Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 18Co/113/2014 z 9. 6. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 9. júna 2015, sp. zn. 18Co/113/2014, ECLI:SK:KSPO:2015:8107202177.1 Krajský súd Prešov | 18Co/113/2014 | ECLI:SK:KSPO:2015:8107202177.1 | 2015-06-09 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: OSP, OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/245fed63-bbae-44d2-8121-133acc96f9de Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8107202177.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/113/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8107202177
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8107202177.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov
JUDr. Marianny Muránskej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu P. I., nar. XX.X.XXXX, bytom
O.. X. X, I. I., právne zastúpený JUDr. Konštantín Vaľo, advokát so sídlom Prešov, AK Vaľo & Partners
s.r.o., Konštantínova 3, proti žalovanému Z. K., nar. XX.X.XXXX, bytom K., S. XX, za účasti vedľajšieho
účastníka Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Bratislava, Trnavská cesta 82, zastúpená
Allianz - Slovenská poisťovňa, so sídlom Bratislava, Dostojevského rad 4, v konaní o zaplatenie 3.353,52
Eur s prísl., o odvolaní vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu v Prešove č.k. 17C
160/2007-352 zo dňa 26.2.2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch, ktorým bolo žalobe vyhovené a o trovách štátu.

Zrušuje výrok o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 2.385,57 eur s
9,5% ročným úrokom z omeškania od 16.2.2007 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku. Zastavil konanie, čo do istiny 967,93 eur. Vo zvyšku návrh zamietol. Zaviazal žalovaného
nahradiť žalobcovi trovy konania spočívajúce v náhrade trov právneho zastúpenia vo výške 3.309,84 eur
a uhradiť ich priamo na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Konštantína Vaľa, AK Vaľo & Partners
s.r.o, Prešov, Konštantínova 3, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Zaviazal žalovaného zaplatiť
štátu na účet Okresného súdu v Prešove súdny poplatok vo výške 143,13 eur do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že Občiansky zákonník upravuje dva druhy nárokov poškodených
osôb, ktoré sa týkajú prípadov, ak v súvislosti so škodou na zdraví mal sám poškodený alebo tretia osoba
výdavky na liečbu. V súvislosti so škodu na zdraví uhrádzajú sa aj náhrady skutočné a účelne vynaložené
na liečenie poškodeného. Poškodený nemá právo na náhradu fiktívnych nákladov na liečenie, ktoré
v skutočnosti nevynaložil. Účelne vynaložené náklady na liečenie prislúchajú poškodenému len za
predpokladu, že neboli hradené zo zdravotného poistenia poškodeného. Ide nielen o výdaje na
zdravotné a rehabilitačné pomôcky, resp. na pomoc tretej osoby, ktorú poškodený potreboval, ale tiež
výdaje na diétne stravovanie, náklady spojené s opatrovateľskou službou pri bezvládnosti výpomocou
tretej osoby, domácnosti a pod.. Ide aj o výdavky na protézy, náklady spojené s rehabilitačným
liečením a prilepšenie k strave. Súdna prax účelne vynaložené náklady chápe v širšom zmysle, kde
ide nielen o náklady spojené so samotnou liečbou, ktoré vedú k zlepšeniu zdravia, ale aj náklady
na rehabilitáciu, prilepšenie stravy, ošetrovateľa, osobného asistenta a pomocníka v domácnosti. Na
základe vykonaného dokazovania dospel súd prvého stupňa k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný.
Náležitým spôsobom bolo preukázané, že náklady spojené s jeho liečením, a to aj znaleckým posudkom



znaleckého ústavu Foresic, bola preukázaná, že liečba terapiou IMS bola pre žalobcu prínosom, zlepšila
kvalitu jeho života, zlepšilo sa držanie jeho tela, stabilita trupu, dokázal sa udržať bez vysokej opierky
chrbta a bočných opierok, čo zlepšilo možnosť manipulácie a presunu s vozíkom a tiež presunu
z vozíka na lôžko a naopak. Nastalo celkové zlepšenie dotykovej citlivosti, pričom možnosť hlavne
lepšieho a stabilnejšieho sedu k jedlám, zvládaniu manipulácie mechanickým vozíkom zlepšila kvalitu
života žalobcu. Nárok bol preukázaný listinnými dôkazmi a v tejto súvislosti žalobe vyhovel. Nevyhovel
návrhu vedľajšieho účastníka na kontrolné znalecké dokazovanie z toho dôvodu, že bolo dostatočným
spôsobom preukázané, že nárok žalobcu je dôvodný. Svedčia o tom znalecký posudok a jeho doplnky. V
rámci liečebnej terapie IMF bol aj šesťkrát kontrolovaný a po dobu absolvovania terapie nastalo u žalobcu
preukázateľné zlepšenie dotykovej, diskriminačnej citlivosti, objavili sa aj známky svalovej kontrakcie
v oblasti priameho brušného svalu na oboch stranách, zlepšilo sa držanie tela, stabilita trupu, sed, čo
prinieslo zlepšenie kvality života a už len v tom, že žalobca lepšie zvláda manipuláciu mechanického
invalidného vozíka.

Výrok o úroku z omeškania odôvodnil §517 ods. 2 OZ.

Výrok o trovách konania odôvodnil § 142 ods. 3 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku proti výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené a proti výrokom o trovách konania
a trovách štátu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie vedľajší účastník. Vo svojom odvolaní
uviedol, že nesúhlasí s výrokom rozhodnutia, ktorým súd vyhovel žalobe žalobcu, pretože výrok tohto
rozhodnutia nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav
vecí a nesprávne vec právne vyhodnotil. Bolo potrebné vychádzať z toho, že náklady spojené s liečením
sú kryté prostriedkami verejného poistenia v oblasti zdravotného a sociálneho poistenia. Zdravotné
a sociálne poisťovne poskytujú svojim poistencom plnenia a dávky, ktoré sú zakotvené v právnych
predpisoch SR. Vedľajší účastník má za to, že všetci poistenci majú právo na takú liečbu, ktorú
objektívne potrebujú a ktorá je v súlade s profesionálnymi štandardmi a etikou. Vyplýva to z dohody
o ochrane ľudských práv a dôstojnosti človeka v súvislosti s aplikáciu biológie a medicíny, ktorou j e
Slovenská republika viazaná. Je tiež viazaná Medzinárodným paktom o hospodárskych, sociálnych a
kultúrnych právach vyhlásených pod č. 120/1976 Zb., z ktorého jej vyplýva povinnosť rešpektovať právo
každého na dosiahnutie najvyššej dosažiteľnej úrovne fyzického a duševného zdravia. Na preukázanie
účelnosti vynaložených nákladov žalobcom na liečbu IMF terapiou nariadil súd prvého stupňa znalecké
dokazovanie a z týchto záverov je zrejme, že na základe dostupných podkladov sa nedá jednoznačne
vyjadriť, či zlepšenie zdravotného stavu u žalobcu nastalo vyslovene len na základe podstúpenia IMF
terapie. S istotou možno konštatovať, že uvedená terapia ma pozitívne následky, či už sama o sebe, resp.
v súčinnosti s ostatnými druhmi liečby, či zákrokmi k čomu sa samozrejme pridružila aj samotná plasticita,
čiže schopnosť regenerácie nervového systému žalobcu. Závery znalecká organizácia zaujala aj
napriek tomu, že nevykonala sama žiadne objektívne vyšetrenie žalobcu s cieľom zistiť a objektivizovať
jeho zdravotný stav a napriek konštatovaniu, že na Slovensku nie sú žiadne teoretické ani praktické
vedomosti a skúsenosti s IMF terapiou. Preto nemožno konštatovať, že na základe vykonaného
dokazovania bolo možné s istotou vysloviť záver, že terapia mala pozitívne následky, či už sama
o sebe alebo s ostatnými druhmi liečby a zákrokmi, ktoré žalobca absolvoval. Pokiaľ vychádzala
znalecká organizácia vo svojich záveroch aj z odborného článku autora tejto liečebnej metódy profesora
MUDr. T., je potrebné prihliadnuť, že ide len o klinickú štúdiu, získané a nazhromaždené údaje nie sú
dostatočné pre prijatie takéhoto jednoznačného záveru o pozitívnej zmene zdravotnom stave žalobu.
Je potrebné aj vychádzať z toho, že ani v P. republike oficiálne IMF terapia nie je zavedenou
metódou. Vzhľadom k tomu, že vedľajší účastník namietal závery vypracovaného znaleckého posudku
a požadoval kontrolné znalecké dokazovanie, ktoré by jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností
objektívne preukázal, že liečebná metóda bola pre neho potrebnou a účelnou, súd prvého stupňa takto
nepostupoval a nariadil už len doplnenie vypracovaného znaleckého posudku. K odstráneniu týchto
nejednoznačných záveroch tak nedošlo ani po dopracovaní doplnku znaleckého posudku. Znalecký
posudok podľa vedľajšieho účastníka je nepreskúmateľný, keďže vychádza len zo subjektívnych pocitov
a záverov samotného poškodeného, čiže žalobcu. Absentujú kontrolné vyšetrenia a ich výsledky po
20.11.2005 a aj po 29.6.2006, kedy mala byť liečba u žalobcu ukončenú. Tým, že nevyhovel súd prvého
stupňa navrhovanému dôkazu, teda kontrolnému znaleckému dokazovaniu vznikol na základe toho
nedostatočne zistený skutkový stav a tým aj súd prvého stupňa dospel k nesprávnemu právnemu záveru.
Rovnako nesprávne považoval aj závery súdu prvého stupňa o priznanom úroku z omeškania, keďže
záverom o dôvodnosti účelnosti a efektívnosti liečebnej terapie u žalobcu mohol dospieť len súd a to



vo svojom rozhodnutí. Rovnako namietal aj správnosť výpočtu tarifnej odmeny advokáta, teda náhrady
trov konania, keďže síce súd prvého stupňa presne neuviedol, z akej hodnoty sporu vychádzal, ale
matematickým prepočtom je možné zistiť, že vychádzal pri výpočte z pôvodne uplatneného nároku, to
je zo sumy 3.353,52 eur, pričom správne bolo potrebné vychádzať len zo sumy, ktorá bola priznaná
žalobcovi. Rovnako namietal aj úkon z 31.1.2007 ako mimosúdne rokovanie s protistranou, nakoľko
tento úkon nemožno vzhľadom na jeho účel a časovú následnosť, teda podanie žaloby 2.2.2007
považovať za účelný. Takisto účasť na pojednávaní 5.2.2008 nemožno považovať za plnohodnotný
úkon nakoľko pojednávanie bolo odročené na neurčito. Rovnako návrh na vykonanie dokazovania z
26.11.2008 a splnenie výzvy súdu zo dňa 27.11.2008 nemožno považovať za účelné, keďže návrh na
doplnenie dokazovania s oznámením mien svedkov nie je možné považovať za podanie vo veci samej a
navyše dve podania s odstupom jedného dňa po sebe nemožno považovať za účelné, nakoľko ich bolo
možné spojiť do jedného podania. Účasť na pojednávaní 11.3.2009 takisto nemožno priznať žabcovi,
keďže uvedený deň sa na pojednávanie dostavil len právny zástupca vedľajšieho účastníka nie však
samotný žalobca a jeho právny zástupca. Preto navrhol vyhovieť svojmu odvolaniu, žalobcu zamietnuť
a priznať náhradu trov vedľajšieho účastníka, resp. vec zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie.

K odvolaniu vedľajšieho účastníka sa žalovaný nevyjadril.

Žalobca k odvolaniu vedľajšieho účastníka uviedol, že súd prvého stupňa mal k dispozícii kompletné
dôkladné a vyčerpávajúce dôkazy, spor trval 7 rokov a na Slovensku neexistuje erudovanejšia znalecká
organizácia, ako je Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o., Bratislava. Dojmom žalobcu je,
že zo strany vedľajšieho účastníka ide len o sťažovanie a komplikovanie života a zbavenie žalobcu
pozitívnych myšlienok na možnosť modernej medicíne pomôcť takýmto prípadom ako je aj jeho osoba.
Vedľajší účastník neuvádza žiadne nové skutočnosti v odvolaní, ktorými by sa súd prvého stupňa už v
samotnom rozhodnutí vo veci samej nevyporiadal. Poukázal na závery znaleckého posudku, resp. na
závery týkajúce sa podania prof. MUDr. T., Csc. z 27.7.2005, kde konštatuje jednoznačne, že žalobca
bol vhodným pacientom pre absolvovanie IMF terapie, túto absolvoval tri až štyrikrát denne po dobu 20
až 30 minút v domácom prostredí a táto terapia bola označená za veľmi vhodnú terapiu pre dosiahnutie
maximálnych terapeutických výsledkov. S istotou bolo konštatované, že uvedená terapia mala pozitívne
následky už či sama alebo v súčinnosti s ostanými druhmi liečby, ktoré žalobca absolvoval. Rovnako
v doplnku k znaleckému posudku pod č. 158/2013 zo dňa 27.8.2013 je uvedené, že IMF terapia
bola pre poškodeného prínosom hlavne v tom, že sa mu zlepšilo držanie tela, zlepšila stabilita trupu,
zlepšuje sa sed, udržal sa bez vysokej opierky chrbta, bez bočných opierok, v značnej miere sa
zlepšila možnosť manipulácie a presunov s vozíkom, z vozíka na lôžku a naopak. Zlepšili sa dotyková
citlivosť v jednotlivých segmentoch a jednoznačne sa dospelo k záveru, že tým sa zlepšila kvalita života
poškodeného, teda žalobcu. Tým je vyjadrený jednoznačný záver, že na osobu žalobcu mala terapia
priaznivý účinok a potom vlastne žalobcovi nie je zrejme, prečo opakovane navrhoval vedľajší účastník
kontrolné znalecké dokazovanie, keď dodatkom k pôvodnému posudku sa všetky závery zjednotili a
bolo možné prijať rozhodnutie vo veci. Okrem toho vedľajší účastník nebol ani schopný poukázať na
to, kto by takýto konkrétny znalecký posudok mal vypracovať. Pokiaľ išlo o napadnutie priznaného
príslušenstva k istine, je zrejme, že 31.1.2007 žalobca vyzval žalovaného, ale i vedľajšieho účastníka,
aby do lehoty 15 dní uhradil nárok nakoľko tak nebolo zo strany žalovaného ani vedľajšieho účastníka
učinené, potom od 16.2.2007, teda po uplynutí lehoty na plnenie vznikol nárok žalobcu na priznanie
úroku z omeškania. Pokiaľ išlo o náhradu trov konania žalobca je toho názoru, že má nárok na priznanie
náhrady trov konania. Je pravdou, že z časti zobral žalobu späť týkajúcu sa nákladov spojených s
opotrebením motorového vozidla pri ceste žalobcu z K. do G. a späť, ale to už len z dôvodu hospodárnosti
v tomto konaní. Pokiaľ išlo o jednotlivé úkony, mimosúdne rokovanie bolo jednou z podmienok pre
podanie takejto žaloby a toto bolo realizované. Pokiaľ išlo o účasť na pojednávaní 5.2.2008 týka sa to
chyby v písaní, keďže v tento deň podal právny zástupca žalobcu podanie stanoviska k veci. Rovnako
úkony z 26.11. a 27.11.2008 bolo úkonmi, za ktoré patrí nárok na odmenu. Naopak je výsmechom,
že vedľajší účastník si uplatňuje nárok na náhradu trov konania. Poisťovňa, ako vedľajší účastník,
nemá nárok na náhradu cestovných výdavkov, keďže ide o právo zúčastniť sa pojednávanie, nie však
povinnosť, povinnosť mal žalovaný a z toho dôvodu žiadal potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa v
celom rozsahu.

Odvolací súd prejednal rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených
v § 212 ods. 1, 2 O.s.p., a to bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a zistil, že odvolanie
vedľajšieho účastníka vo vzťahu k priznanému nároku žalobcovi nie je dôvodné.



Súd prvého stupňa zistil dostatočným spôsobom skutkový stav a na základe takto zisteného skutkového
stavu dospel aj k správnemu právnemu záveru. Na týchto skutkových a právnych záveroch sa nič
nemenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

Podľa § 449 ods. 1 OZ, pri škode na zdrví sa uhradzujú aj účelné náklady spojené s liečením.

Pri účelne vynaložených nákladoch spojených s liečením v súvislosti so škodou na zdraví je potrebné
zobrať do úvahy kritérium pozitívneho zlepšenia zdravotného stavu poškodeného. Toto kritérium si
osvojil vo svojom rozhodnutí súd prvého stupňa v celom rozsahu a riadnym spôsobom v rozhodnutí
uviedol aké nároky poškodených osôb týkajúcich sa nákladov spojených s liečením pri utrpenej
škode na zdraví možno uplatniť. Rozhodoval na základe výsledkov vykonaného dokazovania, keď
žalobca predložil už pri podaní žaloby listinné dôkazy na výšku škody, ale aj na základ nároku,
doplnil dokazovanie znaleckým dokazovaním. Závery znaleckej organizácie, ktorá v konaní vyrovnávala
dokazovanie a následne doplnene k tomuto znaleckému posudku považuje odvolací súd za dostatočne
odôvodnené a jednoznačné.

Predovšetkým ide o záver týkajúci sa pozitívneho účinku liečby IMF metódou na zdravie a komfortný
život žalobcu. V tomto znaleckom posudku sú vymenované konkrétne zlepšenia, ktoré, či už samotnou
metódou IMF terapiu alebo v súvislosti aj s ďalšími liečebnými postupmi, ktoré žalobca absolvoval
v priebehu liečby, jednoznačne mali vplyv na pozitívnu zmenu jeho zdravotného stavu. Ak by aj
znalecká organizácia konštatovala len jedno pozitívum z celého radu vymenovaných progresov, ktoré
zistili v priebehu liečenia u žalobcu, aj táto okolnosť by znamenala dôvodnosť nároku žalobcu na
úhradu nákladov spojených s liečbou. Z týchto dôvodov považoval aj postup súdu prvého stupňa, ktorý
už nevykonal kontrolné znalecké dokazovanie, ale vychádzal zo záverov znaleckej organizácie a jej
doplnkov za vecne správny potvrdil rozsudok vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené podľa § 219
Občianskeho súdneho poriadku.

Vo vzťahu k príslušenstvu, odvolací súd poukazuje, že v tomto prípade ide o nárok žalobcu, ktorý
žalobca uhradil vlastnými finančnými prostriedkami. Následne uplatnil voči žalovanému a vedľajšiemu
účastníkovi náhradu a poskytol lehotu na plnenie.

Výška plnenia nebola stanovená súdnym rozhodnutím podľa úvahy súdu, resp. na základe znaleckého
posudku, ako v prípadoch zvýšenia bolestného alebo sťaženia spoločenského uplatnenia.

V tomto prípade výška nákladov žalobcu bola zrejmá z predložených listinných dôkazov už pri
predžalobnej výzve a podanej žalobe.

Preto priznanie úrokov z omeškania je v súlade so zákonnom, tak ako aj výrok o povinnosť o zaplatenie
súdneho poplatku, podľa výsledkom konania. Rovnako aj tento výrok súdu prvého stupňa potvrdil podľa
ust. § 219 O.s.p..

Iná situácia bola vo vzťahu k priznaným trovám konania žalobcu. Zo súdneho rozhodnutia nie je možné
nesporne zistiť ako sú prvého stupňa dospel k priznanej výške odmeny za právne zastúpenie. V tejto
časti je rozhodnutie nepreskúmateľné preto bolo potrebné rozhodnutie podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.
zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa bude opätovne rozhodnúť o náhrade trov konania. Potrebné je vychádzať z
toho, že ide o návrhové konanie, pritom pôvodný návrh bol podaný na sumu 3 353,52 eur a v priebehu
konania bol návrh zobratý späť zo strany žalobcu o sumu 967,93 eur. Súd prvého stupňa zváži použitie
ustanovenia ň 142 ods. 2 O.s.p.. Pri rozhodovaní o trovách konania súd prvého stupňa rozhodne aj o
trovách odvolacieho konania podľa § 224 ods. 3 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.