{"guid": "15d73794-9f49-4266-a9b6-caf57690f3be:543e4e20-a2bf-4541-9a8b-2bdf25ddc5f3", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2015:3112206293.1", "spisova_znacka": "19Co/107/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19Co/107/2014 z 22. 7. 2015", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trenčín z 22. júla 2015, sp. zn. 19Co/107/2014, ECLI:SK:KSTN:2015:3112206293.1", "identifikacne_cislo": "3112206293", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Viera Koscelanská", "sudca_id": 927, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viera-koscelanska-927", "datum_vydania": "2015-07-22", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/543e4e20-a2bf-4541-9a8b-2bdf25ddc5f3", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3112206293.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2015:3112206293.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2015:3112206293.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/107/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112206293
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3112206293.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa X., zastúpeného H. proti odporcovi G., za účasti
vedľajšieho účastníka C., zastúpeného Y.,o zaplatenie 379,50 Eur s prísl., na odvolanie vedľajšieho
účastníka proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 28. augusta 2013, č.k. 22C/206/2012-72, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku o náhrade trov vedľajšieho účastníka na strane odporcu      p o
t v r d z u j e .

Odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi sa náhrada trov odvolacieho konania                    n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 47,56 Eur s
úrokmi z omeškania vo  výške 9,50 %  ročne  zo  sumy  16,53 Eur  od 12.03.2009 do zaplatenia,
9,25 % ročne zo sumy 29,37 Eur od 12.04.2009 do zaplatenia,  9,25 % ročne zo sumy 1,66 Eur
od 12.05.2009 do zaplatenia, všetko do 3 dní                            od právoplatnosti rozsudku.
V zostávajúcej časti návrh zamietol. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Navrhovateľovi uložil
povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania 51,95 Eur, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku, k rukám Y.. I. T.. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že návrh je sčasti dôvodný.
Konštatoval, že nárok navrhovateľa vyplýva z postúpenej pohľadávky a dohodnutého zmluvného vzťahu
medzi účastníkmi. Odporca porušil svoje povinnosti, ku ktorým sa zmluvne zaviazal tým, že nezaplatil
navrhovateľovi poplatky za poskytnuté služby vyúčtované odporcovi  faktúrou č. XXXXXXXXXX,
splatnou dňa 11.03.2009 na sumu 16,53 Eur (497,98 Sk), faktúrou č. XXXXXXXXXX, splatnou dňa
11.04.2009 na sumu 29,37 Eur                 (884,80 Sk)  a faktúrou č. XXXXXXXXXX, splatnou dňa
11.05.2009 na sumu 1,66 Eur                   (50,01 Sk), spolu v sume 47,56 Eur. Odporca neuhradil
faktúry v lehote ich splatnosti, preto ho súd zaviazal okrem žalovanej istiny aj na zaplatenie úroku z
omeškania vo výške 9,50 %  ročne  zo  sumy  16,53 Eur od 12.03.2009 do zaplatenia, 9,25 % ročne zo
sumy 29,37 Eur               od 12.04.2009 do zaplatenia, 9,25 % ročne zo sumy 1,66 Eur od 12.05.2009 do
zaplatenia, odo dňa nasledujúceho po dátume splatnosti uvedenej v jednotlivej faktúre, podľa ust. § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka. Výška úrokov z omeškania je stanovená v súlade s ust. § 3 Nariadením
vlády č. 87/1995 Z. z. Zmluvný vzťah, ktorý vznikol medzi účastníkmi                         na základe dodatku
k zmluve o pripojení zo dňa 07.12.2007, posúdil ako vzťah spotrebiteľský podľa § 52 Občianskeho
zákonníka.  Konštatoval, že súdu prináleží súdna kontrola zmluvných podmienok, aj abstraktná kontrola
zmluvy podľa ustanovenia § 153 ods. 4 O.s.p. (účinného od 01.03.2010), s cieľom vylúčiť zo života ľudí
neprimerané podmienky, ktoré zhoršujú kvalitu života a naplniť ciele článku 6 Smernice Rady 93/13/EHS
a postarať sa, aby spotrebiteľov neprijateľné klauzuly v zmluvách nezaväzovali. Uviedol, že ak by súd v
danom prípade priznal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho
protiprávneho stavu zo strany súdu a popieranie práva Európskej únie                      na ochranu práv
spotrebiteľov. Zákaz používania zmluvnej pokuty, vychádzajúci                    z právoplatného rozsudku súdu,
sa týka celého textu predmetnej zmluvnej pokuty a zmluvnej podmienky ako celku, a preto nemožno
vysloviť ani čiastočnú neplatnosť uvedenej zmluvnej pokuty. Plnenie z takejto podmienky naviac zakladá



bezdôvodné obohatenie. Zmluvnú pokutu, uplatňovanú z absolútne neplatného zmluvného dojednania,
nemožno moderovať, pretože tomu bráni jej neplatnosť. Z týchto dôvodov súd právo na zaplatenie
zmluvnej pokuty 331,94 Eur, vrátane úroku z omeškania 9 % ročne zo sumy 331,94 Eur od 12.09.2010
do zaplatenia navrhovateľovi  nepriznal a návrh v tejto časti zamietol. O náhrade trov konania súd prvého
stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., keď dôvodil, že v danom prípade si navrhovateľ uplatnil nárok
na zaplatenie istiny v sume 379,50 Eur s príslušenstvom, vyčísleným spolu s úrokmi z omeškania ku
dňu vyhlásenia rozsudku (k 28.08.2013)                         v celkovej výške 487,62 Eur a súd mu priznal istinu
47,56 Eur s úrokmi vyčíslenými ku dňu 28.08.2013 v celkovej sume 67,13 Eur. Takto mal navrhovateľ
v konaní úspech v 13,77 %                  a neúspech v 86,23 %; pomer úspechu  a neúspechu je 72,46
% (86,23 % -13,77 %).  Navrhovateľ bol teda vo väčšej časti neúspešný, a preto bude povinný uhradiť
odporcovi               a vedľajšiemu účastníkovi pomernú časť náhrady trov konania 72,46 %. Odporca
si náhradu trov konania neuplatnil, preto mu súd žiadne trovy nepriznal. Vedľajší účastník si uplatnil
náhradu trov konania spočívajúcu v účelne vynaložených trovách právneho zastúpenia                    po
28,22 Eur/úkon (príprava a prevzatie veci dňa 23.04.2012, písomné vyjadrenie k návrhu dňa 13.06.2012)
+ 2x 7,63 Eur paušál, spolu 71,70 Eur podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1                 písm. a), b), § 16 ods.
3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov                   za poskytovanie právnych
služieb v znení neskorších predpisov a z nich mu patrí 72,46 %, teda suma 51,95 Eur.

Proti rozsudku okresného súdu, a to vo výroku, ktorým bola uložená navrhovateľovi povinnosť zaplatiť
vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania                  vo výške 51,95
Eur, podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie navrhovateľ, ktorý
navrhol jeho zmenu tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu nebude náhrada trov konania
priznaná. Navrhovateľ žiadal súčasne náhradu trov odvolacieho konania. Namietal, že okresný súd
priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania vychádzajúc z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Trovy vynaložené vedľajším účastníkom považoval navrhovateľ za neúčelne vynaložené, a z tohto
dôvodu nemala byť vedľajšiemu účastníkovi priznaná ich náhrada. Účelnosť sa stotožňuje s pojmom
nevyhnutnosť a nevyhnutné sú tie trovy, ktoré sa musia vynaložiť na procesné úkony ako napríklad
na zaplatenie súdneho poplatku, či hotových výdavkov. Zastával názor, že trovy právneho zastúpenia,
ktoré sú súčasťou trov konania, a ktoré si uplatnil vedľajší účastník, neboli nevyhnutne potrebné a
účelné na bránenie práva. V tejto súvislosti poukázal                        na uznesenie Krajského
súdu v Banskej Bystrici zo dňa 25.04.2012, sp. zn. 17Co/91/2012, ako aj uznesenia Krajského súdu v
Bratislave zo dňa 19.06.2013, sp. zn. 5Co/375/2013 a zo dňa 25.06.2013, sp. zn. 9Co/375/2013. Taktiež
namietal účelnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania. V tejto súvislosti poukázal na hromadný
vstup združení na ochranu spotrebiteľa ako vedľajšieho účastníka do súdnych konaní, pričom vstupujú
do sporov automaticky zastúpené právnym zástupcom bez toho, aby vopred vedeli o konkrétnych
okolnostiach sporu. Položil tak otázku, či je účelom vstupu do konania ochrana spotrebiteľa alebo zisk.
Vedľajší účastník do konania nepriniesol žiaden prínos a nepoukázal na inú skutočnosť, na ktorú súdy
nemajú povinnosť prihliadať z úradnej povinnosti. Poukazom                na ustanovenie § 93 ods.
1, 2 O.s.p. mal za to, že podstatnou podmienkou vstupu vedľajšieho účastníka do konania je súhlas
hlavného účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník chce vystupovať. V tejto súvislosti poukázal
na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3 Cdo 188/212 zo dňa 05.02.2013. Účel
procesnej pomoci vedľajšieho účastníka hlavnému účastníkovi v sporovom konaní môže byť naplnený,
len ak hlavný účastník konania s týmto vstupom súhlasí. K ustanoveniu § 101 ods. 3 O.s.p. uviedol,
že výzva, adresovaná účastníkom, uvedená v tomto ustanovení sa použije vtedy, ak súd bude vyzývať
účastníkov, aby sa vyjadrili o určitom návrhu, ktorý sa týka postupu a vedenia konania. Navrhovateľ ďalej
poukázal na skutočnosť, že Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky niektorým spotrebiteľským
združeniam udeľuje dotáciu na zastupovanie spotrebiteľov v konaní                   pred súdmi, ako napríklad
Združeniu na ochranu spotrebiteľa HOOS bola dňa 29.02.2012, ktorému bola udelená dotácia vo výške
4.000 Eur. Prijatím dotácie zo štátneho rozpočtu                   a priznanou náhradou trov konania by bola
dvakrát hradená účasť vedľajšieho účastníka                   v konaní.

Odporca, ani vedľajší účastník na strane odporcu sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrili.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v medziach podaného odvolania a jeho
dôvodov, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok



okresného súdu v napadnutej časti, vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka je potrebné podľa
§ 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť.

Rozsudok okresného súdu vo výroku o zamietnutí návrhu a vo výroku o nepriznaní náhrady trov konania
odporcovi odvolaním napadnutý nebol, zostal v týchto výrokoch právoplatný a týmto rozhodnutím
krajského súdu nedotknutý.

Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že navrhovateľ sa návrhom, podaným proti odporcovi,
domáhal zaplatenia 379,50 Eur s úrokom z omeškania 9,5 % ročne zo sumy 16,53 Eur od 12.03.2009
do zaplatenia, 9,25 % ročne zo sumy 29,37 Eur od 12.04.2009            do zaplatenia, 9,25 % ročne zo
sumy 1,66 Eur od 12.05.2009 do zaplatenia, 9 % ročne                    zo sumy 331,94 Eur od 12.09.2010
do zaplatenia a náhrady trov konania. V priebehu konania vstúpil do konania vedľajší účastník na strane
odporcu, ktorý súčasne žiadal doručiť návrh                 na začatie konania s príslušnými prílohami. Po
vydaní platobného rozkazu zo dňa 25.04.2012, č.k. 14Ro/85/2012-31 vedľajší účastník prostredníctvom
právneho zástupcu podal proti platobnému rozkazu odpor, v ktorom okrem iného poukázal na to, že
dojednaná zmluvná pokuta je neprijateľnou podmienkou. Žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť a
priznať náhradu trov právneho zastúpenia. V dôsledku podaného odporu vedľajšieho účastníka bol
platobný rozkaz zrušený. Okresný súd napadnutým rozsudkom návrhu v časti o zaplatenie 47,56 Eur s
prísl. vyhovel, v zostávajúcej časti návrh zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods.
2 O.s.p. tak, že navrhovateľa zaviazal k náhrade trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka na
strane odporcu s poukazom na pomer úspechu vedľajšieho účastníka, ktorý hájil záujmy odporcu, ktorý
bol voči navrhovateľovi v prevažnej časti úspešný. Vychádzal z tej skutočnosti, že navrhovateľ mal v
konaní úspech 13,77 % a neúspech 86,23 %, a teda pomer úspechu a neúspechu je 72,46 %. Vzhľadom
na takto ustálený čistý úspech vedľajšieho účastníka na strane odporcu v konaní mu súd priznal náhradu
trov konania vo výške 51,95 Eur.

V občianskom súdnom konaní sa o náhrade trov konania rozhoduje podľa zásady zodpovednosti za
výsledok alebo zodpovednosti za zavinenie alebo za náhodu. Ustanovenie              § 142 O.s.p. upravuje
rozhodovanie o náhrade trov konania podľa miery úspechu účastníka               v konaní. Je založené na
zásade zodpovednosti za výsledok alebo na zásade úspechu ako základnom princípe určujúcom, ktorý
z účastníkov v konečnom dôsledku ponesie ťarchu všetkých súdnych trov. Predpokladom, splnením
ktorého vznikne nárok na náhradu trov konania, je v prvom rade plný úspech vo veci, ktorý sa zisťuje
porovnaním petitu návrhu                a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej. Pokiaľ ide o rozsah
náhrady trov konania, je                v posudzovanom prípade potrebné vychádzať zo základnej zásady
vyplývajúcej z ustanovenia § 142 O.s.p., a to miery úspechu vo veci. Len ak má účastník plný úspech
vo veci, prizná sa mu podľa § 142 ods. 1 O.s.p. celá náhrada trov konania. Ak mal účastník úspech
len čiastočný, náhrada trov sa podľa § 142 ods. 2 O.s.p. pomerne rozdelí, prípadne (ak úspech vyváži
neúspech) súd vysloví, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Okresný súd sa pri určení rozsahu trov konania týmito zásadami riadil. Preskúmaním veci krajský súd
zistil, že okresný súd opodstatnene považoval trovy vedľajšieho účastníka              za účelne vynaložené
na uplatňovanie alebo bránenie práva spotrebiteľa.

V danej veci vedľajší účastník na strane odporcu do konania riadne vstúpil, doručil súdu podanie, v
ktorom namietal neprijateľné zmluvné podmienky. Je tak zrejmé, že vyvinul aktivitu v záujme „pomoci
v spore“ účastníkovi, na strane ktorého v konaní ako vedľajší účastník vystupuje, a v záujme ktorého
účastníka ako vedľajší účastník do predmetného konania vstúpil.

Vedľajší účastník tak ako ktorákoľvek fyzická alebo právnická osoba má právo zvoliť si advokáta, ktorý ho
zastupuje v konaní, v dôsledku čoho aj odvolací súd vedľajšiemu účastníkovi uplatnené trovy právneho
zastúpenia považuje za účelne vynaložené. Samotná skutočnosť, či sa vedľajší účastník dá v konaní
zastúpiť, je na vôli samotného vedľajšieho účastníka, ktorého právo je dané aj Ústavou Slovenskej
republiky (čl. 47 ods. 2).  V občianskom súdnom konaní totiž všetci účastníci majú rovnaké postavenie
(§ 18 O.s.p.) a v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania (§ 19



ods. 4 O.s.p.).  Prípadné obmedzenie určitého práva musí vyplývať len zo zákona a z platnej právnej
úpravy, pričom zo žiadneho ustanovenia nevyplýva, že vedľajší účastník nemá právo dať sa   v konaní
pred súdom zastúpiť advokátom.

Vedľajší účastník má rovnaké práva a povinnosti ako účastník, na stranu ktorého vstúpil podľa § 93 ods.
4 O.s.p., a preto pre prípad pomerného úspechu má rovnako ako procesne pomerne úspešný účastník
právo na náhradu trov konania.

Nakoľko navrhovateľ bol v danej veci úspešný len v 13,77 % a neúspešný v 86,23 %, pomer jeho úspechu
a neúspechu je 72,46 %, správne preto okresný súd uviedol, že čistý úspech odporcu je práve 72,46 %.
Vzhľadom k tomu, že odporca si náhradu trov konania neuplatnil a z obsahu spisu mu vznik žiadnych trov
nevyplýva, okresný súd správne priznal právo na náhradu trov právneho zastúpenia procesne pomerne
úspešnému vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu, a to za 2 úkony právnej služby - prípravu a
prevzatie zastúpenia a písomné podanie zo dňa 13.06.2012 á 28,22 Eur + 2 x režijný paušál á 7,63
Eur, t. j. 71,70 Eur, z ktorých mu patrí suma 51,95 Eur, v percentuálnom vyjadrení 72,46 % z celkových
trov právneho zastúpenia.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 a § 151 ods.
1 O.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu
nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko im v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, a
ani si ich neuplatnili.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie      n i e     j e     p r í p u s t n é .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "22C/206/2012", "guid": "f996b1fe-8369-4046-bb41-b7f59f3fdc3b:3552b7e5-2d9a-4321-bb46-1faebccfde02", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "b3dfaee7-fdf1-42c4-8ba1-a51c4312a256:314955d1-9eed-4b47-b53d-9d2cc2e12d21", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2014:4111220965.1", "spisova_znacka": "5Co/375/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 5Co/375/2013 z 25. 3. 2014", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2014-03-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2014:4111220965.1"}, {"guid": "dd75f196-460d-4cc0-9143-4d067015dc43:465ecfdb-5cf0-4eb1-abcc-c881527de1bc", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2013:5113217366.1", "spisova_znacka": "9Co/375/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/375/2013 z 13. 8. 2013", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2013-08-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5113217366.1"}, {"guid": "953eb10a-a1da-4ae1-be74-2eaaec233b37:48df892e-c425-48cf-80c2-232ab74ad292", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2012:6111229677.1", "spisova_znacka": "17Co/91/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/91/2012 z 24. 4. 2012", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2012-04-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6111229677.1"}], "citovane_v": []}