Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/412/2013 z 16. 9. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 16. septembra 2013, sp. zn. 5Co/412/2013, ECLI:SK:KSBA:2013:1110227063.1 Krajský súd Bratislava | 5Co/412/2013 | ECLI:SK:KSBA:2013:1110227063.1 | 2013-09-16 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Zmluvy Citované ustanovenia: § 219 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/46f703af-645e-4d9f-9199-d4aa4810ee58 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1110227063.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/412/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110227063
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalúpka
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1110227063.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu
JUDr. Blanky Malichovej a JUDr. Juraja Považana v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, IČO: XX XXX XXX, zastúpený: AK TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom
Údernícka 5, Bratislava, proti odporcovi: A. D., J. I. A. XXX, F.. X., prechodný pobyt O. E.. XXXX/X, I.,
občan SR, zastúpený: JUDr. Pavol Halaj, advokát, Námestie slobody 2, 050 01 Revúca, o zaplatenie
288,13 eur s prísl. na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 11C
202/2010-103 zo dňa 20. februára 2013 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh a navrhovateľa zaviazal zaplatiť odporcovi
trovy konania vo výške 985,79 euro na účet právneho zástupcu odporcu vedený vo VÚB, a.s., pobočka
Revúca, č.ú.: 1698568451/0200, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Návrhom doručeným súdu prvého stupňa dňa 9.6.2010 sa právny predchodca navrhovateľa domáhal
voči odporcovi zaplatenia sumy 288,13 euro s príslušenstvom titulom neuhradených faktúr za dodávku
zemného plynu.

Návrh bol odôvodnený tým, že uzatvoril s odporcom Zmluvu o dodávke plynu v zmysle zákona č.
656/2004 Z.z. o energetike. Navrhovateľ dodával v zmysle predmetnej zmluvy odporcovi zemný plyn
na odberné miesto Bratislava, Mariánska 2. Odporca bol vyzvaný na úhradu nedoplatku listom zo dňa
16.10.2006. Napriek upomienke odporca dlžnú sumu dodnes neuhradil.

Súd prvého stupňa dňa 2. 7.2010 vydal vo veci platobný rozkaz, ktorým zaviazal odporcu k zaplateniu
žalovanej istiny vo výške 288,13,-EUR a trov konania vo výške 17,-EUR. Voči platobnému rozkazu podal
odporca včas odpor s odôvodnením, v ktorom žiadal žalobný návrh v celom rozsahu zamietnuť. Odporca
v prvom rade popieral existenciu akéhokoľvek záväzku voči navrhovateľovi, nakoľko tento uhradil všetky
svoje záväzky voči navrhovateľovi. Odporca ďalej vzniesol námietku z premlčania žalovaného nároku.
Pokiaľ ide o prvú z faktúr, táto sa stala splatnou dňa 31.8.2006, pričom žaloba bola súdu doručená až
9.6.2010, teda po uplynutí premlčacej lehoty. Pokiaľ ide o druhú z faktúr (odberné obdobie od 19.7.2006
do 14.12.2006), túto mohol navrhovateľ vystaviť najneskôr dňa 29.12.2006. Odporca poukázal na
ustanovenie § 563 Občianskeho zákonníka v spojení s § 101 Občianskeho zákonníka, a preto mal
odporca za to, že táto pohľadávka navrhovateľa bola žalovateľná najneskôr 31.12.2009. Pokiaľ sa jej
zaplatenia navrhovateľ domáha žalobou doručenou súdu dňa 9.6.2010, vzhľadom k vznesenej námietke
premlčania ju súd nemôže priznať.



Navrhovateľ sa vyjadril k predmetnému odporu tak, že zobral v časti žalovanej istiny vo výške 162,19,-
EUR (prvá faktúra za odberné obdobie od 1.10.2005- 18.7.2006, splatná dňa 31.8.2006) žalobu späť,
nakoľko sa stotožnil s argumentáciou odporcu o jej premlčaní. Vo zvyšnej časti zotrval na žalobnom
návrhu, nakoľko mal za to, že v tejto zostávajúcej časti pohľadávka premlčaná nie je. Poukázal na to,
že faktúra č. 7401067671 je faktúrou vyúčtovacou (opravnou) za obdobie od 19.7.2006-14.12.2006,
nejde teda o faktúru v zmysle §71 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH vystavenú v súlade s §54 zákona č.
656/2004 Z.z. o energetike. Odporca ako odberateľ kategórie domácnosť sa nepovažuje za zdaniteľnú
osobu v zmysle §71 a §3 zákona o DPH. V zmysle obchodných podmienok za opakované dodávky
plynu pre odberateľa plynu v domácnosti, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy o dodávke plynu,
sa za fakturačné obdobie považuje obdobie, za ktoré sa vykonáva vyúčtovanie odberu plynu. Dátum
splatnosti preplatkov resp. nedoplatkov za plyn bude uvedený vo vyúčtovacej faktúre za dodávku plynu.

