Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 13Cob/19/2017 z 20. 6. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 20. júna 2017, sp. zn. 13Cob/19/2017, ECLI:SK:KSZA:2017:5616201902.1 Krajský súd Žilina | 13Cob/19/2017 | ECLI:SK:KSZA:2017:5616201902.1 | 2017-06-20 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP, § 219 ods. 1 CSP, § 219 ods. 3 CSP, § 387 ods. 1 CSP, § 233 ods. 1 ObZ, § 233 ods. 4 ObZ, § 233 ods. 5 ObZ, § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/205b18e2-b16a-4f43-aea1-dc42398fdf09 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2017:5616201902.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/19/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616201902
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5616201902.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej
a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: Q. Q., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX, XXX XX R. S., štátny občan SR, zastúpeného zástupcom JUDr.
JURKOVEC ADVOKAT DK, s.r.o., so sídlom M. R. Štefánika 1822, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 36 832
103, proti žalovanému: Roľnícke družstvo Dovalovo, so sídlom Dovalovo 515, 033 01 Liptovský Hrádok,
IČO: 00 633 437, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Jiřím Martausom, advokátom, so sídlom Ul.
X. V. U./XX, XXX XX R. V., v konaní o zaplatenie 500 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9Cb/56/2016-33 zo dňa 5.10.2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9Cb/56/2016-33 zo dňa 5.10.2016 p o t v r d z u j e .

Žalovaný n e m á n á r o k na náhradu trov tohto odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol. Súčasne o trovách súdneho konania rozhodol
tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania od žalobcu v plnej výške. V odôvodnení rozsudku
okresný súd poukázal na žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal, aby súd žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť sumu 500 Eur, čo predstavuje doplatenie nároku na vyrovnací podiel od žalovaného podľa ust.
§ 233 ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalobca poukázal na to, že podľa rozsudku Krajského súdu v
Žiline, vykonateľného dňa 16.3.2012, bolo rozhodnuté o zániku členstva žalobcu ku dňu 30.08.1996. S
vykonateľnosťou súdneho rozhodnutia, a to dňa 16.3.2012 bolo rozhodnuté o zániku členstva žalobcu v
družstve, pričom bol akceptovaný zánik členstva s retroaktívnymi účinkami od roku 1996. Žalobca dňom
17.6.2015 požiadal o vyplatenie vyrovnacieho podielu podľa stanov platných v roku 1996. Žalovaný v
roku 2011 vyplatil vyrovnací podiel vo výške 324,77 Eur. Podľa žalobcu je to len výška členského vkladu,
a preto už dňa 22.10.2015 požiadal žalovaného o zaslanie podkladov potrebných pre zistenie správnej
výšky vyrovnacieho podielu, a to stanov družstva platných v roku 1996 a individuálnu ročnú uzávierku
družstva za rok 1996. Žiadosť žalobcu žalovaný zamietol s tým, že nie je povinný takúto žiadosť
akceptovať a poslať príslušné dokumenty. Žalobca preto si uplatňoval odhadovanú sumu vyrovnacieho
podielu 500 Eur s tým, že počas dokazovania môže súd z úradnej moci získať potrebné podklady a
zadať znalcovi vypracovať znalecký posudok s presným stanovením sumy, ktorú je žalovaný povinný
žalobcovi zaplatiť.

2. Okresný súd na posúdenie podanej žaloby žalobcu aplikoval ust. § 233, § 261, § 391, § 392,
§ 397, § 408 Obchodného zákonníka a dospel k záveru, že žalobu žalobcu je nevyhnutné zamietnuť
vzhľadom na dôvodne vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného.



