Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 11CoE/82/2016 z 29. 3. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 29. marca 2016, sp. zn. 11CoE/82/2016, ECLI:SK:KSNR:2016:4215214168.1 Krajský súd Nitra | 11CoE/82/2016 | ECLI:SK:KSNR:2016:4215214168.1 | 2016-03-29 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: EP, ZRK Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d855af96-c896-401b-ac20-f5fbc98054c5 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2016:4215214168.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11CoE/82/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215214168
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4215214168.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., Vajnorská 100/A, Bratislava,
IČO: 45 869 464, zastúpeného JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou, Martinčekova 13,
Bratislava, proti povinnej: U. Q., nar. XX. XX. XXXX, A. XXXX, A., o vymoženie sumy 6.878,61 eur s
príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 14Er/1216/2015 a
u súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD., Kálmana Mikszatha 268, Rimavská Sobota pod
sp. zn. Ex 7401/2015, o odvolaní oprávneného zo dňa 23. 11. 2015 proti uzneseniu Okresného súdu
Komárno zo dňa 2. novembra 2015 č. k. 14Er/1216/2015-30, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána
Gaspera, PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 16. 07. 2015. Svoje rozhodnutie
odôvodnil citáciou ustanovení § 41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
neskorších predpisov, ustanovení § 45 ods. 1, 2, 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní
v znení účinnom do 31. 12. 2014, ustanovení § 39, § 52 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 1, 3, 4, § 54 ods.
1, § 879j zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník a článkami Smernice Rady 93/13/EHS z 05. 04.
1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Uviedol, že v predmetnej veci je exekučným
titulom rozhodcovský rozsudok vydaný dňa 28. 02. 2014 Stálym rozhodcovským súdu zriadeným pri
ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. pod sp. zn. PC-A/0413/0376.

Súd prvého stupňa poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 3Cdo 146/2011
zo dňa 13. 10. 2011 a č. k. 6Cdo/143/2011 zo dňa 18. 01. 2012, v ktorých Najvyšší súd Slovenskej
republiky konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí ako exekučný titul
rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej
zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský
rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať
daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd
je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už
pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so
zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 13. 10. 2011 sp. zn. 3Cdo/146/2011).

Exekučný súd je teda už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie
súdneho exekútora na vykonanie exekúcie bezpochyby oprávnený posúdiť, či oprávneným označený
exekučný titul (ne)bol vydaný k tomu kompetentným orgánom. Význam tohto oprávnenia tkvie v tom, že
ak exekučný titul vydal orgán, ktorý k tomu nemal právomoc, ide o rozhodnutie ničotné, nevyvolávajúce



žiadne právne účinky. Takéto rozhodnutie nespĺňa predpoklad materiálnej vykonateľnosti (záväznosti) a
na jeho základe nemožno preto viesť nútený výkon rozhodnutia. Osobitosť postavenia rozhodcovského
súdu spočíva medzi iným v tom, že jeho právomoc vec prejednať a rozhodnúť sa odvodzuje
od rozhodcovskej zmluvy. Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu je teda platné uzavretie
rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami a to, či už vo forme osobitnej zmluvy alebo
rozhodcovskej doložky. Ak teda právomoc rozhodcovského súdu je závislá od existencie platnej
rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem
iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t. j. aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na
jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská
zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Iba platná
rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec
prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok, akoby právny úkon nebol
nikdy uzavretý (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29. januára 2013
sp. zn. 4Co 31/2013).

Za týmto účelom súd prvého stupňa preskúmal zmluvu o úvere zo dňa 23. 04. 2008 (veriteľom bola
pôvodne Poštová banka, a.s.), ktorou poskytol povinnému úver vo výške 7.468,63 €, ktorý sa povinný
zaviazal zaplatiť oprávnenému v 120 mesačných splátkach po 102,40 €. Podľa bodu 4.11 zmluvy o
úvere :" Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo ZoU, vrátane sporov o jej vznik,
platnosť a výklad, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou vo VOP." Súd
prvého stupňa preskúmal aj predložené Všeobecné obchodné podmienky, kde v bode 10. Riešenie
sporov a rozhodcovská doložka je obsiahnutá rozhodcovská doložka.