V priebehu konania došlo k zmene navrhovateľa, nakoľko došlo k postúpeniu žalovanej pohľadávky
medzi pôvodným navrhovateľom ako postupcom a súčasným navrhovateľom ako postupníkom.

Súd prvého stupňa uznesením zo dňa 4.1.2012, právoplatným dňa 10.2.2012, zastavil konanie v časti
zaplatenia pohľadávky vo výške 162,19,-EUR (pre jej späťvzatie) a zároveň pripustil navrhovanú zmenu
účastníkov konania na strane navrhovateľa.

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie oboznámením sa so založenými listinnými dôkazmi, výpoveďou
právneho zástupcu odporcu, a dospel k záveru , že návrh je potrebné zamietnuť z dôvodov že:

Odporca v konaní tvrdil, že žiadny nedoplatok na úhradách za dodávku zemného plynu v žalovanom
období nemá. Na druhej strane (hoci ho v tomto smere zaťažovalo dôkazné bremeno a bol v konaní
riadne poučený podľa §120 ods. 4 OSP) však toto tvrdenie žiadnym dôkazom nepreukázal. Vzhľadom
k tomu súd nemal za preukázané, že by odporca predmetný dlh mal vyrovnaný.

Z vykonaného dokazovania mal ďalej súd prvého stupňa za preukázané, že odporca od 1.11.2006 (t.j.
už počas druhého žalovaného obdobia) sa odsťahoval z odberného miesta, a začal bývať na ulici B.
XX K. I.. Uvedené mal súd za preukázané jednak predloženou nájomnou zmluvou z ktorej vyplynulo, že
odporca, ako zamestnanec spoločnosti TESCO STORES, a.s. mal zabezpečené ubytovanie v byte na
B. Q. Č.. XX v Bratislave a to v období od 1.11.2006-1.11.2007. Uvedenú skutočnosť mal potom súd za
preukázanú aj z e-mailovej komunikácie medzi odporcom a spoločnosťou SPP, a.s. z ktorej vyplynulo, že
odporca viac krát spoločnosti SPP, a.s. oznámil, že už nebýva na adrese A. X K. I., s tým, že im oznámil
pre prípad potreby (prístup k plynomeru) svoje telefónne číslo. Odporca v e-mailovej komunikácii riadne
požiadal o ukončenie zmluvy o dodávke plynu ku dňu 15.11.2006, uviedol stav meradla, a ako dôvod
ukončenia odberu uviedol ukončenie nájmu na predmetný byt.

Pokiaľ ide o druhú faktúru č. 7401067671 za dodávku zemného plynu za odberné obdobie od
19.7.2006-14.12.2006 v celkovej výške 5.634,18,-Sk, v tejto časti odporca argumentoval tým, že si nie
je vedomý žiadneho dlhu a zároveň vzniesol námietku z premlčania.

Pokiaľ ide o vznesenú námietku z premlčania, aj túto súd prvého stupňa vyhodnotil ako nedôvodnú
vzhľadom na čl. 3.7, 3.8, 3.11 Obchodných podmienok dodávky plynu pre odberateľa plynu v
domácnosti, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť zmluvy o dodávke plynu uzavretej medzi účastníkmi.

Súd prvého stupňa mal za to, že nebolo možné na daný prípad aplikovať ustanovenie §563 OZ,
nakoľko splatnosť pohľadávky za dodaný zemný plyn bola medzi účastníkmi dohodnutá, a to určiteľným
spôsobom a z vyššie uvedených článkov Obchodných podmienok vyplýva, že vyúčtovanie odberu
plynu sa vykonáva formou vyúčtovacej faktúry, a to najmenej jeden krát za rok. V tejto faktúre potom
dodávateľ uvedie aj prípadný preplatok resp. nedoplatok. Dátum splatnosti preplatku resp. nedoplatku
bude uvedený vo vyúčtovacej faktúre. Z uvedeného mal potom súd prvého stupňa za to, že medzi
účastníkmi bolo dostatočne určito dohodnutá splatnosť nedoplatku, nakoľko túto určoval dodávateľ a to
v samotnej vyúčtovacej faktúre, ktorú bol povinný vyhotoviť najmenej jeden krát ročne (takto si to strany
dohodli v OP, ku ktorým odporca podpísaním zmluvy o dodávke plynu pristúpil a akceptoval ich).

V danom prípade išlo o odberné obdobie od 19.7.2006-14.12.2006, t.j. podľa vyššie uvedených článkov
OP bol dodávateľ zemného plynu povinný vyhotoviť a zaslať odporcovi vyúčtovaciu faktúru v období
od 14.12.2006-14.12.2007 (t.j. jedenkrát ročne) a v nej uviesť splatnosť prípadného nedoplatku, čo



aj navrhovateľ urobil - deň vystavenia faktúry bol 4.7.2007. Zároveň navrhovateľ v tejto lehote a v
tejto faktúre uviedol v súlade s OP aj splatnosť nedoplatku, a to dňom 18.7.2007. V tomto smere súd
nevzhliadol konanie predchodcu navrhovateľa ako konanie v rozpore s dobrými mravmi tým, že mohol
vyúčtovaciu faktúru zaslať už 14.12.2006, a preto je jeho nárok premlčaný, nakoľko od odmontovania
meradla a odpočtu dňom 14.12.2006 do vystavenia vyúčtovacej faktúry 4.7.2007 ubehlo cca 7 mesiacov.
Túto lehotu (na rozdiel od odporcu) súd prvého stupňa nepovažoval za neprimeranú, pričom mal za
to, že táto bola plne v súlade s vyššie dohodnutými článkami OP. Inými slovami, súd sa nestotožnil s
argumentáciou odporcu v tom, že splatnosť pohľadávky nebola dohodnutá a preto platí, že navrhovateľ
mohol na súde vymáhať pohľadávku hneď prvý deň po odmontovaní meradla t.j. dňa 14.12.2006 a v
dôsledku tohto je pohľadávka premlčaná. Súd mal naopak za to, že splatnosť nedoplatku bola medzi
účastníkmi dohodnutá riadne (viď vyššie citované články OP), v dohodnutej lehote bola predchodcom
navrhovateľa riadne vystavená vyúčtovacia faktúra v ktorej bol uvedený dátum jej splatnosti. K tomuto
predchodca navrhovateľa pristúpil v jednoročnej lehote, cca 7 mesiacov od odpočtu meradla.

Vzhľadom na uvedené (s tým, že splatnosť tejto pohľadávky nastala dňa 18.7.2007) súd námietku
z premlčania vznesenú odporcom považoval za nedôvodnú. Navrhovateľ mohol svoj nárok uplatniť
žalobou na súde najneskôr ku dňu 18.7.2010 (3 roky od splatnosti pohľadávky), čo aj urobil, keď žalobu
súdu doručil dňa 9.6.2010.

Na druhej strane však súd uznal argumentáciu odporcu v tom, že mu doposiaľ nebolo riadne preukázané
postúpenie žalovanej pohľadávky, ako aj to, že táto skutočnosť nevyplýva ani zo zmluvy o postúpení
predloženej súčasným navrhovateľom.

Súd prvého stupňa mal za to, že odporcovi nebolo doposiaľ právne relevantným spôsobom oznámené
zo strany postupcu resp. preukázané zo strany postupníka postúpenie žalovanej pohľadávky. Uvedené
napokon popieral aj samotný odporca, ktorý preukázanie postúpenia resp. doručenia oznámenia o
postúpení pohľadávky popieral. Zo samotného oznámenia o postúpení pohľadávky (založenom na
č.l. 45 spisu) vykonaného spoločnosťou SPP, a.s. ako postupcom zo dňa 5.8.2011 je zrejmé, že toto
bolo adresované odporcovi ešte na adresu A. X, I.. Z vykonaného dokazovania (ako už súd uviedol
vyššie) odporca v čase doručovania tohto postúpenia už niekoľko rokov na predmetnej adrese nebýval,
čo riadne oznámil ešte predchodcovi navrhovateľa. Takéto oznámenie teda nemohlo spôsobiť právne
následky, keďže sa nikdy nedostalo do sféry dispozície odporcu. Rovnako tak súčasný navrhovateľ ako
postupník v konaní pred súdom (hoci v tomto smere zaťažovalo dôkazné bremeno jeho a bol riadne
poučený podľa §120 ods. 4 OSP v predvolaní na pojednávanie) nepreukázal, že by odporcovi sám
postúpenie pohľadávky preukázal predložením zmluvy. Tento nedostatok nebol odstránený ani tým, že
bolo právnemu zástupcovi odporcu súdom doručené procesné uznesenie o pripustení zmeny v osobe
navrhovateľa, nakoľko jednak toto uznesenie bolo doručené bez príloh (t.j. bez samotnej zmluvy o
postúpení) a jednak nešlo o doručenie priamo odporcovi, ale len jeho právnemu zástupcovi. Vzhľadom
na uvedené mal súd za to, že odporcovi nebolo do dňa vyhlásenia rozsudku právne relevantným
spôsobom oznámené resp. preukázané postúpenie žalovanej pohľadávky.

