Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 8CoE/74/2013 z 30. 7. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 30. júla 2013, sp. zn. 8CoE/74/2013, ECLI:SK:KSNR:2013:4312208250.1 Krajský súd Nitra | 8CoE/74/2013 | ECLI:SK:KSNR:2013:4312208250.1 | 2013-07-30 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: OSP, § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP, EP, § 44 ods. 2 EP, § 36 ods. 5 EP, ZRK, § 45 ods. 1 ZRK, § 45 ods. 2 ZRK, OZ, § 53 ods. 1 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/99534d54-c537-42ff-ab2e-6009fc933ee5 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2013:4312208250.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8CoE/74/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312208250
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hušeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4312208250.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: Rapid Life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Košice,
Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, zastúpený spoločnosťou: JUDr. Martin Timcsák, advokát s. r. o. so
sídlom Bratislava, Zámocké schody 2/A, IČO: 44 430 043, zastúpený advokátom a konateľom JUDr.
Martinom Timcsákom, proti povinnému: E. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. A. XX, o vymoženie 23,66 Eur
s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 16Er/648/2012 a súdnym exekútorom
JUDr. Jánom Hesounom, so sídlom Nové Zámky, Komárňanská cesta 2, pod sp. zn. EX 191/2012,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Levice č. k. 16Er/648/2012-40 zo dňa 26.
októbra 2012, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a.

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Jána Hesouna
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenú dňa 09. 05. 2012. Svoje rozhodnutie súd
prvého stupňa odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 zákona č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok"), § 35, §
45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len "zákon o rozhodcovskom
konaní"), § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007, § 3 ods. 1, § 52
ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2, 4 písm. k), ods. 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení
účinnom od 01.01.2008, čl. 2 písm. a), čl. 3 ods. 1, 3, čl. 6 ods. 1 smernicou Rady č. 93/13/EHS z
05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ako aj rozhodnutím Súdneho
dvora vo veci C-240/98 zo dňa 27.06.2000 Oceáno Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero,
rozhodnutím Súdneho dvora vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa María Mostaza Claro proti
Centro Móvil Milenium SL a rozhodnutím Súdneho dvora vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon
GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Györfi. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom zo dňa
19.04.2012 sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 23,66 Eur
s príslušenstvom, na podklade exekučného titulu, ktorým je právoplatný a vykonateľný rozhodcovský
rozsudok vydaný Arbitrážnym súdom Košice dňa 21.09.2010 pod sp. zn. 3C/179/2010, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 14.12.2012 a vykonateľnosť dňa 14.12.2010. Uvedeným exekučným titulom rozhodca
zaviazal povinného zaplatiť oprávnenému sumu 23,66 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne
zo sumy 23,66 Eur od 29.12.2009 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške
230 Eur, a to všetko do piatich dní od doručenia rozhodcovského rozsudku. Z exekučného spisu
vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe poistnej zmluvy č. 4515300007 zo dňa
28.09.2009. Žalovaný si svoju povinnosť vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu neplnil riadne a včas,
pretože prestal platiť dojednané poistné. V odôvodnení sa ďalej uvádza, že účastníci konania sa dohodli,
že na rozhodnutie sporu v rozhodcovskom konaní je príslušný rozhodcovský súd, ktorý na rozhodnutie
sporu dodatočne určí poisťovňa. Oprávnený určil na prejednanie všetkých sporov Arbitrážny súd Košice.



