{"guid": "16175ead-9042-4cfa-9cf0-6e6e42eb2a5f:3206f522-61fa-4e49-86ad-1bfa4a8b2700", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2017:8016200878.4", "spisova_znacka": "1S/46/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 1S/46/2016 z 26. 6. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 26. júna 2017, sp. zn. 1S/46/2016, ECLI:SK:KSPO:2017:8016200878.4", "identifikacne_cislo": "8016200878", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Martin Murgaš", "sudca_id": 211, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-martin-murgas-211", "datum_vydania": "2017-06-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/543", "nazov": "zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/543-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3206f522-61fa-4e49-86ad-1bfa4a8b2700", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8016200878.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2017:8016200878.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2017:8016200878.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1S/46/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8016200878
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Želinská
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8016200878.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Magdalény Želinskej a
členiek senátu JUDr. Evy Slávikovej, JUDr. Viery Zoľákovej, v právnej veci žalobcu Gréckokatolícke
arcibiskupstvo Prešov, Hlavná č. 1, Prešov, právne zastúpený Advokátska kancelária SLAMKA &
Partners s.r.o., konajúca prostredníctvom JUDr. Pavla Vargaeštoka, konateľa a advokáta, so sídlom
Dolný Kubín, Radlinského č. 1735/29, proti žalovanej Slovenskej inšpekcii životného prostredia -
ústrediu, Útvar inšpekcie ochrany prírody a krajiny, Jeséniova č. 17/D, Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovanej zo dňa 09.júna 2016 č. XXXXXXXXXX/XXXX-XXXXX/Dob
na základe správnej žaloby takto

r o z h o d o l :

Žalobu   z a m i e t a.

N e p r i z n á v a    účastníkom nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.  Z obsahu administratívneho spisu predloženého žalovanou vyplýva, že Slovenskej inšpekcii
životného prostredia, Inšpektorátu životného prostredia Y., odboru inšpekcie ochrany prírody a krajiny
dňa 10.04.2014 bol doručený list zo dňa 08.04.2014 Lesoochranárskeho zoskupenia VLK so sídlom v
Tulčíku 26 ako podnet na prešetrenie prebiehajúcej ťažby v katastri obce M. D..

2.  Zo spisu súd zistil, že dňa 16.06.2014 bol vypracovaný protokol o kontrole SIŽP, Inšpektorátom
životného prostredia Y., odborom inšpekcie ochrany prírody a krajiny, a to vo veciach ochrany prírody a
krajiny podľa § 64 ods.1 písm. b/ zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších
predpisov a ako orgán štátneho dozoru podľa § 66 zákona č. 543/2002 Z.z. vykonávajúci štátny dozor
podľa § 71 uvedeného zákona a § 9 zákona č. 525/2003 Z.z. o štátnej správe, starostlivosti o životné
prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z protokolu vyplýva,
že kontrolovanou osobou bolo Gréckokatolícke arcibiskupstvo Prešov,  miesto vykonania kontroly
parcela výrubu drevín KN - C č. XXX/X (KN-E XXX), k.ú. M. D., I. stupeň ochrany, s dátumom vykonania
kontroly 17.04.2014 s tým, že predmetom kontroly bolo dodržanie ustanovení zákona č. 543/2002 Z.z.
na základe podnetu zo dňa 10.04.2014 na prešetrenie prebiehajúcej ťažby v k.ú. M. D.. Za kontrolovanú
osobu sa kontroly zúčastnil V.. C. N., splnomocnenec a z tohto protokolu vyplýva, že kontrolovaná osoba
Gréckokatolícke arcibiskupstvo Prešov, Hlavná č. 1, dala pokyn na výrub, na základe ktorého bolo  od
28.02.2014 do 06.04.2014 vyrúbaných 351 kusov drevín s obvodom kmeňa nad 80 cm, meraný vo výške
130 cm nad zemou, v druhovom zložení 69 ks drevín druhu jelša sivá, 65 ks drevín druhu hrab obyčajný,
52 ks drevín druhu lipa malolistá, 52 ks drevín druhu javor poľný, 27 ks drevín druhu javor horský, 23
ks drevín druhu topoľ osikový, 20 ks drevín druhu jelša lepkavá, 14 ks drevín druhu vŕba rakyta, 13 ks
drevín druhu lieska obyčajná, 8 ks drevín druhu hruška obyčajná, 3 ks drevín druhu breza previsnutá,
1 ks dreviny druhu čerešňa vtáčia, 1 ks dreviny druhu buk lesný, 1 ks dreviny druhu jaseň štíhly, 1 ks



dreviny druhu borovica lesná, 1 ks dreviny druhu dub zimný, na parcele KN - C XXX/X, v k.ú. M. D.,
na území, kde platí I. stupeň územnej ochrany, bez splnenia podmienky podľa § 47 ods. 8 zákona č.
543/2002 Z.z., pretože nemala  súhlas (právoplatné rozhodnutie orgánu ochrany prírody na ich výrub
podľa § 47 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z.).

3. Listom zo dňa 30.06.2014 č. XXXX-XXXXX/XX/XXXX/Y. bol protokol zaslaný kontrolovanému
subjektu s tým, že tento písomné vyjadrenie ku kontrolným zisteniam mal zaslať do 10 dní odo dňa
doručenia protokolu o kontrole.

4. Prvostupňový správny orgán rozhodol rozhodnutím zo dňa 21. marca 2016 č. XXXXXXXXXX/XXX-
XXXX/Y.. Uložil žalobcovi podľa § 90 ods. 3  písm. 1) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 543/2002 Z. z. “) za iný správny delikt vo výške 8000
eur, slovom osemtisíc eur za to, že objednal výrub drevín u právnickej osoby: Q. I. X., G., O. Y. XXX,
XXX XX O. Y., v dôsledku čoho bolo od 28.02.2014 do 06.04.2014 vyrúbaných 351 ks drevín, s obvodmi
kmeňov od 81 cm do 224 cm, prepočítanými na výšku 130 cm nad zemou, ktoré neboli orgánom ochrany
prírody označené a to: 69 ks drevín druhu jelša sivá (Alnus incana), 65 ks drevín druhu hrab obyčajný
(Carpinus betulus), 52 ks drevín druhu lipa malolistá (Tilia cordata), 52 ks drevín druhu javor poľný (Acer
campesfre), 27 ks drevín druhu javor horský (Acer pseudoplatanus), 23 ks drevín druhu topoľ osikový
(Populus tremulaj, 20 ks drevín druhu jelša lepkavá (Alnus glutinosa), 14 ks drevín dmhu vŕba rakyta
(Salix caprea), 13 ks drevín druhu lieska obyčajná (Corylus avellana), 8 ks drevín druhu hruška obyčajná
(Pyrus communis), 3 ks drevín druhu breza previsnutá (Betula pendula), 1 ks dreviny druhu čerešňa
vtáčia (Cerasus avium), 1 ks dreviny druhu buk lesný (Fagus sylvatica), 1 ks dreviny druhu jaseň štíhly
(Fraxinus excelsior), 1 ks dreviny druhu borovica lesná (Pinus sylvestris) a 1 ks dreviny druhu dub zimný
(Quercus petraea), rastúcich na parcele KN-C č. XXX/X., mimo lesného pôdneho fondu, v k. ú. M. D., kde
platí prvý stupeň ochrany, pričom na požiadanie Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorátu
životného prostredia Y. nepredložil právoplatný súhlas orgánu ochrany prírody podľa § 47 ods. 3 zákona
č. 543/2002 Z. z., teda za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil tým, že objednal výrub drevín, na ktoré
nebolo vydané právoplatné rozhodnutie orgánu ochrany prírody podľa § 47 ods. 3 zákona č. 543/2002
Z. z. a ktoré neboli vyznačené orgánom ochrany prírody, pričom nesplnil podmienky stanovené v § 47
ods. 8 zákona č. 543/2002 Z. z., čím naplnil skutkovú podstatu iného správneho deliktu podľa § 90 ods.
3 písm. 1) zákona Č.-543/2002 Z. z.

Pokutu je potrebné zaplatiť, podľa § 47 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny
poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) a podľa § 91 ods. 10 zákona č.
543/2002 Z. z. do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia prevodom na účet vedený v
D. s názvom „H. A. J. Q.“, číslo účtu vo formáte IBAN: SK XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, konštantný
symbol XXXX, variabilný symbol XXXXXXXXXX, špecifický symbol XXXXXXXX.

Gréckokatolícke arcibiskupstvo Prešov, Hlavná 1, P, O. Box 135, 081 35 Prešov je podľa § 91 ods. 12
zákona č. 543/2002 Z. z. povinné uhradiť štátu trovy konania spojené s prerokovaním iného správneho
deliktu paušálnou sumou 33,19 eur, slovom tridsaťtri eur devätnásť centov. Trovy konania sú splatné
v lehote splatnosti uloženej pokuty a platia sa prevodom na účet vedený v D. C. s názvom „H. A. J.
Q.“, číslo účtu vo formáte IBAN: SK XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, konštantný symbol XXXX,
variabilný symbol XXXXXXXXXX.

5. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že výrub drevín na parcele KN-C XXX/X v k.ú. M. D.
uskutočnila Q. I. X., s.r.o., podľa pokynov zamestnanca žalobcu N. U. a súčasne uviedol, že hranica
dotknutej parcely bola v teréne označená oranžovou farbou a územie výrubu bolo označené modrou
farbou. Uvedené označenie lokality výrubu v teréne zaznamenal aj IŽP Y. v čase miestnej obhliadky dňa
15.04.2015. Aj konateľ realizátora výrubu Q. I. X., s.r.o., v podanom vysvetlení uviedol, že všetky práce
výrub drevín, vývoz drevín a štiepkovanie vykonali na základe pokynov určenej osoby zamestnanca
účastníka konania N. U. a táto osoba im aj určila, ktoré dreviny budú ponechané. Skutočnosť, že
preukázaný výrub drevín na predmetnej parcele prebiehal podľa pokynov zamestnanca účastníka
konania N. U., potvrdil v podanom vysvetlení aj on sám, nakoľko uviedol, že bol oslovený V.. C.,
zamestnancom účastníka konania, aby dozoroval výrub drevín a štiepkovanie na dotknutej parcele a
priznal, že modrou farbou vyznačil plochu výrubu o cca 10 - 15 ks drevín bolo vyrúbaných pre Farnosť
Y., filiálka M. D.. Aj napriek tomu, že hrubšie stromy s obvodom kmeňa nad 80 cm na danej parcele
podľa jeho vyjadrenia bolo ponechaných, táto skutočnosť ešte podľa prvostupňového správneho orgánu



neznamená, že výrub drevín s obvodom kmeňa nad 80 cm meraný vo výške 130 cm nebol vykonaný a
to za situácie, ak zamestnanci Q. I. X., s.r.o., ktorí fyzicky vykonávali výrub drevín na dotknutej parcele,
uviedli, že počas výrubu drevín pán U. zmeral dreviny nad 80 cm obvodu a to tak, že meral obvod dreviny
bez ohľadu na to, či sa drevina rozkonárovala alebo nie, nakoľko pne vo výške 1 - 1,5 m sa rozkonárovali.

6. Prvostupňový správny orgán v rozhodnutí konštatoval, že táto skutočnosť preukazuje, že poverený
zamestnanec žalobcu N. U. nesprávne meral obvod kmeňa u rozkonárených stromov, lebo podľa § 36
ods. 3 vyhlášky č. 24/2003 Z.z. pri rozkonárených stromoch dvojkmeň, resp. viackmeň sa obvod kmeňa
nemeria vo výške 130 cm nad zemou, ale pod miestom jeho rozkonárenia, čo môže byť aj tesne nad
zemou. Z vyjadrenia zamestnancov Q. I. X., s.r.o., vyplýva, že výrub drevín bol na dotknutej parcele
vykonaný tak, ako si to predstavoval pán U., nakoľko po jeho ukončení nevzniesol žiadne námietky
proti jeho uskutočneniu a rovnako ani žalobca pri kontrole neuviedol žiadne námietky voči vykonanému
výrubu drevín.

7.  Prvostupňový správny orgán uviedol, že neexistuje dôvod na prerušenie konania vo veci porušenia
ustanovení zákona č. 543/2002 Z.z. začatého podľa § 18 a § 21 Správneho poriadku, pretože v tomto
konaní sa preukazuje zodpovednosť právnickej osoby alebo fyzickej osoby za protiprávne konanie na
úseku ochrany prírody a krajiny a v prebiehajúcom trestnom konaní, v ktorom je stíhaný zamestnanec
účastníka konania pán N. U., sa preukazuje zodpovednosť konkrétnej fyzickej osoby za skutok, ktorý
napĺňa znaky trestného činu podľa Trestného zákona. Správny orgán prvého stupňa tiež zdôraznil, že
súčasná právna úprava nevylučuje súbeh správneho a trestného konania. Po vykonanom dokazovaní
správny orgán prvého stupňa dospel k záveru, že konanie účastníka konania, teda žalobcu, bolo
protiprávne, pretože dal ústny pokyn Q. I. X., s.r.o., na výrub drevín, v dôsledku čoho bolo od 28.02.2014
do 06.04.2014 bez súhlasu, resp. právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu ochrany prírody Obce
M. D. podľa § 47 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z. vyrúbaných 351 ks drevín rastúcich na parcele KN
- C XXX/X . mimo lesného pôdneho fondu v k.ú. M. D. na území s I. stupňom ochrany, bez splnenia
podmienok § 48 ods. 8 zákona č. 543/2002 Z.z., čím bola naplnená skutková podstata iného správneho
deliktu podľa § 90 ods. 3 písm. l/ zákona č. 543/2002 Z.z., za čo mu môže byť uložená pokuta do výšky
33.193,91 eur a prepadnutie veci.

8.  Po zrušení rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu zo dňa 07.04.2015 č. XXXXXXXXXX/
XXXX-XXXX/Ves rozhodnutím žalovanej zo dňa 09.07.2015 č. XXXXXXXXXX/XXXX-XXXXX/Dob a to
vo vzťahu k zisteniu, či pán V.. N. C. a pán N. U. mali so žalobcom uzatvorený pracovnoprávny vzťah.

9.  Na základe doručenej pracovnej zmluvy mal správny orgán prvého stupňa za preukázané, že dňa
01.08.1995 bola medzi žalobcom a V.. N. C. uzavretá pracovná zmluva, podľa ktorej V.. C. nastúpil do
práce dňa 01.08.1995 ako referent IV. samostatný odborný lesný hospodár, s miestom výkonu práce
Gréckokatolícke biskupstvo, Hlavná č. 1, Prešov, dohodnutý na neurčitú dobu. Na základe pracovnej
zmluvy zo dňa 25.04.2000 bolo preukázané, že došlo k uzavretiu pracovnej zmluvy medzi žalobcom
a p. N. U., podľa ktorej tento nastúpil do práce dňa 01.05.2000 ako technický pracovník lesná stráž, s
miestom výkonu práce Lesy GKPÚ C., Y. C., Ul. Y. O., s dohodnutou dobou pracovnej zmluvy na dobu
neurčitú.

10. V ďalšom konaní správny orgán prvého stupňa vypočul k veci V.. N. C. ako svedka za prítomnosti
žalobcu, p. N. U., v zápisnici zo dňa 23.09.2015. Rovnako zápisnične boli vypočutí zamestnanci Q. I.
X., s.r.o., p. U. S..

11. IŽP Y. k výrubu drevín uviedol, že považuje za spoľahlivo preukázané, že účastník konania si na
základe uzavretej kúpnej zmluvy č. X/XXXX objednal výrub drevín, rastúcich na parcele KN-C č. XXX/X
v k. ú. M. D.. V rámci daného výrubu došlo na farebne vyznačenej časti danej parcely zamestnancami Q.
I. X., s.r.o., ktorých počas ich činnosti dozoroval zamestnanec účastníka konania (N. U.), k výrubu 351 ks
drevín, s obvodom kmeňa nad 80 cm, prepočítaným na výšku 130 cm nad zemou, na ktorý nebol vydaný
súhlas podľa § 47 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. príslušným orgánom ochrany prírody. Skutočnosť, že
už pred začiatkom výrubu bol na danej parcele zaznamenaný výrub stromov v nezistenom počte, resp.
vyrúbané stromy vo výške cca 40-50 cm, podľa výpovede svedka (zamestnanca Q. I. X., s.r.o.), nemá
podľa IŽP Y. zásadný vplyv na preukázaný počet vyrúbaných drevín. Zvlášť ak S-NP Poloniny, ktorá
zisťovala počet vyrúbaných drevín, v zápise IŽP Y. k podaným námietkam ku kontrolným zisteniam č. j.:
XXXX-XXXXX/XX/XXXX/Kol zo dňa 15.08.2014 uviedla, že „kmene, ktorých obvod bol nižší, pripadne



rovný do 80 cm, sme do spoločenskej hodnoty nezarátali a nemerali sme kmene, ktoré mali inú farbu
reznej plochy kmeňov (t. j. starší výrub). Merali sme len tie, ktoré nepochybne boli zrezané v tom období
marec 2014.“ IŽP Y. za strom považuje aj strom, ktorý je síce rôznym spôsobom poškodený resp.
zrezaný, ale svojim spôsobom je živý (po výrube má čerstvú reznú plochu).

12. IŽP Y. vykonanou kontrolou zistil, že účastník konania za účelom využívania parcely KN-C č. XXX/X
(druh pozemku - trvalý trávny porast) v k. ú. M. D. na poľnohospodárske účely plánoval vykonať výrub, na
nej rastúcich drevín, prostredníctvom realizátora výrubu (Q. I. X., s.r.o.), ktorý listom zo dňa 03.10.2013
požiadal Obec M. D. o vydanie súhlasu podľa zákona č. 543/2002 Z. z..

13. Účastník konania z dôvodu nevydania požadovaného súhlasu (zastavenia konania vo veci udelenia
súhlasu na výrub) a z dôvodu novely zákona č. 543/2002 Z. z. oznámil obci M. D., listom číslo: 29/2014
zo dňa 24.02.2014, čistenie pasienku (parcely KN-C č. XXX/X; parcely KN-E č. XXX), ktorý je v jeho
vlastníctve. Potom účastník konania, ako predávajúci, uzavrel s realizátorom výrubu (kupujúcim) - Q. I.
X., s.r.o. kúpnu zmluvu č. X/XXXX. Účastník konania dal, pred plánovaným výrubom drevín, geometricky
zamerať v teréne hranicu parcely KN-C č. XXX/X v k. ú. M. D., ktorá bola označená oranžovou značkou
na hraničných stromoch. Následne zamestnanec účastníka konania (N. U.), na telefonický pokyn jeho
priameho nadriadeného - zamestnanca účastníka konania (V.. N. C.), farebne (modrou farbou) na
hraničných stromoch, vymedzil plochu požadovaného výrubu drevín na dotknutej parcele KN-C č. XXX/
X v k. ú. M. D..

14. IŽP Y. ďalej zistil, že zamestnanec účastníka konania (V.. N. C., vedúci lesnej a poľnohospodárskej
správy) osobne aj telefonicky poveril zamestnanca účastníka konania (N. U.), aby dohliadal na
plánovaný výrub drevín (čistenie pozemku) parcele KN-C č. XXX/X v k. ú. M. D.. Pred začiatkom
výrubu drevín (dňa 28.02.2014), sa na dotknutej lokalite výrubu stretli konateľ realizátora výrubu (Q.
I. X., s.r.o.) a jeho traja zamestnanci (dvaja pilčíci a obsluha vývoznej súpravy) so zamestnancom
účastníka konania (N. U.), ktorý s nimi prešiel farebne vyznačenú plochu požadovaného výrubu drevín a
vydal základné pokyny k jeho realizácii. Zamestnanec účastníka konania (N. U.), podľa jeho vyjadrenia,
síce zamestnancom realizátora výrubu krajčírskym metrom ukázal, ktorý strom má obvod kmeňa nad
80 cm, ale stromy určené na výrub žiadnym spôsobom neoznačil. Zároveň zo svedeckej výpovede
zamestnanca účastníka konania (N. U.) jednoznačne vyplynulo, že nevie, akým spôsobom sa meria
obvod stromu, keď sa strom rozkonáruje vo výške menšej ako 130 cm nad zemou. Na uvedenú
skutočnosť poukázal aj zamestnanec realizátora výrubu (U. S.), ktorý v zápise o podaní vysvetlenia zo
dňa 24.09.2014 uviedol, že „počas výrubu drevín, nám pán U. zmeral dreviny nad 80 cm obvodu a to
tak, že meral obvod dreviny, bez ohľadu nato, či sa drevina rozkonárovala alebo nie, nakoľko pne vo
výške 1-1,5 m sa rozkonárovali.“ Zamestnanec účastníka konania (N. U.) chodil počas doby výrubu,
v pravidelných 3-4 dňových intervaloch, osobne kontrolovať prebiehajúci výrub drevín, pričom k jeho
realizácii nemal námietky, čo potvrdil aj vo svojej svedeckej výpovedi, kde uviedol, že s vykonaným
výrubom drevín „bol som spokojný\". Súčasne IŽP Y. zistil, že posledný deň výrubu (06.04.2015)
prišiel zamestnanec účastníka konania (N. U.) na lokalitu výrubu a na pokyn svojho nadriadeného
zamestnanca účastníka konania (V.. N. C.) vyznačil stromy v nezistenom počte (podľa svedeckej
výpovede zamestnanca realizátora výrubu /U. S./ zo dňa 23.10.2015 - cca 20-30 ks; podľa vyjadrenia
zamestnanca účastníka konania /N. U./ v rámci doplnenia kontrolných zistení zo dňa 24.04.2014 - cca
10-15 ks), s obvodom kmeňa nad 80 cm, meraným vo výške 130 cm zemou, ktoré vyrúbali a odviezli
zamestnanci realizátora výrubu pre farnosť Y..

15. IŽP Y. zo skutočností zistených v rámci kontroly a konania o uložení pokuty jednoznačne dospel
k záveru, že zodpovedným za preukázané porušenie povinnosti na úseku ochrany prírody a krajiny
je účastník konania. Jeho zamestnanec (V.. N. C.) uzavrel s realizátorom výrubu kúpnu zmluvu č. X/
XXXX, ktorou si u neho objednal výrub drevín, rastúcich na parcele KN-C č. XXX/X v k. ú. M. D.. Aj
napriek tomu, že v danej kúpnej zmluve je uvedené, že „všetky stromy, ktoré sú zdravé, s obvodom
nad 80 cm plánujeme ponechať“ zamestnanec účastníka konania (N. U.), ktorý osobne kontroloval
prebiehajúci výrub drevín, počas obdobia jeho realizácie (28.02.-06.04.2014), na dotknutej lokalite
výrubu nezaznamenal výrub drevín, s obvodom kmeňa nad 80 cm, meraným vo výške 130 cm nad
zemou, a daný výrub nezastavil. Skutočnosť, že účastník konania bol ku dňu kontroly spokojný s
vykonaným výrubom drevín, rastúcich na parcele KN-C č. XXX/X v k. ú. M. D. potvrdzuje aj skutočnosť,
že účastník konania uhradil realizátorovi výrubu faktúry, ktoré vystavil za spracovanú drevnú hmotu
(štiepku).



16. Správny orgán prvého stupňa na základe výsledkov kontroly a po dôkladnom preskúmaní
podkladových materiálov, ktoré boli predmetom kontroly a konania konštatoval, že konanie účastníka
konania bolo protiprávne, pretože objednal výrub u Q. I. X., s.r.o., v dôsledku čoho bolo od 28.02.2014
do 06.04.2014 bez súhlasu (právoplatného rozhodnutia) príslušného orgánu ochrany prírody (Obec M.
D.) podľa § 47 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. vyrúbaných 351 ks drevín, s obvodmi kmeňov od 81 cm
do 224 cm, prepočítanými na výšku 130 cm nad zemou, ktoré neboli orgánom ochrany prírody označené
a to: 69 ks drevín druhu jelša sivá (Alnus incana), 65 ks drevín druhu hrab obyčajný (Carpinus betulus),
52 ks drevín druhu lipa malolistá (Tilia cordata), 52 ks drevín druhu javor poľný (Acer campestre), 27 ks
drevín druhu javor horský- (Acer pseudoplatanus), 23 ks drevín druhu topoľ osikový (Populus tremula),
20 ks drevín druhu jelša lepkavá (Alnus glutinosa), 14 ks drevín druhu vŕba rakyta (Salix caprea), 13 ks
drevín druhu lieska obyčajná (Corylus avellana), 8 ks drevín druhu hruška obyčajná (Pyrus communis),
3 ks drevín druhu breza previsnutä (Betula pendula), 1 ks dreviny druhu čerešňa vtáčia (Cerasus avium),
1 ks dreviny druhu buk lesný (Fagus sylvatica), 1 ks dreviny druhu jaseň štíhly (Fraxinus excelsior), 1
ks dreviny druhu borovica tesná (Pinus sylvestris) a 1 ks dreviny druhu dub zimný (Quercus petraea),
rastúcich na parcele KN-C č. XXX/X, mimo lesného pôdneho fondu, v k. ú. M. D., na území s prvým
stupňom ochrany, bez splnenia podmienok podľa § 47 ods. 8 zákona č. 543/2002 Z. z., čím naplnil
skutkovú podstatu iného správneho deliktu podľa § 90 ods. 3 písm. 1) zákona č. 543/2002 Z. z. za čo
mu môže byť uložená pokuta do výšky 33.193,91 eur a prepadnutie veci.

