{"guid": "1617c5b9-a964-4341-821f-d1634d11a264:e5ece132-71c3-47db-a6f2-ba775b9dd326", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2018:7116200305.1", "spisova_znacka": "3Co/45/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3Co/45/2017 z 17. 1. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 17. januára 2018, sp. zn. 3Co/45/2017, ECLI:SK:KSKE:2018:7116200305.1", "identifikacne_cislo": "7116200305", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Valéria Kleinová", "sudca_id": 157, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-valeria-kleinova-157", "datum_vydania": "2018-01-17", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/0/0", "nazov": "/SK/ZZ/0/0", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0", "judikatura_url": null}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e5ece132-71c3-47db-a6f2-ba775b9dd326", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7116200305.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2018:7116200305.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2018:7116200305.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/45/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116200305
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Feťková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7116200305.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a sudcov JUDr.
Ladislava Duditša a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu L. M., I.. XX.X.XXXX, Z. O. N., Y. I. X,
zastúpeného JUDr. Monikou Marjanovičovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Urbánkova 1562/6,
IČO: 35 561 734, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova
25, IČO: 35 792 752, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 37C/5/2016 - 42 zo dňa 05.05.2016 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e    rozsudok.

P r i z n á v a   žalobcovi proti žalovanému plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom značeným v záhlaví
určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX uzavretá medzi žalobcom
a žalovaným dňa 31.3.2011, je neplatná. Žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 444,16
eura, ktorú zaviazal žalovaného zaplatiť na účet právnej zástupkyne žalobcu JUDr. Moniky Marjanovič,
advokátky so sídlom Urbánkova 6, Košice do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že strany sporu uzavreli Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX
zo dňa 31.3.2011, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úverový limit vo výške 1.400,- eur splatný
v 42 mesačných splátkach vo výške 75,55 eura. Poskytnutá čiastka revolvingu bola 743,41 eura, ročná
úroková sadzba 76,21%. Z dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa
31.3.2011 súd zistil, že na jej základe sa jej účastníci dohodli na zabezpečení pohľadávky žalovaného
zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.3.2011.

3. Po právnom posúdení veci v zmysle § 1 ods. 2, § 9 ods. 1 a 2, § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010
Z.z.  o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy, § 52 ods. 1, 4, §
53 ods. 1 až 3 a 5, § 54 ods. 1 a § 551 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ust. § 3 ods. 2, ods. 3, čl. 5 a 6
Smernice Rady č. 93/13 EHS z 05.04.1993 a § 80 písm. c) O.s.p. a po vykonanom dokazovaní dospel
k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. Žalobca v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. preukázal naliehavý
právny záujem na určovacej žalobe.

4. Zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.03.2011 okresný súd zistil, že
žalobca ako veriteľ neuviedol v zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa 31.03.2011 všetky podstatné
náležitosti predpokladané v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia
predmetnej zmluvy, a to napr. dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti



spotrebiteľského úveru, resp. výšku, počet a termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov, prípadne
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, v dôsledku čoho súd považoval predmetný
spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov (ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z.

5. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že v deň podpisu zmluvy o revolvingovom
úvere žalobca podpísal samostatne na inej listine aj dohodu o zrážkach zo mzdy uzatvorenú v zmysle §
551 Občianskeho zákonníka, podľa ktorej súhlasil, aby mu boli vykonané zrážky zo mzdy, a to minimálne
vo výške mesačnej splátky uvedenej v zmluve o úvere, t.j. 75,55 eura. Predmetnou dohodou súhlasil,
že veriteľ je oprávnený túto dohodu predložiť zamestnávateľovi kedykoľvek v priebehu platnosti zmluvy
o úvere.

6. Okresný súd poukázal aj na skutočnosť, že zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 24.2.2010 obsahuje
aj neprijateľné zmluvné podmienky napr. v bode 8.1. Podľa dohody bolo dojednané, že za možnosť
odkladu splatnosti maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru je žalobca povinný uhradiť poplatok vo
výške 202,82 eura a odklad akýchkoľvek splátok revolvingu poplatok vo výške 105,36 eura.