3. Okresný súd poukázal na to, že sporným bol nárok žalobcu na doplatok vyrovnacieho podielu 500
Eur. Pred začatím konania žalobcovi bol vyplatený vyrovnací podiel vo výške 324,77 Eur. Predmetom
sporu bol nárok žalobcu na vyrovnací podiel člena družstva pri zániku členstva v družstve podľa
§ 233 a nasl. Obchodného zákonníka. Okresný súd poukázal na ust. § 233 ods. 4 Obchodného
zákonníka, podľa ktorého je právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu splatné uplynutím troch mesiacov
od schválenia riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie predchádzajúce účtovnému
obdobiu, v ktorom zanikla účasť spoločníka v spoločnosti alebo ak takáto riadna účtovná závierka
schválená nebola, tak uplynutím troch mesiacov odo dňa, keď mala byť schválená. Nárok na podiel
na zisku vzniká len za obdobie trvania členstva. Ak aj žalovaný argumentoval prekážkou rozhodnutej
veci a premlčaním nároku žalobcu, tak k prekážke rozhodnutej veci okresný súd uviedol, že predmetom
súdneho konania vedeného pod sp. zn. 9Cb/176/2011 pred rovnakým okresným súdom bol iný nárok
(nie vyrovnací podiel). Podstatným pre rozhodnutie bol okamih splatnosti vyrovnacieho podielu, keďže
stanovy sa môžu odchýliť od ustanovení Obchodného zákonníka. Na základe aj predchádzajúceho
konania bolo ustálené, že dňom skončenia pracovného vzťahu žalobcu a žalovaného, a to dňa 30.8.1996
zaniklo členstvo žalobcu v družstve (u žalovaného). Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k.
4Cb/20/2010-98 bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/286/2010-107, ktorý
nadobudol právoplatnosť 23.2.2011. Právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu je splatné uplynutím troch
mesiacov od schválenia riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie predchádzajúce
účtovnému obdobiu (1995), v ktorom zanikla účasť spoločníka v spoločnosti (1996), alebo ak takáto
riadna účtovná závierka schválená nebola, tak uplynutím troch mesiacov odo dňa, keď mala byť
schválená. Podľa stanov žalovaného čl. 6 písm. e), f), g) sa na určenie a splatnosť vyrovnacieho podielu
primerane vzťahujú ust. § 233 ods. 2 až 4 Obchodného zákonníka. V stanovách bola upravená
možnosť zaplatiť vyrovnávací podiel v rovnomerných splátkach s tým, že prvá splátka je splatná po
uplynutí jedného roka od schválenia účtovnej závierky za rok, v ktorom zaniklo členstvo. Každá ďalšia
splátka je splatná po uplynutí ďalšieho roku. Posledná splátka je splatná najneskôr po uplynutí 7
rokov. Medzi stranami nebolo sporné, že sa nedohodli na splátkach a žalovaný neplnil v splátkach, ale
vyplatením vyrovnacieho podielu 324,77 Eur v roku 2011 naraz. Vyrovnací podiel bol splatný uplynutím
7 rokov od schválenia účtovnej závierky za rok, v ktorom zaniklo členstvo. Členstvo žalobcu zaniklo
v roku 1996. Účtovná závierka mohla byť schválená najneskôr 31.3.1997 a vyrovnací podiel splatný
31.3.2004. K premlčaniu práva žalobcu preto došlo už 31.3.2008 (§ 392 ods. 1 Obchodného zákonníka),
čo bolo ešte pred začatím konania na súde, v ktorom žalobca žiadal určiť, že rozhodnutie členskej
schôdze o jeho vylúčení je neplatné a jeho členstvo v družstve zaniklo. Zánik členstva žalobcu v družstve
bol predmetom súdneho konania sp. zn. 4Cb/20/2010, ktoré sa začalo dňom 7.4.2010 a skončilo
23.2.2011. Od skončenia konania sp. zn. 4Cb/20/2010 dňa 23.2.2011 do začatia tohto konania pod
sp. zn. 9Cb/56/2016 dňa 16.3.2016 uplynuli viac ako 4 roky (všeobecná premlčacia doba). Uvedené
vyjadril okresný súd za situácie, ak by žalobca mal za to, že premlčacia lehota začala plynúť dňom
právoplatnosti rozhodnutia súdu, v ktorom bolo rozhodnuté o zániku členstva v družstve. Všeobecné
obmedzenie premlčacej lehoty je 10 rokov odo dňa, keď začala premlčacia lehota po prvý raz plynúť,
t.j. od 31.3.1997 do 31.3.2007 (§ 408 ods. 1 Obchodného zákonníka). Právo na vyrovnací podiel, resp.
jeho doplatok si žalobca po prvýkrát uplatnil v konaní na súde až 16.3.2016, t.j. po uplynutí premlčacej
doby, preto uplatnená námietka žalovaným, a to námietka premlčania, bola dôvodná, pre ktorú okresný
súd žalobu zamietol.