17. IŽP Y. pri ukladaní výšky pokuty prihliadal na závažnosť protiprávneho konania, ako aj na okolnosti
jeho spáchania a považoval výrub 351 drevín, uskutočnený bez požadovaného súhlasu príslušného
orgánu ochrany prírody, za závažné porušenie povinnosti na úseku ochrany prírody a krajiny. IŽP Y. pri
určení výšky pokuty bral do úvahy skutočnosť, že účastník konania sa dopustil protiprávneho konania
v území s najnižším stupňom ochrany, s prvým stupňom územnej ochrany. Zároveň prihliadal na to,
že išlo o výrub drevín, rastúcich na parcele v k. ú. M. D., ktorá je v jeho vlastníctve. Ďalej zohľadnil,
že k preukázanému protiprávnemu konaniu na poľnohospodárskom pôdnom fonde došlo pochybením
zamestnanca účastníka konania, ktorý nedostatočne kontroloval prebiehajúci výrub drevín na dotknutej
parcele. Po zvážení uvedených skutočností IZP Y. uložil pokutu vo výške 8.000 eur.

18. Na základe odvolania žalobcu rozhodla vo veci žalovaná Slovenská inšpekcia životného prostredia,
ústredie, Útvar inšpekcie ochrany prírody a krajiny rozhodnutím zo dňa 09.06.2016 č. XXXXXXXXXX/
XXXX-XXXXX/Dob tak, že podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní odvolanie
zamietla a prvostupňové rozhodnutie potvrdila.

19. V odôvodnení rozhodnutia poukázala na priebeh konania, odvolacie námietky, ktoré sú identické so
žalobnými námietkami a dospela k záveru, že po doplnení dokazovania prvostupňovým orgánom, aby
bolo možné jednoznačne posúdiť zodpovednosť žalobcu v súvislosti s výrubom drevín na parcele KN - C
č. XXX/X v k.ú. M. D., mala žalovaná za preukázané, že zodpovedným za porušenie povinnosti na úseku
ochrany prírody a krajiny je žalobca. Akcentovala, že žalobca uzatvoril kúpnu zmluvu, na základe ktorej
si objednal výrub drevín s realizáciou výrubu. Žalobca, ako aj realizátor výrubu, plánovali všetky zdravé
stromy s obvodom kmeňa nad 80 cm ponechať. Účastník konania, resp. jeho zamestnanec N. U. mal
informáciu od V.. N. C. o kúpnej zmluve a vedel, že stromy nad 80 cm obvodu kmeňa sa nesmú rúbať.
Žalobca, resp. jeho zamestnanec p. N. U. na pokyn V.. N. C. modrou farbou vyznačil plochu výrubu, sám
zmeral stromy a krajčírskym metrom odmeral, ktorý strom má nad 80 cm obvodu kmeňa so zámerom ich
zachovať, usmerňoval a kontroloval výrub drevín. Žalovaná ďalej konštatovala, že žalobca ako účastník
konania zmeral dreviny nad 80 cm obvodu kmeňa tak, že meral obvod dreviny bez ohľadu na to, či sa
drevina rozkonárovala alebo nie, nakoľko pne sa výške 1 - 1,5 m nad zemou rozkonárovali. Realizátor
výrubu sa pri výrube drevín riadil pokynmi účastníka konania, teda p. N. U., rúbal len tie dreviny, ktoré
odmeral a ukázal sám účastník konania. Účastník konania, teda žalobca bol s vykonaným výrubom
drevín spokojný a realizátorovi výrubu vystavil faktúru za spracovanú drevnú hmotu.

20. Druhostupňový správny orgán poukázal na to, že z výpovedí oboch zúčastnených strán dospel
k záveru, že žalobca objednávateľ výrubu, ako aj realizátor výrubu, vykonávali výrub drevín podľa
dohodnutých pravidiel v kúpnej zmluve. Žalobca bol s vykonaným výrubom drevín spokojný a nemal k
nemu žiadne pripomienky, pričom žalobca, resp. N. U. v snahe zachovať stromy s obvodom kmeňa nad
80 cm podľa pokynu V.. N. C. sám zmeral stromy a ukázal realizátorovi výrubu, že tieto stromy sa rúbať
nemajú. Napriek uvedenému bol na lokalite zaznamenaný výrub 351 ks drevín s obvodom kmeňa nad



80 cm prepočítaných na výšku 130 cm, na ktoré žalobca nemal súhlas orgánu ochrany prírody. Podľa
žalovanej ako odvolacieho orgánu k výrubu drevín z obvodom kmeňa nad 80 cm došlo nesprávnym
meraním obvodu kmeňa pri rozkonárení kmeňa vo výške menšej ako 130 cm nad zemou zo strany
žalobcu. Účastník konania, resp. N. U. vo svojej výpovedi uviedol, že nevedel, akým spôsobom sa meria
obvod stromu, keď sa rozkonáruje vo výške menšej ako 130 cm nad zemou a táto skutočnosť potvrdila
aj výpoveď realizátora výrubu, že žalobca meral obvody stromu bez ohľadu na to, či sa rozkonárovali
vo výške menšej ako 130 cm nad zemou.

21. Žalovaná argumentovala, že podľa § 36 ods. 3 vyhlášky č. 24/2003 Z.z. pri stromoch, ktoré sa
rozkonárujú vo výške menšej ako 130 cm, sa meria obvod kmeňa tesne pod jeho rozkonárením. Z
výpovedí zúčastnených strán možno vykonať záver, že účastník konania (N. U.) meral v rámci jedného
stromu, ktorý sa rozkonároval, jednotlivé kmene, ktoré pravdepodobne nedosahovali obvod kmeňa nad
80 cm a nepostupoval podľa vyhlášky č. 24/2003 Z.z., podľa ktorej sa meria obvod kmeňa stromu tesne
pod jeho rozkonárením. Žalovaná uviedla, že ďalším dôvodom vyrúbaného poštu stromov mohla byť
aj skutočnosť, že účastník konania, teda žalobca vyhodnotil mnohé stromy ako nie zdravé, a ktoré bez
ohľadu na obvod kmeňa je možné vyrúbať. (Citované z výpovede: „Všetky stromy, ktoré sú zdravé, s
obvodom kmeňa nad 80 cm plánujeme ponechať.) Preto žalovaná mala za zistené, že žalobca (V.. N.
C. a N. U.), ani realizátor výrubu nemali v úmysle rúbať stromy nad 80 cm nad zemou a porušovať tak
podmienky vzájomnej zmluvy.

22. Žalovaná zdôraznila, že vzhľadom k skutočnosti, že p. V.. N. C. a N. U. ako zamestnanci účastníka
konania, teda žalobcu, konali v jeho mene, usmerňovali a dávali pokyny realizátorovi výrubu pri výrube
drevín v intenciách kúpnej zmluvy, zodpovednosť za výrub 351 ks drevín s obvodom kmeňa nad 80
cm bez súhlasu orgánu ochrany prírody nesie účastník konania, teda žalobca, ktorý naplnil skutkovú
podstatu iného správneho deliktu podľa § 90 ods. 3 písm. l/ zákona č. 543/2002 Z.z. tým, že objednal
výrub drevín, v dôsledku čoho bolo vyrúbaných 351 ks drevín na parcele KN - C č. XXX/X, na ktorý
nebolo vydané rozhodnutie orgánu ochrany prírody o súhlase na výrub drevín podľa § 47 ods.3 zákona
č. 543/2002 Z.z..

23. Žalovaná citovala ustanovenie § 90 ods. 3 písm. l/ zákona č. 543/2002 Z.z., podľa ktorého môže
orgán ochrany prírody uložiť pokutu do 33.193,91 eur právnickej osobe, ktorá sa dopustí protiprávneho
konania tým, že vyrúbe dreviny bez splnenia podmienok podľa §47 ods. 8. Podľa § 91 ods. 1 citovaného
zákona pri určení výšky pokuty za iný správny delikt sa prihliadne na jeho závažnosť, najmä na spôsob
jeho spáchania a na jeho následky a na okolnosti, za ktorých bol spáchaný.

24. Žalovaná poukázala na to, že podľa jej názoru správny orgán prvého stupňa pri ukladaní výšky
pokuty prihliadal na závažnosť protiprávneho konania, ako aj na okolnosti jeho spáchania, pričom výrub
351 ks drevín realizovaný bez požadovaného súhlasu príslušného orgánu ochrany prírody považoval za
závažné porušenie povinnosti na úseku ochrany prírody a krajiny. Pri určení výšky pokuty bral do úvahy
skutočnosť, že žalobca ako účastník konania sa dopustil protiprávneho konania v území s najnižším,
prvým stupňom územnej ochrany a zohľadnil, že k protiprávnemu konaniu došlo na poľnohospodárskom
pôdnom fonde pochybením zamestnanca účastníka konania, pričom uložená pokuta v sume 8.000,--
eur predstavuje 24,10 % možnej sadzby.

25. Žalovaná argumentovala ďalej tým, že podľa jej názoru správny orgán prvého stupňa riadne
zdôvodnil výšku pokuty a neodchýlil sa od cieľa, ktorý  mu bol zákonom určený. Posúdenie výšky
pokuty je vecou správneho uváženia prvostupňového správneho orgánu a sankcia za správny delikt ako
taká nie je sama o sebe účelom správneho trestania. Ukladaním správnych sankcií sa v podmienkach
právneho štátu súčasne sleduje ako cieľ všeobecná a individuálna prevencia. Uložená pokuta má za
cieľ pôsobiť preventívne a výchovne na konanie účastníka konania, aby jeho správanie v budúcnosti
bolo v súlade so zákonom, pričom súhlas orgánu ochrany prírody nie je samoúčelný, ale je dôležité, aby
orgán ochrany prírody prípadný výrub drevín posúdil z hľadiska záujmov ochrany prírody a mohol určiť
bližšie podmienky, za ktorých je možné danú činnosť realizovať. Sankčná zodpovednosť právnických
osôb je daná za výsledok, ktorý účastník konania nezabezpečil.

26. Rozhodnutie správnych orgánov napadol žalobou zo dňa 27.06.2016 žalobca (žaloba bola doručená
dňa 27.06.2016 Krajskému súdu v Bratislave, ktorý následne vec uznesením zo dňa 25.07.2016 postúpil
Krajskému súdu v Y., na základe nesúhlasu krajského súdu s postúpením veci, vo veci rozhodol Najvyšší



súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 16.11.2016 sp. zn.: XNds/X/XXXX tak, že miestnym súdom
na konanie a rozhodnutie je Krajský súd v Prešove). Žalobca navrhoval, aby súd rozhodnutie žalovanej v
spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu zrušil, vrátil vec na ďalšie konanie a žalobcovi
priznal náhradu trov konania.

27. Žalobu odôvodnil tým, že za najzávažnejšie pochybenia správnych orgánov namieta, že zo strany
slovenskej inšpekcie životného prostredia nebol dostatočne zistený skutkový stav veci bez pochybnosti
najmä vo vzťahu k objednávke výrubu a došlo k nesprávnemu vyhodnoteniu dôkazných prostriedkov
a to najmä listinných dôkazov ako bola kúpna zmluva a došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu
veci a to najmä vo vzťahu k legitimácii Gréckokatolíckeho arcibiskupstva Prešov ako zodpovednostného
subjektu. Ďalej žalobca namietal, že inšpektori slovenskej inšpekcie životného prostredia v prvom rade
v priebehu samotného konania menili kvalifikáciu skutku, pričom v prvotnom rozhodnutí obvinili žalobcu
zo spáchania deliktu z dôvodu, že údajne dal pokyn na výrub stromov, pričom pri následkom zrušení
prvotného rozhodnutia zo strany žalovanej prekvalifikovali skutok a obvinili žalobcu, že si objednal
výrub stromov, čo však nekorešponduje so zásadou právnej istoty. Namietal, že inšpektori nebrali do
úvahy, že vlastníkom E- KN parcely č. XXX, orná pôda, s výmerou 113111 m2 vedenej na LV č. XXX,
k.ú. M. D., obec M. D., okres G. je Gréckokatolícka cirkev, farnosť Y., a že K. arcibistupstvo Prešov
bolo a je len správcom pozemku na základe zmluvných vzťahov a plnomocenstva, tzn. že inšpektori
slovenskej inšpekcie životného prostredia vôbec neakceptovali skutočnosť, že práveže Gréckokatolícka
cirkev, farnosť Y., resp. Gréckokatolícke arcibiskupstvo Prešov ako vlastník, resp. správca pozemku bola
subjektom v postavení poškodenej osoby, ktorej vznikla škoda na majetku a to nezákonným výrubom
drevín zo strany Q. I. X., s.r.o., a ňou najímaných fyzických osôb pilčíkov. Vzhľadom aj na podnet tohto
konania Gréckokatolícke arcibiskupstvo Prešov podalo trestné oznámenie ako osoba poškodená na
neznámeho páchateľa na OR PZ G., kde aktuálne prebieha vyšetrovanie.

