Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 1S/91/2011 z 30. 1. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 30. januára 2012, sp. zn. 1S/91/2011, ECLI:SK:KSPO:2012:8011200478.2 Krajský súd Prešov | 1S/91/2011 | ECLI:SK:KSPO:2012:8011200478.2 | 2012-01-30 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 76 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb., § 76 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/daf53082-4cfe-4c9f-bdc5-fd852cd02587 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8011200478.2 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1S/91/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8011200478
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Želinská
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8011200478.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Magdalény Želinskej a sudkýň
JUDr. Evy Slávikovej a JUDr. Viery Zoľákovej v právnej veci žalobcu Ing. E. V., nar. X.C. XXXX, bytom
V., M. č. XX, právne zastúpený Mgr. Karolom Ševecom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom
v Prešove, Ul. Hlavná č. 29, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky Bratislava,
Ul. Vazovova č. 2, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu Daňového riaditeľstva Slovenskej
republiky č. I/223/9666-4870/2011/991545-r zo dňa 27.apríla 2011 na základe žaloby takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodnutie Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky č. I/223/9666-4870/2011/991545-
r zo dňa 27.apríla 2011 a v r a c i a vec Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky na ďalšie
konanie podľa § 250j ods. 2 písm. c/, d/ O.s.p.

Z a v ä z u j e žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 261,14 EUR, ktoré je povinný
žalovaný zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu Mgr. Karolovi Ševcovi do 10 dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

V zákonom stanovenej lehote podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 27.4.2011 č. I/223/9666-4870/2011/991545-r, ktoré žalobca
v doplnenej žalobe zo dňa 31.8.2011 žiadal zrušiť a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie a priznať
náhradu trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore s platnými zákonmi Slovenskej
republiky, pretože Daňové riaditeľstvo SR rozhodlo nesprávne a súčasne žiadal o nariadenie nápravy,
nariadenie daňovému úradu odstrániť protiprávne nariadených ustanovení, postupov a nariadení,
vrátenie neoprávnene exekvovanej čiastky 220,610 EUR s úrokom, zrušenie neoprávnenej daňovej
exekúcie č. 924/340/750/11/Ern zo dňa 10.1.2011 na sumu 177,71 EUR z dôvodu, že daňový nedoplatok
nemá a retroaktívne zmenenie jeho statusu na daňového dlžníka je v rozpore s princípmi právneho štátu
a Ústavy Slovenskej republiky.

Uviedol, že požaduje ako odškodné za poškodenie dobrého mena neoprávneným presunom pokuty
do daňovej povinnosti a vedenia jeho osoby ako daňového dlžníka 10 EUR za každý deň od vzniku
porušenia zákona Daňovým úradom Prešov II. do dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Na pojednávaní nariadenom na deň 31.1.2012 právny zástupca žalobcu uviedol, že pokiaľ ide o samotný
návrh vo veci samej, stále trvajú na petite žaloby, pokiaľ ide o to, že žiadajú o uskutočnenie nápravy a



odstránenie protiprávneho stavu, má za to, že ak by súd zrušil dané rozhodnutie, došlo by k požadovanej
náprave, ktorú žalobca žiada a pokiaľ ide o samotné odškodnenie, má za to, že na takomto návrhu netrvá
a vie o tom, že ide o žalobu na ochranu osobnosti, v ktorej krajský súd nie je vecne a miestne príslušný.

Nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalobca vidí v tom, že podľa jeho názoru pokuty boli udelené
neoprávnene a následne neoprávnenosť vymáhania pokuty daňovým exekučným príkazom ako daňový
nedoplatok je v rozpore so zákonom č. 171/2001 Z.z., lebo pokuta, ktorá je trest za priestupok, nie
je daňovou povinnosťou, pretože pre pokutu platí postup podľa citovaného zákona a to podľa § 35
ods. 1 až 6 a následne postup platný v Slovenskej republike, čiže podľa zákona č. 233/1995 Z.z.. Pri
vymáhaní daňového nedoplatku sú iné ustanovenia. Takúto právnu úpravu určil zákonodarca a žiadny
interný predpis daňového riaditeľstva nemá oprávnenie meniť zákony v Slovenskej republike. Uviedol,
že Daňové riaditeľstvo SR napadnutým rozhodnutím potvrdilo daňovú exekučnú výzvu Daňového úradu
Prešov II. č. 924/340/5135/2011/Ern. zo dňa 1.2.2011, ktorá bola vydaná v rozpore so súčasne platným
právom v SR a rozhodnutie odôvodnilo viacerými tvrdeniami, ktoré sú v rozpore so zákonom č. 511/1992
Zb. v súčasne platnej úprave novelizovanej zákonom č. 171/2001 Z.z.. Poukázal na to, že v roku 2004
stratil prácu a začal podnikať a pri rozbiehaní činnosti bol okolnosťami nútený požiadať o pridelenie
štatútu mesačného platcu DPH. Zmenou podmienok na trhu, aby sa uživil, musel sa odsťahoval z
miesta trvalého bydliska a činnosť, pre ktorú požiadal o status mesačného platcu, nevykonával. Zabudol
požiadal o zmenu statusu. Po návrate do miesta trvalého bydliska zistil, že daňový úrad ho vyzval
na splnenie si povinnosti odovzdania formulárov o DPH za predchádzajúce obdobie, v ktorom si túto
povinnosť neplnil. Domnieva sa, že išlo o mesiace február až máj 2005. Vyplnil formuláre s nulovou
daňovou povinnosťou a odovzdal na Daňovom úrade Prešov II. a následne požiadal o zmenu statusu
z dôvodu, aby nemal zbytočnú oznamovaciu povinnosť, t.j. vypisovať formulár s nulovou daňovou
povinnosťou. Uviedol, že pri jednej z návštev na Daňovom úrade Prešov II. sa dostal do slovného
konfliktu so svojich pridelených daňovým úradníkom, ktorý sa mu vyhrážal, že pre jeho názor mu udelí
pokutu 10.000,-- Sk. Po niekoľkých týždňoch z dôvodu ochrany svojej rodiny musel vycestovať mimo
územia Európskej únie, vrátil do EÚ a miesta svojho bydliska v druhej polovici roku 2009. Bola mu
doručená daňová exekučná výzva na zaplatenie daňového nedoplatku 177,71 EUR a keďže nevedel o
žiadnej daňovej povinnosti, využil právo na odvolanie, aby získal čas na zistenie o čo ide. Potom mu
bolo doručené rozhodnutie DR SR a tvrdí, že pokuty mu boli udelené neoprávnene, bol neoprávnený aj
postup s vymáhaním pokuty daňovým exekučným príkazom ako daňový nedoplatok, čo je podľa jeho
názoru v rozpore so zákonom č. 171/2001 Z.z.. Pokuta, ktorá je trest za priestupok, nie je daňovou
povinnosťou, pretože pre pokutu platí postup podľa zákona č. 171/2001 Z.z. § 35 ods. 1 až 6, čiže postup
podľa zákona č. 233/1995 Z.z.. Túto právnu úpravu určil zákonodarca a žiadny interný predpis daňového
riaditeľstva nemôže meniť zákony SR. Poukázal na to, že z rozhodnutia žalovaného a to odôvodnenia
vyplýva, že rozhodnutím č. 924/230/59063/05/Stk zo dňa 11.11.2005 mu bola uložená pokuta podľa
§ 35 ods. 4 písm. b/ zákona č. 511/1992 Zb. vo výške 200,-- Sk, teda 66,38 EUR a rozhodnutím č.
924/230/59034/05/Stk zo dňa 11.11.2005 bola daňovému dlžníkovi uložená pokuta podľa § 35 ods. 5
písm. a/ citovaného zákona vo výške 10.000,-- Sk. Tvrdí, že mu boli udelené dve pokuty v jeden deň za
jeden priestupok a to za nepodanie nulového daňového priznania v zákonom stanovenom čase. Trvá na
tom, že to bol jeden priestupok, ktorý trval niekoľko mesiacov, t.j. pokiaľ sa nezdržiaval v mieste svojho
bydliska a pokuty mu boli uložené v dobe, keď tento protiprávny stav netrval, pričom uznáva, že boli
udelené v zákonnej lehote podľa § 35 ods. 6 zákona č. 171/2001 Z..z. ale v rozpore s § 35 ods. 1, 2
tohto právneho predpisu. Poukázal na to, že z ustanovenia § 35 ods. 1 zákona č. 171/2001 Z.z. vyplýva,
že opakovane možno uložiť pokutu, ak uloženie pokuty neviedlo k náprave a protiprávny stav trvá.
Protiprávny stav netrval, tento stav riešil promptne po upozornení daňovým úradom a nie je mu známe,
ako sa dá previesť náprava počas zasadanie komisie, pokiaľ pokutovaný nie je oboznámený s tým, že
niečo porušil, že má tento stav upraviť a technicky sa to dozvie až po prebratí zásielky. Nie je tu čas na
odstránenie chyby a v čase udelenie pokút už dávno protiprávny stav netrval a takýto postup je v rozpore
so zákonom. Rovnako sa nestotožňuje s názorom daňového riaditeľstva v odôvodnení rozhodnutia, že
správca dane je povinný pri zistení správneho deliktu udeliť pokutu, lebo zákon č. 171/2001 Z.z. v § 35
ods. 1 upravuje, že správca dane môže a musí pri udelení pokuty postupovať podľa § 35 ods. 2.