Pri právnom posudzovaní predmetného vzťahu, t. j. či neexistuje rozpor žiadosti o udelenie poverenia,
návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, súd prvého stupňa vychádzal
jednak z vnútroštátnych právnych noriem, jednak z noriem európskeho práva. Podotkol, že smernicu
rady č. 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá bola do
slovenského právneho poriadku implementovaná dňom 01. 04. 2004 zákonom č. 150/2004 Z. z. zo dňa
02. 03. 2004, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník, je nevyhnutné využívať ako interpretačné
pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcim režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko
je podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27. 06. 2000 v spojených prípadoch C-240/98,
C-241/98, C-242/98, C-243/98 a C-244/98, O. G. E. S. proti R. M. Q. U. S. E. S. proti J. M. S. A. P., J.
L. C. B., M. B. a E. V. F., v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť,
len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti.
Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné
prostriedky na ochranu spotrebiteľa voči neprijateľným zmluvným podmienkam. Smernicu je potrebné
aplikovať tiež vtedy, keď bola zmluva spísaná vopred a povinný (ako spotrebiteľ) nemohol mať žiadny
vplyv alebo dosah na obsah jednotlivých ustanovení zmluvy.

Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských v zmysle Občianskeho zákonníka je
skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ, pričom ich charakteristickým znakom je
to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, za podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla
vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu týchto zmlúv alebo
ich zmeny.

Súd prvého stupňa mal z predložených dokladov za preukázané, že súčasťou zmluvy o úvere boli
všeobecné obchodné podmienky, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred
pre veľký počet spotrebiteľov. Podľa predmetnej zmluvy sa veriteľ, ktorý koná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti, zaviazal poskytnúť dlžníkovi (povinnému), ktorý nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, úver. Na základe vyššie uvedeného teda súd
posúdil predloženú zmluvu ako spotrebiteľskú zmluvu. Nakoľko v danej veci nebolo preukázané, že
dlžník - povinný, je podnikateľským subjektom, je možné vzhľadom na všetky zákonné kritériá považovať
aj daný zmluvný vzťah medzi dodávateľom - oprávneným a spotrebiteľom - povinným za spotrebiteľský
vzťah v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka a následne ho potom aj podriadiť právnemu režimu
tejto normy upravujúcej problematiku spotrebiteľských zmlúv a spotrebiteľských vzťahov.



Súd prvého stupňa bol toho názoru, že v danom prípade nie je možné formuláciu rozhodcovskej doložky
považovať za platnú rozhodcovskú zmluvu alebo platnú rozhodcovskú doložku. Takto formulovaná
doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva
ho výlučne na vôli dodávateľa. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na
výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok
odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým úverovým podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu.
Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu.
Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán, a preto je v zmysle občianskeho zákonníka neplatná. Zároveň súd poukázal na skutočnosť,
že nešlo o individuálne dojednanie tejto doložky, na ktoré by povinný, teda spotrebiteľ, bol zvlášť
upozornený, ktoré by bolo s povinným zvlášť dojednané, on by bol s týmto ustanovením zmluvy súhlasil
a prejavil by svoj súhlas podpisom. Podpis na úverovej zmluve nemožno považovať zároveň aj za
prejav súhlasu s rozhodcovskou doložkou, na jej platnosť je nevyhnutné jej individuálne dojednanie a
individuálny prejav vôle účastníkov zmluvného vzťahu podpisom, ktorý v tomto prípade nebol dodržaný.
Povinný sa tak bez vlastnej vôle a možnosti pričinenia vzdal vopred svojich práv, čo je v rozpore s
ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Tým, že takto formulovaná rozhodcovská doložka
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
je v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná. Záver má oporu z hľadiska
historického výkladu aj v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je
neprijateľná zmluvná podmienka, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby riešil spory s dodávateľom výlučne
v rozhodcovskom konaní. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv
a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na
základe rozhodcovskej doložky, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením, ktoré je v rozpore s
dobrými mravmi.