7. Okresný súd preto dospel k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená medzi žalobcom a
žalovaným, ktorá zabezpečovala peňažné plnenie zo zmluvy o úvere obsahuje neprijateľnú zmluvnú
podmienku v zmysle ustanovení § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že žalobca ako
spotrebiteľ bol nútený dohodu vo vzťahu k žalovanému ako veriteľovi podpísať. Tomu nebráni ani fakt,
že dohoda o zrážkach zo mzdy a zmluva o revolvingovom úvere sa nenachádzajú na jednej listine a
neobsahujú iba jeden podpis žalobcu. Podpisom zmluvy sa žalobca dobrovoľne podrobil vykonávaniu
zrážok bez možnosti zabránenia ich vykonávania za predpokladu, že tieto sú uplatňované veriteľom z
neprijateľných zmluvných klauzúl, resp. z neplatnej časti právneho úkonu pre rozpor so zákonom alebo
dobrými mravmi. Nakoľko uvedený zabezpečovací inštitút umožňuje dodávateľovi siahnuť na majetkové
práva spotrebiteľa aj za predpokladu, že si uvedené nároky uplatňuje z neprijateľných klauzúl, resp.
neplatných právnych úkonov, okresný súd  uzavrel, že spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech
spotrebiteľa, ktorý je povinný sa takémuto konaniu dodávateľa podriadiť bez predchádzajúcej súdnej
kontroly prípadných neprijateľných klauzúl uplatneného nároku dodávateľa a z uvedeného dôvodu súd
dohodu o zrážkach zo mzdy vyhodnotil za neprijateľnú a tým aj neplatnú zmluvnú podmienku v zmysle
ustanovení § 53 ods. 1 až 6 Občianskeho zákonníka a žalobe v plnom rozsahu vyhovel.

8. Zároveň okresný súd poukázal na závery Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich pri Ministerstve spravodlivosti SR zo dňa
21. 1. 2011 pod č. XXXX/XXXX-XXX.XX,XXX,XXX, ktorým v bode 9 Komisia dospela k záveru, že
dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa § 551 Občianskeho zákonníka je zmluvnou podmienkou
spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore
s ustanovením § 53 Občianskeho zákonníka, keďže spotrebiteľ je už v čase vzniku nútený uzatvoriť
dohodu o zrážkach zo mzdy. Výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha
nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprijateľnému konaniu zo
strany dodávateľa. Z uvedeného dôvodu ide preto o neprijateľnú zmluvnú podmienku.

9. Zároveň okresný súd skonštatoval, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá medzi žalobcom a
žalovaným vzhľadom na jej formulárové znenie nemá charakter individuálne dojednaných zmluvných
ustanovení, ktorých obsah by žalobca mohol prípadne ovplyvniť (§ 53 ods. 2 OZ). Aj napriek tomu,
že v dohode o zrážkach zo mzdy je uvedená výška pohľadávky žalovaného z titulu zmluvy o úvere
zo dňa 31.3.2011, zároveň v samotnom bode I dohody je uvedené, že cit. „Pohľadávky voči dlžníkovi
zabezpečené touto dohodou sú tvorené úverom vrátane prípadných všetkých revolvingov poskytnutých
dlžníkovi, príslušenstvom úveru (revolvingov), prípadne uplatnenými zmluvnými pokutami, nákladmi,
ktoré spoločnosti preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok voči dlžníkovi
a ďalšími prípadnými pohľadávkami spoločnosti voči dlžníkovi, ktoré vyplynú/vzniknú na základe alebo
v súvislosti so zmluvou a jej prípadných dodatkov“. Je teda možné, že v rámci takto žalovaným
vyčíslenej pohľadávky sa môžu ocitnúť aj nároky, ktoré sú sporné a ktorých spornosť je takto vyňatá zo
súdneho prieskumu. Inak povedané, sám žalovaný meritórne rozhodne o celkovej výške dlhu žalobcu
ako spotrebiteľa voči žalovanému ako dodávateľovi, ktorý takto sám rozhoduje, že jeho plnenie je v
súlade s úverovou zmluvou. Výkon zrážok zo mzdy je tak súkromným procesom, ktorý nepodlieha
nijakej kontrole primeranosti a žalobca je vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa.



