Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 19Co/261/2014 z 7. 9. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 7. septembra 2015, sp. zn. 19Co/261/2014, ECLI:SK:KSPO:2015:8612205364.1 Krajský súd Prešov | 19Co/261/2014 | ECLI:SK:KSPO:2015:8612205364.1 | 2015-09-07 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/77563299-b73a-45c2-9a34-ea4d0c1bb3e2 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8612205364.1 Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 19Co/261/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8612205364 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8612205364.1 Uznesenie Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľa "B-9" Stropkov, so sídlom Mlynská s. 706, o. 16 a 18, 091 01 Stropkov, IČO: 42 034 825, proti odporcovi v 1. rade B. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX/ XX, XXX XX A., štátny občan SR, v 2. rade Q. K., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, M. XXX/XX, XXX XX A., štátny občan SR, o zaplatenie 2 252,58 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných proti uzneseniu Okresného súdu Svidník č.k. 4C/582/2012-103 zo dňa 13.05.2014 takto jednohlasne r o z h o d o l : Mení uznesenie v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie. Odporcom v 1/ a 2/ rade uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia vo výške 297,17 eur a ostatné trovy konania vo výške 6,62 eur na účet ich právneho zástupcu JUDr. Mareka Bujdoša a to do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Súd vrátil navrhovateľovi súdny poplatok v sume 128,38 eur cestou Daňového úradu Prešove v lehote 30 dní od doručenia právoplatného rozhodnutia daňovému úradu. V odôvodnení uviedol, že návrhom sa navrhovateľ domáhal voči odporcom v 1/ a 2/ rade zaplatenia sumy 2.252,58 eur s príslušenstvom. Navrhovateľ v celom rozsahu vzal späť návrh z dôvodu, že po podaní návrhu bola dražobnou spoločnosťou na návrh navrhovateľa vykonaná dražba za účelom úhrady dlžnej sumy, aj iných dlhov. Súd citujúc ust. § 96 ods. 1 - 3, zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku konanie zastavil. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 146 ods. 2 O.s.p. so záverom, že navrhovateľ navrhovateľ podal svoj návrh na začatie konania zo dňa 02.08.2012 dôvodne, nakoľko si odporcovia v 1. a 2. rade riadne neplnili záväzky voči navrhovateľovi. Zo späťvzatia návrhu na začatie konania zo dňa 12.05.2014 vyplýva, že dôvodom späťvzatia návrhu na začatie konania, je tá skutočnosť, že po podaní súdnej žaloby a počas súdneho konania bola dražobnou spoločnosťou na návrh navrhovateľa vykonaná dražba za účelom úhrady dlžnej sumy a iných dlhov. Odporcov v 1. a 2. rade boli po celu dobu konania nečinný, pričom navrhovateľ tým, že podal návrh na dražbu uspokojil svoju pohľadávku voči odporcom v 1. a 2. rade. V predmetnej veci má navrhovateľ právo, aby mu odporcovia v 1. a 2. rade nahradil náklady, ktoré účelne vynaložil na uplatňovanie svojho práva. Súd o trovách konania rozhodol postupom v zmysle § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. Súd prvého stupňa tak priznal navrhovateľovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej pomoci, t.j. prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd - návrh na začatie konania, písomné podanie na súd - späťvzatie návrhu, t.j. 3 x 91,29 eur + paušál 2 x 7,63 eur + 1 x 8,04 eur, všetko v zmysle vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. Odmena bola vypočítaná z hodnoty 2.252,58 eur. Ostatné trovy súdneho konania vo výške 6,62 eur predstavujú sumu kráteného súdneho poplatku. Súd prvého stupňa vrátil navrhovateľovi súdny poplatok po jeho krátení vo výške 128,38 eur. Proti uvedenému uzneseniu a to proti výroku o povinnosti odporcov v 1/ a 2/ rade zaplatiť navrhovateľovi trovy konania v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie odporcovia. Poukázali na ust. § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a namietali argumentáciu súdu, že odporcovia boli počas konania nečinní. Odporcovia boli v celom rozsahu pripravení sa v tomto súdnom konaní procesne brániť, čo im však pre späťvzatie návrhu nebolo umožnené. V žiadnom prípade nezavinili zastavenie konania a preto nie sú povinní uhradiť jeho trovy. S poukazom na ust. § 146 ods. 2 O.s.p. tvrdili, že práve navrhovateľ zavinil zastavenie konania. Namietali preto nesprávne právne posúdenie otázky náhrady trov konania. Navrhli, aby uznesenie bolo zrušené a vec vrátená na opätovné prerokovanie o trovách konania, alebo aby odvolací súd o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. K odvolaniu odporcov sa vyjadril navrhovateľ tak, že navrhol potvrdiť uznesenie a zaviazať odporcov k úhrade trov odvolacieho konania, ktoré si uplatnil vo výške 99,33 eur za 1 úkon po 91,29 eur + paušál 1 x 8,04 eur, všetko v zmysle § 14 ods. 1 a § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. V podaní uviedol, že voči odporcom bolo podaných zo strany navrhovateľa viac žalôb pre neplatenie platieb spojených s užívaním bytu a keďže zo strany odporcov dochádzalo k prieťahom v týchto konaniach, navrhovateľ zvolil možnosť vymôcť si svoju pohľadávku predajom bytu vo vlastníctve odporcov formou dobrovoľnej dražby. Dražba bola vykonaná a došlo k uspokojeniu navrhovateľa, preto bol návrh vzatý späť v celom rozsahu a žiadal o priznanie trov konania. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal uznesenie v jeho napadnutom výroku, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 1, 2 O.s.p. zistil, že odvolanie odporcov je dôvodné. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. Ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania (§ 146 ods. 1 písm. c/, ods. 2 O.s.p.). V prípade zastavenia konania vo všeobecnosti platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Z uvedenej všeobecnej zásady existujú však výnimky. Prvou je, ak niektorý z účastníkov zavinil, že sa konanie muselo zastaviť, je povinný nahradiť jeho trovy (§ 146 ods. 2 prvá veta O.s.p.). Ak navrhovateľ vezme návrh späť a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p., z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania a preto je povinný nahradiť odporcovi trovy konania. Druhou výnimkou je, že ak sa pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca (§ 146 ods. 2 druhá veta O.s.p.). Je to vtedy, keď odporca po podaní žaloby plnil navrhovateľovi, v dôsledku čoho vzal späť návrh. Aj nie je dôvod na priznanie náhrady trov konania podľa prvej alebo druhej výnimky, platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak bolo konanie zastavené. Odvolací súd má za to, že v predmetnej veci súd prvého stupňa nepostupoval dôsledne podľa vyššie uvedeného. Dôvodom späťvzatia návrhu nebolo správanie sa odporcov, ale to, že navrhovateľ okrem toho, že podal návrh v predmetnej veci, zároveň inicioval dobrovoľnú dražbu týkajúcu sa predaju bytu vo vlastníctve odporcov, čím došlo k uspokojeniu jeho pohľadávky, ktorá bola predmetom tohto konania. Odporcovia teda nevykonali nič pre to, aby predmetná pohľadávka bola uhradená. Iniciatívu smerujúcu k uhradeniu pohľadávky vyvíjal navrhovateľ. Navrhovateľ totiž podal návrh v predmetnej veci a zároveň zrealizoval dobrovoľnú dražbu týkajúcu sa bytu odporcov, ktorá viedla k uspokojeniu aj predmetnej pohľadávky. Bol to teda navrhovateľ, ktorý na uspokojenie pohľadávky, ktorá bola predmetom tohto konania, zvolil dva spôsoby a to jednak podal návrh proti odporcom a jednak inicioval dobrovoľnú dražbu. Za danej situácie je preto nutné vyhodnotiť konanie navrhovateľa ako jeho procesné zavinenie zastavenia konania v predmetnej veci. S uvedeným preto súvisí aj rozhodovanie o trovách konania. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené preto ustálil, že procesne zavinil navrhovateľ zastavenie konania v predmetnej veci, preto by mal niesť za to zodpovednosť. V zmysle ust. § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. preto nie je možné náhradu trov konania priznal navrhovateľovi, ktorý procesne späťvzatím návrhu zavinil zastavenie konania. Vnútorná pohnútka navrhovateľa vedúca k späťvzatiu návrhu nezbavuje procesnej zodpovednosti navrhovateľa na zastavení konania. Pokiaľ dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia návrhu, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť zastavenia konania pri oboch procesných stranách a definitívne ju vyriešiť v rámci právnej úpravy obsiahnutej v ust. § 146 ods. 2 O.s.p. (viď uznesenie NS SR z 14.09.2011, sp. zn. 7M Cdo/4/2010). Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o trovách konania postupom podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že náhradu trov konania účastníkom nepriznáva. Navrhovateľ zavinil procesne zastavenie konania, preto mu nemôže byť priznaná náhrada trov konania. Odporcovia si trovy konania neuplatnili. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom súd nepriznal. V odvolacom konaní úspešní odporcovia si náhradu trov konania nežiadali priznať a neúspešnému navrhovateľovi nemohla byť náhrada trov konania priznaná. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.