadovaného úkonu. Právny poriadok
formuluje obligatórny zákonný príkaz, ktorý je adresovaný notárovi a nemôže byť vinou dezinterpretácie
alebo extenzívnosti interpretácie prenášaný na exekučný súd. V opačnom prípade by dochádzalo k
zásahu do princípu právnej istoty a princípu ochrany dôvery subjektov práva v právny poriadok. Mal
za to, že nie exekučný súd, ale práve notár napráva takéto situácie napríklad v prípade neúmerne
vysokých úrokov v zmluvách o pôžičke, neúmerne vysokých zmluvných pokút alebo neprimeraných
plnení. Skonštatoval, že ak notár neodmietne vykonať úkon, zaniká právomoc všeobecného súdu
rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a chýbajúcu zákonnú úpravu revízneho postupu nemôže
nahrádzať svojimi rozhodnutiami exekučný súd. Namietal, že všeobecný súd nebol povinný zaoberať
sa skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná v súlade s platnými predpismi. Vzhľadom na to, že
platná notárska zápisnica má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, exekučný súd s ňou
musí nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu
rovnosti a neprípustne uplatnil rozdielny procesný postup v prípade, ak oprávnený uplatňuje svoje právo
na základe exekučného titulu vydaného všeobecným súdom a iný prístup, ak oprávnený uplatňuje svoje
právo na základe exekučného titulu vydaného v rámci činnosti notára. Zdôraznil, že exekučný súd
nedisponuje právomocou rušiť či meniť obsah notárskej listiny, ktorá je exekučným titulom a to ani v
prípade pasívneho správania účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže exekučný
súd naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. Ďalej uviedol, že ak sa všeobecný súd
nestotožní s ústavne súladnou interpretáciou ustanovenia  § 44 ods. 2 Exekučného poriadku uvedenou
v argumentácii oprávneného žiadal, aby všeobecný súd postupom podľa ustanovenia § 109 ods. 1
písm. b) OSP prerušil konanie a podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na konanie o
súlade ustanovenia § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku s článkom 1 ods. 1 veta prvá
Ústavy Slovenskej republiky a to pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery
všetkých subjektov práva v právny poriadok. Namietal aj tú skutočnosť, že exekučný súd konal pri revízii
notárskej činnosti mimo rámec zverenej právomoci a taktiež porušil princíp legality, ako aj zásadu začatia
konania na návrh, rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť
súdneho konania. Ďalej dospel k záveru, že odlišné zaobchádzanie so žalobcom nemožno ospravedlniť
jeho iným postavením, pretože takýto dôvod je priamo Ústavou SR s Dohovorom o ochrane ľudských



práv a základných slobôd špecifikovaný ako dôvod zakázaného odlišného zaobchádzania. Poukázal
na skutočnosť, že exekučný súd rozhodol na základe normatívnej úpravy, ktorá nemá povahu prameňa
práva a preto sa ňou nemohol riadiť. Porušením princípu rovnosti zbraní bol oprávnený uvedený
exekučným súdom do takého postavenia, ktoré bolo podstatne nevýhodnejšie ako postavenie iných
strán konania a iných osôb v porovnateľnom postavení. Namietal, že nemal možnosť reagovať na
akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o
jeho právnom postavení. Oprávnený nemal možnosť ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia a nebol
oboznámený s tým, že exekučný súd vedie konanie, v ktorom opätovne rozhoduje o jeho právach.
Namietal, že exekučný súd rozhodnutím vylúčil akúkoľvek možnosť podania opravného prostriedku
vo vzťahu k meritu veci. Ďalej namietal, že plnomocenstvo nie je zmluvným ustanovením, a preto
nemožno naň aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutú v ust. § 53
Občianskeho zákonníka. Pokiaľ by povinný zmenil názor a chcel zamedziť tomu, aby zástupca v jeho
mene spísal notársku zápisnicu podľa ním udeleného plnomocenstva, povinný mohol plnomocenstvo v
zmysle ustanovenia § 33b ods. 1 písm. b) OZ kedykoľvek odvolať. Tiež dodal, že žiadne z ustanovení
zmluvy nestanovuje, že povinný nemôže po udelení plnomocenstva sám dlh uznať vo forme notárskej
zápisnice ako exekučného titulu. Poznamenal že zástupca povinného žiadny spôsobom neprekročil
udelené plnomocenstvo, keďže bol na základe plnomocenstva oprávnený uznať dlh vo forme notárskej
zápisnice. Poukázal na najnovší vývoj rozhodovacej činnosti Ústavného súdu v konaní o ústavných
sťažnostiach, ktorých predmetom je porušenie základných práv a slobôd. V závere konštatoval, že nie
sú dané dôvody na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú. Dodal, že od vydania exekučného titulu ani od
vydania poverenia na vykonanie exekúcie nenastali žiadne nové právne ani skutkové okolnosti, ktoré
by mali viesť k zmene postoja súdu.