Súladom exekučného titulu so zákonom treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu,
ale aj to, či je na jeho základe možné exekúciu vykonať, či tu nie sú také zákonné ustanovenia, ktoré
by bránili vykonaniu exekúcie na základe tohto exekučného titulu. Takýmto ustanovením je ustanovenie
§ 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, ktoré umožňuje exekučnému súdu skúmať
materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku z hľadísk uvedených v tomto ustanovení, a to sčasti aj
bez návrhu. Ustanovenie § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní má nielen vo vzťahu
k exekučným titulom predstavovaným rozhodcovskými rozsudkami, ale aj vo vzťahu k ustanoveniam
Exekučného poriadku povahu špeciálnej úpravy, na základe ktorej možno rozhodcovskému rozsudku
za splnenia pre to zákonom ustanovených podmienok odoprieť vykonateľnosť i bez toho, aby došlo k
formálnemu odstráneniu takéhoto rozhodnutia. Na to, aby mohla byť vykonaná exekúcia na základe
rozhodcovského rozsudku, nesmie byť vydaný v rozhodcovskom konaní, ktoré by trpelo vadou uvedenou
v ustanovení § 40 písm. a/ alebo b/ zákona č. 244/2002 Z. z. a nesmie zaväzovať na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Keď rozhodcovský rozsudok
odporuje týmto zákonným ustanoveniam, nestráca síce svoju platnosť exekučného titulu, tieto jeho
nedostatky však predstavujú hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie na jeho základe. Z vyššie
uvedeného plynie, že súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s § 45 zákona č. 244/2002
Z. z. je hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie.

Ak v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky,
nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozsudok nie
je vykonateľný a nemôže byť ani exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý byť podkladom na nútený
výkon rozhodnutia. Pri preskúmavaní toho, či je predložené rozhodnutie vykonateľným exekučným
titulom, sa súd zameral najmä na zistenie, či bol predložený rozsudok vydaný orgánom s právomocou
na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie
vykonateľné po formálnej a materiálnej stránke. S poukazom na uvedené skutočnosti súd zistil, že
rozhodnutie predložené v tomto exekučnom konaní ako exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného
rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať. Vzhľadom na to
je možné vychádzať z toho, že ak neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným
titulom buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod
na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a preto súd
rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.



Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom právnej zástupkyne v zákonom stanovenej
lehote odvolanie. Namietal, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, a má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci samej. Tvrdil, že mu súd prvého stupňa ako účastníkovi konania odňal možnosť konať pred
súdom, nesprávne právne vec posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu,
pričom nedostatočne zistil skutkový stav a prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti o vydanie
poverenia, a to skúmaním iných listín ako pripúšťa výslovné znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.
S poukazom na znenie ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku uviedol, že exekučný súd nemá zákonné
oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o úvere, ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku.
Inak povedané, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd
alebo ako súd konajúci o opravnom prostriedku, ale práve len ako tzv. exekučný súd. Z povahy veci
teda nie je možné priznať exekučnému súdu väčší rozsah vecnej preskúmavacej pôsobnosti, než
akou v prospech uvedenej interpretácie nesvedčia len jazykové, logické a systematické dôvody, ale aj
premenné historického výkladu. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa
16. 06. 2009 sp. zn. 4Cdo 159/2009 a nález Ústavného súdu pod sp. zn. II. ÚS 499/2012. Mal za to, že
exekučný súd je oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul len v zákonom určených
medziach. O platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej
veci bráni tomu, aby bola opätovne posúdená. Teda je tu prekážka "res iudicata" a uvedeným konaním
dochádza k porušeniu článku 2 ods. 2 Ústavy SR, nakoľko súd svojím konaním išiel nad rámec zákona.
Nie je možné, aby súdy ignorovali vôľu zákonodarcu, ktorú jasne vyjadril pri konštruovaní vzťahu medzi
súdnym a rozhodcovským konaním. Zdôraznil, že oprávnený ako právny nástupca Poštovej banky, a.s.
postupoval v súlade s ust. § 93 b/ zákona o bankách a dal možnosť klientovi návrh rozhodcovskej
zmluvy odmietnuť. Poukázal i na nesprávne aplikovanie ustanovení Občianskeho zákonníka a ust. §
153 ods. 1 OSP a odlišný postup iných súdov v tento oblasti. Konštruovaním nového skutkového stavu
bez účasti oprávneného a odňatím možnosti vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu, súd
prvého stupňa zistil skutkový stav, ktorý neobstojí, odňal oprávnenému ako účastníkovi konania možnosť
konať pred súdom a vec nesprávne právne posúdil. Zároveň tak neprimerane zvýhodnil povinného a
porušil princíp rovnosti účastníkov konania, keďže bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek právny úkon,
nezákonne ho zvýhodnil len na základe jeho postavenia. Exekučný súd nahradil pasivitu povinného bez
toho, aby povinný urobil akýkoľvek úkon. Súdy tak motivujú účastníkov právnych vzťahov k pasivite.
Všetko uvedené oprávnený konštatoval s poukazom na rozsiahlu judikatúru súdov a Ústavného súdu
SR v tejto oblasti. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
zmeniť tak, že súd žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie,
alternatívne, súd napadnuté uznesenie zruší a vec vráti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací prejednal vec v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods. 1, §
214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného
nie je dôvodné, preto rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 2 OSP
potvrdil, pričom takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 30.
03. 2015, kedy bol súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Jánovi Gasperovi doručený návrh oprávneného zo
dňa 30. 03. 2015 na vykonanie exekúcie, v ktorom oprávnený žiadal o vymoženie sumy 6.878,61 eur s
príslušenstvom a trov exekúcie. Ako exekučný titul predložil rozhodcovský rozsudok vydaný dňa 28. 02.
2014 Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ,
a.s. pod sp. zn. PC-A/0413/0376, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31. 03. 2014 a vykonateľnosť dňa
21. 04. 2014. Následne súdny exekútor JUDr. Ing. Ján Gasper, PhD. podaním zo dňa 16. 07. 2015
požiadal príslušný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe vyššie označeného
exekučného titulu. Dňa 02. 11. 2015 súd prvého stupňa, obsadený vyšším súdnym úradníkom, vydal
napadnuté uznesenie, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD. o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 16. 07. 2015 z dôvodov uvedených v odôvodnení
tohto uznesenia.



