{"guid": "15f2446c-c1ca-4745-8de5-45afa92f14ec:c266d9de-d7f7-4224-8e7f-5d7129fa7abc", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1510203626.1", "spisova_znacka": "9Co/170/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/170/2015 z 15. 3. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 15. marca 2017, sp. zn. 9Co/170/2015, ECLI:SK:KSBA:2017:1510203626.1", "identifikacne_cislo": "1510203626", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Alica Beňová", "sudca_id": 273, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-alica-benova-273", "datum_vydania": "2017-03-15", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c266d9de-d7f7-4224-8e7f-5d7129fa7abc", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1510203626.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2017:1510203626.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2017:1510203626.1/text", "citacie_n": 3, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/170/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1510203626
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1510203626.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek
senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci žalobkyne: K. H.,
U.. XX.XX.XXXX, R. R., K. Č.. XX, zastúpená JUDr. Jarmilou Čižmárovou, advokátkou, Advokátska
kancelária, Kutlíkova č. 17, Bratislava, proti žalovaným: 1./ G. E., U.. X.X.XXXX, R. M., Na M. Č.. XXXX/
X, 2./ U. A. M., U.. XX.X.XXXX, F. R. R., D. Č.. X, D. R. X. Č.. XX, XXXX R., Š., zastúpený mzlegal
s.r.o., Malacky, Bernolákova č. 2425/2, IČO: 36 861 529, o zaplatenie sumy 19.451,64 €, na odvolanie
žalobkyne, žalovaných 1./,2./ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 14C 52/2010-535 zo dňa
17.februára 2015 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok   súdu prvej inštancie  potvrdzuje.

Žiadna zo strán konania nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú 1./ a žalovaného 2./ každého samostatne
k povinnosti zaplatiť žalobkyni 9.725,82 €, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Zároveň súd
prvej inštancie zaviazal žalovaných 1./,2./ k povinnosti  zaplatiť žalobkyni (spoločne a nerozdielne), a to
1.167,-  € titulom súdneho poplatku za žalobu a hotové výdavky žalobkyne 1.811,18€, na účet žalobkyne;
náhradu trov právneho zastúpenia JUDr. Pavla Zummera, v sume 4.972,98 € na jeho účet ;  náhradu
trov právneho zastúpenia JUDr. Jarmile Čižmárovej vo výške 3.721,49 € na jej  účet všetko v lehote 3
dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Ďalej súd prvej inštancie zaviazal žalovaných 1./,2./ k povinnosti
zaplatiť na účet tunajšieho súdu (spoločne a nerozdielne) 611,64 € titulom trov štátu  v lehote 3 dní odo
dňa právoplatnosti rozsudku.

1.1. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že dokazovaním, ktoré vo veci vykonal zistil, že dňa 9.3.2006
žalobkyňa uzavrela s bratom, poručiteľom N. E., U.. XX.X.XXXX, Q.. XX.XX.XXXX ústnu zmluvu o
pôžičke na sumu 586.000,-Sk, t.j. 19.451,64 €, ktorú potreboval na podnikateľské aktivity a dohodli sa,
že pôžičku vráti do konca roku 2008. Z listinných dôkazov založených v spise je zrejmé, že žalobkyňa
mala na bežnom účte na Slovensku č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 3.9.2004 dostatočné množstvo
peňazí, kde od 21.9.2004 do dňa pôžičky, t.j. do 9.3.2006 boli iba samé výbery. Neboli urobené žiadne
vklady na uvedenú vkladnú knižku. Nesporné bolo tiež, že z uvedenej vkladnej knižky bolo odoslaných
na účet poručiteľa A. E.  XXX.XXX,-Sk na Č.. Ú.. XXXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX, ktoré zrealizovala
matka žalobkyne, svedkyňa K. H., ktorá bola disponentkou účtu od samého začiatku, keďže žalobkyňa
býva vo Švajčiarsku. Urobila tak po telefonickom rozhovore s dcérou, ktorá jej dala také dispozície s tým,
že bratovi požičala peniaze, ktoré potrebuje na podnikateľské aktivity. Poručiteľ N. E., U.. XX.X.XXXX, Q.
N. XX.XX.XXXX. Žalobkyňa si uplatnila pohľadávku titulom pôžičky v dedičskom konaní tunajšieho súdu
č. 1 D 827/2008, D not 104/08. Notár pohľadávku nezaradil do dedičstva, keď právni nástupcovia tvrdili,



že išlo o dar od matky poručiteľa. Z osvedčenia o dedičstve tunajšieho súdu 1 D 827/2008, D not 104/08
mal súd preukázané, že právnymi nástupcami po Q.. A. E., U.. XX.X.XXXX, Q..XX.XX.XXXX E.Ú. G. E.,
U.. X.X.XXXX, G.. U. A. M., U.. XX.X.XXXX, Q. G. M. M., U.. X.XX.XXXX. Dedičstvo predĺžené nebolo.
Osvedčenie nadobudlo právoplatnosť dňom 6.7.2009.
1.2. Ďalej uviedol, že žalovaní 1./,2./  cestou svojho právneho zástupcu žiadali, aby súd od švajčiarskych
orgánov v príslušných daňových veciach obstaral na účely posúdenia majetkovej a finančnej situácie
žalobkyne v čase, kedy mala požičať nebohému A. E. ňou tvrdený finančný obnos, stanovisko k finančnej
a majetkovej situácii žalobkyne tak, ako bola zhodnotená švajčiarskymi orgánmi na to príslušnými v
uvedenej dobe a získať tým podklad na súdne rozhodnutie, resp. na overenie vierohodnosti tvrdenia
žalobkyne (označil Úrad na vymáhanie dlhov R.-G., D. G., D. XX, XXXX O.). Žiadali, aby sa súd zaoberal
nielen peňažnou transakciou zrealizovanou podľa zistenia súdu K. H., E.. N. X.X.XXXX, ale aj inými
peňažnými transakciami, ktorými sa manipulovalo s vyššími peňažnými obnosmi, či už bezhotovostne
príkazmi na úhrady, alebo hotovostnými peňažnými operáciami tak, ako sa to udialo napr. dňa 29.3.2006,
keď bola z účtu žalobkyne nateraz im neznámou osobou vybratá v hotovosti peňažná suma vo
výške  1.000.000,- Sk. Navrhli tiež (aby súd od matky Anny Volčekovej st. zabezpečil dokumenty,
reglementujúce nadobudnutie nehnuteľností titulom dedenia, alebo reštitúcie, alebo darovania matkou
žalobkyne a následne prevody týchto nehnuteľností, resp. získavanie peňažných prostriedkov z predaja
týchto nehnuteľností), aby súd vykonal zisťovanie vo vzťahu k peňažnému ústavu Slovenská sporiteľňa,
a.s., aké peňažné obnosy v rádovo vyšších sumách než 10.000,-Sk boli  v období od založenia tohto
bankového účtu až do dňa úmrtia A. E., prípadne až do podania žalobu na začatie konania v tejto
veci, pripísané na predmetný bankový účet, a to či už v dôsledku bezhotovostnej peňažnej operácie,
alebo peňažnej operácie v hotovosti a aké výbery peňažných prostriedkov v hotovosti v takýchto rádovo
vyšších sumách než 10.000,- Sk boli od založenia tohto účtu až do dňa podania žalobuu na začatie
konania v tejto právnej veci vykonané.   Žalobkyňa založila do spisu doklady v preklade do slovenského
jazyka, z ktorých je zrejmé, že od 5.12.2005 mala žalobkyňa na účte vo švajčiarskej banke dostatok
peňazí k 31.12.2005, t.j.  36.981,05CHF. Z potvrdenia K. K. N. R., R. R.-G., D. XX, O., H. D. N. E. C. Ú. na
H. D. R.-G. mal súd preukázané, že žalobkyňa na uvedenej adrese v období od 1.1.2009 do 21.7.2011
nemala žiadne vymáhanie pohľadávok. Pri kontrole záznamov o stratách neboli v období od 1.1.1992
do 21.7.2011 registrované žiadne záznamy o stratách. Predložené listinné dôkazy na pojednávaní dňa
17.2.2015 žalobkyňou spochybnil právny zástupca žalovaných, keď poukázal na to, že ide o výpis zo
Švajčiarska a k prevodu peňažných prostriedkov došlo z bankového účtu vedeného v Slovenskej banke
- Slovenskej sporiteľni a.s., pričom sa tak stalo v marci 2006, teda nie je mu zrejmé, čo mieni žalobkyňa
predložením výpisu zo zahraničnej banky za obdobie nesúvisiace časovo s dobou, kedy jej matka
predisponovala z bankového účtu žalovanú sumu na účet A. E. preukázať. Uviedol, že takýto dôkazný
prostriedok nie je pre vedenie súdneho sporu a rozhodovanie súdneho sporu a rozhodovanie súdu
právne relevantný, keďže ani neexistuje úzka súvislosť s dobou poskytnutia peňažných prostriedkov
nebohému A. E. a ani nejde o výpis z účtu z takého peňažného ústavu, z ktorého tieto peniaze boli
bezhotovostne predisponované.

1.3. Po právnej stránke svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami § 657, § 658
ods. l Občianskeho zákonníka z ktorého ustanovenia vplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke
sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne, alebo konkludentným
spôsobom. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán,
predovšetkým určenie predmetu pôžičky.  Z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci
rovnakého druhu  (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou  (kontraktom), k jej uzavretiu zákon
vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi.   Súd prvej inštancie z  výsluchu
žalobkyne a svedkov, a to: K. H., E.., U.. XX.XX.XXXX, N. E., U.. X.X.XXXX K. M. N., U.. XX.X.XXXX mal
jednoznačne preukázané, že zmluva o pôžičke bola uzavretá ústne dňa 9.3.2006 medzi žalobkyňou a jej
nebohým bratom A. E., U.. XX.X.XXXX, Q.. XX.XX.XXXX, kde splatnosť bola dohodnutá do 31.12.2008.
Nebolo sporné, že matka žalobkyne, svedkyňa K. H., E.. bola disponentkou osobného účtu žalobkyne
Č.. XXXXXXXXXX/XXXX, vedeného v SLSP a.s. Bratislava a na podnet žalobkyne, ktorá býva vo
Švajčiarsku, poukázala A. E., U.. XX.X.XXXX dňa 9.3.2006 sumu  586.000,- Sk, (19. 451,64 €) na jeho
účet, ktoré mal použiť na nákup nehnuteľností a podnikanie. Vyššie uvedené mal súd preukázané hlavne
svedeckými výpoveďami, a to svedkom otcom zomrelého N. E. a jeho družkou M. N., ktorý o pôžičke
vedeli, ako i výpoveďou svedkyne Anny Volčekovej, st., matky zomrelého, ktorá bola disponentkou účtu
žalobkyne a prevádzala vyššie uvedenú sumu z účtu dcéry na účet syna. Títo svedkovia zhodne tvrdili, že
pôžička bola ústne dohodnutá do 31.12.2008, kedy sa A. E. zaviazal sestre vrátiť tieto peniaze. Zhodne
uvádzali, že potreboval peniaze na kúpu nehnuteľností a podnikanie. Z dedičského spisu je zrejmé, že



v čase uzatvorenia pôžičky, t.j. v marci 2006 nadobudol p. E. dve nehnuteľností. Tiež nebolo sporné, že
matka žalobkyne K. H. darovala synovi N. E. približne v tom čase, teda 03-04/2006 okolo 600. 000,- Sk.
Vyššie uvedení svedkovia jednoznačne vypovedali ako k odovzdaniu daru došlo. O dare matky takmer
v hodnote 600.000,- Sk vedeli aj svedkovia p. V. a p. N., i keď rozporuplne vypovedali, svedok V., že
matka previedla na účet A. E. titulom daru 586.000,-Sk a svedok N., že matka previedla titulom daru A.
E. 600.000,- Sk. Obaja zhodne tvrdili, že nevedeli o pôžičke medzi žalobkyňou a jej bratom. Súd prvej
inštancie tvrdenia žalovaných 1./,2./,  ako i svedkov, a to: M. C. E. V. K. G. N. považoval  za účelové, keď
žalovaní 1./,2./ nepredložili súdu relevantné dôkazy v zmysle ust. § 628 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
že by okrem sumy 600.000,-Sk bolo zo strany matky A. E. darovaných aj 586.000,-Sk. Nebolo sporné, že
matka darovala dcére - teda žalobkyni v r. 2005 nehnuteľnosti a synovi darovala 600.000,-Sk, údajne aj
ďalšiemu synovi N. E., byt a osobné motorové vozidlo, ktorý však zomrel.  Svedok M. C. E. V. síce vedel
o dare od matky v hodnote 19.000,- €, ale tvrdil, že matka mu previedla z účtu na účet poručiteľa. Svedok
N. zase tvrdil, že matka A. E. darovala 600.000,-Sk a previedla mu tieto na účet. Dokazovaním mal súd
jednoznačne preukázané, že k prevodu žalovanej sumy došlo z účtu žalobkyne, ktorý realizovala matka
žalobkyne ako disponentka účtu na podnet žalobkyne. Je vylúčené, že by mohla darovať peniaze z účtu
žalobkyne, kde boli od r. 2005 len samé výbery. Žalovaní však pred súdom nepreukázali, že žalobkyňa
darovala žalovanú sumu bratovi, t.j. Q.. A. E.. Sám svedok N. E. E.., otec zomrelého povedal, že vedel
o pôžičke, poprel, že by taká mladá žena mohla bratovi darovať takúto sumu. Súd považoval výpovede
svedkov N. E. K. M. N. za vierohodné. Sama žalovaná 1./ uviedla, že najlepšie vzťahy mal poručiteľ A.
E. s týmito svedkami.