Z okolností utvárania zmluvy a najmä s ohľadom na povahu strán zmluvy je zrejmé, že oprávnený pri
uzatváraní poistnej zmluvy konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvoril s povinným
ako fyzickou osobou nepodnikateľom. Na základe uvedeného mal exekučný súd preukázané, že ide
spotrebiteľskú zmluvu, na ktorý právny vzťah je nutné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho
zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku
bez ohľadu na dohodu strán. Rozhodcovská doložka, ktorá je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy,
ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého
druhu a neurčitého počtu. Podľa názoru súdu prvého stupňa je však dojednanie tejto rozhodcovskej
doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle § 53 ods.
5 Občianskeho zákonníka neplatná. Svoj názor súd oprel aj o to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s
dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň
informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom
bez toho aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v predmetnom
prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko
jej súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky. Povaha zmluvy je adhézna, teda spotrebiteľ ju
mohol prijať buď ako celok, resp. odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred
pripravený. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov,
ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Ďalej uviedol, že je namieste si uvedomiť aj
okolnosť, že zriaďovateľom rozhodcovského súdu, ktorý v predmetnej veci rozhodoval je podnikateľský
subjekt - obchodná spoločnosť, právnická osoba založená v zmysle Obchodného zákonníka za
účelom podnikania, ktorého cieľom je dosahovanie zisku. Oprávnený poistné zmluvy uzatvára rovnako
v rámci svojej podnikateľskej činnosti, pričom za prejednanie veci rozhodcovskom konaní zaplatil
rozhodcovskému súdu poplatok. Záujmom zriaďovateľa rozhodcovského súdu teda zrejme bude, aby
bol tento ustanovený na rozhodovanie v čo najväčšom množstve prípadov, za prejednanie ktorých mu
bude prislúchať odmena. Uvedená okolnosť môže mať vplyv na jeho rozhodovanie. Rozhodcovský súd,
ako z predmetného rozhodcovského rozsudku vyplýva, absolútne opomenul aplikovanie príslušných
kogentných vnútroštátnych a európskych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa. Rozhodcovský súd
veľmi starostlivo posúdil postavenie a podnikateľské riziko oprávneného, avšak ochrane spotrebiteľa ako
v zmluvnom vzťahu slabšej strany náležitú pozornosť nevenoval. Dojednanie rozhodcovskej doložky a
následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola
odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež smernice
93/13/EHS. Teda na základe uvedeného súd dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v
predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie viazaný a táto je v
rozpore príslušnými ustanoveniami najmä § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ako aj v rozpore s
ustanoveniami smernice 93/13/EHS. Súd pri zisťovaní, či nejde o nekalú rozhodcovskú doložku skúmal
všetky dôležité skutočnosti, ktoré vyvolávajú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi
dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Za také okolnosti možno považovať napr.
neprijateľné miesto rozhodcovského konania, ktoré môže spotrebiteľa odradiť od uplatnenia svojich práv
(rozsudok SDEÚ vo veci C 40/08 Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira),
alebo pravidla rozhodcovského konania, ktoré ukladajú povinnosti, ktoré predpisy upravujúce občianske
súdne konanie neupravujú a ktoré sú v neprospech spotrebiteľa. Na podklade uvedeného súd prvého
stupňa žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený včas v celom rozsahu odvolanie. Uviedol, že súd uznesením
zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bez toho, aby pre vydanie takéhoto
rozhodnutia boli splnené podmienky. Uznesenie podľa oprávneného trpí vadou v zmysle § 221 ods.
1 písm. f) O.s.p. a zároveň porušuje čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že
žiadosti o vydanie poverenia súdnemu exekútorovi vyhovie. S poukazom na ustanovenie § 45 ods. 2
ZRK zdôraznil, že zákon neupravuje možnosť zamietnuť žiadosť o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie z dôvodov uvedených v napadnutom uznesení. Pre úplnosť dodal, že právoplatne priznaný
nárok oprávneného môže byť zrušený iba všeobecným súdom a to žalobou podľa § 40 ZRK. Namietal
nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia s poukazom na to, že exekučný súd neuviedol, v čom
konkrétne a v akej časti procesného postavenia mal byť povinný v procese vydania exekučného titulu
hrubo a značne nerovnovážne oproti oprávnenému znevýhodnený. Dal do pozornosti skutočnosť, že
v zmysle ustanovenia § 8 ods. 1 ZRK je možné dojednať nielen takú rozhodcovskú doložku, v ktorej
sa strany priamo dohodnú na osobe rozhodcu, ale aj takú, kde je stanovený postup dodatočného
ustanovenia rozhodcu, resp. rozhodcovského súdu. Nemôže byť neplatnou rozhodcovská doložka, kde