Preto súd konštatoval, že dohoda o zrážkach zo mzdy tak ako je formulovaná, umožňuje žalovanému
ako dodávateľovi obchádzať účinnú justičnú kontrolu, čím reálne dochádza k narušeniu smernicou
sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech práv žalobcu ako spotrebiteľa a z tohto
dôvodu je považovaná za neprijateľnú podmienku.

10. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola medzi žalobcom a žalovaným uzavretá v rovnaký deň ako zmluva
o úvere, t. j. dňa 31.3.2011. Z uvedeného vyplýva, že už v čase vzniku zmluvy o úvere bol žalobca
ako spotrebiteľ nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy, pričom jej uzavretie nemohol odmietnuť,
keďže jej uzavretím bolo podmienené poskytnutie úveru. Žalobca tak mal na výber, mohol dohodu
o zrážkach zo mzdy buď odmietnuť, čím by si zmaril možnosť, aby mu bol úver poskytnutý, alebo
zmluvu o úvere vrátane dohody o zrážkach zo mzdy podpísať, čím sa podrobil vykonávaniu zrážok zo
mzdy bez možnosti akejkoľvek kontroly opodstatnenosti výšky pohľadávky. Aj táto podmienka podľa
názoru okresného súdu spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa - žalobcu, predstavuje tak neprijateľnú zmluvnú podmienku znevýhodňujúcu
spotrebiteľa a preto je s poukazom na ust. §53 Občianskeho zákonníka, neplatná.

11. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p. v nadväznosti na ustanovenie
§149 a § 145 O.s.p. a ich náhradu vo výške 444,16 eura priznal žalobcovi, ktorý mal v konaní plný
úspech.

12. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365
ods. 1 písm. d), f) a h) CSP teda, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

13. V dôvodoch odvolania žalovaný namietal, že okresný súd neuviedol žiadny zákonný dôvod
neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, teda žiadne konkrétne ustanovenie právnej normy. Poukázal
na Nález Ústavného súdu SR z 01.04.2015 sp.zn. I. ÚS 640/2014 a závery v ňom uvedené. Fakt, že
dohoda o zrážkach zo mzdy nie je neprijateľnou podmienkou vylučuje podľa odvolateľa aj to, že ide o
spôsob zabezpečenia upravený právnou úpravou (§ 551 Občianskeho zákonníka a § 9 ods. 13 zákona
č. 129/2010 Z.z. Pokiaľ okresný súd odôvodnil neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy tým, že výkon
zrážok zo mzdy nepodlieha nijakej autorizácii, z takto formulovaného dôvodu  neplatnosti sa nedá podľa
žalovaného zistiť, ktoré zákonné ustanovenie podľa mienky súdu vyžaduje, aby vykonávaniu zrážok zo
mzdy predchádzala autorizácia a verifikácia primeranosti, ktorý orgán by ju mal vykonávať a na základe
akých ustanovení. Naopak dohoda o zrážkach zo mzdy bola a stále je zabezpečovacím prostriedkom,
ktorý nie je vylúčený ani v oblasti spotrebiteľských úverov, ale súčasne je s účinnosťou od 01.05.2014 aj
osobitne upravený. V rámci takto zavedených podmienok regulácie tohto spôsobu zabezpečenia podľa
odvolateľa nebolo ani zavedené to, aby zrážky zo mzdy mali podliehať nejakej autorizácii a verifikácii
(ako to tvrdí súd), alebo žeby sa dohoda o zrážkach zo mzdy nemala uzatvárať v čase vzniku pohľadávky
vyplývajúceho z uzavretia zmluvy. Ak súd uvádza, že na základe dohody o zrážkach zo mzdy majú
byť vymožené aj nároky z neprijateľných podmienok, potom je nepreskúmateľné, prečo súd nerozhodol
o neplatnosti len v tých častiach vymedzenia zabezpečenej pohľadávky, ktoré by uvedené umožnili.
Nie je zrejmým žiadny racionálny dôvod, podľa ktorého by malo byť neplatné zabezpečenia splatenia
istiny úveru, ktorá je v dohode o zrážkach zo mzdy výslovne uvedená. Na základe vyššie uvedeného
žalovaný v odvolaní tvrdil, že rozhodnutie súdu je nesprávne, pričom mu ani nepredchádzal postup,
na základe ktorého by súd mohol dospieť k záveru o neurčitosti  právneho úkonu. Pokiaľ súd vo veci
nepoužil základnú právnu normu upravujúcu výklad právneho úkonu, potom jeho záver o tom, že nie je
možné právny úkon vyložiť (t.j. takýto právny úkon je neurčitý), je predčasným. Preto žalovaný navrhol,
aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a žalobu vo veci zamietol (správne zmenil rozsudok
okresného súdu tak, že žalobu zamieta).  Žalovaný uplatnil trovy prvostupňového i trovy odvolacieho
konania.