4. O nároku na náhradu trov súdneho konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že
žalovanému, ktorý bol úspešný v spore, bol priznaný nárok na náhradu trov konania od žalobcu v plnej
výške.

5. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca. Namietal, že rozhodnutie okresného
súdu je nesprávne a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca zdôraznil, že žalobou,
ktorá bola podaná žalobcom, sa v konaní pred Okresným súdom Liptovský Mikuláš sp. zn. 4Cb/20/2010
domáhal určenia, že jeho členstvo u žalovaného trvá naďalej a nezaniklo. Keďže išlo o určovaciu žalobu,
tak prednostne bol posudzovaný naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení. Krajský
súd v Žiline ako súd odvolací rozsudkom zo dňa 19.01.2011 sp. zn. 13Cob/286/2010 skúmal naliehavý
právny záujem žalobcu v predmetnom konaní a dôvodil ...„Z dôvodu určovacieho výroku s odkazom
k ust. § 80 písm. c) O.s.p. sa krajský súd v rámci svojho konania zaoberal existenciou naliehavosti
právneho záujmu na takomto určovacom výroku, pričom odvolací súd zhodnotil, že naliehavý právny
záujem na takomto určení bol splnený aj v štádiu odvolaného konania, a to vzhľadom k zabezpečeniu
právnej istoty statusového postavenia žalobcu, pretože žalovaný zasielal žalobcovi listy s rozdielnym



obsahom, v ktorých mu v jednom prípade oznamoval zánik členstva a súčasne v iných podaniach ho
vyzýval na doplatenie členského podielu. V tejto súvislosti krajský súd poukázal na list žalovaného zo dňa
22.03.2010, v ktorom žalovaný oznamuje žalobcovi zánik členstva v Roľníckom družstve Dovalovo, list
žalovaného zo dňa 24.10.2003 o doplatenie členského podielu adresovaný žalobcovi, list žalovaného zo
dňa 01.02.2010, ktorým sa žalobcovi adresuje Osvedčenie o členstve a o obsahu jeho zápisu v zozname
s konštatovaním, že členstvo žalobcu v družstve je platné a vedie sa v zozname členov. Vzhľadom k tejto
písomnej korešpondencii žalovaného nebol na strane žalobcu jasný stav jeho postavenia, či je členom
družstva - Roľnícke družstvo Dovalovo alebo ním nie je, preto bolo nevyhnuté meritórnym rozhodnutím
posúdiť, či žalobca je členom žalovaného alebo ním nie je“. Podľa tohto žalobca zvýraznil, že definitívne
bolo vyriešené to, že či je žalobca členom družstva alebo nie až na základe rozhodnutia Krajského
súdu v Žiline zo dňa 19.01.2011, sp. zn. 13Cob/286/2010, ktorý bol právoplatný dňa 23.02.2011 a
vykonateľný dňa 01.03.2011. V prípade, ak by Okresný súd Liptovský Mikuláš, resp. Krajský súd v
Žiline mal jednoznačne za to, že členstvo žalobcu u žalovaného zaniklo dňom 30.08.1996, žalobu by
hneď zamietol z dôvodu absencie naliehavého právneho záujmu a ďalej by meritórne vec neskúmal.
Keďže žalovaný od okamihu vstupu žalobcu za člena žalovaného až do roku 2010 mal za to, že
žalobca je členom žalovaného, tak v takomto prípade bolo sporné, či žalobca je členom žalovaného
alebo nie. Žalobca zdôraznil, že žalovaný vyplatil žalobcovi podľa neho správnu výšku vyrovnacieho
podielu v sume 324,77 Eur až po zániku členstva u žalovaného, tj. až v roku 2011 - po nadobudnutí
právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 19.01.2011, sp. zn. 13Cob/286/2010, ktorým
sa odstránil spor, či členstvo žalobcu u žalovaného trvá, t.j. v čase, keď podľa súčasného tvrdenia
žalovaného mal byť už nárok žalobcu na vyplatenie vyrovnacieho podielu premlčaný. Žalobca zdôraznil,
že začiatok plynutia lehoty splatnosti vyrovnacieho podielu sa musí začať počítať od právoplatnosti
rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 19.01.2011, sp. zn. 13Cob/286/2010, a to odo dňa 23.02.2011,
kedy bolo právoplatne rozhodnuté, že členstvo žalobcu u žalovaného netrvá a zaniklo, t.j. 23.02.2011
+ 7 ročná splatnosť vyrovnacieho podielu v zmysle stanov žalovaného + 4 roky premlčacia doba podľa
Obchodného zákonníka, z toho vyplýva, že nárok žalobcu bude premlčaný v roku 2022. Žalobca mal
za to, že tvrdenia žalovaného o premlčaní nároku sú účelové s cieľom zbaviť sa zodpovednosti doplatiť
žalobcovi správnu výšku vyrovnacieho podielu po zániku jeho členstva u žalovaného. Žalobca preto
žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie,
resp. zmenil tak, že žalobe vyhovie spolu aj s priznaním náhrady trov súdneho konania žalobcovi.

6. K doručenému odvolaniu žalobcu sa žalovaný do momentu konania a rozhodovania krajským súdom
nevyjadril.

7. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania v medziach odvolacích
dôvodov podľa ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za
rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vo výroku vecne
správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov
3:0.

8. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho
pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/19/2017-58 zo dňa
16.05.2017, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli
Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného
uznesenia krajského súdu dňa 13.06.2017 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na
základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline za
akceptovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP.

9. V konaní pred okresným súdom, ako aj vo vyvolanom odvolacom konaní bola posudzovaná ako
základná obrana žalovaného proti nároku žalobcu, či uplatnený zostatok na vyrovnací podiel bol
premlčaný. Pri posudzovaní tejto základnej skutočnosti je potrebné poukázať na nespornosť zistenia,
že členstvo žalobcu u žalovaného zaniklo dňom 30.08.1996, čo vyplynulo z právoplatného rozhodnutia
Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 4Cb/20/2010-98 zo dňa 4.6.2010 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/286/2010 zo dňa 19.01.2011.

10. Podľa ust. § 233 ods. 1 Obchodného zákonníka pri zániku členstva za trvania družstva má doterajší
člen nárok na vyrovnací podiel.



11. Podľa ust. § 233 ods. 4 Obchodného zákonníka právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu je
splatné uplynutím troch mesiacov od schválenia riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné
obdobie predchádzajúce účtovnému obdobiu, v ktorom zanikla účasť spoločníka v spoločnosti, alebo ak
takáto riadna účtovná závierka schválená nebola, tak uplynutím troch mesiacov odo dňa, keď mala byť
schválená. Nárok na podiel na zisku vzniká len za obdobie trvania členstva.

12. Z ustanovenia § 233 ods. 5 Obchodného zákonníka vyplýva, že vyššie citované zákonné ust. § 233
ods. 4 Obchodného zákonníka o splatnosti vyrovnacieho podielu sa použije, len pokiaľ stanovy neurčia
inak.

13. Podľa stanov žalovaného vyplývalo, že vyrovnací podiel je splatný uplynutím 7 rokov od schválenia
účtovnej závierky za rok, v ktorom zanikne členstvo. Okresný súd správne v odôvodnení napadnutého
rozsudku uviedol, že ak členstvo žalobcu u žalovaného zaniklo dňom 30.08.1996, účtovná závierka
mala byť schválená najneskôr dňom 31.03.1997, splatnosť vyrovnacieho podielu mala podľa stanov
žalovaného nastať dňom 31.03.2004 a pri aplikovaní všeobecnej štvorročnej premlčacej doby v zmysle
ust. § 392 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorá plynie od splatnosti, k premlčaniu práva žalobcu
na vyplatenie zostatku vyrovnacieho podielu došlo už 31.03.2008. Pri zohľadnení ust. § 408 ods. 1
Obchodného zákonníka podľa názoru krajského súdu maximálna 10-ročná premlčacia doba, ak mala
plynúť od splatnosti vyrovnacieho podielu (keď až splatnosťou po prvý raz mohla začať plynúť), ktorý v
zmysle Stanov žalovaného bol splatný dňom 31.03.2004, uplynula dňom 31.03.2014. Aj pri zohľadnení
tejto 10-ročnej maximálnej premlčacej doby, vyplývajúcej z ust. § 408 Obchodného zákonníka a podaní
žaloby na Okresný súd Liptovský Mikuláš dňa 16.03.2016, nárok žalobcu na zaplatenie zostatku
vyrovnacieho podielu bol rovnako premlčaný. Ak aj žalobca v podanom odvolaní kládol dôraz na
samostatné konanie vyvolané pred Okresným súdom Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 4Cb/20/2008,
jeho rozsudok pod č.k. 4Cb/20/2010-98 zo dňa 4.6.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Žiline sp. zn. 13Cob/286/2010 zo dňa 19.01.2011, pri právoplatnosti rozsudku krajského súdu dňa
23.02.2011, kedy týmto rozhodnutím bolo právoplatne rozhodnuté, že členstvo žalobcu u žalovaného
netrvá a zaniklo, tak aj v prípade všeobecnej štvorročnej premlčacej doby, ktorá by sa mala počítať od
právoplatnosti rozhodnutia Krajského súdu v Žiline, t.j. od 23.02.2011 pri uplynutí 23.02.2015 a podaní
žaloby na Okresný súd Liptovský Mikuláš dňa 16.03.2016, rovnako žalobca nárok na vyplatenie zostatku
vyrovnacieho podielu uplatnil po uplynutí premlčacej doby. Nie je možné akceptovať odvolací dôvod
žalobcu o počítaní dĺžky premlčacej doby od právoplatnosti rozhodnutia Krajského súdu v Žiline sp. zn.
13Cob/286/2010, t.j. odo dňa 23.02.2011, ktorým rozhodnutím bolo právoplatne rozhodnuté, že členstvo
žalobcu u žalovaného skončilo dňa 30.08.1996, pretože ak by sa vychádzalo z argumentácie žalobcu v
odvolaní a počítaní 7-ročnej splatnosti vyrovnacieho podielu podľa Stanov žalovaného, od právoplatnosti
tohto rozsudku krajského súdu, t.j. od 23.02.2011, by v podstate žaloba doručená na Okresný súd
Liptovský Mikuláš dňa 09.12.2016 bola uplatnená v čase, kedy ešte nebol zostatok vyrovnacieho podielu
žalobcu splatný, čo však nebolo podľa uvedeného potvrdené.

14. Okresný súd vecne správne uzavrel, že žalobcom uplatnený nárok na zostatok vyrovnacieho
podielu bol premlčaný a z titulu dôvodne vznesenej námietky premlčania žalobu žalobcu zamietol.
Rozsudok okresného súdu bol vo vyvolanom odvolacom konaní potvrdený ako vo výroku vecne správne
rozhodnutie v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP v spojení aj so závislým výrokom o trovách, ktorým bolo
rozhodnuté, že žalovaný ako úspešná strana sporu má nárok na náhradu trov konania v plnej výške od
žalobcu. Krajský súd dodáva, že z titulu dôvodne vznesenej námietky premlčania žalovaným sa nárok
uplatnený žalobou na zaplatenie zostatku ceny vyrovnacieho podielu stal nevymáhateľným. Dôvodné
uplatnenie námietky premlčania znamená, že súd nemôže premlčané právo priznať.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Úspešnou stranou v odvolacom konaní bol žalovaný. Z
obsahu spisu vyplývalo, že žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril, z čoho je zrejmé, že
na strane žalovaného nevznikli trovy spojené s týmto odvolacím konaním, preto bolo rozhodnuté, že
žalovaný nemá nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania.

Poučenie:



Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.