Oprávnený v priebehu odvolacieho konania dňa 09. 08. 2012 podal návrh na prerušenie konania podľa
§ 109 ods. 1 písm. c) OSP, v ktorom žiadal predložiť Súdnemu dvoru Európskej únie na základe článku
267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prejudiciálne otázky v nasledujúcom znení:
1) "Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa,
ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do
výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky
plynúcej z tejto zmluvy? "
2) "Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré
aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS
zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?"

K odvolaniu oprávneného sa nevyjadrili povinná ani súdny exekútor.

Napadnuté uznesenie vydal vyšší súdny úradník. Zákonný sudca sa vyjadril, že nemieni odvolaniu
oprávneného vyhovieť, nakoľko rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka považuje za vecne správne.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvého
stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 OSP, § 214 ods. 2 OSP a dospel k
záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP
a vec mu vrátiť na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 OSP.

Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie
nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno
podať návrh na obnovu exekučného konania.

K návrhom na prerušenie konania, odvolací súd uvádza, že podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku
exekučné konanie nemožno prerušiť, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Takýmto osobitným
zákonom je predovšetkým zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, a nie Občiansky
súdny poriadok. Vzťah Občianskeho súdneho poriadku a Exekučného poriadku je vymedzený v § 251
ods. 4 OSP, podľa ktorého sa na exekučné konanie podľa Exekučného poriadku použijú ustanovenia
predchádzajúcich častí Občianskeho súdneho poriadku, ak Exekučný poriadok neustanovuje inak.
Subsidiárne používanie prvej až štvrtej časti Občianskeho súdneho poriadku v exekučnom konaní
znamená, že v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku sa ustanovenia Občianskeho súdneho
poriadku použijú len na riešenie otázok, ktoré nie sú upravené v Exekučnom poriadku vôbec, alebo



nie sú upravené vyčerpávajúco, to všetko však len za predpokladu, že to povaha konkrétnej procesnej
situácie nevylučuje.

K povinnosti predložiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev podľa čl. 267
Zmluvy o fungovaní Európskej únie odvolací súd dodáva, že táto platí len pre taký vnútroštátny súd, ktorý
je súdom poslednej inštancie v konkrétnom spore alebo v inej právnej veci, t. j. súdom, proti rozhodnutiu
ktorého nemožno podať žiaden opravný prostriedok. Aj súd rozhodujúci v poslednom stupni má však
výlučné právo posúdiť, či je predloženie prejudiciálnej otázky potrebné pre rozhodnutie vo veci samej.

Zo žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku nevyplýva, že všeobecný súd môže prerušiť
konanie a predložiť Súdnemu dvoru návrh na rozhodnutie o prejudiciálnej otázke o výklade právneho
aktu Európskej únie len na návrh účastníka konania, avšak predpokladom takéhoto procesného
postupu nie je len samotná skutočnosť, že sa v konkrétnej veci aplikujú ustanovenia zákona platného
v Slovenskej republike, do ktorého bol prenesený obsah úniových právnych noriem. Predpokladom
povinnosti zahájiť konanie o predbežnej otázke týkajúcej sa výkladu komunitárneho práva je v zmysle
ustálenej judikatúry Súdneho dvora predovšetkým skutočnosť, či otázka komunitárneho práva je pre
riešenie daného prípadu relevantná (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS
388/2010 z 19. októbra 2010).

Teda zmyslom predbežnej otázky nie je rozhodnúť konkrétny spor, ktorý je vo výlučnej kompetencii súdu
členskej krajiny, ale zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva.