Napokon, aj keby súd prvého stupňa prehliadol vyššie uvedený nedostatok, doposiaľ navrhovateľ
nepreukázal ani to, že predmetom predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky bola aj žalovaná
pohľadávka (t.j. navrhovateľ nepreukázal, že skutočne je vlastníkom žalovanej pohľadávky). V tomto
smere súd prvého stupňa poukázal na to, že zo samotného obsahu predloženej zmluvy táto skutočnosť
nevyplýva, nakoľko zoznam postúpených pohľadávok vrátane ich špecifikácie mal byť uvedený až v
prílohe č. 1 Zmluvy vo forme zabezpečeného súboru na CD nosiči (viď čl. II bod 2 Zmluvy). Navrhovateľ
však nepredložil súdu žiadnu prílohu k zmluve ani spomínaný CD nosič, aby mohol súd overiť, či
pohľadávka voči odporcovi bola skutočne predmetom postúpenia na základe predloženej Zmluvy o
postúpení pohľadávok. V tomto smere nie je úlohou súdu nahrádzať dôkaznú povinnosť účastníka
konania. Navrhovateľ teda predložil len obsah Zmluvy o postúpení pohľadávok z ktorého však nie je
možné dovodiť, že predmetom postúpenia bola aj žalovaná pohľadávka.

Vzhľadom na uvedené, nemal potom súd (vzhľadom na právoplatnosť uznesenia o pripustení zmeny
účastníkov na strane navrhovateľa) preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu súčasného navrhovateľa v
tomto konaní.

Keďže v tomto prípade navrhovateľ súdu nepreukázal a to konkrétne písomnou zmluvou o postúpení
pohľadávok, že skutočne došlo k postúpeniu predmetnej pohľadávky (ani postupca túto skutočnosť



odporcovi neoznámil právne relevantným spôsobom, keďže oznámenie nemohlo byť odporcovi
doručené do sféry jeho dispozície), má súd za to, že uvedené nezakladá aktívnu legitimáciu navrhovateľa
na uplatňovanie predmetného nároku.

Neunesenie dôkazného bremena navrhovateľom viedlo súd k záveru, že vo výroku rozsudku návrh na
začatie konania v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a
úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania v celkovej výške 985,79 euro.

Proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 11 C 202/2010-103 zo dňa 20. februára 2013 , podal
navrhovateľ odvolanie v zákonom stanovenej lehote z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci
a nedostatočného zistenia skutkového stavu.

Navrhovateľ zastáva názor, že aj prípadné nepreukázanie doručenia oznámenia o postúpení pohľadávok
odporcovi, resp. dlžníkovi, nemá vplyv na nárok navrhovateľa ako veriteľa voči odporcovi, nakoľko táto
skutočnosť by mohla mať v zmysle ustanovenia § 526 OZ vplyv len na skutočnosť, voči komu dlžník
splní svoj záväzok, teda voči postupcovi alebo postupníkovi. Odporca z tohto konania však neuhradil
svoj záväzok voči postupcovi ani postupníkovi. V tejto súvislosti navrhovateľ poukázal na rozhodnutie
Krajského súdu v Žiline zo dňa 30.03.2012 sp. zn. 8 Co 53/2012, rozhodnutie NS SR 6 Obo 48/2009 .

K názoru súdu prvého stupňa, že navrhovateľ v konaní nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu tým,
že nepreukázal postúpenie pohľadávky odporcovi, keďže nepredložil prílohu k zmluve o postúpení
pohľadávok , z ktorej by bolo zrejmé postúpenie pohľadávky voči odporcovi na navrhovateľa uviedol , že
ak navrhovateľ nepredložil aj prílohu k zmluve o postúpení pohľadávok, súd ho mohol písomne dotazovať
o jej predloženie, nakoľko išlo zrejme len o nepozornosť, keďže zo zmluvy o postúpení pohľadávok
je zrejmé, že na navrhovateľa bolo postúpené množstvo pohľadávok a postúpenie pohľadávky v
konaní preukázal oznámením o postúpení pohľadávok zaslaným odporcovi postupcom. Toto oznámenie
síce nebolo odporcovi zaslané na aktuálnu adresu, avšak to nemôže znamenať, že na navrhovateľa
neboli postúpené pohľadávky. Na tento doklad (oznámenie o postúpení pohľadávky) podľa názoru
navrhovateľa musí súd prihliadať, hoci bol zaslaný na neaktuálnu adresu odporcu.

Navrhovateľ taktiež nesúhlasí s priznaním trov právneho zastúpenia odporcovi jednak z dôvodov, že
podľa názoru navrhovateľa odporca nemal byť v konaní úspešný a žalobný návrh nemal byť zamietnutý,
ale aj z dôvodu, že v konaní išlo o drobný spor a podľa § 150 ods. 2 O.s.p. môže súd nepriznať alebo
znížiť trovy konania ak sú neprimerané voči pohľadávke.

Súd priznal odporcovi náhradu trov konania vo výške 985,79 euro z čoho suma 904,06 euro predstavuje
náhradu cestovných výdavkov a náhrady straty času. Vzhľadom na skutočnosť, že ide o drobný spor
na ktorý sa vzťahuje § 150 ods. 2 O.s.p., súd nemal prinajmenšom zaviazať na náhradu cestovných
výdavkov a náhrady za stratu času, ktoré sú v porovnaní s výškou pohľadávky neprimerane vysoké.
Odporca mal možnosť vybrať si advokáta v mieste sídla súdu, príp. si zvolený právny zástupca mohol
na účasť na pojednávaní zvoliť substitučného zástupcu.

Na základe uvedených skutočností má navrhovateľ za to , že v danom prípade by bolo na mieste použitie
ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. a odporcovi nepriznať trovy konania vo výške 985,79 eur.

Navrhovateľ navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že vyhovie návrhu
navrhovateľa v plnom rozsahu, resp., aby ho zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Taktiež si navrhovateľ uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 29,29 eura s DPH.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie
odporcu podľa § 214 ods. 1 O.s.p. na odvolacom pojednávaní a dospel k záveru, že rozhodnutie
súdu prvého stupňa je vecne správne a odvolaniu navrhovateľa nie je možné vyhovieť. Odvolací súd
má za to, rovnako ako súd prvého stupňa , že navrhovateľ v nepreukázal, že je nositeľom práva
vyplývajúceho z návrhu resp. , že došlo k postúpeniu pohľadávky, nie je daná jeho aktívna legitimácia
v konaní. Nemôže obstáť tvrdenie navrhovateľa uvedené v odvolaní, že súd mohol navrhovateľa
písomne dotazovať o predloženie zmluvy o postúpení pohľadávky nakoľko išlo zrejme len o nepozornosť
zo strany navrhovateľa. Na opísaný postup súdu (aby vyzval navrhovateľa na doloženie zmluvy o



postúpení pohľadávok) neexistuje zákonný rámec, naopak uvedený postup strán by bol v rozpore so
zásadou rovnosti strán v konaní, keď uvedeným postupom by v konaní priamo pomáhal navrhovateľovi
domôcť sa uplatneného nároku. Odvolací súd považuje absenciu preukázania postúpenia pohľadávky
na navrhovateľa a teda nepreukázanie aktívnej legitimácie v konaní za hlavný dôvod zamietnutia návrhu,
z toho dôvodu sa s ostatnými dôvodmi obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku bližšie
nezaoberal.

Čo sa týka priznanej výšky náhrady trov konania, odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa pri
rozhodovaní o náhrade trov konania postupoval plne v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho
súdneho poriadku ako aj vyhlášky MS SR 655/2004 Z. z.. Nemožno sa stotožniť s tvrdením navrhovateľa,
že odporca si mohol zvoliť advokáta u ktorého by nevznikli také vysoké trovy konania súvisiace s účasťou
na pojednávaní (cestovné a náhrada straty času spojeného s účasťou na pojednávaniach), nakoľko
je výlučným právom účastníka konania akého právneho zástupcu si zvolí. Naviac v tomto prípade
uvedené tvrdenie navrhovateľa nemôže obstáť tobôž, keďže odporca aj jeho právny zástupca majú
trvalé bydlisko, resp. sídlo v rovnakom okrese.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho
rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvého stupňa v zmysle ust. § 219
ods. 2 O.s.p. v znení účinnom od 15. októbra 2008 (§ 372 p ods.1 O.s.p. zavedeného zákonom č.
384/2008 Z. z.).

Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.
1 O.s.p., odporcovi však náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu žiadne nevznikli.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.