{"guid": "1608b7d9-8ef1-41ce-8609-4fade4901101:e922e9bb-6869-4487-9214-06387451b8ba", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1513246010.1", "spisova_znacka": "3Co/301/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/301/2016 z 29. 11. 2017", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 29. novembra 2017, sp. zn. 3Co/301/2016, ECLI:SK:KSBA:2017:1513246010.1", "identifikacne_cislo": "1513246010", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Marián Jančovič", "sudca_id": 1361, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-marian-jancovic-1361", "datum_vydania": "2017-11-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/258", "nazov": "zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/258", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/258-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/258/#paragraf-4.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 258/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/258/#paragraf-4.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/258-2001/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/258/#paragraf-4.odsek-2.pismeno-i", "nazov": "§ 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/258/#paragraf-4.odsek-2.pismeno-i", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/258-2001/paragraf-4"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2001/258#paragraf-4"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e922e9bb-6869-4487-9214-06387451b8ba", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1513246010.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2017:1513246010.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2017:1513246010.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/301/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513246010
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mario Dubaň
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1513246010.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a sudcov JUDr.
Alexandry Hanusovej a JUDr. Romana Bolebrucha v právnej veci žalobcu: Secapital S. á.r.L., 2 Avenue
Charles de Gaulle, L-1653, Luxemburské veľkovojvodstvo, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Gallo,
s.r.o., Jilemnického 30, Martin, proti žalovanej: A. Z., S. X, X., t.č. na neznámom mieste, zastúpenej
opatrovníčkou Ľ. J., pracovníčkou Okresného S. I. U., o zaplatenie 2.524,26 eura s prísl., na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 14C/465/2014-62, zo dňa 22.10.2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti  z r u š u j e  a  vec     v r a c i a  na
ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanej nepriznal náhradu trov
konania. V odôvodnení uviedol, že žalobca žiadal, aby súd žalovanú zaviazal na zaplatenie istiny
2.524,26 eura spolu s úrokom z omeškania 8,50 % ročne od 12.6.2013 až do zaplatenia titulom zmluvy
o pôžičke.

2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C.s.p.), súd prvej inštancie mal vo
vzťahu k skutkovému stavu za preukázané, že Consumer Finance Holding, a.s., Kežmarok a žalovaná
uzavreli 26.8.2008 zmluvu o poskytnutí pôžičky pod č. XXXXXXX. Predmetom pôžičky, zhotovenej
na predtlačenom formulári, bolo poskytnutie financií 2.962,23 eura, celkové náklady spotrebiteľa boli
zjednané na 970,59 eura, takže celková suma pôžičky bola 1.991,64 eura. Žalovaná sa zaviazala dlh
vrátiť v 48 splátkach po 64,40 eura, pri ročnej úrokovej sadzbe 21,90 %, RPMN 21,90 % a jej priemernej
hodnote 22,21 %. Konečná splatnosť úveru bola 48 mesiacov. Dňa 11.6.2013 písomnosťou zhotovenou
v Prahe neurčený subjekt vyzval žalovanú na úhradu istiny 2.618 eur. Suma predstavovala dlh zo
zmluvy č. XXXXXXX na základe okamžitej jednorazovej úhrady všetkých splátok. Z Prehľadu splátok
a úhrad súd prvej inštancie zistil, že žalovaná 14.11.2008 uhradila 64 eur, 19.12.2008 sumu 64 eur,
7.5.2009 uhradila 128,80 eura a 30.10.2012 sumu 2.123,75 eura. Zmluvou o postúpení pohľadávok,
ktorá bola uzavretá 23.10.2012 medzi Consumer Finance Holding, a.s. ako postupcom a žalobcom ako
postupníkom, postúpila spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. pohľadávku voči žalovanej, vrátane
príslušenstva pohľadávky žalobcovi v celkovej výške 2.524,26 eura.

3. Súd prvej inštancie v nadväznosti na uvedené ozrejmil, že právny vzťah strán sporu je spotrebiteľským
úverom tak, ako vyplýva z jeho definície v § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej
inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 258/2001 Z.z.“). Spotrebiteľský charakter
zmluvného vzťahu strán sporu je daný tým, že žalobca vystupoval ako dodávateľ služby a žalovaná ako
spotrebiteľ, pretože požičané peniaze neboli použité na jej podnikateľskú činnosť, ani výkon zamestnania
alebo povolania. Ďalej upriamil pozornosť na to, že obligatórnou náležitosťou spotrebiteľského úveru
v zmysle § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy o pôžičke