28. Žalobca vytýkal inšpektorom slovenskej inšpekcie životného prostredia, že v rámci správneho
konania skutočnosť, že mnoho z drevín, ktoré boli údajne vyrúbané na základe objednávky žalobcu,
boli už vyrúbané dávnejšie, čo sa potvrdilo aj vo svedeckých výpovediach, pričom tento fakt nielenže
nerešpektovali inšpektori, ale takéto dreviny boli prenesené do znaleckého posudku vypracovaného
ochranárskou organizáciou, ktorá stanovila spoločenskú hodnotu drevín aj za dreviny, ktoré neboli
predmetom údajnej objednávky na výrub v danej lokalite. Namietal, že inšpektorov SIŽP nezaujímal v
rámci správneho konania predložený znalecký posudok žalobcom, ktorý bol vypracovaný odborníkom
v danej oblasti V.. N. U., X.., znalcom, z ktorého jednoznačne vyplynulo, že stanovenie spoločenskej
hodnoty drevín bolo nesprávne, a že žalovaný, resp. jeho inšpektori nejednoznačne stanovili, ktoré
dreviny boli predmetom údajnej objednávky na výrub, a ktoré boli jednoznačne vyrúbané ešte pred
existenciou samotného kontraktu. Vytýkal, že inšpektori nebrali do úvahy, že žalobca uzavrel zmluvný
vzťah so spoločnosťou Q. I. X., s.r.o., kde v čl. 6 je zreteľne uvedené, že obchodná spoločnosť Q. I.
X., s.r.o., nemá vykonať výrub drevín nad 80 cm, tzn. že žalobca si objednal len výrub drevín pod 80
cm a obchodná spoločnosť Q. I. X., s.r.o., bola povinná dodržiavať zmluvné podmienky a v prípade
ich porušenia niesť zodpovednosť a to aj vo forme sankcií zo strany slovenskej inšpekcie životného
prostredia, pričom výklad zmluvy ako takej si správny orgán urobil sám, hoci mu bol výklad viackrát zo
strany právnych zástupcov žalobcu predostretý.

29. Z uvedeného dôvodu výklad prezentovaný správnymi orgánmi, že pokyn na výrub vydal
zamestnanec p. U., voči ktorému je mimochodom vedené trestné konanie a do dnešného dňa nie je
preukázané, že takýto pokyn skutočne dal, neobstojí, pretože p. U. ako zamestnanec žalobcu  nemal
oprávnenie meniť rozsah zmluvného záväzku obchodnej spoločnosti Q. I. X., s.r.o.,  nakoľko nikdy
nebol štatutárnym, resp. splnomocneným zástupcom žalobcu, ani jeho farnosti,  o čom bol štatutárny
zástupca Q. I. X., s.r.o., uzrozumený už pri uzatváraní zmluvného vzťahu, z čoho jednoznačne vyplýva,
že z hľadiska skutkového stavu inšpektori slovenskej inšpekcie životného prostredia zanedbali svoju
povinnosť, nerešpektovali argumentáciu právneho zástupcu žalobcu, ktorý im neraz položil otázku,
že prečo nie je zodpovednostným subjektom obchodná spoločnosť Q. I. X., s.r.o., resp. jej najatí
pilčíci, ktorí už len z pohľadu svojich dlhoročných skúseností v oblastí výrubu drevín museli vedieť,
že jednak dochádza k takému výrubu drevín, pri ktorom sa porušuje zákon a jednak že zo strany
žalobcu nebol na to daný pokyn, udelený súhlas, resp. uskutočnený iný právny úkon smerujúci ku zmene
podmienok založených prvotným zmluvným vzťahom a to kúpnou zmluvou, pričom Občiansky zákonník
jednoznačne ustanovuje, že ak je právny úkon uskutočnený v písomnej forme, musia byť v písomnej
forme aj jeho dodatky, resp. jeho ukončenie a v predmetnej veci neexistuje dodatok k zmluve, ktorý by



umožňoval, aby obchodná spoločnosť Q. I. X., s.r.o., resp. jej najatí pilčíci, vykonali výrub drevín nad 80
cm, z toho vyplýva, že žalobca si neobjednal, v zmysle právneho posudku si ani nemohol objednať výrub
drevín nad 80 cm, keďže to nebolo predmetom kúpnej zmluvy a zmluvné strany sa nedohodli v písomnej
forme na zmene tohto právneho vzťahu. Žalobca akcentoval, že ak vyšiel taký pokyn od zamestnanca
žalobcu, bol takýto právny úkon absolútne neplatný a nemôže byť na škodu žalobcu najmä vo vzťahu
k ostatným osobám. Obchodná spoločnosť Q. I. X., s.r.o., resp. jej najatí pilčíci sú osoby znalé nielen
legislatívy v oblasti výrubu drevín, ale túto činnosť vykonávajú denno-denne, tzn. že aj keby im bolo
zjavné, že prípadný pokyn vykonaný zamestnancom žalobcu je neplatný, muselo im byť dostatočne
zjavné, že k údajnému výrubu dochádza jednak bez príslušných povolení, a že predmetom výrubu sú aj
dreviny nad rámec dohodnutej kúpnej zmluvy, teda že objednávateľom výrubu nemohol byť žalobca.

30. Ďalej namietal, že inšpektori nesprávne vyhodnotili dôkazné prostriedky a to najmä výpovede tak
štatutárneho zástupcu Q. I. X., s.r.o., ako aj pilčíkov, ktorí vždy smerovali k obvineniu p. U., resp.žalobcu,
pričom z hľadiska vyššie uvedených faktov je zjavné, že ak aj k nezákonnému výrubu dochádzalo,
tak výlučne jednak bez vedomia štatutárnych zástupcov žalobcu a jednak s vedomím štatutárneho
zástupcu Q. I. X., s.r.o., ako aj pilčíkov, že porušujú v tom čase platný zákon, a že na taký výrub drevín
nemajú platné povolenia štátnych orgánov a dokonca ani súhlas žalobcu, resp. vlastníka pozemku
Gréckokatolícka cirkev, farnosť Y.. Vytýkal žalovanej, že nebrala do úvahy uvedené trestné konanie,
v rámci ktorého dochádza k omnoho väčšiemu preukazovaniu zodpovednosti, resp. iných subjektov,
pričom je potrebné poukázať na to, že v predmetnej veci je trestne stíhaný p. U. a nie žalobca, resp.
niektorý z jeho štatutárnych resp. splnomocnených zástupcov a navyše výpovede svedkov v trestnom
konaní a celkovo konfrontácie sú odlišné, ako sa prezentujú v tomto konaní, čo má dopad aj na
posúdenie skutkového stavu.

31. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila v písomnom podaní zo dňa 23.02.2017 a navrhla žalobu ako
nedôvodnú zamietnuť, pretože  napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade s ustanoveniami zákona
č. 543/2002 Z.z. a § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Poukázala na identické skutočnosti, ako sú uvedené
v odôvodnení oboch rozhodnutí správnych orgánov, citovala ustanovenie § 61 Správneho súdneho
poriadku, podľa ktorého žaloba je procesný úkon, ktorým fyzická osoba alebo právnická osoba uplatňuje
právo na súdnu ochranu porušeného alebo priamo dotknutého práva alebo právom chráneného záujmu
a podľa § 177 SSP sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu
orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Podľa názoru žalovanej žalobnému
návrhu chýba osobitná náležitosť žaloby a to, aké konkrétne subjektívne práva žalobcu boli napadnutým
rozhodnutím žalovanej porušené. Ďalej žalovaná uviedla, že žalobca v žalobe nešpecifikoval žiadne
svoje právo, subjektívny a oprávnený záujem, ktoré by bolo zo strany žalovanej jeho konaním alebo
vydanými rozhodnutiami dotknuté. Pretože ide o vadu žaloby, ktorá bráni jej vecnému vybaveniu
z dôvodu absencie práva alebo subjektívneho záujmu, ktorý by mal byť napadnutým rozhodnutím
dotknutý, navrhla tiež, aby súd uznesením podľa §98 ods. 1 písm. e/ SSP žalobu odmietol, pretože ide
o nedostatok procesnej podmienky konania.

32. Žalovaná poukázala na to, že z predložených pracovných zmlúv vyplýva, že V..N. C. a N. U. boli
zamestnancami žalobcu, čo potvrdili aj vo svojej výpovedi dňa 19.10.2015. Žalobca dňa 15.04.2003
splnomocnil V.. N. C. na zastupovanie pred štátnymi orgánmi Slovenskej republiky pred orgánmi štátnej
správy a samosprávy SR vo veciach poľnohospodárstva a lesného hospodárstva. Poukázala na to, že
vo výpovedi dňa 19.10.2015 V.. N. C. uvádzal, že žalobca uzatvoril kúpnu zmluvu so subjektom Q. I. X.
ako realizátorom výrubu, ktorý zahŕňa výrub drevín, predaj dreva na pni, a že si žalobca vlastne daný
výrub objednal, išlo aj o následný predaj drevnej hmoty, ktorá po výrube vznikne. V.. N. C. dal osobne
aj telefonický pokyn N. U., aby kontroloval, aby nedošlo k výrubu stromov hrubších ako 80 cm vo výške
130 cm nad zemou, pričom N. U. mal vedomosť, že v zmluve je podmienka, že tieto stromy majú byť
ponechané. Z výpovede N. U. vyplýva, že naplnenie jeho činnosti na základe pracovnej zmluvy je byť pri
ťažbe dreva a všetkých činnostiach spojených s lesnou činnosťou. Ako priameho nadriadeného uviedol
V.. N. C., ktorý ho usmerňuje a dáva mu pokyny pri pracovnej činnosti s tým, že V.. N. C. ho oslovil,
aby dozoroval výrub drevín, krov a štiepkovanie na predmetnej parcele. Na pokyn V.. N. C. vyznačil
modrou farbou približne polovicu plochy výrubu a na otázku, či vie, akým spôsobom sa merajú stromy,
ktoré sa rozkonárujú vo výške menšej ako 130 cm nad zemou, odpovedal, že nevie ani nebol pred
začiatkom ťažby V.. N. C. informovaný. Uvádzal, že hrubšie stromy s obvodom kmeňa nad 80 cm boli
ponechávané, a že sám usmerňoval a kontroloval celkový výrub drevín. Na pokyn V.. C. boli vyrúbané
aj poškodené zlomené hrubšie stromy na palivové drevo pre farnosť Y.. Uvádzal, že počas výrubu bol s



ním na parcele V. N. C., ktorý k prebiehajúcemu výrubu nemal námietky, čoho dôkazom je aj vyplatená
faktúra za vykonaný výrub drevín. Za realizátora výrubu Q. vypovedal U. S., zamestnanec firmy, ktorý
bol priamo pri výrube drevín. Vo výpovedi uvádzal, že pred výrubom drevín prešli spolu s N. U. parcelu
označenú oranžovou farbou, ukázal im vyznačené hranice výrubu a zároveň prešiel s nimi celý porast,
ktorý má byť vyrúbaný, nakoľko parcela mala zostať čistá. Pred ukončením výrubu prišiel na lokalitu N.
U., ktorý dal pokyn a osobne ukázal stromy na výrub pre farnosť Y.. S výrubom stromov bol spokojný
a sám zmeral drevnú hmotu podľa lesníckych predpisov. K otázke, ako vie vysvetliť, že došlo k výrubu
351 stromov s obvodom kmeňa nad 80 cm vo výške 130 cm, uviedol, že na začiatku výrubu im bolo
povedané, že celé vyznačené územie oranžovou a modrou farbou na danej parcele treba vyčistiť od
drevín, čo aj urobili k spokojnosti N. U.. Od svojho zamestnávateľa Q. I. X. boli informovaní, že N. U.
im ukáže, čo treba rúbať.

33. Žalovaná uviedla, že podľa jej názoru v predmetnej kúpnej zmluve, ktorú uzavrel žalobca s
realizátorom výrubu, nebol určený počet, ani rozmery jednotlivých stromov určených na výrub a z dikcie
vety „všetky stromy, ktoré sú zdravé, s obvodom kmeňa nad 80 cm, plánujeme ponechať\" je možné
usudzovať, že stromy, ktoré nie sú zdravé a majú obvod aj nad 80 cm, je možné vyrúbať. Žalovaná
poukázala na to, že zdravotný stav dreviny je jedným z kritérií, ktorý posudzuje orgán ochrany prírody
pri vydávaní súhlasu na výrub dreviny podľa § 17 vyhlášky č. 24/2003 Z. z., a nie je v kompetencii
žalobcu tento posudzovať. Rovnako nejasný a nejednoznačný je výraz predmetu „zmluvy“ plánovať\", čo
naznačuje, že síce žalobca zamýšľa takéto stromy ponechať, no skutočnosť môže byť aj iná, ako mal
v pláne. Z obsahu kúpnej zmluvy je teda zrejmé, že v kúpnej zmluve nebolo jednoznačne stanovené,
že sa majú rúbať stromy len do 80 cm obvodu kmeňa vo výške 130 cm nad zemou. Zo zistených
skutočností podľa názoru žalovanej vyplýva, že zodpovedným za preukázané porušenie povinnosti
na úseku ochrany prírody a krajiny bol žalobca, lebo uzatvoril kúpnu zmluvu, na základe ktorej si
objednal výrub drevín u realizátora výrubu. Žalobca, ako aj realizátor výrubu plánovali všetky zdravé
stromy s obvodom kmeňa nad 80 cm ponechať. Zamestnanec žalobcu N. U., ktorý mal na starosti
dozorovať predmetný výrub drevín mal informáciu od svojho nadriadeného V.. N. C. o kúpnej zmluve a
vedel, že stromy nad 80 cm obvodu kmeňa sa majú ponechať. Zamestnanec žalobcu N. U. na pokyn
svojho nadriadeného V.. N. C. modrou farbou vyznačil plochu výrubu, sám zmeral stromy a krajčírskym
metrom odmeral, ktorý strom má nad 80 cm obvodu kmeňa so zámerom ich zachovať, usmerňoval a
kontroloval výrub drevín. Žalovaná konštatovala, že žalobca prostredníctvom svojho zamestnanca N. U.
zmeral dreviny nad 80 cm obvodu kmeňa tak, že meral obvod dreviny bez ohľadu na to, či sa drevina
rozkonárovala alebo nie. nakoľko pne sa vo výške 1-1,5 m nad zemou rozkonárovali. Realizátor výrubu
Q. I. X. sa pri výrube drevín riadil pokynmi prostredníctvom zamestnancov žalobcu, a rúbal len tie dreviny,
ktoré zamestnanec žalobcu ukázal a sám odmeral a žalobca bol s vykonaným výrubom drevín spokojný
a realizátorovi výrubu za prácu zaplatil.

