{"guid": "15de793c-dec2-4535-a024-1990c23eecb1:2643093d-9f76-4614-8ea5-75254a12068d", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2013:7507204970.1", "spisova_znacka": "13CoE/233/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 13CoE/233/2013 z 23. 7. 2013", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Košice z 23. júla 2013, sp. zn. 13CoE/233/2013, ECLI:SK:KSKE:2013:7507204970.1", "identifikacne_cislo": "7507204970", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Ladislav Réves", "sudca_id": 757, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ladislav-reves-757", "datum_vydania": "2013-07-23", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-203", "nazov": "§ 203 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-203", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-203"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/233#paragraf-203"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2643093d-9f76-4614-8ea5-75254a12068d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7507204970.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2013:7507204970.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2013:7507204970.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 13CoE/233/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7507204970
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jolana Fuchsová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7507204970.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach,
so sídlom F. námestie 9, XXX XX M., IČO XX XXX XXX proti povinnému L. T., naposledy bytom
V. XXX, zomrelým dňa X.XX.XXXX, pre vymoženie sumy XXX,XX eur s prísl. vedenej u súdneho
exekútora JUDr. Jána Sokola, Exekútorský úrad Košice so sídlom L. XX, M. pod sp.zn. Ex XXX/XXXX,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice -okolie č.k. XXEr/XXXX/XXXX-XX zo
dňa 26.4.2012 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie    súdu    prvého   stupňa   v    napadnutom    výroku     o  trovách    exekúcie    p o t v r d z u j e.

Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice - okolie, ako súd prvého stupňa,  uznesením zo dňa XX.X.XXXX  exekúciu  zastavil
a oprávnenému uložil povinnosť uhradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Sokolovi v
sume XX,XX eur.

V odôvodnení uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že oprávnený podal dňa XX.X.XXXX u
súdneho exekútora JUDr. Jána Sokola návrh na vykonanie exekúcie, ktorý bol dňa XX.X.XXXX
poverený vykonaním exekúcie proti povinnému o vymoženie XXX,XX eur s príslušenstvom na základe
exekučného titulu - vykonateľného rozhodnutia oprávneného č.k. XX/XXXXX zo dňa XX.XX.XXXX a
podaním doručeným súdu dňa XX.X.XXXX súdny exekútor podal podnet na zastavenie exekúcie z
dôvodu, že povinný dňa X.XX.XXXX zomrel a Okresný súd Košice - okolie uznesením sp.zn. XXD/XXX/
XXXX zo dňa 18.12.2009 zastavil dedičské konanie po ňom pre nemajetnosť. Súd prvého stupňa citoval
ustanovenia  § 57 ods. 1 písm. h) a § 58 ods. 1 Exekučného  poriadku   v platnom znení, § 470 ods.
1 Občianskeho zákonníka a uviedol, že danú vec  posudzoval v súlade s názorom Najvyššieho súdu
SR prezentovanom v uznesení č. k. 7 M Cdo X/XXXX zo dňa 13. mája 2011,  z ktorého citoval  a v
súvislosti s trovami exekúcie citoval ustanovenia  § 196 a § 203 ods.2 Exekučného poriadku a uviedol, že
súdny exekútor žiadal priznať na trovách exekúcie sumu XX,XX eur a po jej preskúmaní  podľa vyhlášky
MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení platnom do 30.4.2008,
za oprávnené priznal trovy exekúcie vo výške XX,XX eur, ktoré podrobne špecifikoval a uviedol, že
vzhľadom k tomu, že exekúcia bola zastavená z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu
trov exekúcie,  v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v platnom znení zaviazal na úhradu trov
exekúcie oprávneného.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa  podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený uviedol, že o
zastavení exekúcie súd prvého stupňa rozhodol nesprávne, keď o zastavení  exekúcie rozhodol podľa
§ 57 ods.1 písm.h/ Exekučného poriadku pre nedostatok  majetku, ale mal zohľadniť skutočnosť,
že povinný zomrel, a teda nie je voči komu viesť exekúciu a následne by o trovách exekúcie mal



