Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5Co/109/2017 z 11. 9. 2017 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 11. septembra 2017, sp. zn. 5Co/109/2017, ECLI:SK:KSTN:2017:3216203185.1 Krajský súd Trenčín | 5Co/109/2017 | ECLI:SK:KSTN:2017:3216203185.1 | 2017-09-11 | Uznesenie Oblasť práva: Rodinné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 389 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/50bd2b3b-727b-470a-9f6c-2f5c111adac6 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:3216203185.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/109/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3216203185
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3216203185.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň
JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobcu: Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom
Bratislava, Košická 56, IČO: 45 684 618, zastúpeného: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so
sídlom Bratislava, Michalská 14, IČO: 47 255 706, proti žalovanému: H. L., nar. XX.XX.XXXX, štátnemu
občanovi R. republiky, bytom L. nad L., C. G. č. XXXX/X, o zaplatenie 344,08 eur s príslušenstvom,
na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. 5Csp/69/2016-35, zo
dňa 10. januára 2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol a žalovanému náhradu trov
konania nepriznal. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou
zo dňa 06.10.2016 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 344,08 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 91,63 eur od 04.10.2013 do zaplatenia,
úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 70,44 eur od 04.11.2013 do zaplatenia, úrokom
z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 106,09 eur od 04.12.2013 do zaplatenia, úrokom z
omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 75,92 eur od 04.01.2014 do zaplatenia, keď uviedol,
že žalovanú pohľadávku nadobudol od pôvodného veriteľa - obchodnej spoločnosti Slovak Telekom,
a.s., IČO: 35 763 469 (ďalej len "právny predchodca žalobcu"), a to na základe Rámcovej zmluvy
o postúpení pohľadávok zo dňa 27.08.2015 a Odovzdávacieho protokolu o postúpení pohľadávok
zo dňa 03.09.2015. Právny predchodca žalobcu a žalovaný sa na základe Zmluvy o poskytovaní
verejných služieb, resp. Zmluvy o pripojení a ich dodatkov dohodli na tom, že právny predchodca
žalobcu bude žalovanému poskytovať v nich vymedzené služby a žalovaný bude uhrádzať odplatu za
poskytované služby. Jednalo sa o mobilné služby, resp. o služby spojené s užívaním SIM karty. Na
základe vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným boli právnym predchodcom žalobcu
žalovanému poskytnuté služby, ktoré boli vyfakturované, avšak žalovaný si záväzok uhradiť cenu riadne
a včas nesplnil. Súd vykonal vo veci dokazovanie, z ktorého zistil, že žalovaný uzatvoril s právnym
predchodcom žalobcu dňa 23.12.2004 zmluvu o pripojení (zmluvu o poskytovaní verejných služieb) a
dňa 16.08.2012 dodatok k tejto zmluve. Predmetom uvedenej zmluvy v znení jej dodatku bol záväzok
právneho predchodcu žalobcu poskytovať žalovanému program služieb Happy L a to vo vzťahu k SIM tel.
č. XXXXXXXXX a žalovaný sa v bode 1. písm. b/ dodatku zaviazal platiť riadne a včas cenu za zriadenie
a poskytovanie služieb podľa zvoleného programu služieb. Zmluva o pripojení s dodatkom bola uzavretá
s viazanosťou na 24 mesiacov. Žalovaný tiež uzatvoril s právnym predchodcom žalobcu dňa 05.09.2012
Zmluvu o poskytovaní verejných služieb - služba Mobilný internet a dodatok k tejto zmluve, predmetom
ktorej bol záväzok právneho predchodcu žalobcu zriadiť žalovanému prístup do siete internet alebo
iných verejných alebo neverejných dátových sietí bezdrôtovým spôsobom prostredníctvom koncového
zariadenia alebo prostredníctvom SIM karty tel. č. XXXXXXXXX a žalovaný sa v bode 1. písm. b/