1.4. Dôkazy, ktoré navrhli vykonať žalovaní 1./,2./ dopytom na švajčiarske orgány v príslušných daňových
veciach na účely posúdenia majetkovej a finančnej situácie žalobkyne v čase, kedy mala požičať
nebohému A. E. peniaze, súd považoval za absolútne neopodstatnené  ktoré s predmetom sporu
nesúvisí. Žalobkyňa súdu predložila dôkaz, že mala dostatok peňazí nielen v slovenskej banke, ale aj
vo Švajčiarsku a že nemala dlhy vo Švajčiarsku, ako tvrdili žalovaní a vyvrátila tvrdenú skutočnosť, že
nemohla požičať peniaze, lebo sama mala dlhy vo Švajčiarsku. Keby aj dlhy vo Švajčiarsku mala, v
slovenskej banke mala dostatok peňazí, preto súd tento dôkaz ohľadne dlhov žalobkyne vo Švajčiarsku
nepovažoval ani za dôkaz, ktorý by mal vplyv na rozhodnutie vo veci samej a súd takýto dôkaz považoval
za nadbytočný, nič nepreukazujúci, keď naviac navrhovaný dôkaz založila do spisu z vlastnej iniciatívy
žalobkyňa, aby vyvrátila tvrdenia žalovaných.  Na Slovensku to bol účet žalobkyne, z ktorého boli
predisponované peniaze a nie je sporné, že žalobkyňa mala na účte dostatok peňazí. Výpisom z banky
mal súd prvej inštancie preukázané, že na tomto účte boli od 09/2004 iba výbery, neboli žiadne vklady,
prvý vklad bol až v októbri 2006 (teda žalovaní nepreukázali, že prevádzala dar od matky za predané
nehnuteľností). Súd prvej inštancie poukázal nato, že súd v občianskoprávnom konaní sa nezaoberal
a nemá povinnosť skúmať, kto akú sumu peňazí do r. 2004 zložil na účet žalobkyni, resp. odkiaľ
pochádzajú, keď od 23.9.2004 do dňa pôžičky, t.j. do 9.3.2006 sa žiaden vklad nezrealizoval, iba výbery.
Teda ako naložila matka žalobkyne s pozemkami je jej vecou a nesúvisí s predmetom sporu. Preto
pokračovať v dokazovaní ako navrhoval právny zástupca žalovaných, zisťovať následné prevody týchto
nehnuteľností, resp. získavanie peňažných prostriedkov z predaja nehnuteľností je k predmetu sporu
bezvýznamné. Každý môže naložiť s peniazmi, ktoré má podľa vlastného uváženia. Preto tvrdenia
právneho zástupcu žalovaných, že nevie, kto 29.3.2006 vybral z účtu žalobkyne v hotovosti sumu
1.000.000,- Sk je bez právneho významu k predmetu sporu. Zisťovať účty st. K. H., matky žalobkyne
a ako naložila s tými prostriedkami od založenia do dňa podania žaloby je neopodstatnené, pretože
by nič nepreukazovali. Nesporne mal súd preukázané, že darovala A. E. v marci 2006 sumu 600.000,-
Sk. Tvrdila, že darovala synovi peniaze v obálke, v hotovosti, pred svedkami, ktorí zhodne uvádzali, že
išlo o dar a zo strany sestry o pôžičku. Tvrdila tiež, že doma mala vždy vyšší obnos peňazí. Svedok
N. potvrdil, že matka A. E. mala vždy dostatok peňazí. Súd mal z dedičského konania preukázané, že
zomrelý nadobudol v marci 2006 dve nehnuteľností a teda keby mu matka nedarovala 600.000,- Sk,
ako tvrdili svedkovia, žalovaná suma by mu asi len ťažko stačila na ich zakúpenie, i napriek tvrdeniu
jeho manželky, i napriek tomu, že i svedok M. C. E. V. mu poskytol 15.000,- €. Nebolo preukázané, že
by A. E. tieto peniaze vrátil žalobkyni.  Svedkovia N. E. K. M. N. osvedčili, že matka A. E. mu osobne
dala do ruky peniaze, takže peniaze poskytnuté matkou poručiteľa nemožno zamieňať s peniazmi, ktoré
boli poskytnuté žalobkyňou prevodom na účet poručiteľa. Keď dlžník zomrel pred lehotou splatnosti a
v dedičskom konaní sú právnymi nástupcami žalovaní 1./,2./, ktorí dedičstvo neodmietli, zaviazal súd
právnych nástupcov A. E. na zaplatenie žalovanej istiny, lebo títo sú v spore pasívne legitimovaní a súd
preto žalovaných 1./.2./ zaviazal na vrátenie peňazí v zmysle ust. § 657 Občianskeho  zákonníka.



1.5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol, podľa § 142 ods. l O.s.p., a úspešnej žalobkyni
priznal trovy konania, ktoré  pozostávajú zo zaplatenia súdneho poplatku za žalobu (1.167,-€), z
výdavkov  žalobkyne spojené s náhradou mzdy a s cestou  na pojednávanie ( 1.811,18 €, t.j. október
2010 - dopravná spoločnosť - K. E. - M. XXX,XX€, H. R. - XXX,-W.., N. R. - X,XXFr., H. - XX,-€., D. H. - U.
G. XXX,-W.., H. D., F..C.. XXX,XX€, O. XXXX N. E. - K. E. - M. XXX,XX€, H. R. - XXX,-W.., N. R. - X,XXFr.,
H. - 10,-€, pracovný výpad , náhrada mzdy 331,-Fr, t.j. 536,14€, február 2015 - dopravná spoločnosť K.
E. - letenky 313,40€, vlak R. - 110,-Fr., doprava R. - X,- W.., H. - 10,-€, pracovný výpad náhrada mzdy
331,- Fr., t.j. 723,39 €. V skutočnosti žalobkyňa na dopravu na letisko a z letiska použila vlastné auto,
ale uplatňuje si cestovné náhrady na tieto cesty vo výške aká je v hromadných prostriedkoch prepravy
- vo vlakoch. Náhradu mzdy požaduje za dni na pojednávanie konané dňa XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX,
XX.X.XXXX. Denný zárobok žalobkyne potvrdený zamestnávateľom je vo výške 331,-CHF.

1.5.1. Trovy konania žalobkyne ďalej predstavujú náhradu trov právneho zastúpenia a to  JUDr. Pavlom
Zummerom, advokátom  za úkony právnej služby prevzatie a príprava zastúpenia dňa 22.10.2009 -
353,54 € + 6,95€ režijný paušál,  podanie žaloby dňa 23.2.2010 - 353,54 € + 7,21 režijný paušál,
pojednávanie dňa 12.10.2010 odročené  1 úkonu, t.j. 90,18€ - + 7,21 € režijný paušál, pojednávanie
dňa 3.3.2011 - 353,54 € + 7,41 € režijný paušál,  pojednávanie dňa 6.12.2011 odročené - 1 úkonu t.j.
90,18€ + 7,41 € režijný paušál,  návrh  na zmenu petitu dňa 21.12.2012 - 353,54 € + 7,63 € režijný
paušál, pojednávanie dňa 9.4.2013 - 353,54 € + 7,81 € režijný paušál,  pojednávanie dňa 25.6.2013 -
353,54 € + 7,81 € režijný, pojednávanie dňa 29.10.2013 - 353,54 € + 7,81 € režijný paušál, t.j. spolu
teda 2.722,44 €.  Strata času, pri úkonoch právnej služby vykonaných v mieste, ktoré nie je sídlom
advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času vo
výške 1/60-iny výpočtového základu za každú začatú polhodinu: pojednávania 6 krát. Za rok 2009 - 5
hodín - 10 polhodín x 11,59 -1/60 =ina = 115,90 €,  rok 2010 - 2 x 10 hodín - 20 polhodín x 12,02 € -
1/60-ina=240,04 €, rok 2011 - 2 x 10 hodín - 20 polhodín x 12,35 € -1/60-ina=247,00 €, rok 2013 -  3 x
15 hodín -  30 polhodín x 13,01 € - 1/60-ina=390,30 €. Spolu 993,24 €.. Hotové výdavky - cestovné s
motorovým vozidlom A. G. E. X,X N. Y.: ZA XXX W.. Pojednávanie a iné úkony Žilina -Bratislava a späť
= 22 x 200 km x 0,052 1/100 km x 1,412 €/l, t.j. dňa  22.10.2009 - 8,2 : 100 = 0,082 x 400 = 32,80 x
1,117 = 36,63 €, 23.2.2010 - 8,2 : 100 = 0,082 x 400 = 32,8 x 1,04 = 34,11 €, dňa 12.10.2010 - 8,2 : 100
= 0,082 x 400 = 32,80 x 1,125 = 36,90 €, 3.3.2011 - 8,2 : 100 = 0,082 x 400 = 32,80 x 1,310 = 42,96 €, ,
6.12.2011 - 8,2 : 100 = 0,082 x 400 = 32,80 x 1,392 = 45,65 €, , 21.12.2012 - 8,2 : 100 = 0,082 x 400
= 32,8 x 1,430 = 46,90 €, 9.4.2013 - 8,2 : 100 = 0,082 x 400 = 32,8 x 1,411 = 46,28 €, 25.6.2013 - 8,2 :
100 = 0,082 x 400 = 32,8 x 1,355 = 44,44 €, 29.10.2013 - 8,2 : 100 = 0,082 x 400 = 32,8 x 1,373 = 45,03
€. Spolu 378,90 €. Amortizácia vozidla - náhrada cestovného v zmysle § 15 ods.1 vyhl. č.655/2004 Z.
z. vo výške 12 x 0,183 € x 400 km (Žilina-Bratislava-Žilina) - 878,40 €. Spolu trovy právneho zastúpenia
JUDr. Zummera predstavujú  4.972,98 €. Súd prvej inštancie nepriznal odmenu náhradu za stratu času a
hotových výdavkov  za úkony nahliadnutie do spisu dňa 10.11.2011 a  17.8.2012, keďže takto by mohlo
dôjsť k neúmernému navyšovaniu trov právneho zastúpenia.

1.5.2. Trovy konania žalobkyne ďalej predstavujú náhradu trov právneho zastúpenia
JUDr. Jarmily Čižmárovej, advokátky, za úkony právnej služby  porada s klientkou dňa 29.10.2013 od
12,00 hod.-14,00 hod. - 2 úkony, t.j. 2 x 353,54 €  +  2 x 7,81€ režijný, pojednávanie dňa 26.11.2013
v trvaní od 8,30 hod. do 13,20 hod., t.j. 2 x 353,54 € +  2 x 7,81 € režijný paušál ,pojednávanie  dňa
24.6.2014 v trvaní od 8,30 hod. do 12,40 hod., t.j. 2 x 353,54 €  + 2 x 8,04 € režijný paušál,  podanie
na súd dňa 15.10.2014 - 353,54 € +  8,04 € režijný paušál, porada s klientkou dňa 16.2.2015 od 15,00
hod. - 17,00 hod. - 2 úkony, t.j. 2  x 353,54 € + 2 x 8,39 € režijný paušál ,  pojednávanie  dňa 17.2.2015 -
353,54 €  + 8,39€, náklady na objednávku na preklad bankového výpisu - W. X/XXXX v sume 105,60€.
Spolu trovy právneho zastúpenia JUDr. Jarmily Čižmárovej predstavujú 3 721,49 €. Súd prvej inštancie
nepriznal odmenu za úkony právnej služby nahliadnutie do spisu, ktorý si advokátka účtovala v hodnote
361,58 € ako i nahliadnutie do spisu dňa 2.2.2015 v sume 361,93 € z dôvodu umelé navýšenie trov
právneho zastúpenia.

1.6. O trovách štátu súd prvej inštancie rozhodol podľa § 148 O.s.p., keď trovy štátu predstavujú: preklady
písomností z jazyka slovenského do jazyka nemeckého, žiadosť o doručenie súdnych a mimosúdnych
písomností - uznesenie tunajšieho súdu č. k. 14 C 52/2010-80 dňa  27.5.2010 v sume 179,28 €, vyplatené
zo štátnych finančných prostriedkov prekladateľke G.. O. R., uznesením súdu č. k. 14 C 52/2010-100
zo dňa  17.10.2011 v sume 99,60 € za preklad tlačív o doručenie súdnych a mimosúdnych písomností
tej istej prekladateľke, zo štátnych finančných prostriedkov, uznesením súdu č. k. 14 C 52/2010-166 zo



dňa  29.2.2012 priznaných a vyplatených zo štátnych finančných prostriedkov 179,28 € za vykonanie
prekladateľského úkonu G.. O. R., uznesením súdu č. k. 14 C 52/2010-278 dňa  19.7.2013 priznaných
prekladateľke 29,88 € a vyplatených zo štátnych finančných prostriedkov za preklad tlačív, uznesením
tunajšieho súdu č. k. 14 C 52/2010-286 zo dňa  5.8.2013 vyplatených G.. O. R. za preklad tlačív 39,84
€ zo štátnych finančných prostriedkov, uznesením súdu č. k. 14 C 52/2010-422 zo dňa  5.9.2014 bolo
vyplatených zo štátnych finančných prostriedkov súdnej prekladateľke G.. E. T.O., U.. X.XX.XXXX za
preklad svedeckej výpovede svedka V., na pojednávaní dňa 19.5.2014, ktorého navrhol vypočuť právny
zástupca žalovaných v sume 59,76 €. Na podnet právneho zástupcu žalovaných boli robené dopyty
na banky ohľadne účtu žalobkyne. Súd priznal Slovenskej sporiteľni a.s. uznesením súdu č. k. 14 C
52/2010-243 dňa  26.6.2013 sumu 24,- € zo štátnych finančných prostriedkov,   uznesením súdu č. k. 14
C 52/2010-279 dňa  19.7.2013 sumu 24,- € zo štátnych finančných prostriedkov Slovenskej sporiteľni
a.s..  Trovy štátu  spolu predstavujú 611,64 €, ktoré sú povinní uhradiť neúspešní  žalovaní 1./,2./.

2. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolania žalobkyňa ako aj žalovaní 1./,2./.

3. Odvolanie žalobkyne smerovalo proti výroku o náhrade trov konania , keď uviedla, že súd jej v
rámci náhrady trov konania  nepriznal- právnemu zástupcovi JUDr. Pavlovi Zummerovi trovy právneho
zastúpenia dvoch právnych úkonov nahliadnutia do spisu a straty času a tiež právnej zástupkyni JUDr.
Jarmile Čižmárovej trovy právneho zastúpenia pri dvoch  úkonoch nahliadnutia do spisu, z dôvodu, že
ide o umelé navyšovanie trov právneho zastúpenia. Namietala, že žalovaní ani ich právny zástupca
nikdy neprikladali dôkazy v potrebnom vyhotovení tak, aby jedno vyhotovenie mohlo byť doručené
aj jej resp. jej právnemu zástupcovi. Tak je povinnosťou právneho zástupcu pri poskytovaní právnej
pomoci zaujímať sa o dôkazy, ktoré boli predložené právnym zástupcom žalovaných do spisu tak,
aby sa mohol na pojednávanie riadne pripraviť a zabrániť tak tomu, žeby sa pojednávanie neúmerne
a nehospodárne z dôvodu, že sa právny zástupca neoboznámil s týmito dôkazmi odročovalo a tak
sa odďaľovalo a predlžovalo predmetné súdneho konanie. Išlo vždy o siahodlhé čestné vyhlásenia
alebo písomné vyjadrenia sa žalovaných 1./,2./ k jednotlivým skutočnostiam a faktom, ktoré boli na
pojednávaniach prednášané. Na jedno nahliadnutie do spisu resp. k čestnému prehláseniu žalovanej 2./
bola jej právna zástupkyňa vyzvaná aj samotným súdom a napriek tomu súd určil, že tento právny úkon je
neúčelný, keď neúčelnosť týchto úkonov súd nijako v rozhodnutí nezdôvodnil. Nahliadnutie do spisu ako
úkon právnej služby nie je uvedený vo výpočte úkonov právnej služby, za ktoré patrí advokátovi odmena,
v § 14 ods. 1 až 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnej moci, ale tento výpočet je len demonštratívny, čo vyplýva z ustanovenia § 14 ods. 8 citovanej
vyhlášky, ale je úkonom, ktorý slúži k obrane práv a právom chránených záujmov účastníka konania a
tiež k hospodárnosti priebehu konania. Na základe uvedeného žalobkyňa žiadala rozsudok v napadnutej
časti týkajúcej sa náhrady trov konania rozsudok zmeniť a priznať odmenu aj za vyššie uvedené úkony
právnej služby.
4. Odvolanie žalovaných 1./,2./ smerovalo proti všetkým výrokom rozsudku a žalovaní žiadali aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, žalobu zamietol a priznal im náhradu trov konania, alternatívne
žiadali aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a rozhodnutie. Vo svojom odvolaní poukázali na odôvodnenie napadnutého rozsudku,  ktorý rozsudok
považovali  za absolútne nepreskúmateľný, nakoľko v ňom absentuje zrozumiteľné odôvodnenia jeho
záverov, konkrétne prečo považuje za vierohodné práve tvrdenia tých svedkov, ktorí vypovedali, že
medzi žalobkyňou a poručiteľom A. E. N. L. Z. Q. O. D., K. D. U. U. za H. H. E. M. C. E. V. K. G. N.,
ani čestné vyhlásenie M. M., teda tých osôb, ktoré zhodne potvrdili, že k uzavretiu zmluvy o pôžičke
nedošlo, ale že v danom prípade suma 586.000,- Sk predstavovala dar matky poručiteľovi A. E..
4.1. Nesúhlasili so závermi súdu, že medzi žalobkyňou a poručiteľom A. E. došlo k uzavretiu zmluvy o
pôžičke a mali zato, že  súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvej
inštancie uviedol, že  zmluva o pôžičke je reálnym kontraktom a k jej  uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné
odovzdanie predmetu pôžičke veriteľom dlžníkovi, k čomu podľa nich neprišlo,  keď  z vykonaného
dokazovania je zrejmé, že medzi žalobkyňou (ktorá sa považuje za veriteľa) a poručiteľom nedošlo k
reálnemu odovzdaniu veci - sumy 586.000,- Sk, nakoľko uvedená finančná suma predstavovala tzv.
nematerializované peniaze, ktoré nie sú vecami v právnom slova zmysle, a preto nemôžu byť predmetom
zmluvy o pôžičke. Nematerializované peniaze na bankovom účte predstavujú pohľadávku majiteľa účtu
voči banke. Uvedené vyplýva z ustanovenia § 778 a nasl. Občianskeho zákonníka a z ustanovení §
708 až § 715 Obchodného zákonníka, upravujúcich Zmluvu o bežnom účte. Zmluvou o bežnom účte
sa banka zaväzuje (po samotnom zriadení bežného účtu) prijímať na bežný účet peňažné vklady alebo



platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu, vyplatiť majiteľovi účtu požadovanú sumu alebo uskutočniť
v jeho mene platby ním určeným subjektom. V predmetnom právnom vzťahu má majiteľ účtu postavenie
veriteľa, poskytujúceho banke peňažné prostriedky na využitie, a banka má postavenie dlžníka. Samotné
vklady na účtoch sú pohľadávkami, a nie vecami v právnom slova zmysle.
4.2. Svedkovia K. H. E.., N. E. E.., M. N. a tiež sama žalobkyňa viackrát zhodne uviedli, že žalovaná
1./  o pôžičke medzi jej manželom - A. E. a žalobkyňou. Ak však podľa záveru súdu k uzatvoreniu
zmluvy o pôžičke došlo, potom poukázali  na ustanovenie § 145 ods. 1 Občianskeho  zákonníka , podľa
ktorého bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. Ak žalovaná 1./
nevedela, že medzi žalobkyňou a poručiteľom malo dôjsť k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke tak potom
k uzatvoreniu uvedeného právneho úkonu nemohla dať a ani nedala svoj súhlas. Medzi žalobkyňou
a poručiteľom A. E. nielenže nebola, ale ani platne nemohla byť uzatvorená dňa 9.3.2006 zmluva o
pôžičke bez súhlasu žalovanej 1./ ako manželky. Pokiaľ by aj teda dňa 9.3.2006 zmluva o pôžičke medzi
žalobkyňou a poručiteľom A. E. uzatvorená bola (čo oni rozporujú), išlo by o neplatný právny úkon v
zmysle § 145 Občianskeho zákonníka.
4.3. Žalovaní čo sa týka trov konania namietali, že  náhrada mzdy, ktorú si uplatnila žalobkyňa, je
neprimerane vysoká a rovnako tak ňou uplatnené cestovné výdavky. Poukázali nato, že  počas celého
konania žalobkyňa uvádza ako svoju adresu bydliska výlučne byt na K. XX H. R., pričom súd jej priznal
náhradu cestovných výdavkov zo zahraničia. Je zrejmé, že aj pri doprave zo zahraničia žalobkyňa mohla
použiť lacnejší spôsob, pričom priznanie cestovných výdavkov (o.i. za leteckú dopravu) súdom prvej
inštancie nezodpovedá príslušným zákonným ustanoveniam. Nesúhlasili s priznaním odmeny za úkon
právnej služby vykonanej JUDr. Zummerom za zmenu petitu zo dňa 21.12.2012, ktorý úkon bol zavinený
zo strany žalobkyne a za úkony právnej služby vykonanej JUDr. Čižmárovou za právne porady v dňoch
29.10.2013 a 17.2.2015, keďže žalobkyňa nepreukázala ich účelnosť.
5. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaných 1./,2./ písomne nevyjadrila rovnako sa písomne nevyjadrili
žalovaní 1./,2./ k odvolaniu žalobkyne.
6. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
platného a účinného od 1.7.2016 / ďalej len „C.s.p.“/ ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
7. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie C.s.p. preskúmal a prejednal vec v zmysle
§ 379, 380 ods. 1 C.s.p. v napadnutom rozsahu  bez nariadenia odvolacieho pojednávania  ( rozsudok
bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k
záveru, že odvolanie žalobkyne ani žalovaných 1./,2./   nie  je dôvodné.
8. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 387 ods. 2  dáva odvolaciemu súdu     možnosť, v prípade,
že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa v odôvodnení obmedziť
len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia prípadne doplniť na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
9. V súdenej právnej veci je predmetom konania žalobkyňou   uplatňovaný nárok na zaplatenie sumy
19.451,64€, titulom zmluvy o pôžičke ktorú uzavrela so svojím bratom N. E., U.. XX.X.XXXX, ktorý sa
zaviazal peňažné prostriedky vrátiť do 31.12.2008 a z dôvodu, že menovaný zomrel dňa 26.10.2008
domáhala sa vrátenia predmetnej sumy od každého žalovaného vo výške 9.725,82 € ako dedičov po
zomrelom N.  E..
10. Podľa § 470 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého
dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho
prešli poručiteľovou smrťou.  Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za
dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.
11. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.
12. V súdenej veci súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci v zmysle § 153 ods. 1 O.s.p. resp.
§ 215 ods. 1 C.s.p. a jeho rozhodnutie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho
rozhodnutia v zmysle 157 ods. 2,3 O.s.p. resp. § 220 C.s.p., pretože v odôvodnení svojho rozhodnutia
uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania a stanoviská strán
sporu k prejednávanej veci, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad. Správne
súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania  dospel  k správnemu  záveru, že  žalobkyňa
v zmysle 657 Občianskeho zákonníka  uzavrela  N.K. E. ústnu zmluvu o pôžičke na sumu 19.451,64 €,
(586.000,-Sk),  ktorú sa tento zaviazal vrátiť do 31.12.2008. N. E. zomrel  XX.XX.XXXX a keďže pôžička
nebola vrátená správne súd prvej inštancie zaviazal žalovaných 1./.2/ na vrátenie pôžičky v zmysle§
470 Občianskeho zákonníka každého samostatne podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k



celému dedičstvu, t.j. podľa veľkosti ich dedičských podielov. Súd prvej inštancie vyššie prijaté  právne
závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia
príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu,
podstaty a zmyslu. Súd prvej inštancie teda svoje rozhodnutie patričným spôsobom odôvodnil ( §
220 ods. 2,3 C.s.p. ) na ktoré odôvodnenie poukazuje aj odvolací súd a s ktorým sa s poukazom na
ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. stotožňuje. Námietky žalovaných    uvádzané v odvolaní sú právne
irelevantné, nemajú žiadny vplyv na správnosť napadnutého rozhodnutie a k jednotlivým námietkam
odvolací súd považuje za potrebné uviesť.
13. Odvolací súd nepovažuje za dôvodné námietky žalovaných, že napadnutý rozsudok je
nepreskúmateľný, nakoľko v ňom absentuje zrozumiteľné odôvodnenia záverov, konkrétne prečo
považuje za vierohodné práve tvrdenia tých svedkov, ktorí vypovedali, že medzi žalobkyňou a
poručiteľom A.R. E. došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke a prečo naopak nepovažoval za vierohodné
výpovede svedkov M. C. E. V. K. G. N., K. Č. H. M. M., teda tých osôb, ktoré zhodne potvrdili, že k
uzavretiu zmluvy o pôžičke nedošlo, ale že v danom prípade suma 586.000,- Sk predstavovala dar
matky poručiteľovi A.R. E..
13.1. Ako už bolo uvedené vyššie odvolací súd zastáva názor, že rozhodnutie zodpovedá požiadavkám
kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle 157 ods. 2,3 O.s.p. Samotné hodnotenie
dôkazov môže robiť len súd, ktorý ich vykonal. Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver,
ktorý si sudca urobí o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených skutočností vzhľadom na poznatky získané
z vykonaných dôkazov, je vecou vnútorného sudcovho presvedčenia a jeho logického myšlienkového
postupu. Z tejto zásady vyplýva,    že na nesprávnosť hodnotenia dôkazov možno usudzovať len zo
spôsobu, akým súd hodnotenie vykonal. Ak nemožno v tomto smere vyčítať súdu žiadne pochybenia
(napr. že výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá pravidlám logického myslenia,         alebo že súd
vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dokazovania nevyplynuli alebo opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré
vyšli v konaní najavo), potom nie je ani možné polemizovať         s jeho skutkovými závermi. To znamená,
že hodnotenie dôkazov a teda ani skutkové zistenia ako jeho výsledok, z iných, než z vyššie uvedených
dôvodov, nemožno odvolaním úspešne napadnúť.
13.2. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie  dostatočne, jasne a výstižne
vysvetlili akými úvahami sa pri hodnotení označených dôkazov riadili   a aké poznatky z nich vyvodil,
keď vychádzal práve z výsluchu žalobkyne, svedkov (  K. H., E.., U.. XX.XX.XXXX, N. E., U.. X.X.XXXX
K. M. N., U.. XX.X.XXXX) ktorý o pôžičke vedeli a  K. H., st., matky zomrelého, bola disponentkou účtu
žalobkyne a prevádzala peniaze, ktoré boli predmetom pôžičky z účtu dcéry na účet syna. Rovnako
podrobne súd prvej inštancie vysvetlil, prečo nepovažoval výpovede svedkov ( M. C. E. V.,  G. N.) a
ani čestné vyhlásenie M. M.,za vierohodné, keď poukázal na ich vzájomné rozpory vo výpovediach
a prečo vykonaným týchto z týchto dôkazov nebolo možné dospieť k záveru, že suma 586.000,-
Sk predstavovala dar matky poručiteľovi A. E.. Súd prvej inštancie tiež objasnil, prečo dôkazy, ktoré
navrhli vykonať žalovaní 1./,2./ dopytom na švajčiarske orgány v príslušných daňových veciach na účely
posúdenia majetkovej a finančnej situácie žalobkyne v čase, kedy mala požičať nebohému A. E. peniaze,
považoval za absolútne neopodstatnené  ktoré s predmetom sporu nesúvisí.  Keďže súdu prvej inštancie
nemožno vyčítať hodnotenie dôkazov v rozpore s pravidlami logického myslenia, odvolaní namietané
skutočnosti neboli z hľadiska existencie uplatneného odvolacieho dôvodu právne relevantné.
13.3.  Žalovaní 1./.2./ nesúhlasili so závermi súdu prvej inštancie, že medzi žalobkyňou a poručiteľom
A. E. došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke , keďže  medzi žalobkyňou (ktorá sa považuje za veriteľa) a
poručiteľom nedošlo k reálnemu odovzdaniu veci - sumy 586.000,- Sk (19.451,64 €) nakoľko uvedená
finančná suma predstavovala tzv. nematerializované peniaze, ktoré nie sú vecami v právnom slova
zmysle, a preto nemôžu byť predmetom zmluvy o pôžičke, keďže nematerializované peniaze na
bankovom účte predstavujú pohľadávku majiteľa účtu voči banke a samotné vklady na účtoch sú
pohľadávkami, a nie vecami v právnom slova zmysle ( námietky uvedené v odseku 4.1.). Odvolací súd sa
stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, ktorí nespochybňovali ani žalovaní, že zmluva o pôžičke je
neformálnou, ale reálnou zmluvou (kontraktom), ktorá vyžaduje odovzdanie predmetu pôžičky (peňazí)
veriteľom dlžníkovi. Odvolací súd zastáva názor v súlade s ustálenou judikatúrou, že ak sú predmetom
pôžičky peniaze, k ich odovzdaniu môže dôjsť  buď bezhotovostným spôsobom na účet dlžníka (  čo je
aj daný prípad ) alebo odovzdaním krátkou cestou ( pozri Rozsudok NS SR sp.zn. 5 Cdo 55/1998, NS
ČR sp. zn. 28 Cdo 3790/2008, Zo Súdnej praxe č. 65/1998, ) a preto sú uvedené námietky žalovaných,
že k odovzdaniu predmetu pôžičky neprišlo nedôvodné.

13.4. Za nedôvodnú považuje odvolací súd aj námietku žalovaných, že pokiaľ by aj teda dňa 9.3.2006
zmluva o pôžičke medzi žalobkyňou a poručiteľom A. E. uzatvorená bola (čo oni rozporujú), išlo by



o neplatný právny úkon v zmysle § 145 Občianskeho zákonníka, keďže žalovaná 1./  nevedela, že
medzi žalobkyňou a poručiteľom malo dôjsť k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke tak potom  k uzatvoreniu
uvedeného právneho úkonu nemohla dať a ani nedala svoj súhlas. Uvedený právny názor, žalovaných
nie je správny, lebo ak za trvania manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva uzavrie zmluvu o
pôžičke iba jeden z manželov, čo je aj prípad v prejednávanej veci, nepotrebuje nato súhlas druhého
manžela, a to ani keď nejde o bežnú vec a preto tento úkon pre absenciu súhlasu nemôže byť v zmysle
§ 40a Občianskeho zákonníka neplatný (pozri Zborník IV. Strana 495, Zhodnotenie Najvyššieho súdu
ČSSR sp. zn. Cpj 86/1971, R 42/1972, Uznesenie NS ČR 29 Odo 162/2005).
14. Odvolací súd zo všetkých vyššie uvedených dôvodov napadnutý  rozsudok súdu prvej inštancie
podľa § 387 ods.1,2  C.s.p. ako vecne správne potvrdil  vrátane výroku o trovách konania
14.1. O trovách konania správne súd prvej inštancie rozhodol podľa    § 142 ods. 1  O.s.p. vzhľadom
na celkový úspech žalobkyne v konaní a správne jej priznal náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z
jej hotových výdavkov ( súdny poplatok, ušlá mzda, náhrady cestovného ) a z odmeny za zastupovanie
žalobkyne v konaní JUDr. Pavlom Zumerom a JUDr. Jarmilou Čižmárovou. Súd prvej inštancie správne
určil odmenu za jeden úkon právnej služby v zmysle § 10 ods.1  Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, vzhľadom na tarifnú hodnotu veci
a rovnako správne súd prvej inštancie v súlade s ustanoveniami § 13a, § 14 citovanej vyhlášky platnej
a účinnej v čase vykonanie jednotlivých úkonov priznal odmenu za úkony právnej služby tak, ako súd
uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku.
14.2. Žalobkyňa namietala nesprávnosť priznaných trov konania a to trov právneho zastúpenie z dôvodu,
že súd prvej inštancie nepriznal jej právnym zástupcom odmenu za úkony právnej služby a to za
nahliadnutie do spisu. Odvolací súd zastáva názor, že úkon právnej služby nahliadnutie do spisu nie je
vymedzený  v ustanovení § 14 ods. 1 písm. a) -f), § 14 ods. 3 písm. a) -e) citovanej vyhlášky platnej
a účinnej do 30.6.2013 resp. § 13a ods. 1 písm. a) až h) ani v § 13a ods. 2 písm. a) až f) vyhlášky
platnej a účinnej od  1.7.2013 a pre tento  úkon neprichádza do úvahy ani použitie  ods. 6 ustanovenia
§ 14, resp. ods. 5 ustanovenia § 13a citovanej vyhlášky  ( pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31.
1. 2017, sp. zn. 3Obo/35/2016).
14.3. K námietkam žalovaných, že  náhrada mzdy, ktorú si uplatnila žalobkyňa, je neprimerane vysoká
a rovnako tak ňou uplatnené cestovné výdavky, keď   počas celého konania uvádzala ako svoju
adresu bydliska byt na K. XX H. R., pričom súd jej priznal náhradu cestovných výdavkov zo zahraničia
odvolací súd dodáva, že náhrada na stratu na zárobku bola súdom prvej inštancie správne vypočítaná s
poukazom na ustanovenie 72 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom
poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy. Rovnako
vzhľadom na prechodný pobyt žalobkyne vo Švajčiarsku súd prvej inštancie v súlade s ustanoveniami §
73, 74 citovanej vyhlášky a zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách priznal žalobkyni náhradu
cestovných výdavkov a to aj leteckou dopravou, ktoré priznanie zákona č. 283/2002 Z.z. umožňuje.
K odmenám za úkony právnej služby, ktoré žalovaní namietali ( odmena za porady s klientom dňa
29.10.2013 a 17.2.2015) odvolací súd dodáva, že vykonanie týchto úkonov bolo preukázané ( č.l.
509,510 spisu ) a vzhľadom na celkový priebeh a dĺžku konania nie je možno spochybniť ani ich účelnosť.
Rovnako nie je dôvod, vzhľadom na celkový úspech žalobkyne  v konaní nepriznať odmenu za úkon
právnej služby písomné podanie zo dňa 21.12.2012 zmena návrhu, keďže ide o úkon  a to písomné
podanie vo veci samej v zmysle  § 14 ods. 1 písm. b) citovanej vyhlášky platnej a účinnej do 30.6.2013
vo veci samej.
15.  O náhrade trov  odvolacieho konania  rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 , v spojení s §
255 ods. 2 a § 262 ods. 1 C.s.p.. S poukazom na rovnaký čiastočný úspech strán v  odvolacom konaní
( žalobkyňa   bola úspešná  v časti  odvolania žalovaných 1./,2./;  žalovaní 1./,2./    boli úspešní    v
časti odvolania podaného žalobkyňou  ) odvolací súd rozhodol, že žiadna zo strán konania nemá nárok
na náhradu trov odvolacieho konania a preto už o   výške  náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2
C.s.p. nebude potrebné rozhodnúť  súdom prvej inštancie.
16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu  je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ).



Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať   pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu  záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/  je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( §  421 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva  v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické  vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že  dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "14C/52/2010", "guid": "c97b5b78-a780-4eca-8612-3a2d51e5535e:6df3bd5d-f7a7-4093-acaf-2f55b95572f6", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "f7dfb29a-df67-4e39-9de6-930ea43872cc:11367241-1f9e-4fc2-a4ad-3a9ad3e71888", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1098899774.1", "spisova_znacka": "3Obo/35/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obo/35/2016 z 30. 1. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-01-30", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1098899774.1"}], "citovane_v": [{"guid": "835a6316-bb34-41ed-8ca0-75f8067ed991:cc82cf41-9f56-40fd-88ee-b50987ad8cb3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:8114219038.1", "spisova_znacka": "13XCdo/27/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 13XCdo/27/2016 z 18. 5. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-05-18", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:8114219038.1"}, {"guid": "5fb38f57-b2e9-42e8-8bbd-379f3c43c646:0c0ecbf8-6da6-47a7-883c-5d7cab579357", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2017:8114205688.2", "spisova_znacka": "12Co/6/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 12Co/6/2017 z 17. 10. 2017", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2017-10-17", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8114205688.2"}, {"guid": "5fb38f57-b2e9-42e8-8bbd-379f3c43c646:d67e9633-b039-4301-bbba-f8a99bd31d46", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2017:8114205688.2", "spisova_znacka": "12Co/6/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 12Co/6/2017 z 17. 10. 2017", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2017-10-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8114205688.2"}]}