34. Napriek uvedenému na uvedenej parcele bol zaznamenaný výrub 351 ks drevín s obvodom kmeňa
nad 80 cm prepočítaných na výšku 130 cm, na ktoré sa vyžadoval súhlas orgánu ochrany prírody
podľa § 47 ods.3 zákona č. 543/2002 Z.z.. Poukázal na nesprávne meranie rozkonárených stromov,
v dôsledku čoho podľa žalovanej k výrubu drevín s obvodom kmeňa nad 80 cm došlo nesprávnym
meraním obvodu kmeňa žalobcom pri rozkonárení kmeňa vo výške menšej ako 130 cm nad zemou a
zamestnanec žalobcu N. U. vo výpovedi uviedol, že nevedel, akým spôsobom sa meria obvod stromu,
keď sa rozkonáruje vo výške menšej ako 130 cm nad zemou. Túto skutočnosť potvrdzuje aj výpoveď
realizátora výrubu, že účastník konania meral obvody stromov bez ohľadu na to, či sa rozkonárovali vo
výške menšej ako 130 cm nad zemou.

35. Citovala ustanovenie § 36 ods. 3 vyhlášky č. 24/2003 Z.z..

36. Žalovaná poukázala na to, že ďalším dôvodom vyrúbaného veľkého počtu stromov s obvodom
kmeňa nad 80 cm vo výške 130 cm nad zemou mohla byť aj skutočnosť, že žalobca vyhodnotil mnohé
stromy ako nie zdravé, a ktoré bez ohľadu na obvod kmeňa, je možné vyrúbať. Poukázal pri tom
na text kúpnej zmluvy, podľa ktorej „všetky stromy, ktoré sú zdravé, s obvodom kmeňa nad 80 cm
plánujeme ponechať\". Podľa žalovanej žalobca ani realizátor výrubu nemali v úmysle rúbať stromy
s obvodom kmeňa nad 80 cm nad zemou a porušiť tak podmienky vzájomnej kúpnej zmluvy. Ak by
realizátor výrubu rúbal dreviny svojvoľne, podľa svojho uváženia bez usmerňovania alebo v rozpore s
usmernením žalobcu, žalovaná by túto skutočnosť vzala do úvahy pri posudzovaní zodpovednosti za
protiprávne konanie. Nespochybňuje, že dreviny rúbal vlastnou rukou realizátor výrubu, ale žalovaná



sa zaoberala aj príčinnou súvislosťou a mierou zavinenia zodpovedného subjektu za výrub a dospel k
záveru, že realizátor výrubu konal pri výrube drevín na pokyny žalobcu a v intenciách jeho usmernenia,
a k vykonanému výrubu nemal námietky. Realizátor výrubu nejednal teda zo svojej vôle, ale na základe
objednávky žalobcu, bol preto len nástrojom tohto subjektu, ktorý výrub uskutočnil. Druhostupňový
správny orgán uviedol, že nie je možné pri posudzovaní iného správneho deliktu vychádzať z toho, že
sankcia môže byť uložená akonáhle nastanú okolnosti stanovené pre jej uloženie bez ohľadu na to, z
akých príčin a v akej súvislosti k nemu došlo. Dá sa predpokladať, že v prípade svojvoľného výrubu
drevín realizátorom výrubu, by mu žalobca za prácu nezaplatil, prípadne by si uplatňoval náhradu škody.
S ohľadom na ustálenú rozhodovaciu činnosť súdov, v ktorej sa uplatňuje princíp spravodlivosti, žalovaná
neuložila pokutu realizátorovi výrubu. Toto opatrenie žalovanej má oporu aj v zákone, podľa ktorého
umožňuje vyvodiť zodpovednosť za výrub dreviny aj tomu, kto vyrúbe, ale aj tomu, kto objedná alebo
dá pokyn na výrub.

37. Žalovaná citovala § 90 ods.3 písm. 1/ zákona č. 543/2002 Z.z. s tým, že zodpovednosť za výrub 351
ks drevín s obvodom kmeňa nad 80 cm vo výške 130 cm nad zemou bez splnenia podmienok podľa §
47 ods. 8 zákona č. 543/2002 Z.z. nesie preto žalobca, ktorý svojim konaním prostredníctvom svojich
zamestnancov usmerňoval výrub drevín, prácu nenamietal a riadne za ňu zaplatil.

38. V ďalšej časti vyjadrenia cituje žalovaná § 37 ods. 3 a ods. 8 zákona č. 543/2002 Z.z.. V súvislosti s
námietkou žalobcu, že bola menená kvalifikácia skutku, žalovaná uviedla, že žalobca si objednal výrub
drevín, čo vyplýva z výpovede V.. N. C. zo dňa 19.10.2015 „vlastne sme si objednali daný výrub“ a
rovnako dával aj pokyny realizátorovi výrubu, vyznačil hranicu výrubu, sám zmeral dreviny a kontroloval
výrub drevín. V predmetnej veci teda žalobca vykonával obidve činnosti, ktoré spadajú pod tú istú
skutkovú podstatu iného správneho deliktu.

39. Konanie o pokute voči žalobcovi bolo začaté prvým úkonom oznámením o začatí konania s
predvolaním na ústne pojednávanie listom zo dňa 27.02.2015, ktorý si žalobca prevzal dňa 06.03.2015.
Odvolací orgán ďalej uviedol, že síce prvostupňový správny orgán začal konanie za výrub drevín a použil
pojem „dal pokyn na výrub“, avšak podľa názoru žalovanej účelom kvalifikácie skutku je, aby bol subjekt
oboznámený za čo je s ním začaté konanie, aby mohol v konaní uplatniť všetky svoje práva, ktoré sa
mu kladú za vinu a v danom prípade ide len o formalizmus.

40. Použitie alternatívneho pojmu „dal pokyn” alebo pojmu „objednal\" vyjadruje ten istý zámer, ktorého
podstata je v tom, že pokuta sa môže uložiť nielen tomu, kto vykonal výrub, ale aj tomu, kto dal
pokyn na výrub alebo výrub objednal. Žalobca v priebehu konania vedel, čo sa mu kladie za vinu, bez
ohľadu, či žalovaná uviedla v rozhodnutí o pokute pojem „dal pokyn na výrub” alebo pojem „objednal”
výrub a žalovaná podriadila konanie žalobcu pod správnu skutkovú podstatu, ktorá je v obidvoch
prípadoch rovnaká. Žalovaná ďalej uviedla, že výrok rozhodnutia o pokute je popísaný s dostatočnou
presnosťou tak, aby nemohol byť zamenený za iný skutok podradený za inú skutkovú podstatu a z
výroku rozhodnutia o pokute ja dostatočne zrejmé, nielen podľa akého ustanovenia sa pokuta ukladá,
ale aj popis skutku, miesta, času ako aj podradenia skutku pod skutkovú podstatu a protiprávne konanie
bolo žalobcovi na základe zistených skutočností a dôkazných materiálov riadne dokázané.

41. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej vyjadril v písomnom podaní zo dňa 07.03.2017, zotrval na
námietkach uvedených v žalobe. Opätovne akcentoval, že v čase konania správneho konania sa
viedlo trestné konanie voči zamestnancovi žalobcu p. U., v rámci ktorého je dokazovanie, vykonávané
omnoho detailnejšie, pričom žalobca viackrát požadoval, aby sa správne konanie zo strany žalovaného
prerušilo minimálneho do právoplatného rozhodnutia v trestnom konaní, pričom proces vedený voči
obžalovanému p. U. je podľa názoru žalobcu prekážkou vedenia správneho konania voči jeho
zamestnávateľovi, teda žalobcovi, nakoľko, ak dôjde k právoplatnému odsúdeniu obžalovaného p. U.,
bude namieste okrem iného aj otázka legitimácie žalobcu ako osoby zodpovednej za delikt a to aj
vzhľadom na skutočnosti uvedené v žalobe, ako napr. že kúpna zmluva bola v písomnej forme a údajné
pokyny na výrub boli dané v ústnej podobe, pochybenia žalovaného pri určení zodpovednej osoby a
náležitého zistenia skutkového stavu vzhľadom na krádeže a iné.

42. Namietal, že na základe kúpnej zmluvy neplatil za prácu - vyrúbanie stromov, ale vykonávateľ výrubu
obchodná spoločnosť Q. I. X., ktorá mala byť reálne postihnutá za správny delikt, platila za drevnú
štiepku žalobcovi. Ďalej poukázal na to, že v dikcii zákona sa určite myslí ochrana jednotlivých stromov



rastúcich mimo lesa a to najmä v intraviláne obci, ale v extraviláne, ktoré plnia funkciu zachovania kvality
životného prostredia pre ľudí, živočíchy, ale aj iné rastliny, ale určite sa nejedná o ochranu zarastenej
poľnohospodárskej pôdy, o ktorú so starostlivosťou riadneho hospodára sa nestaral doterajší jej užívateľ
a v takomto stave sa vrátila v rámci reštitúcie súčasnému vlastníkovi, a ktorý je povinný starať sa
o ňu v zmysle zákona a hrozia mu sankcie, pričom za ňu platí daň obci s tým, že parcela KN-E je
evidovaná ako orná pôda a v KN - C ako trvalý trávny porast. Podľa jeho  názoru sa jedná o rozpor so
Zákonom o ochrane prírody a krajiny s tým, že v bežnej praxi sa stáva, že vlastník, prípadne užívateľ
poľnohospodárskeho pozemku chce využívať pozemok v katastri nehnuteľnosti vedený ako TTP, ale
tento pozemok je porastený náletovými drevinami, niekde s obvodom nad 40 cm a krovín a takýto stav
pozemku bol zapríčinený predchádzajúcim užívateľom, ktorý ho rokmi neobhospodaroval , pričom už
subjekt zanikol. Dochádza k problému Zákona o ochrane prírody a krajiny, kde podľa § 47 ods. 3 sa
na výrub náletových drevín vyžaduje súhlas ochrany prírody. Okrem toho vzniká podľa § 48 zákona
pre užívateľa povinnosť náhradnej výsadky, prípadne finančnej náhrady vo výške spoločenskej hodnoty.
Takáto výška náhrad je neúmerne vysoká a likvidačná. Podľa §47 ods. 4 písm. e/ zákona súhlas na
výrub drevín sa nevyžaduje, ak oprávnenie alebo povinnosť výrubu vyplýva z osobitných predpisov. To
znamená, že pre užívateľa vzniká iba oznamovacia povinnosť (§ 47 ods. 7). Žalobca je toho názoru, že
takáto oznamovacia povinnosť sa vzťahuje aj na osobitný predpis a to zákon č. 220/2004 Z.z. o ochrane
o využívaní poľnohospodárskej pôdy, kde v § 3 ods. 1 zákona každý vlastník poľnohospodárskej pôdy
alebo nájomca a správca poľnohospodárskej pôdy je povinný
a/ vykonávať agrotechnické opatrenia zameraná na ochranu a zachovanie kvalitatívnych vlastností a
funkcií poľnohospodárskej pôdy a na ochranu pred jej poškodením a degradáciou,
b/ predchádzať výskytu a šíreniu burín na neobrábaných pozemkoch, ak osobitný predpis neustanovuje
inak,
c/ zabezpečiť využívanie poľnohospodárskej pôdy tak, aby nebola ohrozená ekologická stabilita územia
a bola zachovaná funkčná spätosť prírodných procesov v krajinnom prostredí,
d/ usporiadať a zosúladiť poľnohospodársky druh pozemku s jeho evidenciou v katastri.

