Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 19Co/37/2012 z 5. 11. 2012
Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 5. novembra 2012, sp. zn. 19Co/37/2012, ECLI:SK:KSPO:2012:8108208593.1
Krajský súd Prešov | 19Co/37/2012 | ECLI:SK:KSPO:2012:8108208593.1 | 2012-11-05 | Rozsudok
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/9666175a-ddba-49bb-9669-0aeedc907522
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8108208593.1

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/37/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8108208593
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8108208593.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a sudkýň JUDr.
Gabriely Világiovej a JUDr. Jany Burešovej, v právnej veci navrhovateľa A. Y., nar. XX. XX. XXXX,
bytom A., C. N. XX, právne zastúpený JUDr. Vladimírom Komanom, advokátom so sídlom v Poprade,
Hraničná č. 13, proti odporcovi D. B. J. O., IČO: 43 329 136, so sídlom v Q. XXX, právne zastúpený
JUDr. Stanislavom Oravcom, advokátom so sídlom v Prešove, Hlavná č. 19, v konaní o zaplatenie
547,70,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 28C
115/2008-199 zo dňa 07. 12. 2011, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e  rozsudok.

O trovách odvolacieho konania bude rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal, aby súd
zaviazal odporcu k úhrade 16.500,- Sk s 8,5 % úrokom z omeškania od podania návrhu do zaplatenia a
k náhrade trov konania. Nárok navrhovateľ opieral o skutočnosť, že dňa 21. 06. 2007 nastúpil do práce,
kde pracoval do 26. 06. 2007, odpracoval 6 dní po 11 hodín denne a mal dohodnutú odmenu s odporcom
vo výške 250,- Sk za hodinu.

Odporca s návrhom nesúhlasil poukazujúc na to, že navrhovateľa nepozná a nikdy s ním neuzatvoril
pracovnú zmluvu.

Súd prvého stupňa rozhodol vo veci rozsudkom č.k. 28C 115/2008-97 zo dňa 20. 01. 2010 tak, že
návrh zamietol. Uvedený rozsudok bol uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 19Co 40/2010-115
zo dňa 16. 09. 2010 zrušený a vec bola vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Po doplnení
dokazovania súd prvého stupňa opätovne vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom, ktorý odôvodnil
citujúc ustanovenia § 489 a § 451 Občianskeho zákonníka, ako aj § 42 ods. 1 veta prvá Zákonníka
práce tak, že mal preukázané že navrhovateľ reálne pracoval na stavbe spoločnosti Zipp v Bratislave
6 od 21. 06. 2007 do 26. 06. 2007. Mal za to, že medzi účastníkmi konania nevznikol pracovný pomer
a to ani fakticky. Medzi účastníkmi nedošlo k nijakému kontaktu a to či fyzickému alebo telefonickému,
prípad. mailovému, ani medzi nimi neprebehla žiadna komunikácia o práci, mzde a pod. Pracovný pomer
preto za takýchto okolností vzniknúť nemohol. Skonštatoval, že bolo by absurdné, aby niekto prišiel na
nejaké pracovisko a bez dohody so zamestnávateľom tam začal pracovať a následne dožadovať sa od
zamestnávateľa uzatvorenia pracovnej zmluvy, hoci ho zamestnávateľ nikdy nevidel, nestretol a žiadnu



zmluvu ani ústne s ním neuzatvoril. Navrhovateľa na predmetnú stavbu odporca nevolal, preto pracovný
pomer medzi nimi nevznikol a to ani konkludentne, ani fakticky, ani nijako inak.

Súd prvého stupňa sa zaoberal aj tým, či žalobcovi nevznikol nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia. V konaní však nebolo preukázané, aby na strane odporcu došlo k bezdôvodnému
obohateniu, čo by bolo možné iba v prípade ak by za prácu, ktorú navrhovateľ na stavbe vykonal bez
pracovno-právneho vzťahu, mal odporca od spoločnosti Zipp zaplatené a odporca by za tieto práce
nezaplatil. Odporcovi živnostníci vyfakturovali predmetné práce. Ak navrhovateľ pracoval v partii u pána
D., jemu boli peniaze za vykonané práce odporcom riadne zaplatené. Ak teda pán D. za práce, ktoré
boli v jeho partii urobené, zaplatené dostal ten, kto sa na úkor navrhovateľa bezdôvodne obohatil, nie
je a nemôže byť odporca, ale ten, ktorý za prácu vykonanú navrhovateľom získal peniaze. Ak medzi
niekým došlo k vzťahu z titulu bezdôvodného obohatenia alebo pracovno-právnemu vzťahu, nebude to
medzi navrhovateľom a odporcom, ale navrhovateľom a tým, ktorý ho na predmetnú stavbu zavolal,
prisľúbil mu aj odmenu a najmä, ktorý za prácu vykonanú navrhovateľom zobral peniaze od odporcu. Súd
prvého stupňa ani po doplnení dokazovania nemal preukázané, že odporca by sa na úkor navrhovateľa
bezdôvodne obohatil, najmä s poukazom na to, že odporca za vykonané práce zaplatil a s navrhovateľom
nebol v žiadnom pracovno-právnom ani obdobnom vzťahu. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa
návrh zamietol.

Vyslovil, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej a to v zmysle
ustanovenia § 151 ods. 3 O.s.p. osobitným uznesením.

Proti uvedenému rozsudku v zákonnom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Navrhol
napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na nové prejednanie a rozhodnutie. Súdu prvého stupňa bolo
vytýkané, že tento pochybil, keď nezistil náležite skutkový stav a na základe neho nesprávne rozhodol.
V konaní bolo vykonané rozsiahle dokazovanie, z ktorého vyplynulo, že navrhovateľ pracoval v dňoch
21. 06. 2007 až 26. 06. 2007 na stavbe v Bratislave. Práce na stavbe zabezpečoval odporca, v jeho
neprítomnosti pán R.. Na stavbe pracoval aj pán D., ktorý sa zúčastňoval prác a zabezpečoval pre
odporcu aj pracovníkov. Tento po dohode s odporcom zabezpečil pre jeho potreby pracovníkov okrem
iných aj navrhovateľa. Všetkým oznámil, že budú pracovať v prospech odporcu, ktorého zástupcom
na stavbe je pán R.. Odporca so žiadnym z nich nepodpisoval zmluvu. Odporca riadne vyplatil iba
pracovníkov B. U. a O. W. a z časti W. R. a B. S.. Z toho vyplýva, že žiaden, či už pracovno-právny alebo
obchodno-právny vzťah medzi D. a ním zabezpečenými pracovníkmi neexistoval, naopak existoval iba
vzťah medzi odporcom a v jeho prospech pracujúcich navrhovateľov v ďalších konaniach.

V odvolaní vytýkal súdu prvého stupňa tiež to, že bez akéhokoľvek dôkazu konštatoval vyplatenie peňazí
v prospech navrhovateľa W. D.. Svedeckými výpoveďami bolo preukázané, že odporca sám rozpočítaval
peniaze a určoval veľkosť zárobku tzv. akordnou mzdou v smenovke.

Odvolateľ poukázal tiež na rozdiel v cenníku za zhotovenie a odstránenie debnenia 110,- Sk a vo
faktúre 155,- Sk, zhotovenie a odstránenie debnenie stien v cenníku 130,- Sk a vo faktúre 210,- Sk,
zhotovenie a odstránenie prekladov v cenníku 230,- Sk vo faktúre 310,- Sk a pod. Poukázal aj na
predloženie tiež nepravdivých smenoviek, keď v mesiaci jún mali pracovníci pracovať aj 31. 06., ktorý
už neexistuje. Aj keď bolo tvrdené, že žiaden A. Y. pre odporcu nepracoval, v predloženej smenovke
ho mal podchyteného. Sám odporca predložil tiež protokol o prevzatí a odovzdaní prác s tým, že tieto
sú bez závad.

Je teda toho názoru, že aj keď sa navrhovateľ s odporcom nevideli, neznamená to, že medzi nimi
žiaden vzťah nevznikol. Vzťah je potvrdený prideľovaním práce, výkonom práce, prevzatím odmeny za
vykonanú prácu od objednávateľa a aj tým, že osobne resp. telefonicky navrhovateľa z práce odvolal.