14. Žalobca vo vyjadrení sa k odvolaniu  žalovaného navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť. Uplatnil
trovy odvolacieho konania. V dôvodoch vyjadrenia akcentoval na to, že inštitút dohody o zrážkach
zo mzdy umožňuje žalovanému obísť právnu úpravu na ochranu spotrebiteľa, ktorá vyplýva jednak z
unijného práva ako aj právneho poriadku SR nakoľko na základe takéhoto zabezpečovacieho inštitútu



sa môžu vykonávať zrážky zo mzdy žalobkyne bez toho, aby boli nároky žalovaného uplatňované zo
zmluvy o úvere preskúmané súdom, pričom ten si mohol uplatňovať akýkoľvek nárok bez ohľadu na to,
či takýto nárok bol odôvodnený alebo nie. . Z konania žalovaného  podľa žalobcu nesporne vyplynulo, že
účelom takéhoto zabezpečenia jeho pohľadávky bolo, aby vylúčil zo súdneho prieskumu uplatňovanú
pohľadávku voči žalobkyni, pričom takúto pohľadávku vymáhal aj napriek tomu, že žalobkyňa splácala
poskytnutý úver s tým, že splatila viac ako bola poskytnutá istina úveru. V dôvodoch vyjadrenia žalobca
poukázal aj na to, že pri uzatváraní dohody  dlžník - spotrebiteľ musí vedieť druh pohľadávky, ktorú
zabezpečuje dohoda o zrážkach zo mzdy a v akej výške. Suma  1.410,- eur v bode l. Dohody o zrážkach
zo mzdy je uvedená len v súvislosti s označením budúceho poskytnutia úveru na základe žiadosti o
poskytnutie revolvingového úveru. Neurčité je aj zmluvné dojednanie v článku II. Dohody o zrážkach zo
mzdy, týkajúce sa výšky' splátok (teda rozsahu uhradzovacej funkcie zabezpečovacieho inštitútu zrážok
zo mzdy), podľa ktorého ak nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej
výške, bez ohľadu na dôvod, má byť zrážka v nasledujúcich mesiacoch zvýšená nad dohodnutú sumu.
Ide o jednostranné, neprimerané zvýhodnenie zmluvnej strany veriteľa, lebo má byť uspokojený aj
nad dohodnutú výšku mesačnej zrážky. Je neprípustné navyšovať zrážky zo mzdy nad dohodnutú
výšku, pretože potom  predstavuje obchádzanie náležitosti dohody o výške mesačných zrážok zo mzdy.
Navyše na danú vec nie je možné aplikovať ust. § 9 ods. 13 zákona č. 129/2010 Z.z. účinného od
23.12.2015, nakoľko v dobe uzavretia zmluvy (16.08.2013) nebol platný a účinný. Rovnako žalobca
žalobca zdôraznil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je v rozpore aj s ust. § 5a ods. 1 písm. a) zákona
o ochrane spotrebiteľa  250/2007 Z.z. Podľa žalobcu niet pochýb, že predmetná dohoda o zrážkach
zo mzdy požiadavky formulované v ust. § 5a ods. 1 písm. a) zákona o ochrane spotrebiteľa  nespĺňa.
Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na
subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Výška pohľadávky síce môže
mať oporu v zmluve, ale pri zmluve so zmluvnými podmienkami ktoré neboli predmetom posúdenia súdu
alebo inej objektívnej inštitúcie je relevantné ex offo súdne preskúmanie práv z dôvodu nebezpečenstva,
že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť.

15. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu nevyjadril.

16. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 01. 07.
2016, ďalej len \"CSP\") prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas, oprávnenou osobou, proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods.
1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 380 ods. 1,2 CSP, z hľadísk uplatnených odvolacích
dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

17. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 18. 01. 2018 o 09.20 hodine v
pojednávacej miestnosti č. dv. 230/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
bolo zverejnené dňa 11.01.2018 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach.

18. Okresný súd vo veci rozhodol 05.05.2016, t.j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Žalovaný
podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie dňa 14.11.2016, teda už za účinnosti Civilného
sporového poriadku účinného od 01.07.2016.

19. Žalovaný  uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP, teda že konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

20. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

21. Odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný vo svojom odvolaní poukazuje na tie isté skutočnosti, ako
vo svojich vyjadreniach k žalobnému návrhu a svoju obranu zakladá opätovne na tých istých právnych
argumentoch, s ktorými sa okresný súd v odôvodnení rozsudku náležite vysporiadal.

22. Správne, podrobné a presvedčivé súd dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd
stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Odvolací súd sa plne stotožňuje so všetkými dôvodmi
neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy konštatovaných prvoinštančným súdom v odôvodnení rozsudku.
Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že je potrebné vziať na zreteľ ustálenú judikatúru Súdneho dvora



EÚ týkajúcu sa nekalých podmienok v spotrebiteľských veciach ohľadom povinnosti vnútroštátneho súdu
preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, že je významným
prvkom ochrany spotrebiteľa v práve EÚ a že ak by vnútroštátne právo umožnilo veriteľovi obísť takéto
preskúmavanie prostredníctvom uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie Smernice
93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, jej užitočného účinku (Effet
Kutilén). Odvolacie námietky žalovaného  považuje aj odvolací súd za právne irelevantné.

23. K odvolacej námietke žalovaného, že nie je zrejmý žiadny racionálny dôvod, podľa ktorého by malo
byť neplatné zabezpečenie splatenia istiny úveru, ktorá je v dohode o zrážkach zo mzdy uvedená,
odvolací súd udáva, že zrejme ušlo žalovanému pozornosti pri koncipovaní dôvodov odvolania, že
žalobca ku dňu 29.04.2015 uhradil v prospech žalovaného sumu 2.589,30 eur a žalovaný napriek
spornosti výšky pohľadávky požiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy so
žiadosťou o realizáciu Dohody o zrážkach zo mzdy až do úplného splatenia dlhu vo výške 2.907,05 eur.

24. Odvolací súd preto rozsudok v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil vrátane
výroku o trovách konania.

25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný, preto má nárok
na plnú náhradu trov odvolacieho konania. O výške priznaných trov odvolacieho konania rozhodne súd
prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie   n i e  j e  prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,



c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie  (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.  Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "37C/5/2016", "guid": "1a6fcbc4-5c99-4f6f-8e79-6bdfd4f1b362:223fc3bd-1872-4530-b8a0-7c7ee3ea70b5", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7c351f23-ceca-4b37-b62d-b738db84659a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.640.2014.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 640/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 640/2014 z 1. 4. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-04-01", "citacie_n": 688, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.640.2014.1"}], "citovane_v": []}