43. Žalobca uviedol, že takáto povinnosť starostlivosti o poľnohospodársku pôdu vyplýva priamo
zo Zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy. Pracovníci žalovaného ale tvrdia, že oznamovacia
povinnosť výrubu drevín sa na § 3 Zákona o ochrane pôdy nevzťahuje, lebo tam nie je uvedené slovo
„výrub alebo výsek“. Žalobca s týmto nesúhlasí, lebo obidva zákony sú rovnocenné a poznámka pod
čiarou 78/ uvedená pri § 47 ods. 4 písm. e/ Zákona o ochrane prírody nemá záväzný ale iba informatívny
charakter. Pritom slová „výrub“ nie sú uvedené ani v ostatných citovaných zákonoch v poznámke pod
čiarou č. XX.

44. Žalobca konštatoval, že presnosť metódy výpočtu obvodu stromov a obvodu alebo priemeru je
spochybnená v znaleckom posudku V.. N. U., X.., pracovníka Lesníckeho výskumného ústavu vo F.,
ktorý sa touto metódou aj vedecky zaoberal. V znaleckom posudku je tiež uvedené, že medzi stromami
sú uvedené aj liesky, ktoré sú pri výpočte spoločenskej hodnoty vo vyhláške uvedené medzi krami, takže
uvedenie počtu stromov, ktoré prekračujú obvod vo výške 1,30 m a 80,0 cm nepovažuje žalobca za
exaktný a právne relevantný, odhliadnuc na účel, za ktorým bol výrub uskutočnený. Na ploche sa navyše
vyskytovali krádeže stromov, túto skutočnosť potvrdili aj svedkovia vo svojich výpovediach.

45. Žalovaná sa k vyjadreniu žalobcu na vyjadrenie žalovanej vyjadrila v písomnom podaní zo dňa
30.03.2017. Poukázala na to, že súčasne prebiehajúce trestné konanie vedené voči zamestnancovi
žalobcu, nemá priamy vplyv na zodpovednosť žalobcu za protiprávne konanie podľa zákona č. 543/2002
Z.z. o ochrane prírody a krajiny, pretože v trestnom konaní sa posudzuje zodpovednosť voči fyzickej
osobe za skutok, ktorý napĺňa znaky trestného činu podľa Trestného zákona.

46. Žalobca považuje pojem „rozkonárenie“ pre neho za nezrozumiteľný. Podľa všeobecne dostupných
informácií k nadzemným orgánom stromov patrí stonka, ktorá je diferencovaná na kmeň. korunu
a konáre (listy, kvety a plody). Kmeň stromov je druhotne hrubnúca drevnatá stonka, spravidla
nerozkonárená, len na vrchole sa členiaca na drevnaté konáre, ktoré sú bočnou časťou stonky. Kostrové
konáre tvoria charakteristický vzhľad koruny. Jednoducho povedané, kmeň sa prostredníctvom konárov
rozkonáruje, ktoré vyrastajú rôznymi smermi. Obvod kmeňa sa podľa § 36 ods. 3 vyhlášky č. 24/2003 Z.z.
ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhláška č. 24/2003
Z.z.) meria práve pod týmto rozkonárením. Podľa výpovedí pracovníkov realizátora výrubu nebol obvod
kmeňov stromov zamestnancom žalobcu týmto spôsobom meraný.



47. Žalobca poukazuje na § 47 ods.4 písm. e/ zákona č. 543/202 Z.z., kedy povinnosť mať súhlas orgánu
ochrany prírody na výrub drevín sa nevyžaduje, ak toto oprávnenie vyplýva z osobitných predpisov.
Žalobca zastáva názor, že pre užívateľa vzniká iba oznamovacia povinnosť podľa § 47 ods.7 zákona č.
543/2002 Z.z., ktorá sa vzťahuje aj na osobitný predpis - zákon č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní
poľnohospodárskej pôdy. Žalovaný argumentoval, že v zákone č. 220/2004 Z.z. nie je daná povinnosť
odstraňovať stromy a kry, ako je to priamo uvedené v iných osobitných predpisoch, preto nie je možné
v prípade uplatnenia zákona č. 220/2004 Z.z. aplikovať § 47 ods.7 zákona č. 543/2002 Z.z. Obidva
zákony (zákon č.220/2004 Z.z. a zákon č. 543/2002 Z.z.) upravujú právne pomery z hľadiska osobitných
a rovnocenných verejných záujmov, preto požiadavky oboch zákonov pri uplatňovaní v praxi nemožno
stavať proti sebe. ale vedľa seba. Žalobca je teda zodpovedný za dodržiavanie povinností vyplývajúcich
z obidvoch právnych predpisov.

48. Z formulácie vety „Všetky stromy, ktoré sú zdravé, s obvodom nad 80 cm, plánujeme ponechať“ (pozri
kúpna zmluva bod IV.) sa dá urobiť záver, že žalobca mal vedomosť o povinnosti mať súhlas orgánu
ochrany prírody, pokiaľ by plánoval vyrúbať dreviny s obvodom kmeňa nad 80 cm. Túto skutočnosť
potvrdzuje aj oznámenie o čistení pasienku zo dňa 24.02.2014, ktorú podal žalobca na Obecný úrad
M. D.. Žalobca preto aj sám stromy zmeral a realizátorovi výrubu ukázal, že tieto stromy sa rúbať
nebudú. Žalobca namieta, že podľa kúpnej zmluvy neplatil za prácu - vyrúb stromov, ale realizátor výrubu
platil za drevnú hmotu žalobcovi. Je pravdou, že žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že bola
vyplatená faktúra za vykonaný výrub drevín, ale bolo to uvedené len na podporu skutočnosti, že žalobca
nemal žiadne námietky k uskutočnenému výrubu drevín. Faktúra bola za drevnú hmotu pochádzajúcu
z uvedených vyrúbaných stromov riadne vyplatená. Táto skutočnosť len potvrdzuje, že zodpovedným
za výrub stromov bol žalobca. Žalobca namieta presnosť metódy výpočtu obvodu stromov, ktorá je
v znaleckom posudku opracovanom V.. N. U., X.. spochybnená. Žalobca poukazuje, že v znaleckom
posudku sú zarátané medzi stromami aj liesky, ktoré sú pri výpočte spoločenskej hodnoty vyhláške
uvedené medzi krami, a preto uvedený počet stromov prekračujúcich obvod 80 cm výške 130 cm
nepovažuje za exaktný a právne relevantný.

49. V tejto súvislosti žalovaná argumentuje ustanovením § 2 písm. m/ zákona č. 543/2002 Z.z., podľa
ktorého je drevinou rastúcou mimo lesa strom alebo ker, rastúci jednotlivo alebo v skupinách mimo
lesného pôdneho fondu. Z uvedeného vyplýva, že aj liesky spadajú pod zákonnú ochranu, a na ich
výrub sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody. Na žiadosť žalovaného vypracovala Štátna ochrana
prírody SR Správa Národného parku Poloniny odborné stanovisko zaslané listom zo dňa 27.05.2014
k zisteniu počtu vyrúbaných drevín a k vyčísleniu ich spoločenskej hodnoty, s identifikáciou drevín,
ktoré boli vyrúbané na dotknutej parcele. Do spoločenskej hodnoty nezarátala a nemerala kmene, ktoré
mali inú farbu reznej plochy kmeňov (t. j. starší výrub) a kmene, ktorých obvod bol nižší, prípadne
rovný do 80 cm. a nebrala do úvahy vyrúbané kry. pokiaľ obvod kmeňa liesky nepresahoval 80 cm.
Spoločenská hodnota u jednotlivých drevín bola vypočítaná z hodnôt, ktoré boli zistiteľné počas terénnej
obhliadky. Obvody kmeňov, obvody reznej plochy a výšky pňov boli presne odmerané. Spoločenská
hodnota vyrúbaných drevín bola vypočítaná v zmysle prílohy 33 až 35 vyhlášky č. 24/2003 Z. z..
Štátna ochrana prírody SR je podľa § 65a zákona č. 543/2002 Z. z. odborná organizácia ochrany
prírody a krajiny s celoslovenskou pôsobnosťou zriadená Ministerstvom životného prostredia SR ako
príspevková organizácia, ktorá zabezpečuje úlohy na úseku ochrany prírody a krajiny podľa zákona č.
543/2002 Z. z. Podľa § 65a ods. 2 písm. v) zákona č. 543/2002 Z. z. spracúva odborné stanoviská
pre rozhodovaciu a inú činnosť orgánov ochrany prírody. Nebol preto dôvod spochybňovať spôsob
výpočtu spoločenskej hodnoty drevín podľa vyhlášky č. 24/2003 Z.z. Možno však súhlasiť s názorom
žalobcu v bode 7 stanoviska, že lieska je podľa vzrastovej charakteristiky ker. to znamená, že spôsob
výpočtu spoločenskej hodnoty nemal byť vypočítavaný ako pri stromoch, ale ako pri kroch. Spôsob
výpočtu spoločenskej hodnoty pri lieskach žalobca namietal až v tomto stanovisku k vyjadreniu žalovanej
k žalobe zo dňa 07.03.2017. Z uvedeného dôvodu sa k tejto námietke nemohla žalovaná vyjadriť.
Žalovaná zdôraznila, že aj keby sa znížila výška vypočítanej spoločenskej hodnoty vyrúbaných stromov
o výšku spoločenskej hodnoty 13 liesok, čo predstavuje sumu 7.122,04 eur, ktoré tam nemali byť
zarátané, celková spoločenská hodnota vyrúbaných drevín by bola po znížení 233.378,55 eur. Čo však
nič nemení na závažnosti protiprávneho konania. Počet vyrúbaných liesok je zanedbateľný v kontexte
celkového počtu vyrúbaných drevín.



50. Žalobca pred prvostupňovým správnym orgánom vzniesol námietku ku kontrolným zisteniam k
rozsahu a výške spoločenskej hodnoty vyrúbaných stromov a vyslovil požiadavku na vypracovanie
znaleckého posudku. Touto námietkou sa správny orgán zaoberal a predvolal žalobcu na podanie
vysvetlenia k podaným námietkam ku kontrolným zisteniam. Zároveň zabezpečil prítomnosť odborného
pracovníka ŠOP SR, ktorý vypracoval odborné stanovisko k zisteniu počtu vyrúbaných drevín a
vyčíslenie ich spoločenskej hodnoty. Vo svojej odpovedi vysvetlil spôsob merania (pozri str. 19
rozhodnutia žalovanej zo dňa 07.04.2015). Žalobca mal tak možnosť klásť vecné otázky a navrhnúť
dôkazy o nesprávnosti merania. Nakoľko žalobca nespochybnil výpoveď odborného pracovníka ŠOP
SR doplňujúcimi vecnými otázkami, nešlo teda o spornú vec. žalovaná považovala počet vyrúbaných
drevín uvedených v súbornom stanovisku ŠOP SR za spoľahlivo zistený.

51. Žalovaná uviedla, že znalecký posudok bol vypracovaný V.. N. U., X.., znalcom v odbore
Lesníctvo, odvetvie - Odhad hodnoty lesov. Úlohou znalca bolo vecné a logické posúdenie podstaty
stanovenej výšky spoločenskej hodnoty lesných drevín na poľnohospodárskej pôde a sociálno - ľudskej
stránky postihu vlastníka a zainteresovaných osôb zabezpečujúcich prinavrátenie poľnohospodárskeho
pozemku v zmysle zákona č. 220/2004 Z.z. jeho pôvodnému účelu. Problematika ochrany prírody a
krajiny má samostatný odbor - Ochrana životného prostredia, odvetvie Ochrana prírody a krajiny. Znalec
bol oprávnený a povinný riešiť len odborné problémy týkajúce sa predmetnej veci, neprislúcha mu riešiť
právne otázky a otázku viny ako napr.: na str. 3 posudok rieši vecné a logické posúdenie podstaty
stanovenej výšky spoločenskej hodnoty lesných drevín na poľnohospodárskej pôde a oprávnenosti
postihu vlastníka, na str. 4 posudku hodnotí zasahovanie do vlastníckych práv vlastníka pozemku
(podnet o výrube drevín). Znalec vyjadril svoj osobný názor na zasahovanie do vlastníckych práv
žalobcu, na str. 5 posudku hodnotí zákonom stanovené kritéria výpočtu spoločenskej hodnoty drevín
v porovnaní s cenou dreva na pni. za reálnu podstatu považuje iba cenu dreva, na str. 9 posudku
hodnotí nelogičnosť a iracionálnosť veličiny stanovenej spoločenskej hodnoty vyrúbaných drevín na
poľnohospodárskom pozemku, na str. 10 posudku považuje stanovenie spoločenskej hodnoty lesných
drevín na poľnohospodárskom pozemku vlastníka pozemku a protichodnosť dikcie dvoch platných
zákonov (zákona č. 220/2004 Z.z. a zákona č. 543/2002 Z.z.) za neopodstatnené a iracionálne. Dokonca
odsudzuje prístup žalovanej ako orgánu ochrany prírody, a požaduje zastavenie procesu bezprávia.