dodatku zaviazal platiť riadne a včas cenu za zriadenie a poskytovanie vyššie uvedenej služby. Zmluva
o poskytovaní verejných služieb - služba Mobilný internet s dodatkom bola uzavretá s viazanosťou na
24 mesiacov. Faktúrou č. 7309858413 na sumu 91,63 eur so splatnosťou dňa 03.10.2013, faktúrou
č. 7311061137 na sumu 70,44 eur so splatnosťou dňa 03.11.2013, faktúrou č. 7312240020 na sumu
106,09 eur so splatnosťou dňa 03.12.2013 a faktúrou č. 7313479629 na sumu 75,92 eur so splatnosťou
dňa 03.01.2014 právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému cenu, poplatky za poskytnuté služby.
Žalovaný faktúry v lehote splatnosti neuhradil. Právny predchodca žalobcu v odstúpení od zmluvy o
poskytovaní verejných služieb zo dňa 05.09.2014 oznámil žalovanému, že odstupuje od zmluvy (tel. č.
910928705,911976859) s účinnosťou od 12.09.2014 z dôvodu nezaplatenia ceny za poskytnuté služby
ani do 45 dní po dni splatnosti. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.08.2015 právny predchodca
žalobcu postúpila žalobcovi pohľadávku voči žalovanému vyplývajúcu z vyššie uvedených faktúr a
v rozsahu ako si ich žalobca uplatňuje v tomto konaní. Uvedené skutočnosti súd posúdil podľa § 44
ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom v čase uzatvorenia
predmetných zmlúv v znení ich dodatkov (ďalej len "zákon o elektronických komunikáciách") 9. Podľa
§ 43 ods. 1 písm. a), ods. 12 písm. b), § 44 ods. 8 písm. b), § 44 ods. 12 zákona o elektronických
komunikáciách, podľa § 3 ods. 1, § 48 ods. 1 a 2, § 52 ods. 1 až 4, § 107 ods. 1 a 2, § 122, § 451
ods. 1 a 2, § 457, § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia
predmetných zmlúv a podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene
zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov (ďalej len "zákon o ochrane spotrebiteľa"). Uviedol, že na základe vykonaného dokazovania
a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť. Zmluvy uzatvorené
medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným sú spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 ods. 1
Občianskeho zákonníka v príslušnom znení. Žalovaný vystupoval v zmluvnom vzťahu ako fyzická osoba
- nepodnikateľ, pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, využívaním služieb dodávateľa uspokojoval svoje osobné
potreby, teda žalovaný sa považuje za spotrebiteľa. Právny predchodca žalobcu vystupoval v zmluvnom
vzťahu ako podnikateľ poskytujúci klientom služby v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti -
dodávateľ. Spotrebiteľský charakter zmluvy je nepochybný aj tým, že zmluva bola žalobcom pripravená
vopred na formulári vrátane znenia podmienok bez možnosti zasiahnuť do jej znenia žalovaným ako
spotrebiteľom. Súd na základe uvedeného na predmetný záväzkový vzťah aplikoval aj príslušné právne
normy chrániace spotrebiteľa. Ochrana spotrebiteľovi musí byť podľa právneho názoru súdu zachovaná
aj v prípade, keď došlo k postúpeniu pohľadávky na ďalšieho veriteľa. Súd v tomto smere zdôrazňuje,
že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je
spotrebiteľom. Žalobca sa v danom konaní domáha proti žalovanému zaplatenia sumy 344,08 eur s
príslušenstvom, keď na základe právneho vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným
boli právnym predchodcom žalobcu žalovanému poskytnuté služby, ktoré boli vyfakturované faktúrou
č. 7309858413 na sumu 91,63 eur so splatnosťou dňa 03.10.2013, faktúrou č. 7311061137 na sumu
70,44 eur so splatnosťou dňa 03.11.2013, faktúrou č. 7312240020 na sumu 106,09 eur so splatnosťou
dňa 03.12.2013 a faktúrou č. 7313479629 na sumu 75,92 eur so splatnosťou dňa 03.01.2014. Žalovaný
si však povinnosť uhradiť faktúry za poskytnuté služby nesplnil v lehote splatnosti jednotlivých faktúr.
Zo žalobcom predloženého odstúpenia od zmluvy zo dňa 05.09.2014 je nepochybné, že z dôvodu
nezaplatenia ceny za poskytnuté služby (vyplývajúcej z predmetných faktúr), ani do 45 dní po dni ich
splatnosti, právny predchodca žalobcu s účinnosťou od 12.09.2014 odstúpil od predmetných zmlúv
o poskytovaní verejných služieb uzatvorených so žalovaným. Súd konštatuje, že právny predchodca
žalobcu v súlade so zákonom týmto sám dobrovoľne uplatnil právo vyplývajúce mu z ustanovení § 48
ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s 44 ods. 8 písm. b) zákona o elektronických komunikáciách.
Následkom odstúpenia od zmluvy je zrušenie zmluvy s účinkami od začiatku (ex tunc - § 48 ods. 2
Občianskeho zákonníka) a tým zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. V danom prípade zároveň nebolo
právnym predpisom ustanovené a ani účastníkmi dohodnuté inak. Ak zmluva bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal (§ 457 Občianskeho zákonníka). Plnenie
zo zmluvy, ktorá zanikla v dôsledku odstúpenia od zmluvy sa považuje za bezdôvodné obohatenie, ktoré
sa musí vydať tomu, na úkor koho bolo získané. Právny predchodca žalobcu uviedol v odstúpení ako
deň účinnosti odstúpenia 12.09.2014. Keďže žalobcom uplatnený nárok je nárokom zo spotrebiteľskej
zmluvy, bol súd v zmysle ustanovenia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa povinný prihliadnuť na
premlčanie z úradnej povinnosti (ex offo) bez toho, aby sa žalovaný premlčania dovolával v zmysle
Občianskeho zákonníka, keďže § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa je špeciálnym ustanovením k
ustanoveniu § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka a je ho nutné aplikovať prednostne v prípade nároku



uplatneného zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorým je aj nárok uplatnený v tomto konaní. Ustanovenie § 5b
Zákona o ochrane spotrebiteľa bolo zavedené zákonom č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od 01.05.2014.
Vo vzťahu k nemu neboli prijaté žiadne prechodné ustanovenia. Uvedené ustanovenie je ustanovením
procesným, keď orgánu rozhodujúcemu o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy ukladá povinnosť prihliadať
na premlčanie aj bez námietky premlčania vznesenej spotrebiteľom. Vzhľadom na procesný charakter
tohto ustanovenia a absentujúce prechodné ustanovenie bol konajúci súd povinný aplikovať toto
ustanovenie a prihliadať na premlčanie ex offo. Na základe vyššie uvedeného, súd posúdil nárok
žalobcu uplatnený žalobou, ako nárok na vrátenie plnenia zo zrušenej zmluvy podľa § 457 Občianskeho
zákonníka, teda plnenia z titulu bezdôvodného obohatenia (vyplýva to aj zo systematického zaradenia
ustanovenia § 457 Občianskeho zákonníka v časti o bezdôvodnom obohatení). Právo na vydanie plnenia
z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k
bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Právny predchodca odstúpil od predmetných
zmlúv o poskytovaní verejných služieb uzatvorených so žalovaným s uvedením dátumu účinnosti dňa
12.09.2014 v súlade s § 44 ods. 12 zákona o elektronických komunikáciách v znení účinnom v čase
odstúpenia. Uvedeným dátumom sa nepochybne dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil. Po účinnom odstúpení od zmluvy si žalobca, resp. jeho právny predchodca
mohol po prvýkrát uplatniť nárok na vrátenie plnenia zo zmluvy, čo je podmienkou pre začatie plynutia
premlčacej doby. Uvedené nepochybne spôsobilo začatie plynutia subjektívnej lehoty na uplatnenie
nároku, najneskoršie nasledujúcim dňom po odstúpení, teda 13.09.2014. Premlčacia doba, teda v tomto
prípade uplynula dňa 13.09.2016, žalobu žalobca podal na tunajšom súde dňa 28.09.2016, teda až po
uplynutí premlčacej doby podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V dôsledku premlčania práva
žalobcu nebolo možné priznať mu uplatnený nárok a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP s tým, že v
konaní úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania, ale pretože mu žiadne účelné
trovy preukázateľne v tomto konaní nevznikli, súd rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania
nepriznal.