Podľa § 243d ods. 1, 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 01. 2015, exekučné konanie
na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je
spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať
len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného
po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva
účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.
Na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského
rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa
osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31.
decembra 2014.

Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípade
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu vyvodil i správny právny záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky ako zmluvnej
podmienky a svoje rozhodnutie správne a v zmysle zákona odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, a preto s poukazom na ust. § 219 ods. 2 OSP
sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia bez toho, aby tieto dôvody opakoval.

Exekučný súd je oprávnený a povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či
sú splnené podmienky na vedenie exekučného konania. Jednou z týchto podmienok je relevantný
exekučný titul, bez existencie ktorého nemožno exekúciu vykonať. V predmetnej veci je exekučným
titulom rozhodcovský rozsudok vydaný dňa 28. 02. 2014 Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri
ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. pod sp. zn. PC-A/0413/0376, o vydanie ktorého
požiadala spoločnosť PRO CIVITAS, s.r.o. (v exekučnom konaní oprávnený), na základe zmluvy o úvere
pôžička na bývanie zo dňa 23. 04. 2008, v zmysle ktorej bol dlžníčke (v exekučnom konaní povinnej)
poskytnutý úver v sume 7.468,63 eur (225.000,- Sk), ktorý sa dlžníčka zaviazala vrátiť veriteľovi v 120
mesačných splátkach po 102,40 eur (3.085,- Sk) s výškou úrokovej sadzby 10,9% p. a.. Súčasťou
zmluvy o úvere pôžička na bývanie je rozhodcovská doložka v znení: „Zmluvné strany sa dohodli, že
všetky spory, ktoré vzniknú zo ZoÚ vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované v
súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou vo VOP.“ Súčasťou zmluvy o úvere pôžička na bývanie sú
i obchodné podmienky pre úver - pôžička na bývanie, v ktorých v článku 15 - Prechodné a záverečné
ustanovenia, bode 15.3 je obsiahnutá rozhodcovská doložka v znení: „Zmluvné strany sa dohodli, že
akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo Zmluvy, budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody sa
uplatní na riešenie sporov rozhodcovská doložka uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach,
na základe ktorej dochádza k mimosúdnemu riešeniu týchto sporov.“ Ďalšou súčasťou zmluvy o úvere sú
aj všeobecné obchodné podmienky, v ktorých je v článku 10.2 Riešenie sporov obsiahnutá rozhodcovská
doložka v znení: „Banka a Klient sa budú snažiť o urovnanie všetkých sporov, ktoré vzniknú z Bankových
obchodov rokovaním vedeným v dobrom úmysle a v snahe vyhnúť sa súdnemu riešeniu sporov.
Banka a klient sa dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi
nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní Služieb, bankových produktov a/alebo
vykonávaní Bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej Zmluvy, a to v
nasledovnom znení:
a/ pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie
Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v
čase začatia rozhodcovského konania;
b/ pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie
a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné
a účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecného súdu."
V súvislosti s rozhodcovskou doložkou a na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací
súd uvádza i s poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR z 24. 02. 2011, č. k. IV. ÚS 55/2011-19,
že rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu exekučného titulu nebola v predmetnej veci
spotrebiteľom osobitne vyjednaná, ale vyplýva zo zmluvy o úvere pôžička na bývanie, obchodných
podmienok pre úver - pôžička na bývanie a všeobecných obchodných podmienok štandardnej



formulárovej spotrebiteľskej zmluvy o úvere pôžička na bývanie zo dňa 23. 04. 2008 a tento
právny vzťah teória i prax považujú za nerovnovážny. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci
znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred
spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. S poukazom na uvedené potom treba považovať
rozhodcovskú doložku uvedenú v zmluve o úvere pôžička na bývanie, obchodných podmienkach
pre úver - pôžička na bývanie a všeobecných obchodných podmienkach štandardnej formulárovej
spotrebiteľskej zmluvy o úvere pôžička na bývanie zo dňa 23. 04. 2008 bez ohľadu na jej formu a
znenie za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti ho
v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská
doložka ako neprijateľná zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z
takejto doložky potom odporuje dobrým mravom. Plnenie z neprijateľnej podmienky je plnením právom
nedovoleným a štát musí bezvýhradne odmietnuť ochranu takýmto plneniam.

V predmetnej veci odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že nie každá zmluvná podmienka vyvoláva
nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa a je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná
podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa, nemali by byť pochybnosti o tom, že takáto
zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou
bola samotná rozhodcovská doložka, v takom prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi.
Takýto výkon práv podľa predmetnej rozhodcovskej doložky je v rozpore s právnou úpravou ochrany
spotrebiteľa a nemôže požívať súdnu ochranu.

S takýmto záverom korešponduje i ust. § 35 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v
znení neskorších predpisov, ktoré účinky rozhodcovského rozsudku obmedzuje len na účastníkov, z
čoho vyplýva, že nebolo zámerom zákonodarcu bezvýhradne viazať všetky štátne orgány účinkami
rozhodcovského rozsudku, pretože rozhodcovský súd je súkromnoprávny orgán a rozhodcovské
konanie je súkromnoprávnym konaním.

S poukazom na uvedené zistenia je potom potrebné konštatovať, že predložený exekučný titul
je materiálne nevykonateľný, nakoľko rozhodcovská doložka uvedená v zmluve o úvere pôžička
na bývanie, obchodných podmienkach pre úver - pôžička na bývanie a všeobecných obchodných
podmienkach štandardnej formulárovej spotrebiteľskej zmluvy o úvere pôžička na bývanie zo dňa 23.
04. 2008 je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatná v zmysle
ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, pričom absencia tejto vlastnosti spôsobuje v predmetnej
veci neodstrániteľnú prekážku brániacu vo vykonávaní exekúcie. Na závere o neplatnosti predmetnej
rozhodcovskej doložky nemení nič ani námietka odvolateľa, že predložením rozhodcovskej zmluvy
si plnil len svoju povinnosť, vyplývajúcu mu z ust. § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, za čo ho nemožno
v predmetnom exekučnom konaní sankcionovať. Exekučný súd vyššie uvedené nedostatky zistil už v
štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, preto
správne postupoval podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov a
žiadosť súdneho exekútora zamietol. Týmto postupom exekučný súd správne a v súlade so zákonom
odmietol poskytnúť exekučnú právnu ochranu nároku priznanému rozhodcovským rozsudkom, nakoľko
boli splnené podmienky na zamietnutie návrhu, ktorým súdny exekútor žiadal o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa §
219 ods. 2 OSP potvrdil.

Krajský súd v Nitre dáva súdu prvého stupňa v predmetnej veci do pozornosti, že v súdnom spise
sa nenachádza doklad o doručení napadnutého rozhodnutia povinnej (s poukazom na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29. apríla 2010, sp. zn. 1 M Cdo 12/2009). V súdnom
spise sa nachádza iba doklad o doručení rozhodnutia oprávnenému a súdnemu exekútorovi. Naviac súd
prvého stupňa predložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie odvolanie oprávneného zo dňa 23. 11. 2015
na č. l. 37 - 43 v súdnom spise bez toho, aby podané odvolanie doručoval povinnej, a to s poukazom na
ust. § 209a ods. 1 OSP, ktorý platí i pre exekučné konanie. Vzhľadom na vyššie uvedené bude potrebné
postupovať tak, že uznesenie zo dňa 02. 11. 2015 spolu s odvolaním oprávneného zo dňa 23. 11. 2015
doručí súd prvého stupňa povinnej spolu s rozhodnutím odvolacieho súdu o odvolaní oprávneného.



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.