Zdôraznil, že § 35 ods. 2 zákona č. 171/2001 Z.z. upravuje, že pri ukladaní pokút sa prihliada najmä
na závažnosť, dobu trvania a následky protiprávneho konania. Výška pokuty je v jeho prípade v súlade
s citovaným zákonom, lebo následky nulového daňového priznania na štátny rozpočet sú v každom
prípade nulové, jeho daňová povinnosť, ktorú týmto konaním zatajil, bola nulová a daňovník, ktorý má



nulovú daňovú povinnosť, v žiadnom prípade nie je daňovým dlžníkom. Ak sa v odôvodnení uvádza, že
uložené pokuty neboli uhradené v plnej výške v lehote splatnosti, pretože k čiastočnej úhrade uložených
pokút došlo 11.1.2006 vo výške 220,61 EUR, žiada o vysvetlenie, kto a akým spôsobom uhradil túto
sumu daňovému úradu. On tak neurobil a ani tak urobiť nemohol, pretože v tom čase sa nezdržiaval
v mieste svojho bydliska a o udelení pokút nebol oboznámený. Pokuty neuhradil ani čiastočne a je
zrejmé, že daňový úrad mu sumu 220,61 EUR stiahol exekučne, čiže nevyplatil mu daňový preplatok za
rok 2005 a preplatkom uhradil časť pokuty spôsobom tak, ako keby mal voči daňovému úradu daňový
nedoplatok. Touto finančnou manipuláciou, lebo postup pri nezaplatení pokuty zmenil retroaktívne v jeho
neprospech, čím ho hrubým spôsobom osočil a zároveň zmenil retroaktívne jeho právny status. Žalobca
tvrdí, že ignoráciou zákonov bol zmenený právny postup pri vymáhaní pokuty, pretože mal postupovať
podľa zákona č. 233/1995 Z.z., teda Exekučného poriadku.

Žalobca argumentoval tým, že správca dane musí postupovať v súlade so zákonom č. 171/2001 Z.z.,
ktorý mu ukladá postup, ktorý je taxatívne určený v § 35 ods. 1 až 6 zákona č. 171/2001 Z.z.. Uviedol,
že postup podľa tohto právneho predpisu je taký, že v prípade, ak nastala situácia podľa § 35 ods. 1,
správca dane postupuje podľa § 35 ods. 4,teda môže rozhodnúť, či zvýši daňovníkovi daň alebo mu
udelí pokutu. Ak daňovníkovi zvýši daň, ďalej postupuje ako pri daňovom nedoplatku. V prípade, že udelí
pokutu, musí postupovať podľa §35 ods. 5, ktorý určuje pravidlá pre uloženie pokuty a výšku udelenej
pokuty podľa § 35 ods.2 a množstvo pokút a za akých podmienok podľa § 35 ods. 2 dobu, dokedy
môže pokutu udeliť, a dokedy môže pokutu vymáhať podľa § 35 ods. 6. V žiadnom prípade zákon č.
171/2001 Z.z. neumožňuje po rozhodnutí o udelení pokuty podľa § 35 ods. 4 dodatočne podľa ľubovôle
retroaktívne pokutu zameniť za daňový nedoplatok a v ďalších krokoch postupovať ako pri nezaplatení
dane, ale musí postupovať ako predpisuje zákon 171/2001 Z.z., lebo z § 35 ods. 5 a 6 vyplýva, vymáhať
v správnom konaní nezaplatenie pokuty, čiže podľa zákona č. 233/1995 Z.z..

Žalobca dôvodil, že z odôvodnenia rozhodnutia daňového riaditeľstva vyplýva, že správca dane začal
daňové exekučné konanie na podklade exekučného titulu vydaním rozhodnutia č. 924/340/750/11/Ern
zo dňa 11.1.2011 a v tomto prípade sú exekučným titulom právoplatné a vykonateľné rozhodnutia o
uložení pokuty č. 924/230/59063/05/Stk zo dňa 11.11.2005 a č. 924/230/59034/05/Stk zo dňa 11.11.2005
a obe rozhodnutia nadobudli právoplatnosť 27.12.2005 a vykonateľnosť 12.1.2006. Žalobca kladie
otázku, ako je možné, že správca dane bez toho, aby bolo rozhodnutie vykonateľné, mu sumu 220,61
EUR exekvoval bez jeho vedomia, exekvoval bez exekučného konania a bez exekučného príkazu.
Vykonateľnosť rozhodnutí o pokute nastala až 12.1.2006 a peniaze mu boli exekvované už deň skôr ako
je ich vypočítaná doba vykonateľnosti exekučného titulu, t.j. 11.1.2006. O právoplatnú exekúciu mohol
správca dane požiadať až 13.1.2006. Podľa jeho názoru s poukazom na ustanovenie § 76 ods. 5 písm.
b/ zákona č. 511/1992 Zb. a ním popísaného skutkového stavu vyplýva, že tento stav vznikol svojvoľným
hrubým a niekoľkonásobným porušením Exekučného zákona, teda zákona č. 233/1995 Z.z..