bolo uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a poplatkov. Zmluva, ktorú žalobca pripojil
k žalobe, obsahuje len dojednanie o výške splátky 64,40 eura bez uvedenia, aká časť z nej pripadá
na istinu, aká na úrok, na poplatky, takže spotrebiteľ ako slabšia strana sporu nevie, či ešte spláca
istinu, alebo už spláca úrok, alebo spláca poplatky. Splátky úveru nie sú dohodnuté ako anuitné, kedy
by bolo vychádzajúc z podstaty tohto inštitútu zrejmé aspoň to, že z každej splátky istá časť pripadá
na istinu, úrok, prípadne na poplatky. Spotrebiteľ má právo, čo bolo zmyslom prijatia uvedenej právnej
úpravy, poznať vopred spôsob umorovania úveru, čo tiež ovplyvňuje jeho rozhodnutie, či vôbec uzatvoriť
úverovú zmluvu. V tejto súvislosti tiež poukázal na bod 31 smernice 2008/48/EHS, v zmysle ktorého
by zmluva o úvere mala zrozumiteľným a stručným spôsobom poskytovať všetky potrebné informácie,
aby sa mohol spotrebiteľ oboznámiť so svojimi právami a povinnosťami, ktoré mu z nej vyplývajú. Súd
prvej inštancie pre nedodržanie predmetnej zákonnej náležitosti považoval predmetný spotrebiteľský
úver podľa § 4 ods. 3 druhá veta zákona č. 258/2001 Z.z. za bezúročný a bez poplatkov. Uviedol, že
žalovaná čerpala pôžičku 1.991,64 eura, z ktorej vrátila 2.381,35 eura; v čase vyhlásenia rozsudku tak
žalobcovi nedlhovala žalovanú čiastku. Na uvedenom základe žalobu žalobcu s poukazom na § 657, §
658 ods. 1, § 52 ods. 1, ods. 2, § 53 ods. 8 Obč. zák., § 2 písm. a), písm. b), § 3 ods. 1, ods. 2, § 4 ods.
1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z., bod 31 smernice 2008/48/EHS v plnom rozsahu zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.; žalovanej trovy konania nevznikli a preto
jej ich náhradu nepriznal.

4. Proti rozsudku podal žalobca odvolanie a žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a
priznať mu 1.734,04 eura s 8,5 % úrokom z omeškania od 12.6.2013 do zaplatenia. Podstatným zhrnutím
skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C.s.p.) možno konštatovať,
že v ňom namietal nesprávne zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie veci. Poukázal
na to, že v súdnom spise sa nachádza Prehľad splátok a úhrad, z ktorého je zrejmé, koľko splátok
a v akej výške žalovaná uhradila („stĺpec úhrada“ bez položky Predaj pohľadávky) a taktiež písomné
podanie z 23.2.2015, v ktorom uviedol celkovú sumu úhrad žalovanej spolu 257,60 eura. Mal za to, že
súd prvej inštancie pochybil, keď aplikoval výpočet, v ktorom od istiny odpočítal aj položku odpredaj
pohľadávky. Túto neuhradila žalovaná, ale on ako žalobca svojmu právnemu predchodcovi, ktorý mu
odpredal pohľadávku, ktorá je predmetom tohto konania. V zmysle uvedeného mal súd prvej inštancie
postupovať pri výpočte tak, že od výšky poskytnutého úveru 1.991,64 eura odpočíta skutočné úhrady
žalovanej 257,60 eura t.j. na istine ostalo k úhrade 1.734,04 eura.

5. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania
podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej
časti zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie.

6. V prejednávanej veci súd prvej inštancie zamietol žalobu na vrátenie pôžičky s odôvodnením, že táto
už bola žalovanou vrátená. K tomuto, v odvolaní namietanému skutkového záveru o vrátení pôžičky
dospel na základe Prehľadu splátok a úhrad žalovanou, vyhotovenom právnym predchodcom žalobcu,
ktorý v konaní predložil žalobca v prílohe žaloby. Súd prvej inštancie z tohto Prehľadu zistil, že žalovaná
pôžičku vrátila v splátkach, 14.11.2008 uhradila 64 eur, 19.12.2008 uhradila 64 eur, 7.5.2009 uhradila
128,80 eura a 30.10.2012 uhradila 2.123,75 eura, spolu teda 2.381,35 eura.

7. Odvolací súd sa po preskúmaní veci stotožnil s námietkou žalobcu, že súd prvej inštancie pri zisťovaní
skutkového stavu z predložených listín, ktorými preukazoval splácanie pôžičky žalovanou nepostupoval
správne, ak úhradu z 30.10.2012 vo výške 2.381,35 eura uvedenú v Prehľade považoval za splátku
žalovanej na predmetnú pôžičku. Súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu prehliadol poznámku
uvedenú v Prehľade v kolónke označenej ako Popis, podľa ktorej ide o predaj pohľadávky, a pri
vyvodzovaní záveru o splatení spornej pohľadávky sa nevysporiadal s tvrdením žalobcu, že žalovaná
mu z pôžičky vrátila len 257,60 eura, uvedeným v žalobe a aj v podaní z 23.2015 (č.l. 44), že žalovaná
do dňa podania žaloby uhradila na tejto pohľadávke spolu 257,60 eura, označené v Prehľade ako stĺpec
„úhrada“ bez položky Predaj pohľadávky.

