Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 3Co/3/2013 z 29. 9. 2013
Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 29. septembra 2013, sp. zn. 3Co/3/2013, ECLI:SK:KSKE:2013:7111215729.1
Krajský súd Košice | 3Co/3/2013 | ECLI:SK:KSKE:2013:7111215729.1 | 2013-09-29 | Uznesenie
Citované ustanovenia: § 93 ods. 2 OSP, § 146 ods. 2 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ab00d91c-9d30-4a0f-bd46-f368602894cf
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7111215729.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/3/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111215729
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Sopková Maximová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7111215729.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., Bratislava, Údernícka 5,
IČO 35 724 803, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka
5, 851 01 Bratislava, proti žalovanej E.M. Q., W.. XX.XX.XXXX, F. V., O. X, za účasti vedľajšieho
účastníka na strane žalovaného Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO 42 176 778, so
sídlom Važecká 16, Prešov, právne zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom Advokátskej
kancelárie so sídlom v Stropkove, Nám. SNP 7, v konaní o zaplatenie 462,30 eur s prísl., o odvolaní
žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice II z 03. septembra 2012 č.k. 17C/54/2012-99 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a
vedľajším účastníkom.

Žalobca je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy odvolacieho konania 28,02 eur na účet jeho
právneho zástupcu JUDr. Ambróza Motyku do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením z 3. septembra 2012 č.k.
17C/54/2012-99 konanie zastavil a náhradu trov konania vo vzťahu žalobcu a žalovanej účastníkom
nepriznal.

Ďalším výrokom súd prvého stupňa rozhodol, že žalobca je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi
trovy konania vo výške 94,01 na účet jeho právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

Zároveň súd prvého stupňa rozhodol o vrátení súdneho poplatku z návrhu vo výške 20,87 eur žalobcovi
prostredníctvom príslušného daňového úradu.

Na zdôvodnenie svojho rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že žalobca sa domáhal voči žalovanej
zaplatenia 462,30 eur s prísl. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz č.k. 10Ro/679/2011-50, ktorý súd
zrušil pre nemožnosť jeho doručenia žalovanej. Následne vstúpil do konania vedľajší účastník na strane
žalovanej, ktorý podaním z 26.06.2012 vzniesol voči celej pohľadávke námietku premlčania a z toho
dôvodu žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Toto vyjadrenie vedľajšieho účastníka bolo doručené
právnemu zástupcovi žalobcu, ktorý podaním doručeným súdu 08.08.2012 svoj návrh na začatie konania
zobral v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť. Preto súd prvého stupňa poukázal na ust. § 96
ods. 1 až 3 O.s.p. a konanie vo veci zastavil.

O trovách konania vo vzťahu žalobcu a vedľajšieho účastníka na strane žalovaného súd prvého stupňa
rozhodol podľa § 146 ods. 2 O.s.p.. Žalobca svojim procesným úkonom - späťvzatím návrhu - zavinil



zastavenie konania. Súd preto priznal vedľajšiemu účastníkovi trovy konania, ktoré pozostávajú z trov
právneho zastúpenia, za dva úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia a vyjadrenie zo
dňa 19.4.2012, pričom jeden úkon právnej služby je v hodnote 31,54 eur, 2x režijný paušál 7,63 eur,
to všetko zvýšené o 20% DPH, trovy konania celkom 94,01 eur. Túto čiastku súd zaviazal žalobcu,
aby ju zaplatil na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka. Súd považoval tieto trovy za účelne
vynaložené, najmä s prihliadnutím k tomu, že k späťvzatiu návrhu nedošlo pre správanie žalovanej a
samotný návrh nebol podaný dôvodne.

Proti tomuto uzneseniu, a to proti výroku o trovách konania vo vzťahu žalobcu a vedľajšieho účastníka,
podal žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku
zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznáva. Zároveň uplatnil náhradu trov
konania.

Žalobca vo svojom odvolaní poukázal na ust. § 93 O.s.p. a uviedol, že v danom prípade nemožno hovoriť
o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva. Obdobný právny názor vyjadril aj
Krajský súd v Košiciach v rozhodnutí sp.zn. 6Co/141/2012. Žalobca nevidí význam v právnom zastúpení
vedľajšieho účastníka, keďže samotnou úlohou združenia je ochrana spotrebiteľa v spotrebiteľských
sporoch. V danom prípade nemožno prijať záver, že právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal
úkony nevyhnutné pre úspech vo veci, t.j., že poskytol právne služby, ktorých vykonanie by malo vplyv
na rozhodnutie súdu, a ktoré by nemohlo uskutočniť samotné združenie bez právneho zastúpenia. Ďalej
v odvolaní poukázal na skutočnosť, že združenia na ochranu spotrebiteľa podľa § 25 zákona č. 250/2007
Z.z. majú možnosť využívať aj  určenú podporu ministerstva. Odborný názor v tomto duchu vyjadril
aj Krajský súd v Bratislave v rozhodnutí sp.zn. 5Co/26/2012 a v rozhodnutí 3Cob/259/2011. Žalobca
zastáva názor, že trovy konania vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho zastúpenia nie sú trovami
účelne vynaloženými, na čo mal súd prvého stupňa prihliadať a reflektovať použitím ust. § 150 O.s.p. a
vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznať. V tejto súvislosti poukazuje na právny názor
vyslovený Krajským súdom v Prešove v rozhodnutí sp.zn. 13Co/36/2012. Zároveň žalobca poukázal
na nález Ústavného súdu SR II. ÚS 78/03. Podobný názor vyslovil aj Krajský súd v Banskej Bystrici v
rozhodnutí sp.zn. 16Co/100/2012.

K odvolaniu žalobcu podal písomné vyjadrenie vedľajší účastník na strane žalovanej, ktorý navrhol, aby
odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku potvrdil ako vecne správne a priznal
mu aj náhradu trov odvolacieho konania.

Na zdôvodnenie svojho vyjadrenia uviedol, že aplikácia § 150 ods. 1 O.s.p. na danú právnu vec je
nenáležitá. Zároveň poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18.1.2012, sp.zn. 6MCdo/5/2011.
Správanie sa žalobcu v spore, ale najmä okolnosti, za ktorých žalobca uplatnil premlčanú pohľadávku,
nedávajú predpoklad pre aplikáciu § 150 ods. 1 O.s.p..

Ďalej vo vyjadrení poukázal na čl. 7 ods. 1 Smernice rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, na č.l. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ a čl. 38 a čl. 47 Charty základných
práv EÚ. V súvislosti s uvedeným poukazuje na skutočnosť, že združenie má v radoch svojich členov iba
jedinú členku s právnickým vzdelaním, avšak právnu prax nevykonáva. Námietku žalobcu považuje za
nenáležitú pretože im nemožno upierať právo na právneho zástupcu vzhľadom na predmet ich činnosti.
Trovy advokáta si združenie nemôže hradiť z vlastných prostriedkov, pretože v posledných dvoch rokoch
Ministerstvo hospodárstva SR poukázalo združeniu finančnú podporu iba vo výške 4.000,- eur, ktorá
suma nepokrýva ani len poštové výdavky.

Zároveň poukázal na novelizované znenie ust. § 137 O.s.p. a dôvodovú správu k zákonu č. 332/2011
Z.z.. Novelizovaná právna úprava zohľadňuje aj rozsudok Súdneho dvora EÚ (druhá komora) z
22.12.2010 vo veci DEB proti Spolková republika Nemecko C-279/09. Ak platí, že vedľajší účastník má
v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník hlavný a má platiť aj rovnosť účastníkov ako jeden
zo základných princípov súdneho konania, potom neexistuje rozumný dôvod nepriznať vedľajšiemu
účastníkovi trovy právneho zastupovania za situácie, ak nárok na náhradu trov vznikne účastníkovi,



ktorého vedľajší účastník v konaní podporoval (§ 93 ods. 4 a § 18 O.s.p.). Pokiaľ ide o účelnosť trov
právneho zastúpenia, vedľajší účastník poukázal vo vyjadrení na čl. 47 ods. 2 Ústavy SR a na nálezy
Ústavného súdu SR, napr. II. ÚS 78/03, II. ÚS 31/04, II. ÚS 56/05, IV. ÚS 147/08, II. ÚS 122/09. Ďalej
poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 9.6.2010 sp.zn. 5Cdo 71/2010 a na viaceré uznesenia
krajských súdov v Slovenskej republike.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 214 ods. 2 O.s.p.), podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie vo výroku o trovách
vedľajšieho účastníka spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
nie je dôvodné.

Písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa 13. marca 2012 oznámil vedľajší účastník, že
podľa § 93 ods. 2 O.s.p. vstupuje do konania na podporu žalovanej a zároveň požiadal o doručenie
návrhu na začatie konania a jeho príloh. Podaním z 26. júna 2012 vedľajší účastník na strane žalovanej
vzniesol námietku premlčania uplatnenej pohľadávky a navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Toto
podanie vedľajšieho účastníka bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu 24. júla 2012, čo vyplýva
z doručenky na čl. 95 spisu.

Následne žalobca podaním z 31. júla 2012 svoj návrh na začatie konania zobral v celom rozsahu späť
a žiadal konanie zastaviť.

Podľa § 93 ods. 2 O.s.p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.  V
poznámke pod čiarou k tomuto ustanoveniu je ako osobitný predpis uvedený okrem iného zákon č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch v znení neskorších predpisov.

Z uvedeného vyplýva, že v prípadoch sporov, ktoré majú povahu sporov spotrebiteľských sa môže
konania zúčastniť na strane spotrebiteľa právnická osoba, ktorou je združenie podľa § 25 zákona č.
250/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov.

Združenie na ochranu občana spotrebiteľa - HOOS je združením na aktívnu ochranu práv spotrebiteľa
a samotná táto skutočnosť mu umožňuje účinne vstúpiť do konania o spotrebiteľskom spore podľa § 93
ods. 2 O.s.p. ako vedľajší účastník.

Vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak
jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých
okolností (§ 93 ods. 4 O.s.p.).

Z uvedeného ustanovenia je možné vyvodiť záver, že vedľajší účastník má jednak právo na právnu
pomoc, ktorú je možné v rámci občianskeho súdneho konania zabezpečiť prostredníctvom právneho
zastúpenia advokátom, rovnako má právo aj  na náhradu trov konania v prípade, ak toto právo vznikne
tomu účastníkovi, ktorého v konaní podporuje.

V prejednávanej veci zobral žalobca svoj návrh na začatie konania v celom rozsahu späť bez uvedenia
dôvodu. Tento dispozitívny úkon žalobcu bol dôvodom pre zastavenie konania. Z procesného hľadiska
pritom platí, že žalobca späťvzatím návrhu na začatie konania procesne zavinil zastavenie konania.

Podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť,
je povinný uhradiť jeho trovy.



V prípade zastavenia konania je povinnosťou súdu skúmať procesné zavinenie za zastavenie konania
a jedine v prípade, ak nie je možné procesné zavinenie zistiť, je možné o trovách zastaveného konania
rozhodnúť podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p..

Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci procesne zavinil zastavenie konania žalobca, čo
znamená, že je povinný nahradiť trovy konania. Z obsahu spisu nevyplýva, že by žalovanému trovy
konania vznikli, je však nepochybné, že trovy vznikli vedľajšiemu účastníkovi, vystupujúcemu na strane
žalovaného. Preto žalobcovi vznikla povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že trovy vedľajšieho účastníka treba
považovať za účelne vynaložené, najmä s prihliadnutím k tomu, že k späťvzatiu návrhu došlo po
vyjadrení právneho zástupcu vedľajšieho účastníka.

V prípade náhrady trov zastaveného konania platí, že účastník konania má právo na náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva.

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil výrok o trovách vedľajšieho účastníka v súlade s
ustanovením § 219 ods. 1 O.s.p..

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s použitím § 224 ods. 1 O.s.p..

Vedľajší účastník ako odvolateľ mal v odvolacom konaní plný úspech proti žalobcovi, preto je žalobca
povinný nahradiť mu trovy odvolacieho konania, ktoré pozostávajú z odmeny za právne zastúpenie za
jeden úkon právnej služby podľa § 14 ods. 3 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších
predpisov v tarifnej hodnote 15,77 eur, ďalej režijný paušál 7,63 eur a 20% DPH 4,68 eur. Celkové trovy
odvolacieho konania predstavujú sumu 20,08 eur.

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné.