{"guid": "15cdde6b-b311-4ea4-8a3c-d524f5416c9e:3bd8ac64-d678-4c0a-8e8b-583d17e9c936", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2016:2309207614.1", "spisova_znacka": "23CoE/104/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 23CoE/104/2015 z 27. 9. 2016", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trnava z 27. septembra 2016, sp. zn. 23CoE/104/2015, ECLI:SK:KSTT:2016:2309207614.1", "identifikacne_cislo": "2309207614", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Daniel Ilavský", "sudca_id": 483, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-daniel-ilavsky-483", "datum_vydania": "2016-09-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-30.odsek-1", "nazov": "§ 30 ods. 1 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-30.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-30"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-30.odsek-11", "nazov": "§ 30 ods. 11 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-30.odsek-11", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-30"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/233#paragraf-30"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3bd8ac64-d678-4c0a-8e8b-583d17e9c936", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2309207614.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2016:2309207614.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2016:2309207614.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23CoE/104/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2309207614
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2309207614.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov JUDr.
Iveta Jankovičová a JUDr. Daša Kontríková vo veci exekúcie oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. advokátom: JUDr. Martin Máčaj, Pribinova
25, 811 09 Bratislava a splnomocnenkyňou: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava,
proti povinnej: Ildikó Tóthová PAPIER-DROBNÝ TOVAR, s miestom podnikania Diakovce 765, 925 81
Diakovce, IČO: 43 233 074, o vymoženie 1.510,30 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávnenej proti
uzneseniu Okresného súdu Galanta z 30. augusta 2013 č. k. 20Er/324/2009-25, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie  r u š í  a vec sa mu  v r a c i a  na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vyhlásil exekúciu sp. zn. EX 2564/09 vedenú súdnym
exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým PhD.,(so sídlom exekútorského úradu Záhradnícka 60, Bratislava)
za neprípustnú a zastavil ju, a zároveň tomuto náhradu trov exekúcie nepriznal. Svoje rozhodnutie
odôvodnil právne použitím ust. § 57 ods. 1 písm. g),    § 58 ods. 1, § 196,  § 200 ods. 1 a ods. 2, § 203
ods. 1 až ods. 3 E.p. (zákona č. 233/1995 Z.z. v znení účinnom do 30. júna 2016, ďalej len „E.p.\"), ako i
poukazom na uznesenie Okresného súdu Galanta č. k. 20Er/324/2009-19 z 18. februára 2013, ktorým
súd prvej inštancie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého PhD. z vykonania exekúcie vylúčil. Vecne
mal (súd prvej inštancie) za to, že skutočnosť, že dotknutý súdny exekútor bol v minulosti zamestnancom
oprávnenej vzbudzuje dôvodné obavy a objektívnu pochybnosť o nezaujatosti súdneho exekútora.
Oprávnená navyše aj napriek výzve súdu neoznačila meno nového súdneho exekútora, ktorého by súd
mohol poveriť vykonaním exekúcie v predmetnej veci. Súd prvej inštancie tieto skutočnosti posúdil ako
iný dôvod, pre ktorý nemožno v predmetnej exekúcií pokračovať, exekúciu vyhlásil za neprípustnú a
zastavil ju podľa § 57 ods. 1 písm. g) v spojení s § 58 ods. 1 E.p.. O náhrade trov exekúcie súd rozhodol
tak, že súdnemu exekútorovi tieto nepriznal, nakoľko si ich aj napriek výzve súdu neuplatnil.

2. Proti tomuto uzneseniu podala oprávnená prostredníctvom pôvodnej splnomocnenkyne včas
odvolanie  (odvolaním napadla oba jeho výroky) s návrhom, aby odvolací súd podľa  § 221 O.s.p. (zákon
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení platnom do 30. júna 2016, ďalej len „O.s.p.\") toto
rozhodnutie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Oprávnená vo
svojom podaní uvádza, že listom zo dňa 1. októbra 2013 oznámila meno nového súdneho exekútora,
ktorého žiada poveriť vykonaním exekúcie, čím odstránila dôvod, na základe ktorého bola exekúcia
zastavená a tak je možné v tejto znova pokračovať. Taktiež uvádza, že na výzvy súdu nereagovala v
stanovenej lehote len z dôvodu veľkej zaneprázdnenosti.

3.   Zároveň bolo súdu prvej inštancie doručené odvolanie oprávnenej podané novým právnym
zástupcom, doplnené o dôležitú právnu argumentáciu, ktorá okrem predostretia jednotlivých dôvod
odvolania navrhla s poukazom na ustanovenie § 109 ods. 1 písm. b) a c) O.s.p. a čl. 267 Zmluvy o
fungovaní Európskej únie (ďalej tiež len „ZFEÚ\", ktorej ostatné konsolidované znenie bolo publikované



pod č. 2010/C 83/01 Úradného vestníka Európskej únie - pozn. odvolacieho súdu) konanie prerušiť
a predložiť Súdnemu dvoru Európskej únie (ďalej len „SD\") prejudiciálne (predbežné) otázky v
nasledujúcom znení:

A.  Má sa ustanovenie písm. q) ods. 1 prílohy smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách vykladať tak, že za každých okolností zakazuje rozhodovať spory v rámci
spotrebiteľských zmlúv na základe rozhodcovskej doložky prostredníctvom rozhodcovských súdov?

B.   V prípade zápornej odpovede na prvú otázku, je možné ustanovenie písm. q) ods. 1 prílohy smernice
Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať tak, že mu neodporuje
uzatvorenie takej rozhodcovskej doložky, ktorá ustanovuje, že všetky spory vzniknuté zo zmluvy (vrátane
sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie) budú riešené a) pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý
vykonáva svoju činnosť na základe zákona a voči jeho rozhodnutiu možno podať žalobu o zrušenie
všeobecnému súdu podľa zákona, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde,
alebo b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na
súde s tým, že ak ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu na všeobecnom súde, považuje sa táto
skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej doložky, čo však neplatí, ak pred podaním žaloby
na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je rozhodcovskou doložkou v súlade
s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu?

C. Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré
aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS
zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?

2. Povinná a súdny exekútor odvolacie návrhy nepodali ani sa k podaným odvolaniam nevyjadrili.

6.   Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v
znení účinnom od 1. júla 2016 - ďalej len „C.s.p.\"), po zistení že odvolanie bolo podané včas (§ 362
C.s.p.), oprávnenou osobou - stranou, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté (§ 359 C.s.p. a § 37 ods.
1 E.p.), proti rozhodnutiu proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 2 C.s.p. a § 44 ods. 2
E.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 ods. 1 a ods. 2, § 363
C.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi podaného odvolania
(§ 379 a § 380 ods. 1  C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania, nakoľko nebola
potreba zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nebol tu ani dôležitý verejný záujem na prejednaní veci
na nariadenom pojednávaní (§ 385 C.s.p.)  a dospel k záveru, že nejde o rozhodnutie vo veci samej a
dôvody, pre ktoré bolo vydané zanikli (§ 389 ods. 1 písm. c) C.s.p.) preto je potrebné napádané uznesenie
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 389 C.s.p.) a návrh oprávnenej na prerušenie
konania ako nedôvodný zamietnuť (§ 387 ods. 1 C.s.p.).

7.   Podľa § 9a ods. 1 E. p. (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení účinnom od 1. júla 2016) ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane
použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

8.   Podľa § 470 C.s.p., ak nie je uvedené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti (čiže pred 1. júlom 2016).

9. Podľa § 30 ods. 1 E.p. exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, ak so zreteľom na jeho pomer
k veci, ktorá je predmetom exekúcie, k účastníkom exekučného konania alebo k ich zástupcom, možno
mať pochybnosti o jeho nezaujatosti.