Navrhol doplniť dokazovanie vyžiadaním všetkých dokladov o platbách, ktoré odporca mal vyplatiť
svedkovi D., predložiť podklady o počte odpracovaných hodín u svedkov U. a W. a jednoduchým



prepočtom vyplatenej odmeny a počtu hodín sa potvrdí reálnosť hodinovej mzdy, ktorú si účtuje
navrhovateľ.

Po uplynutí lehoty na odvolanie navrhovateľ doplnil svoje odvolanie s tým, že vytkol súdu prvého stupňa
ignorovanie ustanovenia § 101 ods. 1 O.s.p. a to tak, že nevyžiadal od odporcu podklady pre vyplácanie
A. Y., M. B., W. R., B. S. a D. W. napriek tomu, že im peniaze vyplatil z časti. Taktiež nevyžiadal faktúru
predloženú mu D. a nepredložil žiaden písomný doklad, že niečo W. D. pre pracovníkov vyplatil. Samotný
D. uviedol, že mu odporca peniaze poslal na účet a to 01. 08. 2007 sumu 25.000,- Sk a 03. 09. 2007
sumu 15.000,- Sk a že faktúru pre neho vystavoval až po vyplatení peňazí. K doplnenému odvolaniu
predložil kópiu prehlásenia W. D. zo dňa 24. 01. 2012.

K odvolaniu sa vyjadril odporca tak, že navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať mu náhradu trov
odvolacieho konania. Poukázal na to, že sám svedok D. potvrdil, že odporca mu peniaze vyplatil, ale
iba 1/3 z toho, na čo mal nárok, napriek tomu sa s ním o zvyšok nesúdi. Tiež bolo potvrdené, že D. bola
vyplatená dňa 01. 08. 2007 suma 25.000,- Sk a 03. 09. 2007 suma 15.000,- Sk. Uviedol, že v konaní
nebolo preukázané, aby medzi účastníkmi došlo k vzniku pracovno-právneho vzťahu a navrhovateľ
nepreukázal, aby odporca získal na jeho úkor akékoľvek bezdôvodné obohatenie.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie a odvolanie podľa § 10 ods. 1
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.),
vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania
v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. po tom, čo dátum a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
zverejnené na úradnej tabuli dňa 29.10.2012, zistil, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa správne na predmetnú právu vec aplikoval ustanovenia § 489, § 451 Občianskeho
zákonníka, ako aj § 42 ods. 1 Zákonníka práce č. 311/2001 Z.z. v znení zmien a doplnkov. Na základe
vykonaného dokazovania výsluchom účastníkov konania, ako aj svedkov R., D., U. a W., ako aj
vyhodnotením listinných dôkazov zistil, že medzi účastníkmi konania nevznikol žiaden právny vzťah a
to či už pracovno-právny alebo iný, na základe ktorého by bolo možné návrhu vyhovieť. Aj keď v konaní
bolo preukázané, že navrhovateľ reálne odpracoval na stavbe spoločnosti Zipp v Bratislave v čase od 21.
06. 2007 do 26. 06. 2007, ale keďže nebol preukázaný žiaden právny vzťah medzi účastníkmi konania
ani vznik bezdôvodného obohatenia na strane odporcu, nebolo možné návrhu vyhovieť.

Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v uvedenom rozsahu.

K odvolacím námietkam navrhovateľa dodáva, že v konaní bolo preukázané, že všetci pracovníci, ktorí
pracovali na stavbe spoločnosti Zipp v Bratislave, mali mať živnostenské oprávnenie, ktoré navrhovateľ
nemal. Aj keď navrhovateľ pracoval na tejto stavbe po dohode s D., tento svedok vo svojej svedeckej
výpovedi uviedol, že nemal plnú moc na uzatváranie pracovno-právnych zmlúv v prospech odporcu,
len odporca ho mal požiadať, aby niekoho na stavebné práce pozháňal. Konanie W. D. preto nemožno
hodnotiť ako konanie splnomocneného zástupcu odporcu či už na uzatváranie pracovno-právnych zmlúv
alebo iných vzťahov v prospech a za odporcu.

Je však treba dať za pravdu odvolateľovi, že odporca nezvládol po právnej stránke vzťah medzi ním a
pracujúcimi na stavbe spoločnosti Zipp v Bratislave.

Ak odvolateľ poukazuje na to, že odporca nevyplatil ani iným za práce nimi vykonávané, potvrdzuje to iba
skutočnosť, že odporca nemal ošetrené po právnej stránke vzťahy so svojimi dodávateľmi stavebných
prác.



V konaní skutočne nebolo preukázané konštatovanie súdu prvého stupňa, že odporca vyplatil W. D.
peniaze aj v prospech navrhovateľa. Z obsahu spisu však vyplýva, že R., U. a W. odporca vyplatil za
práce vykonané na stavbe Zipp v Bratislave určité finančné sumy.

Ani ďalšia odvolacia námietka týkajúca sa rozporu cenníka za zhotovenie jednotlivých stavebných prác
s faktúrami, ako aj poukaz na to, že v mesiaci jún pracovníci nemohli odpracovať aj 31. 06., keďže takýto
deň neexistuje, pre rozhodnutie vo veci samej nemá taký význam, aby bolo možné rozhodnúť inak, ako
to urobil súd prvého stupňa. Bez právneho významu je aj to, že či práce boli odovzdané so závadami
alebo bez závad. Nevyhnutnou podmienkou na úspech žaloby by bolo iba preukázanie nejakého vzťahu
medzi účastníkmi tohto konania.

Je potrebné však súhlasiť s navrhovateľom, že ak sa s odporcom ani nevideli neznamená to, že
medzi nimi nemohol vzniknúť žiaden vzťah, lebo by mohol vzniknúť v prípade, ak by za odporcu bol
splnomocnený niekto uzatvárať právne vzťahy.

Ak odvolateľ v odvolaní navrhuje doplniť dokazovanie predložením dokladov je treba poukázať na to, že
na pojednávaní dňa 16. 11. 2011, na ktorom boli prítomní právni zástupcovia účastníkov konania bolo
dané súdom prvého stupňa poučenie podľa § 120 ods. 4 O.s.p. na čo títo prehlásili, že nemajú návrhy
na doplnenie dokazovania. Za danej situácie preto odvolateľ v podanom odvolaní už nemôže navrhovať
vykonávanie ďalších dôkazov.

Odvolací súd tiež dodáva, že aj keď doplnenie odvolania bolo navrhovateľom súdu doručené až po
uplynutí odvolacej lehoty, a v ktorom bolo vytknuté súdu prvého stupňa ignorovanie ustanovenia § 101
ods. 1 O.s.p. je treba uviesť, že toto ustanovenie ukladá povinnosť účastníkom, nie súdu. V sporovom
konaní, ktoré je dôsledne ovládané tzv. prejednacím princípom (princípom formálnej pravdy), sú práve
účastníci povinní substancovať svoje skutkové tvrdenia a dôkazné návrhy vo svojich procesných
úkonoch. Ide o tzv. povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia a dôkaznej
povinnosti sa prejaví v nepriaznivom meritórnom rozhodnutí pre účastníka, ktorý svoje bremeno tvrdenia,
príp. dôkazného bremena neuniesol. Preto nesplnenie si povinnosti uvedenej v ustanovení § 101 ods.
1 O.s.p. v žiadnom prípade nie je možné pripísať ako „ignorantstvo“ súdu.

Z uvedených dôvodov aj odvolací súd je toho názoru, že navrhovateľ nepreukázal žiaden vzťah
existujúci medzi účastníkmi konania, na základe ktorého by bolo možné návrhu navrhovateľa vyhovieť.
Nebol preukázaný ani pracovno-právny vzťah ani obchodno-právny vzťah a ani nárok navrhovateľa na
prípadné vydanie bezdôvodného obohatenia, lebo nebolo preukázané, aby práve odporca sa na úkor
navrhovateľa obohatil. Uvedené nevyplynulo z doteraz vykonaného dokazovania, ktoré súd realizoval
na návrh účastníkov konania.

Z uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnutý rozsudok postupom podľa § 219 ods. 1 O.s.p., ako
vo výroku vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bude postupom podľa § 214 ods. 5 O. s. p. rozhodnuté samostatným
uznesením. Trovy odvolacieho konania si uplatnil odporca, ktorý bol úspešný, tieto však nevyčíslil, preto
nebolo možné o nich rozhodnúť v čase verejného vyhlásenia



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.