povinný a oprávnený vyslovili súhlas s dodatočným ustanovením rozhodcovského súdu na základe
poverenia oprávneného. V tejto súvislosti poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa
31.07.2008, sp. zn. 32 Cdo 2282/2008. Zdôraznil, že rozhodcovská doložka bola individuálne dojednaná,
čo znamená, že nešlo o neprijateľnú podmienku. Ďalej uviedol, že povinný svojím podpisom na
konci všeobecných poistných podmienok dňa 28.09.2009 potvrdil, že si všeobecné poistné podmienky
prečítal, vyslovil s nimi súhlas a následne obdržal jedno vyhotovenie. Teda nie len poistná zmluva
č. 4515300007 bola podpísaná zo strany povinného, ale osobitne aj všeobecné poistné podmienky,
rovnako aj osobitné zmluvné dojednania č. 02/2008 k poistnej zmluve 4515300007. Zdôraznil, že
osobitné zmluvné dojednania pritom povinný podpísať nemusel a to bez toho, aby to malo vplyv na
jeho práva a povinnosti vyplývajúce z poistnej zmluvy, resp. zo všeobecných poistných podmienok.
V prípade nepodpísania týchto osobitných zmluvných dojednaní povinným by rozhodcovská doložka
nebola vznikla. V danom prípade dojednanie rozhodcovskej doložky bolo jednoznačne výsledkom
slobodného rozhodnutia povinného, nešlo teda o neprijateľnú podmienku, pretože povinný mohol
túto podmienku individuálne ovplyvniť (aj vylúčiť) bez toho, aby bol ovplyvnený zvyšok poistného
vzťahu a dojednanie rozhodcovskej doložky bolo v súlade s právnymi predpismi SR. Povinný nevyužil
svoje právo od rozhodcovskej doložky odstúpiť. Z uvedených dôvodov mal za to, že rozhodcovská
doložka nemôže byť neplatná. Oprávnený tiež namietal vydanie napadnutého uznesenia bez toho, aby
súd uskutočnil pojednávanie, riadnym spôsobom vykonal dokazovanie a umožnil oprávnenému sa k
vykonaným dôkazom vyjadriť. Svoje tvrdenie podporil rozhodnutím Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 20
Cdo/1020/99 ako aj rozhodnutiami Ústavného súdu ČR sp. zn. IV. ÚS 57/04 a rozhodnutím III. ÚS
60/04. Mal za to, že exekučný súd je preto povinný na vykonanie dokazovania nariadiť pojednávanie,
pričom tento postup je v súlade s ustálenou judikatúrou Ústavného súdu SR. Pokiaľ exekučný súd
dokazoval bez účasti oprávneného, odňal tým oprávnenému možnosť konať pred súdom, ako aj porušil
základné práva oprávneného, garantované v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Ďalej namietal, že exekučný
súd nedostatočne zistil skutkový stav veci v dôsledku nesprávneho právneho názoru. Konštatoval,
že je nepochybné, že zákon použitie rozhodcovskej zmluvy v spotrebiteľských zmluvách nezakazuje.
Poukázal na súčasné znenie § 53 ods. 1 ako aj § 53 ods. 4 písm. r) OZ ako aj odbornú literatúru, z
ktorých vyplýva, že nie každá rozhodcovská doložka je automaticky (ex lege) neprijateľnou zmluvnou
podmienkou. Konštatoval, že ak súd ex offo posudzuje prijateľnosť či neprijateľnosť rozhodcovskej
doložky, musí vykonať riadne dokazovanie, a teda aj umožniť dodávateľovi preukázať, že rozhodcovská
doložka nemala charakter neprijateľnej podmienky. Dokazovanie pritom treba vykonať na pojednávaní
a aj tak, aby účastníci konania mali právo sa vyjadriť k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom,
ktoré sa vykonali. Súd svojim postupom absolútne odignoroval úpravu § 53 ods. 3 OZ a to v
dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci spočívajúceho v tom, že považoval rozhodcovskú
doložku v spotrebiteľskej (poistnej) zmluve za apriori neprijateľnú. Je teda zrejmé, že oprávnený bol
vystavený takému postupu súdu, pri ktorom bol pre nesprávny právny názor súdu ohľadne podstatnej
skutočnosti, dôležitej pre posúdenie veci, vylúčený z realizácie svojich procesných práv, čím došlo
k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom. Ďalej dôvodil, že súd prvého stupňa s poukazom na
ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku konal nad rámec svojich procesných oprávnení, keď
požadoval také písomnosti, na ktorých požadovanie ho Exekučný poriadok neoprávňuje. Pritom vôbec
nepotreboval rozhodcovský spis z konania, ktorého výsledkom bol exekučný titul. Poukázal aj na
rozhodnutie ESD vo veci C-137/08 zo dňa 09.11.2010 vo veci VB Pénzuhyi Lizing Zrt proti Ferenc
Schneider, z ktorého vyplýva, že povinnosť súdu ex offo nariadiť dokazovanie za účelom posúdenia,
či zmluvná podmienka patrí do rozsahu smernice, a až následne posúdiť zmluvnú podmienku ako
nekalú a ak exekučný súd rozhodne o nekalosti zmluvnej podmienky, musí takémuto rozhodnutiu v
zmysle uvedeného predchádzať riadne dokazovanie. Ďalej uviedol, že súvislý text poistných podmienok
vyžadoval jeden podpis poistníka. Podpísanie tzv. osobitných zmluvných dojednaní č. 01/2007, ktoré
boli samostatnými dojednaniami oddelenými od súvislého textu poistných podmienok, kde v ods. 2 bola
dohoda o rozhodcovskej doložke, vyžadovalo druhý a samostatný podpis poistníka. Podpisy poistníka
sa vzájomne nepodmieňovali. Dodatok č. 2 k poistným podmienkam v bode 7. oprávňoval poistníkov,
ktorý uzavreli PZ po 21.05.2007 k dodatočnému uplatneniu práva na odmietnutie časti XV., ako aj
bodu 2. Osobitných dojednaní po uzavretí zmluvy v lehote dodatočných 30 dní. Poistník bol navyše
na osobitnom tlačive pred podpisom poistnej zmluvy osobitne poučený a upozornený, že „v prípade
vzniku sporov .. je možné využiť na ich mimosúdne vyrovnanie inštitút rozhodcovského konania v zmysle
zákona č. 244/2002 Z. z. ... a všeobecných poistných podmienok... (XV. Časť)“. Zmienené osobitné
tlačivo nevyhotovuje poisťovňa svojvoľne v rámci vlastnej obchodnej praktiky. Ide o listinu vyhotovenú
v súčasnosti na základe zákona č. 186/2009 Z. z. (predtým zák. č. 340/2005 Z. z.). Tretí subjekt
nezávislý od zmluvných strán poistnej zmluvy tzv. viazaný finančný agent je povinný (v súčasnosti §



