Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4Co/588/2014 z 9. 9. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 9. septembra 2015, sp. zn. 4Co/588/2014, ECLI:SK:KSTN:2015:3613206835.1 Krajský súd Trenčín | 4Co/588/2014 | ECLI:SK:KSTN:2015:3613206835.1 | 2015-09-09 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 219 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4bb39aa2-2195-420b-9c0c-06c775312afc Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3613206835.1 Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 4Co/588/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3613206835 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3613206835.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľky Mgr. M. C., bytom K., K. XXX proti odporcovi B. M., bytom O., I. XXXX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu C. poisťovňa, a.s., Z. T. W., K., Z. 4, T.: XX XXX XXX, o zaplatenie 50,- eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu a vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 25. februára 2014, č.k. 3C/132/2013-30 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. Odvolacie konanie o odvolaní vedľajšieho účastníka z a s t a v u j e. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke 50,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O náhrade trov konania rozhodol tak, že odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania 16,50 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vedľajšiemu účastníkovi právo na náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že návrh navrhovateľky, je dôvodný, keď z vykonaného dokazovania vyplýva a medzi účastníkmi nie je sporné, že odporca dňa 26.05.2013 v obci C. v dôsledku nedobrzdenia narazil svojím motorovým vozidlom do detského kočíka, ktorého vlastníčkou je navrhovateľka. Medzi účastníkmi je sporné, že v dôsledku nárazu do kočíka došlo k jeho poškodeniu a sporná je aj výška vzniknutej škody. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že vplyvom nárazu došlo k prasknutiu koliesok kočíka navrhovateľky. Prasknutie koliesok vyplýva z ich obhliadky na pojednávaní dňa 25.02.2014. K poškodeniu koliesok teda nepochybne došlo. Z výpovede odporcu jednoznačne vyplýva, že narazil svojím motorovým vozidlom do spodnej časti kočíka navrhovateľky. Odporca síce tvrdí, že sa kočíka len dotkol a že na ňom nebolo žiadne poškodenie, avšak zo správania odporcu po náraze súd dospel k záveru, že na kočíku poškodenie vzniklo, pretože inak by odporca navrhovateľke nenechával na seba kontakt. Ak narazil do spodnej časti kočíka, ako tvrdí, nemuselo dôjsť k poškodeniu vaničky (vrchnej časti kočíka). Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva aj výška škody, keďže je zrejmé, že kolieska na kočík navrhovateľky stoja v internetovom obchode 50 eur. Teda v dôsledku porušenia povinností vodiča podľa zákona o cestnej premávke venovať sa plne vedeniu vozidla došlo pri brzdení vozidla, ktoré viedol odporca k nárazu do spodnej časti kočíka navrhovateľky a v dôsledku toho k jeho poškodeniu. Prasknutím koliesok došlo ku škode v sume 50 eur. Odporca jednak porušil svoju povinnosť podľa cestného zákona, a jednak objektívne zodpovedá za škodu ako prevádzateľ motorového vozidla. V príčinnej súvislosti porušenia povinností vodiča a v dôsledku porušenia všeobecnej prevenčnej povinnosti (počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám) odporcu došlo k poškodeniu na veci (kočíku) navrhovateľky - k prasknutiu koliesok. Cena koliesok na kočík navrhovateľky je 50,- €, výška škody je teda 50 eur. Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak, že odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi náhradu škody v sume 50 eur. Konštatoval, že skutočnosť, že navrhovateľka si neuplatnila nárok na náhradu škody u vedľajšieho účastníka (poisťovne odporcu) je právne irelevantná, nakoľko nie je povinnosťou poškodeného uplatniť si škodu u poisťovne, je to právo poškodeného, ktoré nemusí využiť. Poškodený si môže uplatniť náhradu škody priamo u škodcu, hoci je škodca poistený. Právne rozhodnutie odôvodnil ust. § 415, § 420 ods. 1, § 427 ods. 1,2, § 442 ods. 1,3 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 1 písm. c) zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Navrhovateľka bola v konaní plne úspešná, preto jej súd priznal náhradu trov konania v sume 16,50 eur spočívajúcu v súdnom poplatku za návrh na začatie konania. Vedľajší účastník na strane odporcu právo na náhradu trov konania nemá, pretože odporca nebol v konaní úspešný. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie odporca a vedľajší účastník. Odporca navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a návrh navrhovateľky zamietnuť. Namietal, že súd prvého stupňa sa nevysporiadal s tvrdením odporcu, že po uvedenom strete na parkovisku v U. C. spolu s navrhovateľkou kočík prezreli a žiadne viditeľné poškodenie na ňom nenašli. Z tohto dôvodu ani túto udalosť nehlásil poisťovni. Telefonický kontakt na seba nechával navrhovateľke iba pre prípad, že by došlo k nejakému poškodeniu, ktoré sa nedalo odhaliť, avšak také viditeľné poškodenie koliesok kočíka, aké prezentovala navrhovateľka na pojednávaní pred súdom prvého stupňa by nebolo možné prehliadnuť pri podrobnej ohliadke, ktorú vtedy vykonali. Vytýkal súdu prvého stupňa, že neprihliadol na skutočnosť, že ak by bol kočík v zloženom stave, tak náraz vozidla by skôr poškodil jeho vrchnú časť, čiže vaničku. Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu žiadala napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vence správny potvrdiť. Poprela tvrdenie odporcu, že kočík bol v zloženom stave. Uviedla, že po náraze kočík prezreli, kolieska boli viditeľné prasknuté, poškodenie bolo zrejmé. Poukázala na to, že sám odporca jej nechal vizitku s tým, že škodu nahradí. Poškodenie koliesok bolo jasne preukázané na pojednávaní na prvostupňovom súde. Tvrdenie odporu označila za vymyslené, špekulatívne, nakoľko sa chce zbaviť zodpovednosti, keď najskôr tvrdil, že kočík vôbec nepoškodil. Akonáhle zistil, že podala návrh na súd, až potom nahlásil vo svojej poisťovni škodovú udalosť, čím priznal, že škodu sám spôsobil. Ďalej uviedla, že k nehode došlo aj za účasti svedka Ing. Stanislava Kašičku, ktorý aj vypovedal na súde prvého stupňa. Vedľajší účastník v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že návrh navrhovateľky odvolací súd zamietne, resp. zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poukázal na to, že v danej veci podal odvolanie, keď namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa. Vedľajší účastník v odvolaní navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Poukázal na to, že navrhovateľka sa svojím návrhom domáhala zaplatenia sumy 50 eur za poškodené kolesá na detskom kočíku K. B-smart, ktoré bolo zapríčinené motorovým vozidlom odporcu, ktoré v čase poistnej udalosti bolo povinne zmluvne poistené u vedľajšieho účastníka. Uviedol, že navrhovateľka si svoj nárok u vedľajšieho účastníka v zmysle § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla neuplatnila. Na pojednávaní dňa 25.02.2014 svoju škodu “preukázala“ dvoma kolieskami z predmetného kočíka, ktoré aj naďalej používala, čím je pravdepodobné, že sama prispela k zvyšovaniu škody na kolesách. Dôvodil, že ku kontaktu odporcu s kočíkom došlo, však návrh navrhovateľky považoval za predčasný, nakoľko navrhovateľka nevynaložila žiadne finančné prostriedky na to, aby uviedla vec do pôvodného stavu a tým nedošlo k zmenšeniu majetkového stavu poškodenej v dôsledku škodovej udalosti a v príčinnej súvislosti s ňou. Pokiaľ navrhovateľka výšku škody preukazovala listinným výpisom z internetu, kde sa cena totožných dvoch kolies pohybuje okolo cca 50 eur, mal za to, že navrhovateľka nepreukázala, aká je skutočná výška škody, nakoľko kočík sa s pôvodnými kolesami naďalej používa cca trištvrte roka a nie je zrejmé, či kolesá kočíka stačilo opraviť, alebo vymeniť za nové. Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka uviedla, že v čase, kedy došlo k vzniku škody na majetku, nemohla vzhľadom na svoju finančnú situáciu zakúpiť nové kolieska. Tieto zakúpila až teraz, o čom súdu predložila doklad v podobe pokladničného bloku. Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka uviedol, že sa s odvolaním plne stotožňuje. Podotkol však, že nie je preukázané, že predmetné kolieska boli poškodené až pri danom kontakte jeho vozidla s kočíkom. Poukázal na to, že pri ohliadke kočíka na danom parkovisku neboli zistené žiadne viditeľné poškodenia, preto ani žiadnu poistnú udalosť poisťovni nehlásil a v žiadnom prípade nesľúbil navrhovateľke nahradiť škodu. Písomným podaním zo dňa 25.05.2015 doručeným odvolaciemu súdu dňa 26.05.2015 vzal vedľajší účastník svoje odvolanie späť. Dôvodom späťvzatia bola skutočnosť, že dňa 12.05.2015 mu bol odvolacím súdom doručený doklad od navrhovateľky - faktúra zo spoločnosti K. s.r.o. A. spolu s bločkom o realizovanej platbe vo výške 50 eur. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd vzhľadom k tomu, že vedľajší účastník vzal svoje odvolanie proti napadnutému rozsudku späť v čase, keď o odvolaní ešte nebolo rozhodnuté odvolacie konanie zastavil. Podľa § 207 ods. 2 O.s.p. dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak niekto vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Podľa odseku 3 tohto ustanovenia ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Späťvzatie odvolania pred tým, než o odvolaní rozhodne odvolací súd, je dispozitívnym úkonom účastníka, ktorý odvolanie podal, preto, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví, a nezaoberá sa už vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia ani dôvodmi, ktoré viedli odvolateľa k späťvzatiu odvolania. Vedľajší účastník v danej veci vzal svoje odvolanie proti napadnutému rozsudku súdu prvého stupňa späť v čase, keď o odvolaní ešte nebolo rozhodnuté, preto odvolací súd podľa § 207 ods. 3 O.s.p. odvolacie konanie zastavil. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd ďalej preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. Odvolací súd preskúmal všetky námietky, ktoré boli v odvolaní odporcom vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. poukazuje. V zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy, na preukázanie svojich tvrdení a súd tieto dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že pre občianske súdne konanie platí zásada, že každý z účastníkov preukazuje tie skutočnosti, z ktorých vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky. Neunesenie dôkazného bremena postihuje účastníka nepriaznivým následkom v podobe neúspechu v konaní. V danej veci z odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa vyplýva, že tento dostatočne vysvetlil, akými úvahami sa riadil pri hodnotení výsluchu odporcu, ktorý hodnotil vo vzájomnej súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi, a aké závery z tohto dôkazného prostriedku vyvodil. Súd prvého stupňa vychádzajúc z výpovede samotného odporcu mal za to, že z tejto výpovede jednoznačne vyplýva, že narazil svojím motorovým vozidlom do spodnej časti kočíka navrhovateľky. Tvrdenie odporcu, že sa kočíka len dotkol, a že na ňom nebolo žiadne poškodenie, súd prvého stupňa odôvodnil správaním sa odporcu po náraze, keď navrhovateľke zanechal na seba kontakt. Záver súdu prvého stupňa o hodnotení tohto dôkazu - výpovede odporcu - je aj podľa názoru odvolacieho súdu správny. Tento záver bol v konaní potvrdený aj výsluchom svedka Bc. A. C. (manžela navrhovateľky), ktorý potvrdil, že odporca narazil autom do kočíka, po vystúpení z auta obaja konštatovali, že kočík je poškodený, odporca im dal vizitku, že škodu, ktorú spôsobil, uhradí. Z vykonaného dokazovania teda vyplynulo, že navrhovateľka uniesla dôkazné bremeno a preukázala všetky potrebné náležitosti zodpovednosti odporcu do takej miery, že ho bolo možné zaviazať k povinnosti zaplatiť jej požadovanú sumu. Odvolací súd z týchto dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.). Úspešnej navrhovateľke odvolací súd podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko navrhovateľka nepodala návrh na ich priznanie. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .