Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17CoP/106/2015 z 8. 3. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 8. marca 2016, sp. zn. 17CoP/106/2015, ECLI:SK:KSTN:2016:3514203776.1 Krajský súd Trenčín | 17CoP/106/2015 | ECLI:SK:KSTN:2016:3514203776.1 | 2016-03-08 | Uznesenie Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 220 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/5bdb56dd-79a2-4278-adcd-bd4ed46e85f8 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3514203776.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoP/106/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3514203776
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3514203776.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne vo veci starostlivosti súdu o maloletú T. T., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenú
opatrovníkom N. práce, sociálnych vecí a rodiny F. E. nad R., dieťa rodičov: I. T., bytom T. pod T., W.
XXX/XX, zastúpená D.. W. Z., advokátkou v F. E. nad R., R. XX a R. C., bytom U. J., U. W. XXX, o návrhu
matky na zvýšenie výživného a úpravu styku otca s maloletou, na odvolanie otca maloletého dieťaťa proti
rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 15. októbra 2015, č. k. 9P/79/2014-138, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti mení tak, že otec je p o v i n n ý nedoplatok na
zročnom výživnom za obdobie od 23.04.2014 do 15.10.2015 vo výške 688,53 eur zaplatiť v mesačných
splátkach po 30 eur spolu s bežným výživným k rukám matky maloletej, počnúc mesiacom nasledujúcim
po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok
zročnosť celého plnenia.

Vo výroku o povinnosti otca maloletej zaplatiť trovy štátu vo výške 535,20 eur rozsudok okresného súdu
m e n í tak, že štátu náhradu trov nepriznáva.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom zo dňa 15.10.2015, č. k. 9P/79/2014-138 okresný súd určil otcovi dieťaťa povinnosť
prispievať na výživu maloletej T. sumou 80 eur (správne mal zvýšiť výživné zo sumy 33 eur na sumu 80
eur mesačne) a to vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred k rukám matky maloletej s účinnosťou od
23.04.2014. Nedoplatok na zročnom výživnom za dobu od 23.04.2014 do 15.10.2015 v celkovej výške
688,53 eur otcovi dieťaťa umožnil splácať v mesačných splátkach po 50 eur spolu s bežným výživným
pod stratou výhody splátok počnúc právoplatnosťou rozsudku. Týmto súd zmenil rozsudok Okresného
súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 16.11.2011 č. k. 5P/204/2011-31 v časti určeného výživného.
Zároveň súd schválil rodičovskú dohodu ohľadne úpravy styku, na základe ktorej je otec oprávnený sa
s mal. T. stýkať v každom nepárnom týždni od piatku od 17.00 hod. do nedele do 17.30 hod., v každom
roku od 1. júla od 10.00 hod. do 15. júla do 18.00 hod. a od 1. augusta od 10.00 hod. do 15. augusta
do 18.00 hod., pričom počas letných školských prázdnin neplatí úprava ohľadne víkendu v nepárnom
týždni, ďalej v každom nepárnom roku od 23. decembra od 10.00 hod. do 28. decembra do 18.00 hod.
a v každom párnom roku od 29. decembra od 10.00 hod. do 5. januára nasledujúceho nepárneho roka
do 18.00 hod., pričom počas zimy, školských prázdnin neplatí opätovne úprava víkendu v nepárnom
týždni a počas veľkonočných sviatkov od Zeleného štvrtka od 10.00 hod. do Bielej soboty do 18.00 hod.
v každom roku. Otcovi uložil povinnosť dieťa prevziať a odovzdať v mieste bydliska matky v určenom
čase a matke povinnosť dieťa na styk pripraviť. V ďalšom výroku okresný súd otcovi uložil povinnosť
zaplatiť na účet súdu trovy štátu v sume 535,20 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň
vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie ohľadne zmeny
výšky vyživovacej povinnosti súd odôvodnil s poukazom na ust. § 36 ods. 1, § 24 ods. 3, 4, 5, § 62 ods.
1 až 6, § 65 ods. 1, 2, § 75 ods. 1, 2 a § 78 ods. 1 až 3 Zákona o rodine a výsledkami vykonaného



dokazovania, keď mal preukázané, že od poslednej úpravy výživného, ktorá sa uskutočnila v roku 2011,
došlo k podstatnej zmene pomerov tak na strane maloletej, ako aj jej rodičov. V čase poslednej úpravy
výživného mala maloletá necelé 4 roky. V tej dobe navštevovala ortopedickú a imunologickú ambulanciu
v Bratislave a chodila do materskej školy. Od septembra 2014 navštevuje základnú školu. Bola jej
diagnostikovaná celiakia a z toho dôvodu je potrebné zabezpečovať jej bezlepkovú stravu. Naďalej
navštevuje ambulanciu imunológie a gastroenterológie v Bratislave, užíva pravidelne lieky, na ktoré sa
dopláca. Navštevuje aj psychológa a psychiatra.