28 ods. 1 v spojení s § 5 ods. 1, § 33 zák. č. 186/2009 Z. z.) pred uzavretím poistenia bez účasti
poisťovne informovať poistníka (spotrebiteľa) o podstatných okolnostiach poistného vzťahu. Dokument
preukazuje právo poistníka dokonca požiadať o dodatočné vysvetlenie a doplnenie informácii o produkte.
Listiny s obdobným obsahom registruje poisťovňa v rámci poistných vzťahov už od 01.01.2007. Súhlas
poistníka s rozhodcovskou doložkou mal povahu informovaného súhlasu, ktorý môže byť v prípade
pochybností overiteľný aj svedeckou výpoveďou finančného agenta. Poisťovňa do poistného zmluvného
vzťahu vstúpila bona fide ako do vzťahu s informovaným spotrebiteľom, a to aj ohľadom rozhodcovskej
doložky. Vzhľadom na nedôsledné vykonávané dokazovanie sa exekučný súd o obsahu takejto listiny
ani nemohol dozvedieť. Ohľadne rozhodcovskej doložky predložil aj viaceré rozhodnutia krajských
súdov z ktorých vyplýva, že oprávneným dojednaná rozhodcovská doložka nie je neprijateľná, teda
exekučný titul vydaný na jej podklade spĺňa zákonné požiadavky pre udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Mal za to, že z ustanovenia § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 z. z. vyplýva, že
rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie, nie však na to, či spotrebiteľská zmluva obsahuje
neprijateľnú podmienku. Nie každá skutočnosť, ktorá je hodnotená ako neprijateľná podmienka, teda
spôsobuje aj rozpor planenia s dobrými mravmi. Rozhodujúcim je, či plnenie odporuje alebo neodporuje
dobrým mravom; len tento zákonný dôvod umožňuje zastaviť exekučné konanie. Zdôraznil, že nárok
oprávneného na zaplatenie dlžného poistného s príslušenstvom je z hľadiska § 45 ods. 1 písm. c)
ZRK objektívne možný, právom dovolený pričom ani neodporuje dobrým mravom. Ďalej uviedol, že
oprávnený nemal žiadnu možnosť ovplyvniť vnútorné predpisy nezávislého stáleho rozhodcovského
súdu, a teda nepodieľal sa nielen na vytváraní vnútorných predpisov stáleho rozhodcovského súdu, ale
ani na kreovaní rozhodcu príslušného rozhodovať danú vec. Konštatoval aj tú skutočnosť, že povinný
ako žalovaný mal možnosť podať voči Arbitrážnemu rozsudku opravný prostriedok, a to odpor do piatich
dní od doručenia. Povinný však odpor voči rozhodcovskému rozsudku nepodal. Ďalej povinný mohol
podať námietku podľa § 21 ZRK nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo
neplatnosť rozhodcovskej zmluvy. Takúto námietku však povinný nepodal. Nevyužil ani možnosť podľa
§ 40 ods. 1 v spojení s § 41 ZRK podať žalobu na príslušnom súde v lehote 30 dní od doručenia
rozhodcovského rozsudku a domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku. Pokiaľ by konanie medzi
oprávneným ako navrhovateľom a povinným ako odporcom prebiehalo na všeobecnom súde a nie
na rozhodcovskom súde, priebeh takého konania by nebol pre povinného priaznivejší. Zároveň mal
za to, že ak by oprávnený podal návrh na vydanie platobného rozkazu voči povinnému na miestne
nepríslušnom súde spolu s platobným rozkazom na tlačive vydanom podľa vzoru uvedenom v osobitnom
predpise, a na vydanie platobného rozkazu by boli splnené zákonom ustanovené podmienky, tento
súd by mal zo zákona povinnosť vydať platobný rozkaz najneskôr do desiatich pracovných dní od
podania návrhu na začatie konania, aj za predpokladu, že by nebol miestne príslušný. Vzhľadom na
to, že v danom spore je hodnota sporu 23,66 Eur s prísl., ide o drobný spor podľa § 200 ea OSP a
aj v prípade, že by konanie prebiehalo na všeobecnom súde, súd by po zrušení platobného rozkazu z
dôvodu nemožnosti jeho doručenia odporcovi do vlastných rúk, nenariaďoval pojednávanie a vo veci by
rozhodol opäť iba na základe skutočností uvedených oprávneným a bez vypočutia povinného. Poukázal
na to, že v predmetnom prípade bolo rozhodcovské konanie písomné s tým, že obe strany mali rovnaký
prístup k rozhodcovskému súdu, a to prostredníctvom písomných podaní. Povinnému teda nebola
odopretá možnosť brániť svoje práva na všeobecnom súde. Zdôraznil, že miesto rozhodcovského
konania neurčil oprávnený, ale stály Arbitrážny súd Košice v súlade s ustanovením § 23 ods. 1 ZRK.
Povinný mal možnosť si vybrať miesto rozhodcovského konania podľa § 29b ods. 3 Rokovacieho
poriadku Arbitrážneho súdu Košice. Oprávnený teda nemal vzhľadom na znenie § 23 ZRK žiadnu
procesnú možnosť (na rozdiel od povinného) ovplyvniť miesto rozhodcovského konania. Záverom
uviedol, že oprávnený obdržal dňa 16.07.2012 Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. IV. ÚS 344/2012-30 zo dňa 03.07.2012, ktorým Ústavný súd SR prijal na ďalšie konanie ústavnú
sťažnosť poisťovne Rapid aj proti postupu a Uzneseniu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 228/2011
zo dňa 25.01.2012. Z dôvodu, že exekučný prípad, ktorého sa dotýka toto odvolanie je obdobný,
pretože sa zhoduje v podstatných skutkových rysoch, v dotknutom relevantnom právnom stave a aj v
podobnom postupe nižších súdov, odvolateľ týmto podľa § 109 ods. 2 OSP aj s poukazom na zásadu
hospodárnosti konania navrhol, aby odvolací súd buď konanie o odvolaní prerušil do definitívneho
rozhodnutia ústavného súdu o skutkovo a právne obdobnom prípade vedenom na Ústavnom súde SR
pod sp. zn. IV. ÚS 344/2012, alebo aby odvolací súd prijal iné vhodné opatrenie, ktoré bude znamenať
rozhodnutie o odvolaní až po rozhodnutí Ústavného súdu SR. O definitívnom rozhodnutí Ústavného
súdu SR bude oprávnený odvolací súd informovať ihneď po doručení uznesenia alebo nálezu ústavného
súdu. Rozhodnutie ústavného súdu môže mať vplyv na otázku dôvodnosti odvolania a rozhodnutie o



odvolaní ešte pred tým, ako v podobnej veci rozhodne ústavný súd bez zreteľa na jeho závery, môže
znamenať zbytočné a neúčelné opakovanie odvolacieho konania.

Povinný ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

Napadnuté uznesenie vydal vyšší súdny úradník. Zákonný sudca sa vyjadril, že nemieni odvolaniu
oprávneného vyhovieť.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd /§ 10 ods. 1 OSP/ preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods. 1
OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a po preskúmaní napadnutého uznesenia
dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa ustanovenia § 219 ods.
1 OSP ako vecne správne potvrdiť.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie začalo dňa 27.04.2012, kedy bol
súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Hesounovi, so sídlom Exekútorského úradu v Nových Zámkoch,
Komárňanská cesta č. 2, doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie na základe exekučného
titulu - rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, sp. zn. 3C/179/2010 zo dňa 21. septembra
2010, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 14.12.2010. Na výzvu oprávnený predložil
súdu prvého stupňa poistnú zmluvu č. 4515300007 zo dňa 28.09.2009, vrátane všeobecných poistných
podmienok v znení od 01.01.2009. Následne súd prvého stupňa obsadený vyšším súdnym úradníkom
vydal napadnuté uznesenie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania,
súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

Podľa § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon
rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 citovaného zákona, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví
výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom
konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

V zmysle ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní exekučný súd je oprávnený posudzovať
rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný nebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk
uvedených v ustanovení § 45 citovaného zákona. Exekučný súd je teda oprávnený a zároveň aj
povinný posudzovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Preto ak súd prvého stupňa posudzuje
rozhodcovský rozsudok v tomto zmysle, nekoná nad rozsah zákona a pre toto posudzovanie potrebuje
predloženie dokladov, na základe ktorých bol vyhotovený rozhodcovský rozsudok, ktorými v danom
prípade je úverová zmluva.



Podľa zákona o rozhodcovskom konaní, ak bolo zistené, že povinný bol zaviazaný k plneniu,
ktoré je právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, exekučný súd konanie zastaví a podľa
Exekučného poriadku, ak zistí rozpor exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne a až následne konanie zastaví. Zákonná úprava teda dáva
exekučnému súdu právo preveriť a vecne posúdiť rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska, či plnenie
uložené vo výrokovej časti rozsudku je dovolené a či zároveň nie je v rozpore s dobrými mravmi. Uvedené
posudzuje exekučný súd ako predbežnú otázku predtým, ako vydá poverenie súdnemu exekútorovi na
vykonanie exekúcie.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa dospel k záveru, že
súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil vecne
správny právny záver a svoje rozhodnutie aj úplne a riadne odôvodnil.
Odvolací súd sa v danej právnej veci v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia
súdu prvého stupňa, preto sa v odôvodnení rozhodnutia obmedzuje len na skonštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia podľa § 219 ods. 2 OSP.

Spotrebiteľská zmluva je v našom právnom poriadku definovaná v ustanovení § 52 Občianskeho
zákonníka ako každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je najmä tá skutočnosť, že zmluvnými
stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ a jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje
do zmluvného vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti
spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na
formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej zmeny.

V danej právnej veci ide teda o spotrebiteľský vzťah, pretože účastníci bez pochýb vystupujú v postavení
spotrebiteľa a dodávateľa. Súd je oprávnený aj bez návrhu v exekučnom konaní skúmať
nekalú povahu sankcie obsiahnutú v zmluve o úvere a uplatnenú v rozhodnutí rozhodcovského súdu,
ale aj preskúmať rozpor rozhodcovskej doložky s vnútroštátnymi predpismi v oblasti verejného
poriadku, ako aj musí preskúmať aj bez návrhu nekalú povahu tejto doložky v súvislosti s článkom 6
Smernice rady 93/13/EHS. Článok 6 ods.1 tejto smernice má kogentnú povahu.

Právnym základom ochrany spotrebiteľa a spotrebiteľskej zmluvy je článok 153 Zmluvy o založení
Európskej únie, ktorý sa po vstupe Slovenskej republiky aplikuje aj na našom území a smernica Rady
č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré
medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodujú v
rozhodcovskom konaní, ktoré môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k
zmluve podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Bez ohľadu na formu, ako
aj znenie rozhodcovskej doložky uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom je potrebné považovať
rozhodcovskú doložku za neprijateľnú podmienku, ak vyznieva v neprospech spotrebiteľa a to vtedy,
ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v
neprospech spotrebiteľa a nebola individuálne dojednaná, čo platí aj pre daný prípad. Okrem iného
odvolací súd uvádza aj to, že týmto postupom bolo spotrebiteľovi odňaté právo zaručené článkom 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pretože rozhodcovská doložka mu bránila uplatniť a domáhať sa
svojho práva na všeobecnom súde a nútila ho podrobiť sa rozhodnutiu, ktorým došlo k zneužitiu práv
dodávateľom.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal a zistil, že
napadnuté uznesenie je vecne správne. V tomto prípade je exekučným titulom Rozhodcovský rozsudok,
vydaný Arbitrážnym súdom Košice, sp. zn. 3C/179/2010 zo dňa 21. septembra 2010, ktorý nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 14.12.2010.

Ak súdny exekútor podá žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, súd v zmysle § 44
ods. 2 Exekučného poriadku preskúma súlad exekučného titulu (v tomto prípade rozhodcovského
rozsudku), žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie a aj návrhu na vykonanie exekúcie so
zákonom. Ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súd i bez návrhu skúma aj to, či zaväzuje
účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené



alebo odporuje dobrým mravom. Teda exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či
rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej (resp. platnej) rozhodcovskej doložky (zmluvy)
(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 9. februára 2012 sp. zn. 3 Cdo 122/2011).
Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (v spotrebiteľskej veci) súd prvého stupňa v exekučnom
konaní nepreskúmaval vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizoval svoje oprávnenie
vyplývajúce z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný
titul nie je v rozpore so zákonom (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. marca 2012
sp. zn. 6 Cdo 1/2012). Odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k.
III. ÚS 372/2011-18 zo dňa 13.09.2011 súvisiace s problematikou neprijateľnej rozhodcovskej doložky,
v ktorom Ústavný súd SR konštatoval, že: "všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného
konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z
týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať".
Ústavný súd SR v citovanom rozhodnutí poukázal aj na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, ktorý v rozsudku z 27. januára 1997 vydanom pod sp. zn. 3 Cdo/164/1996 publikovanom v
Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že "súdna exekúcia môže byť nariadená len
na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej". V tomto smere odvolací súd
poukazuje na rozsudok Súdneho dvora vo veci C - 40/80, Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina
Rodríguez Nogueira zo dňa 6. októbra 2009. Z výroku uvedeného rozsudku vyplýva, že vnútroštátny súd,
ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti
spotrebiteľa, musí hneď potom, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na
tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi
podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto
posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Taktiež § 45 ods.
2 zákona o rozhodcovskom konaní umožňuje súdu i bez návrhu exekúciu zastaviť.

Odvolací súd poukazuje na článok XV. časť - rozhodcovské konanie, odseku 1 všeobecných obchodných
podmienok, v ktorom „Poisťovňa a poistník sa dohodli, že všetky spory a sporné nároky z poistenia
sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom...“. v odseku 2 sa ďalej uvádza,
že „Pokiaľ poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo výberom špecializovaného
alebo rozhodcovského súdu, resp. nezriadi stály rozhodcovský súd, bude rozhodcovský súd vytvorený
podľa potreby od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými na výkon rozhodcu zo strany
poisťovne. Svoj výslovný, bezvýhradný a neodvolateľný súhlas s týmto vyjadruje poistník podpisom
týchto všeobecných poistných podmienok...“. V odseku 9 tohto článku sa ďalej uvádza, že „Zmluvné
strany sa dohodli na nižšie v tomto odseku uvedenom osobitnom spôsobe individuálneho ovplyvnenia
obsahu poistného vzťahu zo strany poistníka. Dojednania tohto článku (XV. časť) môže poistník v lehote
30 dní od podpisu poistnej zmluvy zo strany poistníka individuálne odmietnuť bez toho, aby tým bol
dotknutý alebo akýmkoľvek spôsobom podmienený zvyšok poistného vzťahu a iné dojednania týchto
poistných podmienok. Odmietnutie rozhodcovského konania vykoná poistník písomne. Písomný prejav
vôle poistníka o odmietnutí rozhodcovského konania musí byť poisťovni doručený najneskôr v 30. deň
od podpisu poistnej zmluvy poistníkom“.
Z osobitných zmluvných dojednaní č. 02/2008 k poistnej zmluvy 4515300007 v odseku 3 sa uvádza,
že „Poistník (poistený) a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojim podpisom
samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto
súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle
XV. časti týchto VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku“. V odseku
4 sa ďalej uvádza, že „Napriek odseku 1 týchto osobitných zmluvných dojednaní sa zmluvné strany
dohodli, že za účelom realizácie osobitného práva poistníka individuálne ovplyvniť poistný vzťah v
súlade s potrebami poistníka môže poistníka v lehote 30 dní od podpisu poistnej zmluvy zo strany
poistníka individuálne písomne odmietnuť ustanovenia časti XV. VPP, ktoré tvoria súčasť jeho poistenia
a zároveň ods. 3 týchto osobitných zmluvných dojednaní, a to bez toho, aby tým bol právne dotknutý
alebo akýmkoľvek spôsobom podmienený ostatný zvyšok poistného vzťahu“.

Odvolací súd dospel k záveru, že takto koncipovaná rozhodcovská doložka, spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Napriek tomu, že táto bola
v danom prípade uzavretá na samostatnej listine a podpísaná zmluvnými stranami, a teda na prvý pohľad
sa táto môže javiť ako individuálne dojednaná, podľa názoru odvolacieho súdu táto nielenže nebola
dojednaná individuálne, ale bola uzavretá v čase zníženej bdelosti spotrebiteľa, ktorého motiváciou bolo
uzavrieť poistnú zmluvu, čo mohlo mať za následok, že jeho vôľa uzavrieť súčasne aj rozhodcovskú



