{"guid": "16149375-11f4-4851-9a08-266ac7e0d23e:9c2cb4b1-1dac-4a66-850a-c5634d3b1c05", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2014:5013200860.5", "spisova_znacka": "25Sd/268/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 25Sd/268/2013 z 1. 10. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 1. októbra 2014, sp. zn. 25Sd/268/2013, ECLI:SK:KSZA:2014:5013200860.5", "identifikacne_cislo": "5013200860", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Mária Podhorová", "sudca_id": 37, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-maria-podhorova-37", "datum_vydania": "2014-10-01", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Dôchodky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250q.odsek-2", "nazov": "§ 250q ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250q.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250q"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250q"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9c2cb4b1-1dac-4a66-850a-c5634d3b1c05", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2014:5013200860.5", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2014:5013200860.5", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2014:5013200860.5/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 25Sd/268/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5013200860
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nora Tomková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5013200860.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v konaní vedenom pred samosudkyňou Mgr. Norou Tomkovou, v právnej veci
navrhovateľa: W. J., nar. X.. XX. XXXX, r. č.: XXXXXX/XXXX, bytom G. - W., M. XXX/XX, prechodne
bytom N. K. XX, zast. JUDr. Mgr. Štefanom Buchom, advokátom, so sídlom v E., I. W. O. č. X, proti
odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o invalidný
dôchodok, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne  č. XXX XXX XXXX X zo dňa 5. júna 2013 v spojení s rozhodnutiami odporkyne
č. XXX XXX XXXX X (obidve) zo dňa 7. mája 2014                                           p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov konania   n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Odporkyňa napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 5. júna 2013 podľa                §
70 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť navrhovateľa o
invalidný dôchodok zo dňa 16. mája 2013 z dôvodu, že nezískal potrebný počet rokov dôchodkového
poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok podľa § 72                 ods. 1 Zákona o sociálnom
poistení v znení neskorších predpisov.

Proti rozhodnutiu odporkyne podal navrhovateľ včas opravný prostriedok, v ktorom namietal správnosť
posúdenia zdravotného stavu, teda aj nároku na invalidný dôchodok.

Na základe podaného opravného prostriedku bol zdravotný stav navrhovateľa opätovne posúdený
posudkovým lekárom sociálneho poistenia odporkyne, pobočky Dolný Kubín dňa 21. novembra 2013 a
posudkovým lekárom sociálneho poistenia odporkyne, ústredie dňa 28. februára 2014. Posudkoví lekári
sociálneho poistenia zotrvali na pôvodnom posudku, že navrhovateľ  je  od 16. mája 2013 invalidný podľa
§ 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75
% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Zdravotný stav navrhovateľa bol následne na dožiadanie krajského súdu posúdený posudkovým
lekárom sociálneho poistenia odporkyne, ústredie dňa 15. apríla 2014, podľa ktorého je navrhovateľ
od 1. marca 2012 invalidný s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 % a od 22.
októbra 2012 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 %. Z uvedeného vyplýva,
že dátum vzniku invalidity je 1. marec 2012.

V priebehu konania odporkyňa rozhodnutím č. XXX  XXX XXXX X zo dňa 7. mája 2014 zrušila napadnuté
rozhodnutie odporkyne zo dňa 5. júna 2013 a zároveň rozhodnutím          č. XXX XXX XXXX X z



toho istého dňa (7. mája 2014) vydala odporkyňa rozhodnutie na základe posudku posudkového lekára
sociálneho poistenia odporkyne, ústredie zo dňa 15. apríla 2014.

Druhostupňový posudkový lekár sociálneho poistenia MUDr. O. v lekárskej správe zo dňa 15. apríla
2014 uviedol: V odvolacom konaní sme sa oboznámili s celou doručenou zdravotnou dokumentáciou, so
všetkými predloženými odbornými nálezmi, vykonali sme vlastné vyšetrenie. Navrhovateľ s viacročnou
anamnézou atakovitej formy demyelinizačného ochorenia, ktoré bolo jednoznačne diagnostikované
počas hospitalizácie NVÚ Trenčín (26. 5. 2009 - 16. 6. 2009) so záverom sklerosis multiplex, EDSS 1
atakovitá forma (1999 diplopia, 2007 parestézie končatín). Z uvedeného záveru z hospitalizácie, ako
aj zo záveru neurológa z 13. 11. 2013 vyplýva, že ochorenie sa začalo prejavovať skôr, od roku 1997
s kmeňovými príznakmi, neskôr nástup encefalopatických zmien, v rámci ktorých hodnotené poruchy
osobnosti, kontakt s drogami. V nasledujúcom období opätovné ataky spojené s hospitalizáciami, v
03/2010 hodnotené EDSS 1 atakovitá forma, stacionárny nález na magnet, rezonancii, paranoidne
perzekučný syndróm s depresívnou komponentou v. s. pri základnom ochorení. V roku 2011 hodnotené
zhoršenie zdravotného stavu (EDSS 1,5), pri hospitalizácii v 03/2013 už hodnotenie EDSS 3,5. Pri
neurologickej kontrole 22. 10. 2012 hodnotená EDSS 4,0. Dňa 25. 4. 2013 pri ataku ochorenia zhoršenie
EDSS 4,5 - 5,0 , po preliečení kortikoidmi opätovné hodnotenie EDSS 4,0 až doteraz. Jednotlivé
ataky ochorenia možno riešiť dočasnou práceneschopnosťou. Skleróza multiplex je demyelinizačné
ochorenie centrálneho nervového systému, ktoré má rôzny priebeh. U navrhovateľa ide o atakovitú
formu, ktorá prebieha v jednotlivých atakoch s následným zanechaním reziduálnych zmien, t. j. zmien,
ktoré sa už neupravia. Klinický nález sa hodnotí na základe postihnutia jednotlivých systémov, podľa
Kurtzkého škály EDSS v stupnici od 1. - 10. (1. stupeň najľahšie postihnutie, 10. stupeň úmrtie následkom
ochorenia). Podľa reziduálnych zmien sa hodnotí invalidita. Vzhľadom k uvedenému, že u navrhovateľa
pri hospitalizácii NVÚ Trenčín v roku 2009 bolo ochorenie hodnotené EDSS 1,0, ktoré nezakladá ani
čiastočnú invaliditu podľa zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, ani invaliditu podľa
zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, nemohla vzniknúť invalidita v roku 1997.
Pri hospitalizácii (1. 3. - 3. 3. 2012) hodnotené EDSS 3,5, čo podmieňuje vzhľadom k reziduálnym
následkom vznik invalidity s MPSVZČ 45 %. Neskôr neurológ dňa 22. 10. 2012 konštatuje zhoršenie
reziduálnych následkov a hodnotí EDSS 4,0, čo má za následok aj zvýšenie MPSVZČ na 60 %. Dňa
25. 4. 2013 vyšetrený neurológom počas ataku ochorenia, kde bolo hodnotené EDSS 4,5 - 5,0 a bolo
indikované preliečenie kortikoidmi. Pri následných kontrolách až ku dnešnému dňu neurológ hodnotí
reziduálne zmeny ako EDSS 4,0. Preto posúdenie na 1. stupni dňa 16. 5. 2013 s MPSVZČ 75 %
považujeme za nesprávne, lebo hodnotili sklerózu multiplex počas ataku, ktorý po preliečení zanechal
reziduálne zmeny zodpovedajúce EDSS 4,0.   Z toho dôvodu meníme aj záver 1. stupňového orgánu
zo dňa 16. 5. 2013. Ostatné ochorenia uvedené v diagnostických záveroch svojou mierou neprevyšujú
rozhodujúce zdravotné postihnutie, pri hodnotení vzájomných súvislostí MPSVZČ viac neovplyvňujú.
Navrhovateľ po prekonanej myokarditíde je hemodynamicky kompenzovaný, funkčné štádium NYHA II.
Psychické príznaky sú v dôsledku encefalopatických zmien pri skleróze multiplex, hodnotené v rámci
celkovej klasifikácie reziduálnych zmien demyelinizačného ochorenia podľa Kurtzkého škály EDSS. Na
otázku právneho zástupcu: „Tie príznaky Vášho ochorenia, ktoré máte v súčasnosti, boli tie isté aj v
detskom veku, alebo iné ?“ Pán J. odpovedá: „Áno, tie isté.“ Toto tvrdenie nie je pravdivé, o čom svedčia
horeuvedené odborné nálezy, ako aj samotný charakter priebehu ochorenia. MPSVZČ nie je 75 %, ale:
- od 1. 3. 2012 Kap. VI., A, 7.b) .....(30 - 50).....45 %,
- od 22. 10. 2012 Kap. VI., A, 7.c).....(50 - 60).....60 %.
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách 60 %,
- od 1. 3. 2012 Kap. VI., A, 7.b).....(30 - 50).....45 %,
- od 22. 10. 2012 Kap. VI. A, 7.c).....(50 - 60).....60 % (G35/Kap. VI., A.7).