8. Na námietku žalobcu, že súd prvej inštancie nesprávne hodnotil vykonané dôkazy, odvolací súd pri
preskúmavaní veci zisťoval, či sa súd prvej inštancie pri hodnotení dôkazov pridržiaval § 132 O.s.p.,
platného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, podľa ktorého súd dôkazy (priame i nepriame)
hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom



starostlivo prihliadne na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci konania.
Zistil, že súd prvej inštancie, tak ako to tvrdil žalobca v odvolaní, pri zisťovaní údajov z Prehľadu splátok
a úhrad, ktorý žalobca pripojil k žalobe, nebral do úvahy poznámku uvedenú v Prehľade, že vyznačená
úhrada 2.123,75 eura z 30.12.2012 je za predaj pohľadávky, tvrdenie žalobcu v žalobe, že z pôžičky
žalovaná vrátila len 257,60 eura a ani jeho vysvetlenie v podaní z 23.2015 (č.l. 44), že splátky pôžičky
žalovanej sú vyznačené v stĺpci „úhrada“ bez položky Predaj pohľadávky.

9. Žalovaným namietané hodnotenie dôkazov je podľa odvolacieho súdu dôvodom na zrušenie
rozhodnutia, keďže nezodpovedá hodnoteniu podľa § 132 O.s.p., platného v čase rozhodovania súdu
prvej inštancie. Súd prvej inštancie nevzal pri vyvodzovaní skutkového záveru, že žalovaná predmetnú
pôžičku žalobcovi vrátila, do úvahy údaj vyznačený v Prehľade splátok a úhrad, že platba z 30.6.2016
vo výške 2.123,75 eura je za predaj pohľadávky. Skutkové zistenie súdu prvej inštancie, že žalovaná
pôžičku žalobcovi vrátila, preto nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, a keďže sa týka skutočnosti
podstatnej pre posúdenie veci z hľadiska hmotného práva, mohol tento skutkový záver súdu prvej
inštancie viesť k vecne nesprávnemu rozhodnutiu o žalobe.

10. Na uvedenom základe odvolací súd považoval za relevantné odvolacie dôvody žalobcu, ktoré
v zmysle vyššie uvedeného poukazovali na nedostatočné zhodnotenie uplatneného nároku žalobcu,
uvedenými dôvodmi sa súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku dostatočne nevysporiadal, čo
malo vplyv na jeho neúplné a predčasné skutkové a právne závery. Keďže rozhodnutie súdu prvej
inštancie nezodpovedá požiadavkám kladeným na riadne odôvodnenie rozhodnutia, ktoré by dalo
jasné a zrozumiteľné odpovede na relevantné právne a skutkovo súvisiace otázky vo vzťahu k
skutkovým zisteniam ohľadom zaplatenia sumy 2.123,75 eura žalovanou, keď sa súd prvej inštancii
v odôvodnení nevysporiadal s vysvetlením žalobcu, že platba z 30.6.2016 vo výške 2.123,75 eur je
platbou žalobcu za postúpenie pohľadávky pôvodnému veriteľovi. Odôvodnenie napadnutého rozsudku
teda nie je jasné a bez vnútorného rozporu, keďže z neho nie je zrejmé, aké úvahy viedli súd prvej
inštancie k vysloveniu záveru o vrátení pôžičky žalovanou. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie
sa v odôvodnení napadnutého rozsudku nezaoberal tvrdením a preukazovaním žalobcu, že žalovaná
vrátila na predmetnej pôžičke len 257,60 eur, ktoré bolo spôsobilé založiť iné rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a nakoľko uvedený nedostatok nemožno napraviť
ani v konaní pred odvolacím súdom, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa
§ 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 O.s.p. vrátil vec na ďalšie konanie. Súd
prvej inštancie v ňom opätovne posúdi dôvodnosť nároku žalobcu na zaplatenie 1.734,04 eura s
príslušenstvom v naznačenom smere. Vezme do úvahy žalobcove tvrdenia, že sumu 2.123,75 eura
zaplatil on za postúpenú pohľadávku a toto vyhodnotí na základe predložených dôkazov (Prehľad
splátok a úhrad, v ktorom je odôvodnená táto úhrada ako Predaj pohľadávky). Súd prvej inštancie na
základe vykonaných dôkazov ustáli skutkový stav potrebný pre svoje rozhodnutie, ktoré bude vo vzťahu
k zistenému skutkovému stavu preskúmateľné, vysporiada sa s odvolacími námietkami žalovaného a po
opätovnom rozhodnutí sporu svoje závery o skutkových zisteniach a právnom posúdení veci odôvodní
spôsobom zodpovedajúcim § 220 ods. 2 C.s.p. tak, by obsahovalo dostatok dôvodov a ich uvedenie
bolo zrozumiteľné.

11. Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci rozhodne o náhrade trov konania (§ 262 ods. 1, §
396 ods. 3 C.s.p.).

12. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).



Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "14C/465/2014", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}