doložku mohla byť podstatne ovplyvnená. Skutočnosť, že z osobitných zmluvných dojednaní č.
02/2008 z odseku 4 vyplýva, že poistník - spotrebiteľ môže predmetnú rozhodcovskú doložku odvolať
neznamená, že obsah tejto rozhodcovskej doložky môže aj reálne ovplyvniť. Priemerný spotrebiteľ
častokrát nechápe, čo vlastne rozhodcovská doložka znamená, preto ju v určenej lehote ani neodvolá.
Odvolací súd poukazuje na obdobnú situáciu, pri ktorej na listine primeranou veľkosťou písma bude
spotrebiteľovi uzatvárajúcemu zmluvu (poistnú) jasne ozrejmené, že uzavretie rozhodcovskej zmluvy
(doložky) "nie je podmienkou uzavretia zmluvy", alebo takúto zmluvu uzavrie v čase, kedy dôsledky
omeškania dlžníka (v zásade povinného spotrebiteľa) sú na všeobecnom súde (rozhodcovskom
súde) uplatniteľné. Problematickou sa zdá byť tiež skutočnosť, že predmetná doložka ako podmienka
fakticky vylučuje uplatnenie pravidiel na ochranu spotrebiteľa. Vzhľadom na podstatu a postavenie
oprávneného (veriteľa - dodávateľa), je viac ako pravdepodobné, že subjektom, ktorý bude uplatňovať
svoje nároky pred povolaným orgánom, bude práve oprávnený a povolaným orgánom pre možné
efektívnejšie dovolanie sa svojho nároku bude rozhodcovský orgán podľa výberu určeného subjektu.
Predmetná rozhodcovská doložka citovaná v čl. XV. časť odsek 2 všeobecných poistných podmienok
obsahuje neprijateľné dojednanie z dôvodu, že táto nepripúšťa ani formálne rozhodovanie sporu pred
všeobecným súdom, navyše rozhodcovský súd je kreovaný poisťovňou. Takéto dojednanie vzhľadom
na rozhodovaciu prax odvolacieho súdu z ktorého je zrejmé, že práve dodávateľ - oprávnený je ten,
ktorý si uplatňuje nároky z poistných zmlúv podaním žaloby na rozhodcovskom súde v dôsledku
takto dojednanej rozhodcovskej doložky, fakticky odníma právo spotrebiteľovi - povinnému domáhať
sa svojich práv zaručených článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky na všeobecnom súde.
Zároveň odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ by povinný ako spotrebiteľ podpísal len všeobecné
poistné podmienky alebo všeobecné poistné podmienky spolu s osobitnými zmluvnými dojednaniami
nič by to nemenilo na obsahu rozhodcovskej doložky, resp. práva spotrebiteľa túto rozhodcovskú
doložku odvolať, teda nemožno vôbec konštatovať skutočnosť, že predmetná rozhodcovská doložka
bola individuálne dojednaná. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom oprávneného, že pri uzatváraní
predmetnej rozhodcovskej doložky bol spotrebiteľ - povinný adekvátne poučený o následkoch uzavretia
tejto doložky treťou osobou finančným agentom, teda z rozhodcovskej doložky ani z iného ustanovenia
všeobecných poistných podmienok alebo osobitných zmluvných dojednaní vôbec jasne nevyplýva, v
akom rozsahu bol spotrebiteľ - povinný týmto finančným agentom poučený. Odvolací súd má dôvodné
pochybnosti o tom, že osoba, ktorá za dodávateľa - oprávneného uzatvárala poistnú zmluvu nebola
dostatočne právne vzdelaná, resp. poučená dodávateľom - oprávneným na to, aby mohla poučiť
spotrebiteľa - povinného o jeho právach a povinnostiach vyplývajúcich z rozhodcovskej doložky. V
danej veci je rozhodcovská doložka, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v
prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu, obsah tejto zmluvy nemal povinný
ako spotrebiteľ reálnu možnosť ovplyvniť, pričom dojednanie takejto zmluvy v spotrebiteľskom právnom
vzťahu je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.
Na základe takto koncipovanej doložky je potrebné konštatovať, že rozhodcovská doložka (zmluva)
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Z
uvedených podstatných dôvodov súd prvého stupňa ako exekučný súd správne, v štádiu posudzovania
rozporu žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie oprávneného
a exekučného titulu so zákonom celú žiadosť súdneho exekútora zamietol, pretože exekučný titul, na
základe ktorého žiadal súdny exekútor exekúciu vykonať vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti
(neplatnú rozhodcovskú zmluvu) ani nemal byť vydaný, nakoľko rozhodcovský súd nemal ani právomoc
rozhodovať spor účastníkov konania.

Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219
ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil. V ostatných dôvodoch poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia
súdu prvého stupňa ako na svoje vlastné.

Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie
nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno
podať návrh na obnovu exekučného konania.

Odvolací súd s poukazom na uvedené dospel k záveru, že návrh oprávneného na prerušenie
exekučného konania podľa § 109 ods. 2 OSP z dôvodu definitívneho rozhodnutia ústavného súdu o
skutkovo a právne obdobnom prípade vedenom na Ústavnom súde SR pod sp. zn. IV. ÚS 344/2012, je
potrebné zamietnuť. Odvolací súd mal za to, že Exekučný poriadok v § 36 ods. 5 zakotvuje zásadu, že
exekučné konanie je možné prerušiť iba vtedy, ak to stanoví osobitný zákon. Keďže v danom prípade



takýto osobitný predpis neexistuje a Exekučný poriadok výslovne vylučuje prerušenie exekučného
konania odvolací súd návrh oprávneného ako nedôvodný zamietol. Výnimka z uvedeného pravidla
neprerušiteľnosti exekučného konania je obsiahnutá v z.č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii.

Odvolací súd rozhodol v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.