Odporkyňa k opravnému prostriedku navrhovateľa vo vyjadrení zo dňa 2. 9. 2014 uviedla, že
navrhovateľ medicínsku podmienku nároku na invalidný dôchodok splnil dňom 1. marca 2012.
Navrhovateľ ku dňu vzniku invalidity, t. j. k 1. marcu 2012 dosiahol vek 27 rokov, preto splnenie
zákonom stanovenej podmienky získania potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia
na nárok na invalidný dôchodok je v súlade s § 72 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení v znení
zákona č. 449/2008  Z. z. podmienené získaním najmenej dvoch rokov dôchodkového poistenia pred
vznikom invalidity. Doba poistenia navrhovateľa bola zhodnotená na základe spisového a evidenčného
materiálu nachádzajúceho sa v evidencii odporkyne. Obdobie vedenia v evidencii nezamestnaných
občanov hľadajúcich zamestnanie od 1. januára 2001 do 31. decembra 2003, počas ktorého nebola



navrhovateľovi vyplácaná podpora v nezamestnanosti, nie je obdobím dôchodkového poistenia. Do
zamestnania sa na dôchodkové účely započíta aj
- v období pred 1. januárom 2001 doba vedenia v evidencii nezamestnaných a
- v období od 1. januára 2001 do 31. decembra 2003 doba vyplácania podpory v nezamestnanosti (§
169c ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 446/2000 Z. z.).

Z obsahu evidenčného a spisového materiálu nepochybne vyplýva, že navrhovateľ pred vznikom
invalidity, t. j. pred 1. marcom 2012, získal celkovo 44 dní, t. j. 0 rokov a 44 dní dôchodkového poistenia,
čím nesplnil zákonom stanovenú podmienku na vznik nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1
Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, preto bola jeho žiadosť o invalidný dôchodok
novým rozhodnutím opätovne zamietnutá. Záverom odporkyňa uviedla, že podľa § 142 ods. 3 Zákona o
sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z. z. je možné poistné na dôchodkové poistenie doplatiť
aj dodatočne za obdobie, počas ktorého fyzická osoba
a) mala prerušené poistenie podľa § 26 citovaného zákona,
b) bola zaradená do evidencie nezamestnaných občanov alebo
c) sústavne sa pripravovala na povolanie štúdiom na strednej škole alebo vysokej škole po dovŕšení
16 rokov veku.

Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody žiadala odporkyňa, aby krajský súd nové rozhodnutie
odporkyne zo dňa 7. mája 2014 ako vecne správne potvrdil.