Žalobca zdôraznil, že v predmetnej veci neexistuje ani neexistoval daňový nedoplatok, pri pokute sa
musí postupovať ako pri vymáhaní pokuty podľa § 35 zákona č. 171/2001 Z.z., čiastočná exekúcia
220,61 EUR pred dňom vykonateľnosti rozhodnutia, rovnako aj bez vyhlásenia exekúcie, k čiastočnej
exekúcii 220,61 EUR došlo bez právoplatného exekučného príkazu a došlo k nezákonnej manipulácii,
svojvoľnej retroaktivite a zmene pokuty za daňový nedoplatok.

Žalobca akcentoval, že o pokutách ani o nezákonných postupoch Daňového úradu Prešov II. nebol
oboznámený a tak ani na ne nemohol reagovať, urobil tak až potom, keď sa o týchto skutočnostiach
dozvedel. Z výkladov o platnosti a vykonateľnosti rozhodnutia vyplýva, že rozhodnutie vydané v
správnom konaní môže mať právne účinky voči adresátom len vtedy, ak sa o ňom dozvedeli.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol konanie zastaviť, pretože rozhodnutie napadnuté žalobou je
rozhodnutím procesnej povahy s poukazom na ustanovenie § 248 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého
súdy nepreskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia
týkajúce sa vedenia konania. Vzhľadom na to, že O.s.p. neupravuje, čo je potrebné rozumieť pod
pojmom procesné rozhodnutie týkajúce sa vedenia konania, podľa rozhodovacej praxe súdov sa za
takéto rozhodnutia považujú rozhodnutia, ktorými sa nemení hmotnoprávna pozícia účastníka konania.



Žalobou napadnuté rozhodnutie má povahu rozhodnutia procesnej povahy, lebo žalobou napadnuté
rozhodnutie DR ako aj rozhodnutie správcu dane - daňová exekučná výzva bolo vydané iba na základe
procesnej právnej normy - zákona č. 511/1992 Zb. a to § 75 a nasl. upravujúcich daňové exekučné
konanie. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie NS SR sp. zn.: 5Sžf 87/2007 a tunajšieho súdu sp.
zn.: 3S 13/2007.