Nakoľko v konkrétnej veci súd rozhoduje na základe vnútroštátneho práva a okolností prípadu, odvolací
súd nevidí význam pre postup v zmysle čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ, pretože rozhodnutie súdu
prvého stupňa, ako i odvolacieho súdu, sa opiera o ustanovenia Exekučného poriadku a Občianskeho
zákonníka, a nie o právne normy komunitárneho práva. Naviac, podľa odvolacieho súdu zmyslom
predbežnej otázky oprávneného nebolo zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva, ale rozhodnúť
spor, ktorý je vo výlučnej kompetencii všeobecných súdov Slovenskej republiky. Z uvedených dôvodov
považoval odvolací súd navrhnuté otázky určené Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev za
neopodstatnené a irelevantné, preto odvolací súd návrhy oprávneného na prerušenie konania v zmysle
ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b) a c) OSP zamietol.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho
mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 221 ods.1 písm. f) OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom.

Konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom
rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje
viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti svoje rozhodnutie odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí
dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné právne predpisy
a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej. Odôvodnenie rozhodnutí tvorí v
tomto smere súčasť spravodlivého súdneho procesu a zodpovedá základnému právu na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.



V danej právnej veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa neodôvodnil svoje rozhodnutie
v napadnutej časti v súlade s ustanovením § 169 ods.1 OSP,  týmto svojim postupom odňal účastníkom
konania možnosť konať pred súdom, keď jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné pre absenciu dôvodov.

Odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP
zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Je tomu tak z dôvodu, že uznesenie súdu
prvého stupňa je zmätočné a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

Nepreskúmateľnosť a zmätočnosť odôvodnenia napadnutého uznesenia odvolací súd vzhliadol v tom
smere, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že neaplikoval správne zákonné
ustanovenie.

Notárska zápisnica so súhlasom k vykonateľnosti má povahu verejnej listiny a ako každá verejná listina
aj notárska zápisnica osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný
opak. Notárska zápisnica, okrem toho, že je verejnou listinou, za splnenia zákonných podmienok môže
byť aj tzv. exekučným titulom. Exekučný súd pri posudzovaní vykonateľnosti zápisnice posudzuje iba to,
či sú dané formálne a materiálne predpoklady vykonateľnosti, a to bez zreteľa na hmotnoprávny základ.
Formálna stránka vykonateľnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu spočíva v dodržaní formy
notárskej zápisnice tak, ako je uvedená v    § 47 Notárskeho poriadku a materiálna stránka vykonateľnosti
spočíva v dodržaní tých obsahových náležitostí, ktoré predpisuje § 41 ods. 2 Exekučného poriadku.
Podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc,
ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny
dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.
Vyhlásenie povinnej osoby, ktorým súhlasí s vykonateľnosťou, má za následok vykonateľnosť notárskej
zápisnice, ktorá nastáva uplynutím času plnenia uvedeným v notárskej zápisnici, alebo v prípade, ak
čas plnenia uplynul pred spísaním notárskej zápisnice, dňom spísania notárskej zápisnice, v ktorej je
uvedený súhlas s vykonateľnosťou.

Odvolací súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že súd prvého stupňa sa v ďalšom konaní musí v danej
právnej veci zaoberať podstatnou a právne relevantnou skutočnosťou, ktorou je to, či splnomocnenie
a jeho obsah je platným právnym úkonom a uznanie dlhu na základe takto udeleného plnomocenstva
v notárskej zápisnici je platným právnym úkonom, nakoľko podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka
zastupovať iného nemôže ten, ktorého záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného, keďže v danej
veci je nesporné, že povinný notársku zápisnicu nespísal, ale splnomocnil na jej spísanie inú osobu -
Mgr. Tomáša Kušníra, ktorá osoba ako sa javí konala za oprávneného /veriteľa/, ktorú skutočnosť si však
musí ujasniť súd prvého stupňa pri tomto vyššie uvedenom právnom posúdení. Právne úkony osôb,
ktoré nespĺňajú predpokladané náležitosti upravené v § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka spôsobujú
absolútnu neplatnosť takýchto právnych úkonov v zmysle     § 39 Občianskeho zákonníka a to bez
ohľadu na skutočnosť, či o tom účastníci právneho úkonu vedeli.

S poukazom na vyššie uvedené podstatné dôvody odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa v celom rozsahu podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní súd prvého stupňa opätovne rozhodne v naznačenom smere a zároveň svoje
uznesenie aj relevantne odôvodní v súlade s ustanovením § 169 ods.1 OSP.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.