Na pojednávaní právny zástupca navrhovateľa žiadal všetky rozhodnutia odporkyne,  t. j. rozhodnutie zo
dňa 5. 6. 2013 a rozhodnutia odporkyne zo dňa 7. 5. 2014 zrušiť, nakoľko prvé rozhodnutie odporkyne zo
dňa 5. 6. 2013 nemohlo byť zrušené rozhodnutím zo dňa 7. 5. 2014 v rámci autoremedúry z dôvodu, že
odporkyňa v celom rozsahu nevyhovela opravnému prostriedku navrhovateľa. Podľa právneho zástupcu
navrhovateľa autoremedúra je jednoznačne o tom, že správny orgán môže rozhodnúť tak, že zruší
vlastné rozhodnutie, ale s tým, že v plnom rozsahu vyhovie opravnému prostriedku. To neurobila. Podľa
neho rozhodnutie odporkyne zo dňa 7. 5. 2014 nie je vydané v súlade s príslušným paragrafom, pretože
§ 112 Zákona o sociálnom poistení má aj odseky a odporkyňa v súvislosti s použitím § 112 neuviedla
odsek, podľa ktorého rozhodla. Ďalej uviedol, že v žiadnom prípade nemôže súhlasiť s odborným
posudkom, ktorý vypracoval MUDr. O. zo dňa 15. 4. 2014, nakoľko dňa 25. 4. 2013 bol navrhovateľ
vyšetrený neurológom počas ataku ochorenia, kde bolo hodnotené EDSS 4,5 - 5 a bolo indikované
preliečenie kortikoidmi. Z tohto dôvodu MUDr. O. posúdenie na prvom stupni zo dňa 16. 5. 2013 s
MPSVZČ 75 % považoval za nesprávne, lebo hodnotil sklerózu multiplex počas ataku, ktorý po preliečení
zanechal reziduálne zmeny zodpovedajúce EDSS 4. Právny zástupca konzultoval  túto záležitosť so
svojim bratom, lekárom, ktorý ma tri atestácie, štvrtú plastickú chirurgiu,  takže v týchto veciach má
jednoznačne jasno. Podľa neho je názor MUDr. O. nesprávny, pretože v každom prípade nemôže
byť hodnotenie urobené mimo ataku. Ďalej dal do pozornosti, že prvý posudok prvostupňového súdu
(pravdepodobne ide o chybu, pretože ide o prvostupňové posúdenie invalidity posudkovým lekárom,
nie súdom) robili dvaja posudkoví lekári MUDr. W. a MUDr. J. Q.. Zástupca navrhovateľa má za to,
že by pravdepodobne boli analfabeti, ak by nevedeli, čo sa má posúdiť, kedy sa to má skúmať. Z
týchto dôvodov považoval posudok MUDr. O. za nesprávny. Okrem toho uviedol, že matka navrhovateľa
získala ešte zdravotnú dokumentáciu, počas liečby navrhovateľa v Ústrednej nemocnici v Ružomberku,
kde je konštatované, že bolo urobené CT, má problémy s chrbticou aj iné. MUDr. O. však za iné
ochorenia navrhovateľovi nedal žiadne percentá navyše, z ktorého dôvodu považuje posudok MUDr. O.
za nesprávny a účelový a z tohto dôvodu navrhol súdu, aby všetky rozhodnutia odporkyne boli v celom
rozsahu zrušené a vec vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie. Rovnako poukázal na to, že ak sú
tu dva odborné posudky posudkových lekárov, ktoré sú rôzne, tak nezostáva nič iné, len dať znalecké
dokazovanie v danom prípade. Znalec by mal urobiť znalecký posudok, ktorý jednoznačne stanoví, či
má navrhovateľ také ochorenie, a ktorý z týchto posudkov je správny, či z prvého stupňa z Dolného
Kubína alebo MUDr. O..

Navrhovateľ na pojednávaní sa v plnom rozsahu pridržiaval vyjadrení svojho právneho zástupcu.

Na otázku sudkyne ako sa momentálne cíti navrhovateľ, tento uviedol, že má depresie a pokiaľ sa týka
telesného stavu, horšie sa mu chodí, vykrúca mu ruky, aj nohy.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní dával otázky navrhovateľovi:



Či má navrhovateľ aj iné zdravotné problémy a aké. Navrhovateľ uviedol, že má problémy s videním,
vidí dvojito a pokiaľ si naleje doma do pohára vodu, kým dôjde k stolu, sa mu ruka roztrasie a pohár mu
vypadne. Na ďalšiu otázku ako vníma navrhovateľ ľudí okolo seba, tento uviedol: Nie moc dobre, má
pocit, že mu chce každý ublížiť. Na otázku, aké časti tela mu opúchajú. Navrhovateľ uviedol: Opúchajú mi
nohy, uniká mi moč. Z tohto dôvodu navštevujem urológa. Na ďalšiu otázku: Čo robí navrhovateľ doma,
tento uviedol: Nemôžem nič robiť, pretože pri ničom nevydržím. Uvedené mi spôsobuje slabosť a únavu
organizmu. Na otázku, akými ďalšími ochoreniami navrhovateľ trpí, uviedol: Mám problémy so srdcom.
Na otázku, či má problémy s pamäťou, uviedol: Áno, mám problémy. Teraz sa s Vami rozprávam, a
keď vyjdem z pojednávacej miestnosti, už si nebudem pamätať, o čom to celé bolo. Na otázku, či berie
navrhovateľ nejaké lieky a na čo, uviedol: Áno, na sklerózu multiplex chodím raz do mesiaca na infúziu
do Martina, a keď mám bolesti chrbtice, beriem Ibalgin.

Súd vyhodnotil otázky kladené navrhovateľovi právnym zástupcom navrhovateľa ako otázky účelové,
resp. navádzacie, rovnako posúdil aj otázku kladenú navrhovateľovi pri vypracovaní lekárskej správy
MUDr. O. zo dňa 15. apríla 2014 (Či príznaky ochorenia navrhovateľa, ktoré má v súčasnosti, boli tie
isté aj v detskom veku, alebo iné?).

Odporkyňa sa termínu pojednávania nezúčastnila, doručenie predvolania mala riadne vykázané, svoju
neprítomnosť ospravedlnila emailovým podaním z dôvodu plnenia dlhodobo plánovaných pracovných
povinností, zároveň požiadala, aby súd vec prejednal aj v ich neprítomnosti. Z tohto dôvodu súd vec
prejednal a rozhodol aj v neprítomnosti odporkyne v súlade s ust. § 250g ods. 2 O.s.p..

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne, i konanie ktoré mu predchádzalo (§ 250l a
nasl. O.s.p.) a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný.

Z obsahu súdneho a administratívneho spisu v predmetnej veci vyplýva, že ide o konanie o posúdenie
invalidity na základe opravného prostriedku navrhovateľa z dôvodu nesúhlasu s určenou mierou poklesu
schopnosti zárobkovej činnosti na žiadosť navrhovateľa.

Krajský súd dospel k záveru, že uznaná mieru poklesu schopnosti navrhovateľa vykonávať zárobkovú
činnosť je určená mierou zodpovedajúcou zákonu v čase rozhodovania odporkyne, preto z uvedených
dôvodov napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 5. júna 2013 v spojení s rozhodnutiami odporkyne
zo dňa 7. mája 2014 (dve rozhodnutia) ako zákonné potvrdil v súlade s ust. § 250q ods. 2 O.s.p..

O odbornej úrovni druhostupňového posudkového lekára MUDr. O. nemá súd dôvod pochybovať.
Námietky navrhovateľa uvádzané v opravnom prostriedku, ako aj na pojednávaní súdu, nemohol
súd zohľadniť, lebo uvádzané zdravotné problémy boli všetky známe pri posudzovaní navrhovateľa
prvostupňovým aj druhostupňovým posudkovým lekárom a vyplývajú z odborných lekárskych vyšetrení,
ktoré boli podkladom pre ich závery o invalidite navrhovateľa, resp. pri určení miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť z hľadiska zvýšenia invalidného dôchodku. Dôvod na opätovné posúdenie
zdravotného stavu navrhovateľa preto súd nevzhliadol. Napriek tomu, že druhostupňový posudkový
lekár sociálneho poistenia MUDr. O. považoval posúdenie na prvom stupni dňa 16. 5. 2013 za nesprávne
a z tohto dôvodu zmenil aj záver prvostupňového orgánu, považuje súd za posudkovo správny, nakoľko
vychádza z uplatnenia posudkového hľadiska pri ochorení (skleróza multiplex) vzhľadom k reziduálnym
následkom počas časovo následných hospitalizácii navrhovateľa.

Vzhľadom na to, že posúdenie dlhodobosti nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na
schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti, vo veciach
sociálneho poistenia je dokazovanie v tomto smere zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia
príslušnej pobočky, resp. ústredia (§ 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.).