Vo vzťahu k žalobným námietkam poukázal na to, že správca dane Daňový úrad Prešov II.
vydal dňa 10.1.2011 rozhodnutie č. 924/340/750/11/Ern o začatí daňového exekučného konania na
vymoženie daňového nedoplatku vo výške 177,71 EUR na podklade exekučného titulu - právoplatného
a vykonateľného rozhodnutia č. 924/230/59063/05/Stk zo dňa 11.11.2005 a právoplatného a
vykonateľného rozhodnutia č. 924/230/59034/05/Stk zo dňa 11.11.2005. Následne vydal dňa 1.2.2011
daňovú exekučnú výzvu pod č. 924/340/5135/2011/Ern, ktorou vyzval na zaplatenie daňového
nedoplatku vo výške 177,71 EUR daňového dlžníka - žalobcu. Daňové riaditeľstvo SR ako odvolací
orgán svojim rozhodnutím č. I/223/9666-4870/2011/991545-r zo dňa 27.4.2011 potvrdilo daňovú
exekučnú výzvu Daňového úradu Prešov II.. Poukázal na to, že žalobca bol registrovaný podľa § 4
zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov ako platiteľ dane z
pridanej hodnoty a to až do 31.3.2006, kedy bola registrácia ukončená. Po dobu registrácie platiteľa
dane bol žalobca povinný postupovať podľa platného Zákona o dani z pridanej hodnoty. Ako platiteľ dane
bol povinný podávať daňové priznanie podľa § 78 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z.. Podľa uvedeného
ustanovenia platiteľ je povinný do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia podať daňové priznanie
a v tej istej lehote zaplatiť vlastnú daňovú povinnosť. Platiteľ registrovaný podľa § 5 a 6 nie je povinný
podať daňové priznanie, ak mu nevznikla v zdaňovacom období daňová povinnosť alebo právo na
odpočítanie dane. V zmysle uvedenej právnej úpravy mal žalobca povinnosť podať daňové priznanie k
dani z pridanej hodnoty a to aj v prípade, ak v príslušnom zdaňovacom období neprijal a ani neuskutočnil
žiadne zdaniteľné plnenia, t.j. podať takzvané nulové daňové priznanie. Nesplnenie povinnosti podať
daňové priznanie v lehote podľa § 78 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. je posudzované ako správny delikt
v zmysle § 35 zákona č. 511/1992 Zb.. Pokutu za správny delikt ukladá správca dane obligatórne zo
zákona vždy, keď zistí porušenie povinnosti peňažnej alebo nepeňažnej povahy. Žalobca za zdaňovacie
obdobie máj 2005 podal daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty po lehote ustanovenej v § 78 ods. 1
zákona č. 222/2004 Z.z.. Preto správca dane rozhodnutím č. 924/230/59063/05/Stk zo dňa 11.11.2005
uložil pokutu podľa § 35 ods. 4 písm. b/ zákona č. 511/1992 Zb. vo výške 2.000,-- Sk (66,38 EUR). Pokuta
v uloženej výške sa ukladá v prípade, ak daňový subjekt podal daňové priznanie po lehote a v príslušnom
zdaňovacom období mu nevznikla daňová povinnosť. Ďalšieho správneho deliktu sa žalobca dopustil v
zdaňovacom období február 2005, kedy nepodal daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za uvedené
zdaňovacie obdobie a daňové priznanie nepodal ani na základe výzvy správcu dane. Za toto zdaňovacie
obdobie uložil správca dane pokutu rozhodnutím č. 924/230/59034/05/Stk zo dňa 11.11.2005 podľa § 35
ods. 5 písm. a/ zákona č. 511/1992 Zb. vo výške 10.000,-- Sk (331,93 EUR). Pokuta v uvedenej výške
sa ukladá za nepodanie daňového priznanie ani na základe výzvy správcu dane. Pokuty boli uložené
podľa ustanovenia § 35 zákona č. 511/1992 Zb. v znení platnom v roku 2005, kedy správca dane vydal
rozhodnutia o pokutách. Pre správu daní je stále platný zákon č. 511/1992 Zb.. Pod č. 171 bolo vydané v
roku 2001 v Zbierke zákonov úplne znenie zákona č. 511/1992 Zb., preto námietka žalobcu, že správca
dane postupoval v daňovom exekučnom konaní na základe neplatného zákona, nie je dôvodná. Daňové
nedoplatky vzniknuté podľa zákona č. 511/1992 Zb. je správca dane oprávnený vymáhať v daňovom
exekučnom konaní podľa ustanovenia § 75 a nasl. zákona č. 511/1992 Zb.. V daňovom exekučnom
konaní sa nepostupuje podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ako
sa namieta v žalobe. Ako z vyššie uvedených dôkazov vyplýva, žalobcovi boli uložené dve pokuty za dva
správne delikty - za podanie daňového priznania k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj
2005 po lehote upravenej v ustanovení § 78 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. a za nepodanie daňového
priznania k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2005 ani na základe výzvy správcu
dane. Pri uložení pokuty za zdaňovacie obdobie máj 2005 postupoval správca dane podľa § 35 ods.
4 písm. b/ zákona č. 511/1992 Zb., ktoré striktne stanovuje výšku pokuty 2.000,-- Sk. Pri ukladaní
pokuty podľa tohto ustanovenia zákona správca dane nemá možnosť určiť výšku pokuty na základe
voľnej úvahy, ktorá by bola obmedzená stanovením nejakého rozpätia. Za zdaňovacie obdobie február
2005 uložil správca dane pokutu podľa § 35 ods. 5 písm. a/ zákona č. 511/1992 Zb. podľa citovaného
ustanovenia zákona, ak daňový subjekt nepodá daňové priznanie v lehote určenej správcom dane vo
výzve, správca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, mu uloží pokutu do 1.5000.000,-- Sk, ak
ide o fyzickú osobu, najmenej 10.000,-- Sk. Pri ukladaní pokuty podľa § 35 ods. 13 citovaného zákona



(nie § 35 ods. 2, ako sa nesprávne uvádza v žalobe), t.j. správca dane pri ukladaní pokuty podľa ods. 5,
8 až 12 prihliada na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu. V danom prípade správca dane
uložil pokutu na spodnej hranici stanoveného rozpätia.