52. Žalovaná konštatovala, že v odvolacom konaní poukázala na to, že predložený znalecký posudok
posudzuje drevinu iba z hľadiska ceny dreva z lesníckeho pohľadu, pritom samotné zadanie v znaleckom
posudku pôsobí zmätočne, keď rieši lesné dreviny na poľnohospodárskej pôde. Na poľnohospodárskej
pôde ide o dreviny rastúce mimo lesa, preto nie je možné ich posudzovať z lesníckeho hľadiska. Znalecký
posudok nie je vypracovaný znalcom v odbore - Ochrana životného prostredia, odvetvie Ochrana prírody
a krajiny, ktoré rieši špecifickú problematiku ochrany prírody, a zaoberá sa drevinami rastúcimi mimo
lesa. Právne predpisy na úseku ochrany prírody a krajiny jasne stanovujú spôsob výpočtu spoločenskej
hodnoty drevín rastúcich mimo les, ktorý vyjadruje v § 95 zákona č. 543/2002 Z.z. najmä ich biologickú,
ekologickú a kultúrnu hodnotu, ktorá sa určuje s prihliadnutím na ich vzácnosť, ohrozenosť a plnenie
mimo produkčných funkcií. Spoločenská hodnota je len jedným z kritérií pri posudzovaní výšky pokuty. Ak
by len na ňu žalovaná prihliadala, pokuta by bola uložená vo výške spoločenskej hodnoty 240.500,59 eur,
resp. podľa § 90 ods.3 písm. 1/ zákona č. 543/2002 Z.z. vo výške 33.193,91 eur, ktorú zákon určuje ako
najvyššiu možnú hranicu sadzby. Pokuta bola uložená žalobcovi na dolnej hranici vo výške 8.000,-- eur,
čo predstavuje 24 % možnej sadzby. Žalovaná riadne zdôvodnila výšku uloženej pokuty, a neodchýlila
sa od cieľa, ktorý jej bol zákonom určený. Pri jej stanovení prihliadala na závažnosť protiprávneho
konania, ako aj na okolnosti jeho spáchania, na to, že výrub drevín bol uskutočnený bez požadovaného
súhlasu príslušného orgánu ochrany prírody, čo považovala za závažné porušenie povinnosti na úseku
ochrany prírody a krajiny. Pri určení výšky pokuty bolo prihliadnuté na skutočnosť, že účastník konania
sa dopustil protiprávneho konania v území s najnižším stupňom územnej ochrany. Bolo zohľadnené, že
k protiprávnemu konaniu došlo na poľnohospodárskom pozemku, pochybením zamestnanca účastníka
konania. Súhlas orgánu ochrany prírody nie je samoúčelný, ale je dôležitý, aby orgán ochrany prírody
prípadný výrub drevín posúdil z hľadiska záujmov ochrany prírody, a mohol určiť bližšie podmienky za
ktorých je možné danú činnosť uskutočniť. Spoločenská hodnota ako taká, nemá vplyv na posúdenie
protiprávneho konania.

53. Žalovaná zdôraznila, že umožnila žalobcovi v priebehu konania všetky procesné práva a zaoberala
sa námietkami žalobcu, doplnila dokazovanie za účelom jednoznačného posúdenia zodpovednosti
žalobcu v súvislosti s výrubom drevín na pare. KN- C č.XXX/X v k.ú. M. D.. Na základe dôkazných



prostriedkov bolo zhodnotené konanie žalobcu ako protiprávne tým, že objednal výrub drevín (pozri
kúpna zmluva bod. IV.), bez ktorého by ani nebolo možné získať drevnú hmotu na ďalšie spracovanie,
ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy na základe ktorej žalobca predal drevnú hmotu realizátorovi
výrubu. Žalobca vyčlenil svojich zamestnancov, ktorí konali v jeho mene, usmerňovať výrub a určovať,
ktoré dreviny majú byť vyrúbané. Realizátor výrubu konal len podľa pokynov žalobcu a na území, ktoré
žalobca prostredníctvom svojho zamestnanca sám vyznačil.

54. Konanie v predmetnej veci, aj keď na miestne nepríslušnom súde, teda na Krajskom súde v
Bratislave, bolo začaté dňom doručenia žaloby, teda 27.06.2016 za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb.
Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov.

55. Zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok nadobudol účinnosť dňom 01.07.2016 a tento v
ustanovení § 491 ods. 1 upravil, že ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli
v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.

56. Podľa § 2 ods. 1 SSP - v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa ods. 2 § 2 SSP - každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo
právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy,
opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu
verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom
súde.

57. V preskúmavanej veci ide o správnu žalobu vo veciach správneho trestania, lebo Správny súdny
poriadok v § 194 ods. 1 upravuje, že správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne
konanie. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie
vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

58. Podľa § 195 SSP - správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi
žaloby, ak
a/ zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci
alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo
opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
b/ ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo
premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné
protiprávne konanie,
c/ ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na
správne trestanie,
d/ ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na
ukladanie sankcií v rámci správneho trestania,
e/ ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu
verejnej správy.

59. Podľa § 196 SSP - ak správny súd mimo žalobných bodov zistí, že sú dané vady uvedené v § 195,
oznámi to bezodkladne účastníkom konania a vyzve ich, aby sa k nim v určenej lehote vyjadrili.

60. Podľa § 197 SSP - správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy,
môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania,
ktorým však nie je viazaný.

61. Zákon č. 543/2002 Z.z. v znení účinnom do 06.04.2014 o ochrane prírody a krajiny v § 1
ods. 1 upravuje, že tento zákon upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí, ako aj práva a
povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri ochrane prírody a krajiny s cieľom dlhodobo zabezpečiť



zachovanie prírodnej rovnováhy a ochranu rozmanitosti podmienok a foriem života, prírodných hodnôt
a krás a utvárať podmienky na trvalo udržateľné využívanie prírodných zdrojov a na poskytovanie
ekosystémových služieb, berúc do úvahy hospodárske, sociálne a kultúrne potreby, ako aj regionálne
a miestne pomery.

62. Podľa § 2 ods. 1 -  ochranou prírody a krajiny sa podľa tohto zákona rozumie starostlivosť štátu,
právnických osôb a fyzických osôb o voľne rastúce rastliny, voľne žijúce živočíchy a ich spoločenstvá,
prírodné biotopy, ekosystémy, nerasty, skameneliny, geologické a geomorfologické útvary, ako aj
starostlivosť o vzhľad a využívanie krajiny. Ochrana prírody a krajiny sa realizuje najmä obmedzovaním
a usmerňovaním zásahov do prírody a krajiny, podporou a spoluprácou s vlastníkmi a užívateľmi
pozemkov, ako aj spoluprácou s orgánmi verejnej správy.

63. Podľa § 46 Zákona o ochrane prírody - ustanovenia § 47 až 49 sa použijú, ak sa na drevinu
nevzťahujú ustanovenia o chránených rastlinách (§ 32 až 34).

64. Podľa § 47 ods. 1 Zákona o ochrane prírody - zakazuje sa poškodzovať a ničiť dreviny. Podľa ods.
2 tohto ustanovenia - vlastník, správca alebo nájomca pozemku, na ktorom sa nachádza drevina, je
povinný sa o ňu starať, najmä ju ošetrovať a udržiavať. Pri poškodení alebo výskyte nákazy dreviny
chorobami môže orgán ochrany prírody uložiť vlastníkovi, správcovi alebo nájomcovi pozemku vykonať
nevyhnutné opatrenia na jej ozdravenie alebo rozhodnúť o jej vyrúbaní. Podľa § 47 ods. 3 zákona - na
výrub dreviny sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody, ak tento zákon neustanovuje inak. Súhlas na
výrub dreviny sa môže v odôvodnených prípadoch vydať len po posúdení ekologických a estetických
funkcií dreviny a vplyvov na zdravie človeka a so súhlasom vlastníka alebo správcu, prípadne nájomcu,
ak mu takéto oprávnenie vyplýva z nájomnej zmluvy, pozemku, na ktorom drevina rastie, ak žiadateľom
nie je jeho vlastník, správca alebo nájomca a po vyznačení výrubu dreviny. Podľa § 47 ods. 4 zákona
- súhlas na výrub dreviny sa nevyžaduje:
a/ za hranicami zastavaného územia obce na stromy s obvodom kmeňa do 80 cm, meraným vo výške
130 cm nad zemou, a súvislé krovité porasty s výmerou do 20m3,
b/ v rámci zastavaného územia obce na stromy s obvodom kmeňa do 40 cm, meraným vo výške 130
cm nad zemou, a súvislé krovité porasty s výmerou do 10m3,
c/ na dreviny rastúce v ovocných sadoch alebo záhradách,
d/ pri bezprostrednom ohrození zdravia alebo života človeka alebo pri bezprostrednej hrozbe vzniku
značnej škody na majetku,
e/ ak povinnosť výrobu vyplýva z osobitných predpisov,
f/ ak orgán ochrany prírody vopred písomne určí, že výrub  je preukázateľne nevyhnutný na
zabezpečenie starostlivosti o osobitne chránenú časť prírody a krajiny; v tomto prípade výrub zabezpečí
organizácia ochrany prírody po dohode s vlastníkom pozemku, na ktorom sa drevina nachádza,
g/ na dreviny inváznych druhov podľa § 7b ods. 2,
h/ na porasty rýchlorastúcich drevín založené na poľnohospodárskej pôde v súlade s osobitným
predpisom a plantáže vianočných stromčekov a iných okrasných drevín,
i) ak sa výrub dreviny vykonáva v súvislosti so zásahom do biotopu európskeho významu alebo biotopu
národného významu, na ktorý sa vyžaduje súhlas podľa § 6 ods. 2.

65. Podľa § 47 ods. 5 tohto ustanovenia - ustanovenie odseku 4 písm. a/ a b/ sa nepoužije v prípade,
ak drevina rastie na území s druhým alebo tretím stupňom ochrany, na cintorínoch alebo ako súčasť
verejnej zelene.

66. Ten, kto z dôvodov uvedených v odseku 4 písm. d/ drevinu vyrúbal, je povinný túto skutočnosť
písomne oznámiť a zároveň preukázať splnenie podmienok na výrub drevín orgánu ochrany prírody
najneskôr do piatich dní od uskutočnenia výrubu. Ten, kto chce z dôvodu uvedeného v odseku 4 písm.
e) vyrúbať drevinu, je povinný túto skutočnosť pred plánovaným vykonaním výrubu oznámiť orgánu
ochrany prírody. Orgán ochrany prírody je povinný do 15 pracovných dní od doručenia oznámenia
a/ vydať stanovisko, že oznámeným výrubom nie sú dotknuté záujmy ochrany prírody a krajiny a výrub
sa môže uskutočniť, alebo
b/ rozhodnúť o určení podrobnejších podmienok vykonania výrubu, alebo rozhodnúť o jeho obmedzení,
alebo zákaze, ak je v rozpore s požiadavkami na ochranu prírody a krajiny (§ 43 ods. 6 a 7).



67. Podľa § 47 ods. 8 citovaného zákona - výrub dreviny podľa odsekov 3 a 7 možno vykonať len
po vyznačení výrubu dreviny a po vydaní stanoviska podľa odseku 7 písm. a/ alebo právoplatnosti
rozhodnutia podľa odseku 3 a odseku 7 písm. b/, ktorým je vykonávať výrubu povinný sa na požiadanie
preukázať.

68. Vyhláška MZP SR, ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v § 36 ods.
1 upravuje, že spoločenská hodnota drevín je uvedená podľa druhu drevín a ich veľkosti v prílohe č. 33.

69. Podľa § 90 ods. 3 písm. písm. l/ Zákona o ochrane prírody - pokutu do 33.193,91 eur a
prepadnutie veci môže orgán ochrany prírody uložiť podnikateľovi alebo právnickej osobe, ktorá sa
dopustí protiprávneho konania tým, že vyrúbe, objedná výrub alebo dá pokyn na výrub dreviny alebo
chráneného stromu (§ 49 ods. 3) bez splnenia podmienok podľa § 47 ods. 8 alebo ošetrí chránený strom
(§ 49 ods. 3) bez súhlasu orgánu ochrany prírody.

70. Podľa § 91 ods. 1 citovaného zákona - pri určení výšky pokuty za iný správny delikt sa prihliadne
na jeho závažnosť, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky vrátane vzniknutej ujmy, na
rozsah a mieru hroziacej ujmy alebo ohrozenej spoločenskej hodnoty (§ 95) a na okolnosti, za ktorých
bol spáchaný.

71. Podľa § 95 ods. 1 zákona - spoločenská hodnota chránených rastlín, chránených živočíchov,
drevín, biotopov európskeho významu a biotopov národného významu vyjadruje najmä ich biologickú,
ekologickú a kultúrnu hodnotu, ktorá sa určuje s prihliadnutím na ich vzácnosť, ohrozenosť a plnenie
mimoprodukčných funkcií. Spoločenská hodnota drevín sa používa aj na vyčíslenie spoločenskej
hodnoty lesných porastov rastúcich v územiach so štvrtým alebo piatym stupňom ochrany a chránených
stromov.

72. Zákon č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v § 65a ods. 1 upravuje, že Štátna ochrana prírody
Slovenskej republiky je odborná organizácia ochrany prírody a krajiny s celoslovenskou pôsobnosťou
zriadená ministerstvom ako príspevková organizácia, ktorá zabezpečuje úlohy na úseku ochrany prírody
a krajiny podľa tohto zákona a osobitných predpisov. Podľa  ods. 2 písm. v/ - Štátna ochrana prírody
Slovenskej republiky spracúva odborné stanoviská pre rozhodovaciu a inú činnosť orgánov ochrany
prírody.

73. Podľa § 81 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. - na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné
predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Odsek 2 § 81 pod písm. a/ až q/ upravuje
výnimky konania, kedy sa zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov
nevzťahuje, pričom konanie o správnom delikte medzi takéto výnimky nepatrí.

74. Podľa § 86 ods. 1, 2 citovaného zákona - orgán ochrany prírody rozhoduje na základe zisteného
skutkového stavu a z vykonaných dôkazov. Fyzické osoby a právnické osoby sú povinné na základe
žiadosti orgánu ochrany prírody podať vysvetlenie o skutočnostiach, ktoré majú význam pre konanie a
rozhodnutie podľa tohto zákona. Takto získané informácie sa môžu použiť iba na účely konania podľa
tohto zákona. Ustanovenie §71 ods. 6 a 15 vo vzťahu k predvolaniu platí rovnako.

75. Z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplýva, že medzi predávajúcim Gréckokatolíckym
arcibiskupstvom Prešov zastúpeným V.. N. C., vedúcim lesnej a poľnohospodárskej správy a kupujúcim
Q. I. X., s.r.o., zastúpeným konateľom N. I., bola uzavretá kúpna zmluva podľa § 409 a nasl. Obchodného
zákonníka č. X/XXXX. v Prešove, bez uvedenia dátumu, resp. na kópii predloženej v spise dátum
uzavretia zmluvy nie je uvedený. Podľa bodu I. tejto zmluvy predmetom kúpnej zmluvy je predaj
drevného odpadu zo spracovania korunových častí stromov, z rubných a predrubných ťažieb na PHI
spracovanie biomasy nachádzajúcej sa na poľnohospodárskej pôde podľa požiadaviek predávajúceho
s tým, že biomasa bude odprataná a cesta bude vyčistená. Za biomasu sa považuje tenčina bez rozdielu
drevinového zloženia. Drevný odpad a biomasu bude kupujúci zabezpečovať na vlastné náklady. Podľa
bodu III. dodacia lehota je stanovená tak, že predmet kúpnej zmluvy bude plnený priebežne mesačne po
vzájomnej dohode podľa potrieb predávajúceho. Podľa bodu IV. tejto zmluvy spracovanie biomasy, jedná
sa o katastrálne územie M. D., č. parcely KN - C XXX/X, druh pozemku trvalý trávny porast, v registri KN -
E ide o časť parcely č. XXX, druh pozemku orná pôda. Na časti pozemku plánujeme výrub nežiadajúcich
náletových drevín, ktoré tu vznikli extenzívnou poľnohospodárskou výrobou bývalými aj súčasnými



užívateľmi pozemku. Všetky stromy, ktoré sú zdravé, s obvodom nad 80 cm, plánujeme ponechať.
Podľa bodu VII. záverečných ustanovení zmluva nadobudla platnosť jej podpísaním oboma stranami.
Zmluvu je možné meniť len písomnou formou, dodatkom, ktorý sa stáva nedeliteľnou súčasťou tejto
kúpnej zmluvy. Vypovedanie tejto zmluvy, ako aj výpovedné lehoty sa riadia všeobecnými ustanoveniami
Obchodného zákonníka. Zánikom platnosti tejto zmluvy alebo jej vypovedaním nezanikajú práva na
vzájomné uspokojenie pohľadávok, ktoré vznikli podľa tejto zmluvy. Táto zmluva je vyhotovená v dvoch
vyhotoveniach, z ktorých každá zmluvná strana obdrží jedno.

76. Z obsahu administratívneho spisu a nenamieta to ani žalobca, nevyplýva, žeby k uvedenej kúpnej
zmluve bol uzavretý dodatok.

77. Z dokazovania vykonaného správnym orgánom jednoznačne vyplýva, že V..N. C.  a p. N. U. mali
uzavreté pracovné zmluvy, a teda boli zamestnancami žalobcu a konali v jeho mene. Z výpovede V..
N. C., ktorý bol vo veci vypočutý ako svedok 19.10.2015, je zrejmé, že tento uložil povinnosť N. U.,
aby priebežne kontroloval výrub drevín, čo tento v zápisnici o výsluchu svedka zo dňa 23.10.2015
nepoprel. Je nesporné, že na základe pokynu V.. N. C. p. N. U. označil hranice výrubu modrou farbou a
rovnako dostal pokyn vyrúbať stromy pre farnosť Y., ktoré tiež boli vyznačené. Tak, ako citujú správne
orgány v odôvodnení rozhodnutí, je zrejmé, že N. U. nemal vedomosť o tom, ako je treba zisťovať
obvod kmeňa pri tzv. rozkonárených stromoch. Rovnako je nesporné, že pred uskutočnením výrubu
došlo k stretnutiu medzi V.. N. C., N. U. a realizátorom výrubu, pričom stromy určené na výrub neboli
označené. Zhodné sú aj výpovede vypočutých svedkov N. U. a U. S., že uskutočňovaný výrub drevín
p. N. U. osobne kontroloval a v priebehu výrubu drevín nemal žiadne námietky, pretože žalobca v rámci
správneho konania ani v priebehu súdneho konania nepredložil o vznášaní námietok o nesprávnom
postupe realizátora výrubu drevín žiadne námietky. Teda akceptoval uvedený spôsob výrubu.

78.  Ak žalobca v žalobe namieta, že žalobca je v postavení poškodenej osoby, ktorej vznikla škoda na
majetku nezákonným výrubom drevín zo strany Q. I. X., s.r.o.,  s týmto názorom súd v žiadnom prípade
nemôže stotožniť.

79. Z citovaného bodu I. kúpnej zmluvy je bez akýchkoľvek pochybností, že realizátorovi výrubu Q. I. X.,
s.r.o., resp. fyzických osôb, ktoré výrub realizovali, bolo zrejmé, že výrub budú realizovať podľa pokynov
predávajúceho, ktorým bol žalobca.

80. Definícia správneho deliktu v právnom poriadku Slovenskej republiky - všeobecne nie je upravená,
pretože ide o činy, ktoré majú spoločné, že ide o protiprávne konanie, ktorého znaky sú uvedené v
zákone, za ktoré orgán verejnej správy ukladá sankcie ustanovené administratívno - právnou formou a
všeobecnými pojmovými znakmi správneho deliktu sú:
a/ konanie,
b/ protiprávnosť
c/ sankciovateľnosť
d/ zodpovedná osoby,
e/ zavinenie okrem prípadov konštruktívnej zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie,
f/ ustanovenie znakov deliktu priamo zákonom.

Deliktuálna zodpovednosť právnickej osoby vzniká porušením právnej povinnosti štatutárnym orgánom
právnickej osoby, inými zamestnancami a toto porušenie sa prizná právnickej osobe. Keďže zavinenie je
stav vedomia a vôle a možnosti o ňom hovoriť  len u fyzickej osoby, zavinenie nie je pojmovým znakom
správneho deliktu právnickej osoby.

81. Za nedôvodnú považuje aj námietku žalobcu, že ak pokyn na výrub vydal zamestnanec žalobcu p. U.,
tento nemal oprávnenie meniť rozsah zmluvného záväzku obchodnej spoločnosti Q. I. X., nakoľko nikdy
nebol štatutárnym, resp. splnomocneným zástupcom žalobcu ani jeho farnosti. Takýto záver z obsahu
I. zmluvy v žiadnom prípade nevyplýva. Naviac je treba poukázať na to, že kúpnu zmluvu za žalobcu
podpísal V.. N. C., ktorý nepoprel, že poveril zamestnanca žalobcu N. U. osobne kontrolovať realizáciu
výrubu drevín. Neopodstatnená je aj námietka žalobcu vo vzťahu k p. N. U., že je vedené trestné konanie,
pretože za správny delikt vždy zodpovedá objektívne právnická osoba a nie zamestnanec právnickej
osoby.



82. V súvislosti s námietkami žalobcu, že na základe odborného stanoviska Štátnej ochrany prírody bola
vyčíslená spoločenská hodnota drevín neprimerane, je treba predovšetkým poukázať na to, že z obsahu
žalobcom predloženého znaleckého posudku vypracovaného V.. N. U., X.., odbor lesníctva, odvetvie
odhad hodnoty lesov vypracovaného pod č. XXX/XXXX zo dňa 25.02.2015 je nesporné, že tak, ako
uvádza žalovaná, tento v znaleckom posudku vyčíslil hodnotu mimoprodukčných funkcií lesa na časti
parcely č. KN - C č. XXX/X, druh pozemku TTP alebo KNE, časť parcely XXX - orná pôda (HSLT 311-
živné dubové bučiny) by mala za rubnú dobu 110 rokov hodnotu 12.946,-- eur ha, za rok 117,70 eur h.,
hodnota mimoprodukčných funkcií poľnohospodárskej pôdy je 11.800,-- eur ha, spoločenská hodnota
351 ks vyrúbaných drevín je 52.625,95 eur: ha, trhová hodnota vyrúbaného dreva štiepky a paliva do
a nad 80 cm obvodu prsnej výške na 1 ha rúbaniska je 1.749,26 eur ha, pričom podľa znaleckého
posudku spoločenská hodnota časti prírody má napriek názvu subjektívny charakter a predstavuje formu
pokút a sankcií a nemá nič spoločné s reálnou cenou v podmienkach dopytu a ponuky (cenou pozemku
poľnohospodárskych alebo lesných, cenou poľnohospodárskych produktov, cenou dreva na pni alebo
cenami sortimentov dreva).

83. Ak teda správne orgány v predmetnej veci vyčíslil spoločenskú hodnotu vyrúbaných drevín, je
nepochybné, že postupovali v súlade s ustanoveniami zákona č. 543/2002 Z.z., v spojení s Vyhláškou
MZP SR č. 24/2003 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z.z..

84. Podľa názoru správneho súdu žalobca naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 90 ods.
3 písm. l/ zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, pretože si
u obchodnej spoločnosti Q. s.r.o., objednal výrub drevín bez rozhodnutia príslušného orgánu tak, ako
upravuje § 47 ods. 3 v spojení s ods. 8. Zákona o ochrane prírody a krajiny.

85. Žalobca sa zo zodpovednosti za naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu nemôže vyviniť,
pretože v správnom konaní ani v konaní pred správnym súdom nepreukázal, že zveril réžiu výrubu
drevín v plnom rozsahu spoločnosti Q. I. X., s.r.o., tak, ako namieta v žalobe. Z výpovedí vypočutých
svedkov V.. N. C., N. U., zamestnancov žalobcu a p. S., ktoré skutkovo popisujú situáciu pri výrube
drevín, rovnako je zrejmé, že výrub drevín bol síce uskutočnený pilčíkmi Q. I. X., s.r.o., ale za účasti
Jozefa Tančáka, zamestnanca žalobcu, ktorý výrub drevín osobne kontroloval. Neobstojí ani námietka
žalobcu, že správny orgán mal konanie prerušiť, pretože voči N. U. je vedené trestné stíhanie, pretože
trestnú zodpovednosť konkrétnej fyzickej osoby, pokiaľ bude preukázané, že sa dopustil trestného činu,
nemožno stotožňovať so správnym deliktom právnickej osoby.

86. Podľa názoru správneho súdu správne orgány vo veci rozhodli na základe dodatočne zisteného
skutkového stavu a zo správneho právneho názoru. Súd neprihliadal na námietky vznášané žalobcom
v podaniach po podaní žaloby, pretože nezistil, žeby boli splnené podmienky § 195 Správneho súdneho
poriadku.

87. Správny súd preskúmal rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím v rozsahu
a z dôvodov uvedených v žalobe a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto túto podľa § 190
Správneho súdneho poriadku ako nedôvodnú zamietol.

88. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 a § 168 Správneho súdneho poriadku a účastníkom
nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca v konaní úspech nemal a nezistil také dôvody
hodné osobitného zreteľa, ktoré by boli dôvodom na uloženie povinnosti žalobcu nahradiť žalovanému
trovy konania.

89. Senát správneho súdu rozhodol v predmetnej veci v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od
doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie



rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podanie sťažovateľa musia byť spísané advokátom.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "16175ead-9042-4cfa-9cf0-6e6e42eb2a5f:e2d9e047-fb73-4c3f-8c11-0e9174a97176", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2017:8016200878.4", "spisova_znacka": "1S/46/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 1S/46/2016 z 26. 6. 2017", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2017-06-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8016200878.4"}], "citovane_v": []}