Navrhovateľ v súdnom konané nepredložil žiadne lekárske správy, ktoré by neboli zohľadnené
posudkovými lekármi, konštatujúce prípadne iné diagnostické závery ako boli zistené v správnom
konaní, a ktoré by predstavovali dôkazy nasvedčujúce existencii novej skutočnosti, ktorou by sa
posudkoví lekári sociálneho poistenia neboli zaoberali, resp. ktoré by nasvedčovali inému rozsahu
zdravotného poškodenia u navrhovateľa ako bol v čase rozhodovania odporkyne ustálený, alebo by inak
prijatý záver spochybňovali.



Súd zdôrazňuje, že v konaní predložené posudky posudkových lekárov sú z hľadiska skutkového úplne,
presvedčivo podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi nezávislých odborníkov, ako aj zdravotnou
dokumentáciou. Pokiaľ v nich došlo k zmene, boli náležite odôvodnené. Navrhovateľom uvedené výčitky
nezakladajú podľa názoru súdu objektívne pochybnosti o odbornosti, resp. objektívnosti posudkových
lekárov, ktoré by vyžadovali vykonať nové dokazovanie vo veci. Pochybnosti navrhovateľa (resp. jeho
právneho zástupcu) o tom, že jeho zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený, považoval súd
za nedôvodné, vyvolané len subjektívnym presvedčením právneho zástupcu navrhovateľa, čo však
nezakladá relevantný dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní.
Nebol preto daný dôvod ani na ďalšie dokazovanie, keďže ani prípadný znalec by posudkovými úkonmi
nemohol byť poverený, pretože táto činnosť prislúcha v zmysle citovanej právnej úpravy (§ 153 ods. 5
zákona č. 461/2003 Z. z.) posudkovým lekárom sociálneho poistenia.

Rovnako súd nepovažoval za opodstatnenú námietku právneho zástupcu navrhovateľa ohľadne
neuvedenia odseku pri aplikácii § 112 Zákona o sociálnom poistení v rozhodnutí odporkyne zo dňa 7.5.
2014, ktorým táto v rámci autoremedúry zrušila napadnuté rozhodnutie zo dňa 5. júna 2013 o zamietnutí
žiadosti o priznanie invalidného dôchodku a súčasne v tomto rozhodnutí uviedla, že vyhovuje opravnému
prostriedku. Podľa názoru krajského súdu neuvedenie odseku § 112 Zákona o sociálnom poistení v
rámci vykonania autoremedúry odporkyne nespôsobuje nezákonnosť takéhoto rozhodnutia. V doterajšej
súdnej praxi sa súd bežne stretáva s rozhodnutiami odporkyne s aplikáciou § 112 Zákona o sociálnom
poistení pri autoremedúre, ktorou odporkyňa vyhovuje opravnému prostriedku navrhovateľa, buď úplne
alebo čiastočne. Ani z praxe Najvyššieho súdu SR sa tunajší súd nestretol s tým, že by neuvedenie
odseku pri aplikácii § 112 Zákona o sociálnom poistení (v rámci autoremedúry) Najvyšší súd takéto
rozhodnutie ako nezákonné zrušil.

Na margo súd poznamenáva, že odporkyňa v rámci autoremedúry vlastne navrhovateľovi vyhovela,
nakoľko mu bola zmenená MPSVZČ, navrhovateľ však nesplnil druhú podmienku vzniku invalidity
(zákonom stanovenú podmienku získania potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na
nárok na invalidný dôchodok).

Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že rozhodnutia odporkyne sú vydané v súlade so zákonom,
o zákonnosti postupu odporkyne nemal pochybnosti, preto napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa
5. júna 2013 v spojení s rozhodnutiami zo dňa 7. mája 2014 (dve rozhodnutia) potvrdil v súlade s ust.
§ 250q ods. 2 O.s.p..

Odporkyňa v tomto konaní nemá nárok na náhradu trov a podľa výsledku konania navrhovateľovi právo
na náhradu trov nevzniklo, preto súd o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia (navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva) v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p.
v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa ma popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri
právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky
a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým že,
a) v konaní došlo k vadám uvedeným § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté  dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,



d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym  skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné  dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu  (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok  nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do  rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}