10. Podľa § 30 ods. 11 E.p. ak súd vylúči exekútora z vykonávania exekúcie, v exekúcii pokračuje ten
exekútor, ktorého navrhne oprávnený a ktorého vykonaním tejto exekúcie poverí súd.

11. Zo spisového materiálu vyplýva, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie uznesením č. k.
20Er/324/2009-19 z 18. februára 2013, vylúčil súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého PhD., z výkonu
exekúcie. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 26. júna 2013. Zároveň súd prvej inštancie
doručil spolu s uvedeným uznesením splnomocnenkyni oprávnenej výzvu, aby v lehote 10 dní od
jej doručenia oznámila súdu meno nového súdneho exekútora, ktorého má súd poveriť vykonaním



exekúcie. Pretože oprávnená v súdom stanovenej lehote neoznámila meno nového súdneho exekútora,
nebolo možné v exekúcií pokračovať a súd prvej inštancie napadnutým uznesením z 30. augusta
2013 exekúciu zastavil. Oprávnená následne listom doručeným súdu dňa 1. októbra 2013 oznámila, že
žiada poveriť vykonaním exekúcie JUDr. Ivana Nestora, súdneho exekútora so sídlom Haburská 49/A,
Bratislava. V odvolacej lehote oprávnená podala odvolanie proti napadnutému uzneseniu o zastavení
exekúcie, v ktorom uvádza, že si nového súdneho exekútora už zvolila a odstránila tak dôvod zastavenia
exekúcie.

12. Hoci oprávnená napriek výzve súdu prvej inštancie nenavrhla nového exekútora, ktorý by mal
pokračovať v exekúcii podľa § 30 ods. 11 E.p., a to nielen v súdom určenej lehote, ale ani do rozhodnutia
súdu o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej súčasnom zastavení   a postup súdu prvej inštancie tak
v čase vydania napadnutého uznesenia bol vecne správny,  rozhodujúcou v prejednávanej veci bola
skutočnosť, že oznámením nového súdneho exekútora v podaní z 1. októbra 2013 v rámci odvolacej
lehoty došlo k odstráneniu dôvodu zastavenia exekúcie uvedeného v rozhodnutí súdu prvej inštancie.

13. Na základe uvedeného odvolací súd podľa § 391 ods. 1 C.s.p. uznesenie súdu prvej inštancie zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

14. Pokiaľ ide o námietky oprávnenej predostreté v odvolaní doplnenom o dôležitú právnu argumentáciu,
odvolací súd uvádza, že  tieto sú celkom zjavne nedôvodné, pretože napadnuté rozhodnutie nebolo
založené na dôvodoch, ktoré oprávnená v odvolaní namietla (exekučný súd nepreskúmaval platnosť
rozhodcovskej doložky a právomoc rozhodcovského súdu). Odvolaciemu súdu je z rozhodovacej
činnosti známe, že oprávnená podáva obdobné odvolania v konaniach, v ktorých exekučné súdy po
preskúmaní exekučného titulu dospeli k záveru, že tento je pre neplatnosť rozhodcovskej doložky
nulitný a ako exekučný titul nespôsobilý, čo je dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. O tento prípad však v preskúmavanej veci nešlo. Odvolací súd sa tak týmito
argumentmi oprávneného v odvolaní nezaoberal, pretože súd prvej inštancie preukázateľne danými
skutočnosťami napadnuté rozhodnutie neodôvodnil, a tiež preto, že vo vzťahu k vyššie uvedenému
posudzovanému dôvodu na zatavenie exekúcie nie sú právne relevantné.

27. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko odvolaním napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil  na ďalšie konanie. O náhrade trov odvolacieho
konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 C.s.p.).

28. K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon    pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

O dovolaní rozhoduje najvyšší súd (§ 35 C.s.p.)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa  už prv začalo konanie,
rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo



je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na
príslušenstvo sa neprihliada,
napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}