Matka v čase poslednej úpravy výživného dosahovala príjem asi 138 eur a poberala aj rodičovský
príspevok vo výške 164,22 eur a rodinné prídavky na dve deti. V súčasnosti je poberateľkou invalidného
dôchodku vo výške 165,30 eur. Okrem invalidného dôchodku nemá žiadny príjem, nie je evidovaná
na úrade práce ako uchádzačka o zamestnanie. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. A. T., nar.
XX.XX.XXXX, kde je výživné určené vo výške 110 eur mesačne.

Otec maloletej v čase poslednej úpravy dosahoval príjem 324,03 eur. V súčasnosti dosahuje za
posledných dvanásť mesiacov príjem vo výške 649,26 eur, má naďalej vyživovaciu povinnosť k mal. C.
U., nar. XX.XX.XXXX vo výške 40 eur mesačne a k už v súčasnosti plnoletej R. C., nar.
XX.XX.XXXX, vo výške 50 eur mesačne. Má zvýšené výdavky na zdravotnú starostlivosť, navštevuje
pravidelne psychiatra a psychológa, má i onkologické ochorenie. Náklady na lieky má asi vo výške 20
eur mesačne. Žije s bratom a matkou, matke prispieva na domácnosť 150 až 200 eur mesačne. Súd
teda konštatoval, že maloletá má zvýšené výdavky na stravovanie v súvislosti s ochorením na celiakiu.
Časť potravín je na predpis, avšak je zrejmé, že tieto v plnej miere nepokrývajú všetku stravu dieťaťa
postihnutého týmto ochorením. Navyše sa vyžaduje osobitný prístup k stravovaniu. Vyššie výdavky
nastali u maloletej aj nástupom do školy od septembra 2014, a to zabezpečením potrebných pomôcok
a vybavením do školy, ako aj zaplatením základných poplatkov. Matka je poberateľkou čiastočného
invalidného dôchodku, má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 60 %; teda
v súvislosti s týmto zdravotným postihnutím by mohla pracovať aspoň na čiastočný úväzok. Otec
v konaní nepreukázal, že matka si privyrába ako kaderníčka. Súd konštatoval, že ak sa zohľadní,
že otec maloletej prispieva na ďalšie dve deti celkovo 90 eur mesačne, má k dispozícii ešte príjem vo
výške cca 560 eur, z ktorého je schopný prispievať na výživu maloletej vyššou, ako pôvodne určenou
sumou. Vychádzajúc z týchto skutočností bol súd toho názoru, že je dôvodné výživné na maloletú T.
zvýšiť na sumu 80 eur mesačne, ktorá zohľadňuje výdavky na maloletú, zvýšené náklady súvisiace
s jej ochoreniami a súčasné možnosti oboch rodičov podieľať sa na jej výžive. Po zaplatení takéhoto
výživného zostáva otcovi maloletej dostatok prostriedkov na uspokojovanie vlastných potrieb. Rovnako
je zohľadnená aj zásada rovnakej životnej úrovne všetkých členov rodiny pri zohľadnení, že aj
matka maloletej je povinná podieľať sa na uspokojovaní potrieb svojej dcéry, samozrejme nižšou sumou,
ako otec, keďže v prevažnej miere zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletú. Súd pri určení výšky
výživného zohľadnil aj skutočnosť, že sa rodičia maloletej dohodli na pomerne širokom rozsahu styku
otca s dieťaťom, keď otec maloletej bude s dcérou tráviť skoro polovicu prázdnin v zimnom a letnom
období, teda v tomto období bude taktiež uspokojovať potreby maloletej. Súd výživné zvýšil od podania
návrhu na súd, keďže už v tomto období boli náklady na výživu maloletej nepochybne vyššie - súviseli
so zdravotným stavom a platením nákladov na vstup do školy. Otec maloletej platil na maloletú do
decembra 2014 sumu 33 eur mesačne, od januára 2015 začal prispievať sumou 50 eur mesačne. Dlh
na výživnom potom predstavuje sumu 688,53 eur (8 dní apríla 2014 suma 12,53 eur, za mesiace máj
až december 2014 vždy po 4 eur, t.j. 376 eur a za január 2015 až október 2015 po 30 eur, t.j. spolu
300 eur). Vzhľadom k výške dlhu a príjmu otca maloletej súd umožnil nedoplatok na zročnom výživnom
zaplatiť otcovi v mesačných splátkach po 50 eur spolu s bežným výživným. Je zrejmé, že otec maloletej
si sám uvedomoval, že výživné, ktoré na dcéru pôvodne platil, je nedostatočné k tomu, aby mohli byť
v plnej miere uspokojované jej potreby, mohol teda už skôr začať platiť vyššiu sumu a nedoplatok na
výživnom by nebol tak vysoký. Pokiaľ ide o rozhodnutie o schválení rodičovskej dohody o úprave styku,
súd poukázal na ust. § 25 ods. 2, 3 Zákona o rodine a túto dohodu schválil, keďže zodpovedá potrebám
dieťaťa. Poukázal aj na vypracovaný znalecký posudok Mgr. J. D., z ktorého vyplýva, že ani
na strane jedného z rodičov neboli zistené známky svedčiace o psychickej poruche; obaja rodičia majú
svoje nedostatky, avšak ani jeden z rodičov nie je pre dieťa priamym ohrozením. Matka predstavuje pre
dieťa stabilnejšiu osobnosť. Nebolo zistené týranie zo strany niektorého z rodičov, ako na to poukazoval
otec maloletej, problematickým je skôr vzťah maloletej k bratovi. Rozhodnutie o povinnosti otca dieťaťa
zaplatiť náhradu trov konania štátu vo výške 535,20 eur súd odôvodnil s poukazom na ust. § 148 ods.
1 O.s.p. a na tú skutočnosť, že v danom prípade bol vypracovaný vo veci znalecký posudok znalkyňou



Mgr. J. D. na základe rozhodnutia súdu. K vypracovaniu došlo z dôvodu, že otec maloletej poukazoval na
skutočnosť, že maloletá je u matky týraná a matka mu styk s maloletou neumožňuje. V skutočnosti však
bolo v konaní preukázané, že otec sa s dcérou pravidelne stretával a k týraniu maloletej nedochádza.
Z tohto dôvodu súd otca maloletej zaviazal na náhradu trov štátu. Tieto trovy predstavujú priznanú
odmenu znalkyni vo výške 535,20 eur, ktorá bola uhradená z rozpočtových prostriedkov súdu vzhľadom
k tomu, že rodičia maloletej zálohu na znalecké dokazovanie neuhradili. Rozhodnutie o náhrade trov
konania súd odôvodnil ust. § 146 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku, vo výroku o nedoplatku na zročnom výživnom a spôsobe jeho zaplatenia, ako
aj vo výroku o povinnosti otca dieťaťa zaplatiť trovy konania štátu, podal včas odvolanie otec
mal. dieťaťa a žiadal v týchto častiach rozsudok zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie,
v ktorom bude žiadať znížiť mesačné splátky na nedoplatku na zročnom výživnom zo sumy 50 eur na
25 eur mesačne s tým, že aj nedoplatok je nesprávny a má byť znížený na sumu 480 eur a rovnako
bude žiadať, aby mu nebola uložená povinnosť zaplatiť trovy konania štátu, prípadne iba ich časť, a aj to
formou splátkového kalendára. Má za to, že v týchto častiach je rozsudok súdu prvého stupňa nesprávny,
vychádza z nesprávne a neúplne zisteného skutkového stavu veci. Zaplatenie týchto položiek ako
splátok zročného výživného a trov štátu sú pre neho likvidačné. Súd prvého stupňa pritom nevzal na
zreteľ ním tvrdené skutočnosti o jeho životnej situácii. V opačnom prípade by súd ho nezaviazal k
úhrade trov štátu za znalecký posudok, ktorý on nenavrhol vykonať. Predmetné znalecké dokazovanie
nenavrhol vykonať a taktiež nebol oboznámený, že bude znášať trovy štátu v takej vysokej výške. Takto
určená suma je pre neho neprijateľná, keďže nie je v jeho finančných možnostiach ju uhradiť. Ak by bol
informovaný o výške odmeny znalca s tým, že túto bude hradiť on, tak by zásadne bol proti znaleckému
dokazovaniu. Je toho názoru, že povinnosť zaplatiť trovy konania štátu mu nemá byť uložená a v prípade,
že by sa s tým odvolací súd nestotožnil, navrhuje aspoň čiastočné oslobodenie od platenia trov štátu,
prípadne povolenie splátkového kalendára maximálne na sumu 50 eur mesačne. Rovnako považuje za
nesprávnu a neprimerane vysokú výšku zročného výživného, keďže má povinnosť platiť 80 eur mesačne
za 6 mesiacov. Podľa jeho názoru nedoplatok mal byť vo výške 480 eur, pričom tento nedoplatok by
bol schopný zaplatiť v mesačných splátkach po 25 eur. Zdôraznil, že má ďalšiu vyživovaciu povinnosť
k dcére vo veku 17 rokov, ktorej platí výživné 50 eur mesačne a posiela jej naviac ešte 20 eur
mesačne. rovnako má vyživovaciu povinnosť k synovi, ktorý má 8 rokov a ktorému platí výživné 55
eur mesačne, z čoho 40 eur je určené výživné a 15 eur je suma povolených splátok. K jeho nutným
výdavkom patrí cestovné do práce v sume 100 eur mesačne, žije s matkou a bratom na invalidnom
dôchodku v rodičovskom dome, a preto sa musí podieľať na úhrade stravného a nákladov spojených
s bývaním vo výške 150 až 200 eur mesačne. Vzhľadom k tomu, že dcéra je v zahraničí, aby
mohol s ňou byť v kontakte, platí za služby mobilného operátora a internet sumu 30 eur mesačne. Má
zdravotné problémy, trpí skoliózou, ktoré ochorenie si vyžaduje rehabilitácie, má vysoký očný tlak
a nedávno mu bol zistený nezhubný nádor. V minulosti mal úraz, v dôsledku ktorého má pomliaždené
srdce. Všetky tieto zdravotné problémy si vyžadujú pravidelné návštevy lekárov a z toho dôvodov
aj zvýšené výdavky na lieky, ako aj ošetrenia. Dodal, že aby sa mu zjednodušilo cestovanie do práce,
zakúpil si motorové vozidlo, peniaze naň si požičal od sestry v sume 4.000 eur, ktoré spláca mesačne
po 80 eur. V zimných mesiacoch jeho príjem bude nižší, keďže majú v tomto období nerovnomerne
rozvrhnutý pracovný čas.

K podanému odvolaniu otca dieťaťa sa písomne vyjadrila aj matka, ktorá žiadala rozsudok súdu prvého
stupňa v napadnutých častiach ako vecne správny potvrdiť. Zároveň žiadala otca dieťaťa zaviazať
na náhradu trov konania. Uviedla, že otec vo svojom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by
odôvodňovali zmenu rozhodnutia. Poukazuje na svoju finančnú situáciu, s tým, že uložená povinnosť
splácať nedoplatok na zročnom výživnom vo výške 688,53 eur v mesačných splátkach po 50 eur spolu
s bežným výživným vo výške 80 eur a zároveň uložená povinnosť zaplatiť trovy štátu vo výške 535,20
eur sú pre neho likvidačné. Skutočnosť, že otec nenavrhol vykonať znalecké dokazovanie, na ktorého
zaplatenie bol zaviazaný, sa nezakladá na pravde. Zo zápisnice z pojednávania vyplýva, že práve
otec bol tým, ktorý tvrdil a poukazoval na týranie maloletej jej nevlastným bratom, na podnet čoho dal
súd vypracovať znalecký posudok. Z jeho záverov vyplýva, že k žiadnemu týraniu maloletej zo strany
jej nevlastného brata nedochádza, a preto súd podľa jej názoru správne rozhodol, že trovy štátu
má zaplatiť otec dieťaťa. Pokiaľ otec poukazuje na skutočnosti týkajúce sa jeho príjmov, výdavkov a
ostatné skutočnosti ohľadne životnej situácie a majetkových pomerov, na tieto podľa jej názoru nemožno
prihliadať, keďže dokazovanie bolo skončené a otec bol riadne poučený o tejto skutočnosti a nepoukázal



ani nepredložil žiadne iné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali nesprávnosť rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Opatrovník sa k odvolaniu otca mal. dieťaťa písomne nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia
pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu
prvého stupňa je potrebné v napadnutých častiach podľa § 220 O.s.p. zmeniť.

Odvolaním otca dieťaťa bol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v II. a V. výroku, t. j. vo výroku
o nedoplatku na zročnom výživnom a spôsobe jeho zaplatenia a rozhodnutia o náhrade trov konania
štátu, preto odvolací súd preskúmaval iba túto odvolaním napadnutú časť rozsudku a vo výroku o určení
výživného na sumu 80 eur mesačne (zvýšenie výživného zo sumy 33 eur na 80 eur mesačne), ako aj
vo výroku o schválení rodičovskej dohody o úprave styku je rozsudok súdu prvého stupňa právoplatný
a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý.

V danej veci z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že okresný súd otcovi dieťaťa zvýšil vyživovaciu
povinnosť zo sumy 33 eur na sumu 80 eur mesačne na mal. T., a to s účinnosťou do 23.04.2014, ktoré
rozhodnutie nenapadol odvolaním žiaden z rodičov. Súd prvého stupňa následne vyčíslil nedoplatok
na zročnom výživnom od 23.04.2014 do rozhodnutia súdu prvého stupňa (do konca októbra 2015, keďže
výživné bolo zročné do 15. dňa v mesiaci) a tento nedoplatok vyčíslil v celkovej výške 688,53 eur a
povolil ho otcovi splácať v mesačných splátkach po 50 eur mesačne spolu s bežným výživným počnúc
právoplatnosťou rozsudku. V dôvodoch svojho rozhodnutia na strane 5, ods. 2 rozsudku okresný súd
presne špecifikoval, z čoho nedoplatok na zročnom výživnom pozostáva, pričom vo svojom rozhodnutí
zohľadnil sumy, ktoré na výživné v tej dobe otec dieťaťa platil. Odvolací súd sa s týmto vyčíslením
nedoplatku na zročnom výživnom stotožňuje, keď pri jeho výpočte okresný súd nepochybil a tento
nedoplatok vyčíslil správne. Otec dieťaťa si zrejme neuvedomuje spôsob výpočtu nedoplatku
na zročnom výživnom a nesprávne uvádza, že tento by mal byť za 6 mesiacov 480 eur.

Odvolací súd ďalej preskúmal námietky otca, ktoré smerovali aj proti časti výroku o povolení splácať
dlh na zročnom výživnom v mesačných splátkach po 50 eur, a dospel k záveru, že v
tejto časti sú odvolacie námietky otca dôvodné.

Ustanovenie § 160 ods. 1 O.s.p. umožňuje súdu, aby určil na plnenie lehotu dlhšiu ako 3 dni alebo
povolil plnenie v splátkach a pritom určil ich výšku, ako aj podmienky ich splatnosti. Citované zák.
ustanovenie patrí preto medzi tzv. pružné ustanovenia, ktoré umožňujú súdu, aby sám a nezávisle na
návrh účastníkov zvážil, či je povolenie uvedenej výhody vhodné so zreteľom na sociálne pomery toho,
komu sa povinnosť plnenia ukladá s prihliadnutím na výšku prisúdenej čiastky, ako aj iné okolnosti veci.

S prihliadnutím na to, že došlo v danom prípade k zvýšeniu výživného na mal. T. zo sumy 33 eur na
80 eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu, t. j. od 23.04.2014 súd rozhodoval aj v zročnom
výživnom na mal. dieťa od tejto doby až do rozhodnutia súdu prvého stupňa, pričom zročné výživné určil
v správnej výške 688,53 eur. Rovnako správne ho súd povolil otcovi dieťaťa zaplatiť v splátkach, ktorých
výšku a podmienku zročnosti určil s tým, že v zmysle § 160 ods. 1 veta druhá bolo potrebné vysloviť, že
omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia, ktorá zákonná formulácia
v uvedenom výroku zo strany súdu prvého stupňa absentovala. Súd prvého stupňa však nesprávne
určil výšku splátok zročného výživného po 50 eur mesačne spolu s bežným výživným, na
základe čoho by potom otec na výživu mal. T. hradil mesačne sumu 130 eur (80 eur bežné
výživné + 50 eur splátka na zročnom výživnom). Vzhľadom k preukázaným pomerom otca, ktorý má
okrem mal. T. ešte 2 ďalšie vyživovacie povinnosti, s poukazom na jeho všetky ostatné
nevyhnutné výdavky, vychádzajúc z jeho aktuálneho príjmu v priemere vo výške 649,26 eur odvolací súd
považoval za primeranú výšku splátok zročného výživného sumu 30 eur mesačne. Takto bude zročné
výživné maloletej zaplatené do 2 rokov a zároveň platenie zročného výživného v takýchto splátkach je
podľa názoru odvolacieho súdu aj v aktuálnych možnostiach a schopnostiach otca. Zároveň odvolací súd
poukazuje na podmienku splácania zročného výživného, ktorá podmienka zabezpečí riadnu platobnú
disciplínu otca pri splácaní. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu v uvedenom výroku
podľa § 220 O.s.p. zmenil.



Odvolací súd sa ďalej zaoberal odvolaním otca mal. dieťaťa vo výroku o povinnosti zaplatiť náhradu trov
konania štátu. K uvedenej povinnosti bol otec dieťaťa zaviazaný s poukazom na ust. § 148 ods. 1 O.s.p.
a na tú skutočnosť, že k vypracovaniu znaleckého posudku v konaní došlo z dôvodu, že otec maloletej
poukazoval na skutočnosť, že maloletá je u matky týraná a matka mu styk s maloletou neumožňuje.
Uvedené skutočnosti v konaní neboli preukázané, a z tohto dôvodu súd otca maloletej zaviazal na
náhradu trov konania štátu.

Ustanovenie § 148 ods. 1 O.s.p. upravuje náhradu trov, ktoré vznikli štátu. Štát má právo na náhradu
trov, ktoré platil, avšak iba proti účastníkovi, u ktorého nie sú predpoklady na oslobodenie od súdnych
poplatkov a iba vo výške zodpovedajúcej pomeru úspechu podľa výsledku konania. V prípade, ak sú na
strane účastníka splnené podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov, trovy, ktoré by inak pripadli
na tohto účastníka podľa výsledku konania, znáša štát. Pritom nie je rozhodujúce, či sa účastníkovi
rozhodnutím súdu priznalo oslobodenie od súdnych poplatkov, ale to, či sú inak splnené podmienky na
priznanie oslobodenia podľa § 138 O.s.p.

V danej veci z obsahu nepochybne vyplýva, že predmetom konania bol návrh matky mal. dieťaťa o
zvýšenie výživného a úpravu styku otca s maloletou, pričom matka v návrhu žiadala styk otca s maloletou
upraviť jedenkrát do mesiaca počas víkendu alebo na základe odporučenia psychológa. Na pojednávaní
uskutočnenom dňa 17.07.2014 otec v rámci výsluchu pred súdom prvého stupňa uvádzal, že mu dcéra
povedala, že je týraná zo strany podnájomníkov matky a nevlastného brata, pričom k tejto skutočnosti
sa vyjadroval aj kolízny opatrovník, ktorý s maloletou a matkou uskutočnil pohovor, pričom konštatoval,
že ide iba o bežné detské konflikty medzi nevlastnými súrodencami. Súd následne pojednávanie odročil
za účelom vykonania znaleckého dokazovania na posúdenie súčasného výchovného prostredia dieťaťa,
posúdenia, či dochádza k týraniu dieťaťa v rodine matky a aké sú možnosti oboch rodičov podieľať sa
na výchove dieťaťa. Za vypracovaný znalecký posudok znalkyňa vyúčtovala znaleckú odmenu vo výške
535,20 eur, ktorú jej súd uznesením zo dňa 18.02.2015 aj priznal a uložil povinnosť účtovnému oddeleniu
súdu znaleckú odmenu vyplatiť z rozpočtových prostriedkov súdu. Následne okresný súd v napadnutom
výroku otcovi uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu trovy štátu v sume 535,20 eur.

S týmto rozhodnutím súdu prvého stupňa sa odvolací súd nestotožňuje, pričom je potrebné poukázať
predovšetkým na tú skutočnosť, že v danej veci došlo k nariadeniu znaleckého dokazovania podľa
názoru odvolacieho súdu nadbytočne a bez toho, aby malo priamu súvislosť s prejednávanou vecou a
už vôbec nebolo dôvodné k náhrade trov konania štátu zaviazať otca mal. dieťaťa, ktorý vykonanie tohto
znaleckého dokazovania ani nežiadal. Za tejto situácie, berúc v úvahu uvedené skutočnosti bol odvolací
súd toho názoru, že v danom prípade nebolo dôvodné uložiť otcovi mal. dieťaťa povinnosť zaplatiť trovy
konania štátu vo výške 535,20 eur, a preto aj v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa podľa §
220 O.s.p. zmenil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm.
a/ O.s.p. a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu, keďže ide o konanie, ktoré za
splnenia zákonných predpokladov mohlo začať aj bez návrhu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .