Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 24Sd/310/2013 z 10. 3. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 10. marca 2014, sp. zn. 24Sd/310/2013, ECLI:SK:KSZA:2014:5013201124.1 Krajský súd Žilina | 24Sd/310/2013 | ECLI:SK:KSZA:2014:5013201124.1 | 2014-03-10 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: § 250j ods. 2 písm. d) OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4bf381ce-4eb2-4d8a-893f-02a0911a0065 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2014:5013201124.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 24Sd/310/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5013201124
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Jančárová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5013201124.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v konaní vedenom pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Jančárovou, v právnej veci
navrhovateľa: C. C., nar. XX.X.XXXX, r.č.: XXXXXX/XXXX, bytom XXX XX S. Y. - D. H., H. č. XXXX/
X, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava,
o starobný dôchodok, v konaní o opravnom prostriedku podanom navrhovateľom proti rozhodnutiu
odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 3.10.2013, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 3.10.2013
podľa ust. § 250j ods. 2 písm. d), ods. 3 O.s.p. s použitím ust. § 250l ods. 2 O.s.p. a ust. § 250q ods. 2
O.s.p. z r u š u j e a v e c v r a c i a správnemu orgánu na ďalšie konanie.

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 3.10.2013 odporkyňa Sociálna poisťovňa,
ústredie Bratislava podľa § 65 ods. 1 a § 255 zákona č. 561/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení
neskorších predpisov zamietla žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok zo dňa 13.6.2013.

V dôvodoch svojho rozhodnutia odporkyňa uviedla, že podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003
Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z.z. nárok na starobný dôchodok vzniká získaním
15 rokov obdobia dôchodkového poistenia a dosiahnutím dôchodkového veku, ktorý podľa § 65 ods.
2 zákona č. 461/2003 Z.z. je 62 rokov veku. Z obsahu spisového materiálu, najmä z rozhodnutia
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPC-31.896/97 zo dňa 7.7.1997 vyplýva, že navrhovateľovi
bol priznaný invalidný dôchodok od 24.4.1997 podľa § 134 a § 135 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom
zabezpečení v znení neskorších predpisov. Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších
predpisov ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 1.1.2000 hodnotí
služba vojakov z povolania (§ 129) zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok
podľa V. časti tohto zákona. Pretože navrhovateľovi vznikol nárok na invalidný dôchodok podľa § 134
a § 135 zákona č. 1001988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, t. j. podľa
V. časti tohto zákona, a tento dôchodok mu naďalej vypláca Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,
nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi za použitia § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom
poistení v znení neskorších predpisov nevznikol. Ďalej odporkyňa v odôvodnení uviedla, že podľa § 255
ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje
aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do
31.12.2003, ak za toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu
zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný
dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Vzhľadom na uvedené nie
je možné hodnotiť na účely nároku na dôchodok a určenie jeho sumy ani obdobie služobného pomeru.



Zároveň podľa § 255 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 310/2006 Z.z. za obdobie
dôchodkového poistenia sa nepovažuje zamestnanie a náhradná doba získané pred 1.1.2004, ktoré
boli zhodnotené pre nárok na invalidný dôchodok, ktorý bol prekvalifikovaný na invalidný
výsluhový dôchodok. Pre invalidný dôchodok bola navrhovateľovi zhodnotená doba štúdia od 26.7.1973
do 4.7.1974, civilné zamestnanie od 5.7.1974 do 30.9.1974, základná vojenská služba od 1.10.1974 do
28.9.1976, civilné zamestnanie od 29.9.1976 do 29.9.1976, civilné zamestnanie od 4.10.1976 do
31.8.1982 a služobný pomer od 1.9.1982 do 23.4.1997. Dôchodkový vek podľa súčasných právnych
predpisov navrhovateľ dovŕši dňa 26.7.2017. Z uvedeného vyplýva, že ku dňu 26.7.2010 navrhovateľ
nesplnil podmienky na vznik nároku na starobný dôchodok, preto odporkyňa jeho žiadosť zamietla.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ včas opravný prostriedok, v ktorom sa domáhal jeho
preskúmania.

Uviedol v ňom, že na základe rozhodnutia posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia č. 1 Sociálnej
poisťovne, pobočka Banská Bystrica, bol uznaný invalidným podľa § 29 ods. 2 písm. a) zákona č.
100/1998 Zb., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nebol schopný vykonávať akékoľvek
sústavné zamestnanie. V rozhodnutí č. SPC-31.896/97 zo dňa 7.7.1997 bola celkovo započítaná doba
služby (zamestnania) od 18.roku veku 15 rokov v I. kategórii funkcií, 1 rok v II. kategórii funkcií, 8
rokov v III. pracovnej kategórii a 18 rokov dopočítaných do 60 rokov fyzického veku. V zmysle zákona
č. 328/2002 Z.z. je oprávnený na poberanie aj „výsluhového dôchodku“, o ktorý môže požiadať, kedy
sa mu zároveň zastaví zároveň vyplácanie „invalidného výsluhového dôchodku“. Dôchodkový vek
podľa § 65 ods. 2 a § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. s použitím ust. § 174 ods. 1 zákona č.
100/1988 Zb. dosiahol dovŕšením 55 rokov veku ku dňu 26.7.2010. Namietal odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia, ktorým odporkyňa „určila“ nemožnosť zhodnotenia doby obdobia výkonu služby policajta
pre nárok na obdobie dôchodkového poistenia, nakoľko v citovanom ust. § 255 ods. 7 zákona pozmenila
zákonom určený „starobný dôchodok“ za „invalidný dôchodok“. S poukazom na § 38 - výsluhový
dôchodok a § 40 - invalidný výsluhový dôchodok zákona č. 328/2002 Z.z. je zrejmé, že ide o taxatívny
rozdiel medzi „starobným dôchodkom“, ktorý bol prekvalifikovaný na výsluhový dôchodok a „invalidným
dôchodkom“, ktorý bol prekvalifikovaný na invalidný výsluhový dôchodok. V tomto uvedenom prípade ide
o odporkyňou „pozmenené“ zákonné ustanovenie v § 255 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z. v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia. Výkladom uvedeného ust. § 255 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení
zákona č. 310/2006 Z.z. pri „invalidných dôchodkoch“, ktoré boli prekvalifikované na „invalidné výsluhové
dôchodky“ nastáva povinnosť započítať v zákone určenú dobu (zamestnanie a náhradná doba) za
dobu dôchodkového poistenia. Poukázal tiež na ust. § 29 ods. 7 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom
zabezpečení, podľa ktorého policajtovi, profesionálnemu vojakovi a vojakovi prípravnej služby sa do
doby zamestnania potrebnej na nárok na invalidný dôchodok nezapočítava profesionálna služba, ak
túto službu vykonávať v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok alebo ak policajtovi,
profesionálnemu vojakovi a vojakovi prípravnej služby bol priznaný invalidný výsluhový dôchodok.

Vo vyjadrení zo dňa 9.12.2013 odporkyňa s poukazom na totožné dôvody, ako sú uvedené aj v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia, navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.

Na pojednávaní konanom dňa 11.3.2014 navrhovateľ zotrval na svojom opravnom prostriedku z
dôvodov, ktoré uviedol v jeho písomnom vyhotovení ako aj vo vyjadrení zo dňa 17.1.2014.

Poverená pracovníčka odporkyne prítomná na pojednávaní na základe písomného vyjadrenia
odporkyne k veci zo dňa 11.2.2014 trvala na vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia.

Krajský súd v súlade s ust. § 250l - § 250s O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, oboznámil sa
s administratívnym spisom odporkyne, ako aj s ostatným spisovým materiálom a dospel k záveru, že
napadnuté rozhodnutie odporkyne nie je možné potvrdiť.

Navrhovateľ žiadosťou zo dňa 13.6.2013, doručenou odporkyni dňa 19.6.2013, požiadal o starobný
dôchodok, ktorý žiadal priznať od 26.7.2010.



Z obsahu administratívneho spisu mal súd preukázané, že odporkyňa pre účely súdneho konania
nepredložila súdu kompletný administratívny spis, hoci na jeho predloženie bola vyzvaná súdom
žiadosťou zo dňa 14.12.2013, ktorú prevzala dňa 7.1.2014, čo vyplýva z č. l. 10 súdneho spisu. Do dňa
pojednávania konaného 11.3.2014 odporkyňa predložila súdu dávkový spis týkajúci sa navrhovateľa.
V dávkovom spise však chýba originál napadnutého rozhodnutia a nachádza sa v ňom len koncept
rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 3.10.2013. Koncept
rozhodnutia je opravovaný a dopisovaný rukou, takže nie je zrejmé, v akej konečnej podobe bol
vyhotovený jeho originál, ktorý bol následne v rovnopise doručovaný navrhovateľovi.

V zmysle platnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikovanej pod č. R66/1998
pod pojmom Spisy žalovaného správneho orgánu podľa § 250d ods. 1 O.s.p. treba rozumieť úplný,
žurnalizovaný a originálny spisový materiál správneho orgánu v danej veci, vrátane originálu dokladov
o doručení rozhodnutí.

Správny orgán musí predložiť súdu všetky doklady, na základe ktorých rozhodol. Aj Európsky
súd pre ľudské práva túto požiadavku potvrdil v súvislosti s dokumentmi, ktoré môžu pomôcť
účastníkovi predložiť svoju kauzu (Bendenoun versus Francúzsko rozsudok z 24.2.1994). Nevyhnutným
predpokladom spravodlivého konania je požiadavka, aby bol správny spis predložený v primeranej
lehote.

Krajský súd po preskúmaní veci v rozsahu mu danom ust. § 250i O.s.p. vychádzajúc z uvedeného,
považoval napadnuté rozhodnutie odporkyne za nepreskúmateľné z dôvodu neúplnosti spisov
správneho orgánu ako i nezrozumiteľnosti jeho odôvodnenia, pre ktorý v zmysle ust. § 250j ods. 2 písm.
d), ods. 3 O.s.p. s použitím ust. § 250l ods. 2 O.s.p. a § 250q ods. 2 O.s.p. napadnuté rozhodnutie
odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.

Odporkyňa s poukazom na ust. § 250r O.s.p. je právnym názorom súdu viazaná a je potrebné, aby
v ďalšom konaní odstránila uvedené nedostatky, konkrétne, aby vo veci opätovne rozhodla a svoje
rozhodnutie riadne odôvodnila v zmysle ust. § 259 ods. 1 a 4 zákona o sociálnom poistení a vysporiadala
sa aj s námietkami navrhovateľa uvádzanými v administratívnom i v tomto súdnom konaní. Skutočnosť,
že rozhodnutie je zrozumiteľné pre orgán, ktorý ho vydal nepostačuje, lebo rozhodnutie musí byť
zrozumiteľné aj pre ostatných účastníkov konania. Stručný odkaz na dikciu zákona (v prípade ust. § 255
ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 310/2006 Z.z. je s nesprávnou citáciou) bez uvedenia
skutočností, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie odporkyne, akými úvahami bola odporkyňa vedená
pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, ako sa vysporiadala s námietkami účastníka,
nezodpovedá náležitostiam odôvodnenia rozhodnutia (§ 209 ods. 1 a 4 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení
neskorších predpisov o sociálnom poistení).

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 250k ods. 1 vety prvej O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2
O.s.p. a nepriznal úspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania voči odporkyni, keďže navrhovateľ
v konaní nevzniesol procesný návrh na ich uplatnenie v súlade s ust. § 151 ods. 1 O.s.p. pri aplikácii
ust. § 246c ods. 1 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné (§ 250s O.s.p.).

V Žiline, dňa 11. marca 2014

JUDr. Zuzana Jančárová



samosudkyňa

Za správnosť vyhotovenia:

Miriama Talapková