rozhodnúť podľa § 203 ods.1 O.s.p. a keďže oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie, nemožno ho
zaviazať na úhradu trov exekúcie. K smrti povinného došlo dňa X.XX.XXXX a oprávnený podal návrh
na vykonanie exekúcie dňa XX.X.XXXX, a teda včas. Uznal, že súdny exekútor má nárok na náhradu
účelne vynaložených trov exekúcie, ale nakoľko dôvodom zastavenia exekúcie bola smrť povinného,
a zákonná analógia pre použitie ustanovenia § 203 ods.2 Exekučného poriadku nie je prípustná, súd
prvého stupňa nemal súdnemu exekútorovi priznať náhradu trov exekúcie a poukázal na rozhodnutia
odvolacieho súdu, v ktorých zaujal uvedený právny názor a navrhol uznesenie vo výroku o trovách
exekúcie zmeniť a súdnemu exekútorovi  náhradu trov exekúcie nepriznať.

I keď v podanom odvolaní uviedol, že napáda aj výrok o zastavení exekúcie, vychádzajúc z obsahu
odvolania tento nenapadol, iba uviedol, že o zastavení exekúcie mal súd rozhodnúť podľa iného
ustanovenia, ale napadol iba výrok o trovách exekúcie, ktorý navrhol zmeniť a súdnemu exekútorovi
trovy exekúcie nepriznať.

Napadnuté uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom a odvolaciemu súdu bolo podľa §
374 ods.4 O.s.p. predložené so stanoviskom konajúcej sudkyne, že odvolaniu oprávneného nemieni
vyhovieť v celom rozsahu.

Odvolací súd podľa § 212 ods.1 O.s.p.  prejednal odvolanie oprávneného proti uzneseniu súdu prvého
stupňa v napadnutom výroku o trovách exekúcie, a to podľa § 214 ods.2 O.s.p. bez nariadenia
pojednávania.

Z obsahu spisu vyplýva, že exekučné konanie bolo začaté dňa XX.X.XXXX, kedy bol súdnemu
exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorý
nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa XX.X.XXXX.  V priebehu exekučného konania povinný
zomrel, a to dňa X.XX.XXXX, ako nemajetný  a súd prvého stupňa na podnet súdnej exekútorky
napadnutým uznesením zastavil exekúciu podľa § 57 ods.1 písm.h/ Exekučného poriadku, a to z dôvodu
nemajetnosti a o úhrade trov exekúcie  rozhodol podľa § 203 ods.2 Exekučného poriadku.

V prípade zastavenia exekúcie je  úhrada trov exekúcie upravená v § 203 ods.1, 2  Exekučného poriadku,
tak že „Ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie
nevyhnutných trov exekúcie.  (2) Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani
na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie
pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu
trov exekúcie, ktoré platil.“

V danej veci povinný zomrel.

Podľa § 460 a § 470 Občianskeho zákonníka, dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa a dedič
zodpovedá do výšky nadobudnutého dedičstva za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou
smrťou.

Povinný však zomrel ako nemajetný, a preto jeho dedičia nezodpovedajú za jeho dlhy, a teda ani za jeho
záväzok voči oprávnenému, vyplývajúci z exekučného titulu. Samotná smrť povinného,  nie je dôvodom
na zastavenie exekúcie v prípade, že  povinný má dedičov, ktorí zdedili  majetok,  ktorý postačuje
aspoň na úhradu trov exekúcie, pretože v takom prípade súd pokračuje v exekučnom konaní s dedičmi
povinného.  V danom  prípade však povinný zomrel ako nemajetný, takže jeho dedičia nezodpovedajú
za jeho dlhy, a teda ani za dlh, ktorý mal voči oprávnenému. Súd prvého stupňa preto správne rozhodol
o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného  a na úhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného.
Uvedený právny názor vyplýva aj  z rozhodnutia NS SR sp.zn. 7M Cdo/X/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, ako
naň vo svojom rozhodnutí poukázal aj súd prvého stupňa.



Pokiaľ ide o výšku trov exekúcie, oprávnený túto nenapadol, a preto nebola odvolacím súdom
posudzovaná.

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu odvolací súd podľa § 219 O.s.p. uznesenie
súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o trovách exekúcie  potvrdil ako vecne správne.

V odvolacom konaní bol oprávnený neúspešný, a preto podľa § 224 ods.1 a § 142 ods.1 O.s.p. mu
nevzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným účastníkom také trovy nevznikli. Preto
odvolací súd rozhodol tak, že účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}