Ak žalobca namieta, že uložené pokuty nie sú daňovým nedoplatkom a tieto pokuty neuhradil ani
čiastočne a ďalšie námietky, DR uviedlo, že podľa definície základných pojmov upravenej v § 1a písm.
a/ zákona č. 511/1992 Zb. daňou sa rozumie daň podľa osobitných zákonov vrátane sankčného úroku
a úroku, ako aj pokuty a poplatky ustanovené zákonom, ktoré spravuje správca dane. Z uvedeného
vyplýva, že aj pokuta je na účely Zákona o správe daní daňou. Daňovým nedoplatkom je podľa § 1a písm.
f/ zákona č. 511/1992 Zb. dlžná suma dane po lehote splatnosti. Podľa § 1a písm. g/ citovaného zákona
daňovým dlžníkom je osoba, ktorá má daňový nedoplatok. Žalobca má podľa platných ustanovení
zákona č. 511/1992 Zb. daňový nedoplatok a je daňovým dlžníkom. Celková výška uložených pokút
podľa vydaných rozhodnutí je 12.000,-- Sk, t.j. 398,32 EUR. Pred začatím daňového exekučného
konania došlo k čiastočnej úhrade uložených pokút a to preúčtovaním daňového preplatku na dani z
príjmov fyzickej osoby za rok 2005, preto dlžná suma bola znížená o 220,61 EUR. Tento postup správcu
dane bol v súlade s ustanovením § 63 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb., podľa ktorého správca dane
preplatok použije na úhradu splatného preddavku na daň a na úhradu prípadného daňového nedoplatku
inej dane. Preplatok správca dane vráti daňovému subjektu len vtedy, ak ho nemožno použiť podľa
odsekov 2 a 3 § 63 zákona č. 511/1992 Zb.. Zo strany správcu dane teda nedošlo k predčasnému
exekvovaniu sumy 220,61 EUR ani k inému neoprávnenému zadržiavaniu uvedenej sumy ako sa
uvádza v žalobe. Správca dane môže v daňovom exekučnom konaní vymáhať len existujúci daňový
nedoplatok a v aktuálnej výške. Preto správca dane začal daňové exekučné konanie na vymoženie
daňového nedoplatku vo výške 177,71 EUR. V rozhodnutí o začatí daňového exekučného konania
č. 924/340/750/11/Ern správca dane uvádza výšku daňového nedoplatku 177,71 EUR a ako spôsob
vykonania daňovej exekúcie sú uvedené zrážky zo mzdy. V oznámení o začatí daňového exekučného
konania, ktoré bolo doručené zamestnávateľovi žalobcu - spoločnosti VSS TRADING, s.r.o., Južná
trieda 82, Košice dňa 18.1.2011 sa uvádza výška daňového nedoplatku 177,71 EUR. K samotnému
výkonu daňovej exekúcie dôjde až vydaním daňového exekučného príkazu, ktorý správca dane vydá
podľa § 77 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb., t.j. po márnom uplynutí lehoty na podanie odvolania
voči daňovej exekučnej výzvy, alebo keď správca dane vyhovie odvolaniu čiastočne, alebo keď sa
správcovi dane doručí rozhodnutie odvolacieho orgánu, ktorým sa odvolanie zamietlo. Uvedený postup
v daňovom exekučnom konaní jednoznačne potvrdzuje, že pred začatím daňového exekučného konania
správca dane nemá zákonné oprávnenie na exekvovanie dlžnej sumy. Preúčtovanie preplatku na daňový
nedoplatok podľa § 63 zákona č. 511/1992 Zb. nie je daňovou exekúciou. Nakoniec sám žalobca v
žalobe pripúšťa, že k zníženiu daňového nedoplatku došlo jeho kompenzáciou s preplatkom na dani z
príjmu fyzickej osoby.

V súvislosti s námietkami žalobcu, že rozhodnutia o pokutách mu neboli doručené, DR uviedlo, že
správca dane obe rozhodnutia o uložených pokutách doručoval žalobcovi na adresu, ktorú uviedol pri
plnení svojej registračnej a oznamovacej povinnosti, t.j. na adresu M. XX, V.. Adresát pri doručovaní
písomnosti nebol zastihnutý, preto boli zásielky doručené postupom podľa § 17 ods. 3 zákona č.
511/1992 Zb.. Podľa citovaného ustanovenia zákona, ak nebol adresát písomnosti, ktorá má byť
doručená do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, upovedomí ho doručovateľ
vhodným spôsobom, že písomnosť príde doručiť znovu v určitý deň a hodinu. Ak bude nový pokus
o doručenie bezvýsledný, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na obecnom úrade a adresáta
o tom vhodným spôsobom vyrozumie. Ak si nevyzdvihne adresát písomnosť do pätnástich dní od jej
uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa adresát o uložení nedozvedel.
Obidve zásielky boli uložené na pošte dňa 25.11.2005. Po uplynutí odbernej lehoty boli zásielky vrátené
správcovi dane s poznámkou - zásielku neprevzal v odbernej lehote. V zmysle ustanovenia § 17 ods. 3
zákona č. 511/1992 Zb. zásielky sa považovali za doručené po pätnástich dňoch od uloženia. Po márnom
uplynutí lehoty na podanie odvolania, obdive rozhodnutia nadobudli právoplatnosť dňa 27.12.2005 a
vykonateľnosť dňa 12.1.2006. Lehota na premlčanie práva vybrať a vymáhať daňový nedoplatok týkajúci
sa uložených pokút bola v roku 2005 upravená v ustanovení § 35 ods. 17 zákona č. 511/1992 Zb.. Podľa
citovaného ustanovenia zákona posledná veta, právo vybrať a vymáhať pokutu sa premlčuje po šiestich
rokoch po skončení roka, v ktorom bola pokuta uložená. V zmysle uvedenej právnej úpravy právo vybrať
a vymáhať uložené pokuty by bolo premlčané po 31.12.2011.



Z uvedeného teda vyplýva, že žalobca sa žalobou domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia a
postupu žalovaného podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. upravujúcich rozhodovanie o žalobách proti
rozhodnutiam a postupom správnych orgánov.

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. - podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho
orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa ods. 2 - pri rozhodnutí
správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o
rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo
právoplatnosť.

Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 248 písm. a/ upravuje, že súdy nepreskúmavajú rozhodnutia
správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania.

Súd sa stotožňuje s názorom DR SR, že daňová exekučná výzva je procesným rozhodnutím, a že
preskúmaniu nepodlieha, avšak za predpokladu, že žalobca nenamieta nezákonnosť postupu správnych
orgánov pred vydaním daňovej exekučnej výzvy, teda pri vydávaní rozhodnutí, ktoré sú exekučným
titulom, pričom z obsahu žaloby nepochybne vyplýva, že žalobca tvrdí v čase doručovania exekučných
titulov sa v mieste svojho trvalého bydliska nezdržiaval.

Zo spisu vyplýva, že Daňový úrad Prešov II. dňa 1.2.2011 pod č. 924/340/5135/2011/Ern. vydal
daňovú exekučnú výzvu podľa ustanovenia § 76 ods. 1, 2 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a
poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov na
základe vykonateľných exekučných titulov 1/ právoplatného a vykonateľného rozhodnutia o uložení
pokuty za podanie daňového priznania po lehote ustanovenej zákonom č. 924/230/59063/05/Stk. zo
dňa 11.11.2005, 2/právoplatného a vykonateľného rozhodnutia o uložení pokuty za podanie daňového
priznania po lehote ustanovenej zákonom č. 924/230/59034/05/Stk. zo dňa 11.11.2005, podľa ktorých
bol daňový dlžník Ing.V. E.... povinný zaplatiť správcovi dane daňový nedoplatok na dani z pridanej
hodnoty vo výške 177,71 EUR z dôvodu nezaplatenia daňového nedoplatku daňovým dlžníkom.

Túto daňovú exekučnú výzvu napadol včas podaným odvolaním žalobca písomným podaním zo dňa
22.2.2010, v ktorom okrem iného namietal, že (citácia): „V prvom rade, aby som mohol pokuty zaplatiť,
musel by som o nich vedieť. Také rozhodnutie mi musí byť doručené, pretože bez ich doručenia nie je
ich možné splniť. Ak boli tieto rozhodnutia právoplatné a vykonateľné v roku 2005... ."

Zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných a finančných orgánov
v ustanovení § 73 a nasl. upravuje daňové exekučné konanie.

Podľa § 73 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. - daňové nedoplatky podľa tohto zákona môže vymáhať len
správca dane... . Podľa § 73 ods. 4 - správca dane je povinný

a) zisťovať, či sú splnené podmienky na začatie daňového exekučného konania,

b) vykonať daňovú exekúciu len v súlade s týmto zákonom a spôsobmi, aké tento zákon ustanovuje.

Teda jednou z primárnych podmienok splnenia podmienok na začatie daňového exekučného
konania je, aby boli právoplatné a vykonateľné exekučné tituly, v preskúmavaných veciach ide o
rozhodnutia Daňového úradu Prešov II. zo dňa 11.11.2005 č. 924/230/59063/05/Stk. a rozhodnutie č.
924/230/59034/05/Stk..



Tak, ako daňové riaditeľstvo uviedlo v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, zo spisu je nesporné, že
tieto rozhodnutia žalobcovi doručené neboli a boli vrátené späť s tým, že zásielky neboli prevzaté v
odbernej lehote.

Zákon č. 511/1992 Zb. v ustanovení § 17 ods. 1 upravuje, že správca dane doručuje úradné písomnosti
adresátovi spravidla poštou. Tieto písomnosti však môže doručiť i svojimi zamestnancami. Podľa ods.
2 tohto ustanovenia - do vlastných rúk sa adresátovi doručujú písomnosti,

a) o ktorých tak výslovne ustanovuje tento zákon,

b) ak je deň doručenia rozhodujúci pre začiatok plynutia lehoty, ktorej nesplnenie by pre adresáta mohlo
byť spojené s právnou ujmou,

c) ak tak určí správca dane.

Zo spisu je nesporné, že rozhodnutia boli žalobcovi ako adresátovi doručované do vlastných rúk.

Ak nebol adresát písomnosti, ktorá má byť doručená do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste
doručenia zdržuje, upovedomí ho doručovateľ vhodným spôsobom, že písomnosť príde doručiť znovu v
určitý deň a hodinu. Ak bude nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží doručovateľ písomnosť na pošte
alebo na obecnom úrade a adresáta o tom vhodným spôsobom vyrozumie. Ak si nevyzdvihne adresát
písomnosť do pätnástich dní od jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i
keď sa adresát o uložení nedozvedel (§ 17 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov).

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že nedoručenie vyvoláva právne následky vo vzťahu k adresátovi
písomnosti, ak sú splnené zákonom stanovené podmienky, preto je nevyhnutné skúmať, či došlo k
riadnemu doručeniu. Za riadne doručenie je treba považovať také, ktoré je v súlade s ustanoveniami
procesného predpisu, ktorým je zákon č. 511/1992 Zb.. Fikcia doručenia podľa § 17 ods. 3 zákona č.
511/1992 Zb. platí iba vtedy, ak sa adresát písomnosti v mieste doručenia zdržiava.

Exekúcia všeobecne je zásahom do práv občana, preto bolo povinnosťou správcu dane zisťovať, či
v čase doručovania rozhodnutí zo dňa 11.11.2005 sa žalobca zdržiaval alebo nezdržiaval v mieste
doručovania a k fikcii doručenia týchto rozhodnutí pristúpiť až po zistení podmienok pre takýto záver.

V rozpore s vyššie citovaným ustanovením teda postupoval správca dane Daňový úrad Prešov II.,
ak pred začatím daňového exekučného konania formálne vyznačil právoplatnosť na ním vydaných
rozhodnutiach o uložení pokút žalobcovi a neskúmal, či v predmetnej veci možno aplikovať fikciu
doručenia.

Súd je toho názoru, že pochybil aj žalovaný, ak bez skúmania podmienok riadneho doručenia
exekučných titulov žalobcovi žalobou napadnutým rozhodnutím daňovú exekučnú výzvu potvrdil,
pretože v konaní podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. súd je povinný skúmať nielen zákonnosť
rozhodnutia ale aj postupu správneho orgánu. Ak nebol dodržaný procesnoprávny postup upravený
zákonom č. 511/1992 Zb., potom nemožno hovoriť o zákonnosti aj samotného rozhodnutia, pretože
v prípade, ak zákonný postup dodržaný nebol, v preskúmavaných veciach by žalobcovi odňaté právo
napadnúť rozhodnutia zo dňa 11.11.2005 riadnym opravným prostriedkom odvolaním.

Ústava SR v čl. 46 ods. 1 upravuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanoveným zákonom na inom orgáne
Slovenskej republiky.



Krajský súd podľa § 250j preskúmal postup Daňového riaditeľstva SR pri vydávaní napadnutého
rozhodnutia a dospel k záveru, že daňové riaditeľstvo pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu proti daňovej
exekučnej výzve rozhodovalo na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a rozhodnutie je z
tohto dôvodu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, preto napadnuté rozhodnutie podľa § 250j ods.
2 písm. c/, d/ zrušil a vracia vec Finančnému riaditeľstvu SR na ďalšie konanie.

Finančné riaditeľstvo SR v ďalšom konaní je povinné skúmať, či v predmetnej veci boli alebo neboli
splnené podmienky pre fikciu doručenia vo vzťahu k rozhodnutiam Daňového úradu Prešov II. zo dňa
11.11.2005 aj za splnenia ďalších podmienok upravených v ustanovení § 31 zákona č. 511/1992 Zb.. Len
po takto doplnenom dokazovaní vo vzťahu k fikcii doručenia bude zachovaný zákonný postup upravený
procesnoprávnym predpisom č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech,
priznal náhradu trov konania, ktorá pozostáva zo zaplateného súdneho poplatku v sume 66,-- EUR a
náhrady za poskytnutie právnych služieb podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a to za 3 úkony právnej úkony
právnej služby a to prevzatie zastupovania 57,-- EUR, vyjadrenie zo dňa 31.8.2011 v sume 57,-- EUR,
účasť na pojednávaní dňa 31.1.2012 v sume 58,69 EUR, spolu odmena 172,69 EUR, režijný paušál 2x
7,41 EUR + 1x 7,63 EUR, spolu 22,45 EUR, odmena spolu 195,14 EUR, náhrada trov konania spolu
261,14 EUR, ktoré je Finančné riaditeľstvo SR povinné zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu na účet
vedený vo Y. J., č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX.

Senát krajského súdu vo veci rozhodol jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol
odvolací súd.