2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe vyhovie v plnom rozsahu, alternatívne, aby
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Poukázal na
skutočnosť, že podstata nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie spočíva najmä v neprípustnej
konštrukcii účinnosti doručenia odstúpenia od zmluvy, v nesprávnej aplikácii ustanovenia § 5b zákona
číslo 250/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov, v nesprávnom postupe a rozhodnutí súdu z hľadiska
jeho odôvodnenia, možného preskúmania, presvedčivosti a prijateľnosti, nepredvídateľnom postupe
konajúceho súdu. Súdu prvej inštancie okrem iného doručil návrh na začatie konania, súčasťou ktorého
bola i listina označená ako odstúpenie od zmluvy o poskytovaní verejných služieb. V podanom návrhu
netvrdil, že došlo k účinnosti odstúpenia od zmluvy, ani, že by sa tak stalo v dôsledku nejakého
konkrétneho úkonu, a že by sa tak stalo v nejaký konkrétny deň. Podmienkou účinnosti doručenia
odstúpenia od zmluvy je teda jeho doručenie účastníkovi druhej zmluvnej strane, odlišnej od právneho
predchodcu žalobcu. Z obsahu súdneho, ani z napadnutého rozsudku, dátum doručenia odstúpenia od
zmluvy, uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, vôbec nevyplýva. A nevyplýva
ani to, či vôbec, na akú adresu a kedy bolo pripojené odstúpenie od zmluvy odoslané. Záver o účinnosti
odstúpenia od zmluvy nie je potom ničím podložený. Pokiaľ súd prvej inštancie uvádza, že účinnosť
odstúpenia od zmluvy by mala nastať dňa 12.9.2014, toto je v rozpore s platným právnym poriadkom.
Súd žalobu zamietol aplikujúc postup podľa § 5b zákona číslo 250/2007 Z.z. v znení neskorších
predpisov. Ustanovenie § 5b zákona číslo 250/2007 Z.z., môže príslušný orgán -v tomto prípade súd
použiť iba v prípade ako rozhodujúci o nárokoch zo zmluvy. Pokiaľ teda súd prvej inštancie o nárokoch zo
zmluvy nerozhoduje (čo vyplýva z jeho odôvodnenia napadnutého rozsudku), nemôže dôjsť k aplikácii
§ 5b. V tejto súvislosti poukázal na dôvodovú správu. Ďalej poukázal na Časť III. článok 6 bod 11,
12, 14 všeobecných obchodných podmienok, z ktorých vyplýva definovaná úprava vzťahov medzi
právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, čo vylučuje záver o aplikácii postupu ako pri bezdôvodnom
obohatení. Namietal, že rozsudok je nepreskúmateľný a to z dôvodu nedostatočného odôvodnenia. V
tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8SŽo/191/2010,
sp. zn. 2MCdo/7/2009, sp. zn. 2Cdo/238/2008, sp. zn. 7Cdo/201/2014, uznesenie Ústavného súdu SR
III. ÚS 107/07.

3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.



4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP v rozsahu
a z dôvodov odvolania žalobcu, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k
záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec vrátiť
podľa § 391 ods. 1 CSP súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z týchto dôvodov:

5. V prejednávanej veci súd prvej inštancie správne konštatoval, že právny vzťah medzi účastníkmi
konania je vzťahom spotrebiteľským a s prihliadnutím na ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z.,
je potrebné ex offo posudzovať otázku premlčania nároku uplatňovaného v tomto konaní. Nemožno sa
stotožniť s názorom žalobcu, že ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. možno aplikovať
len v prípadoch, kedy súd rozhoduje o nárokoch zo zmluvy a teda v prípade, že ide o bezdôvodné
obohatenie, kedy zmluva odstúpením zanikla, nejde o nárok zo zmluvy a ustanovenie § 5b uvedeného
zákona nemožno aplikovať. Ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. je nutné vykladať v záujme
posilnenia práv spotrebiteľa /ktorý záujem zákonodarca týmto ustanovením nepochybne sledoval/, čo
najširšie tak, že toto ustanovenie je aplikovateľné nielen pri rozhodovaní o zmluvných nárokoch, ale aj pri
rozhodovaní o nárokoch, ktoré majú svoj pôvod v neplatných, či zrušených spotrebiteľských zmluvách.
Niet žiadneho racionálneho dôvodu, aby konajúci súd prihliadal, resp. neprihliadal ex offo na premlčanie
práva dodávateľa v závislosti od toho, či je spotrebiteľská zmluva platná a účinná alebo je neplatná, či
bola odstúpením dodávateľa od zmluvy zrušená.

6. Čo sa týka ďalšieho odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, súd prvej inštancie založil svoje
zamietavé rozhodnutie na tom skutkovom základe, že právny predchodca žalobcu účinne odstúpil od
zmluvy, v zmysle ktorého právneho úkonu odo dňa odstúpenia od zmluvy je potrebné počítať dvojročnú
premlčaciu lehotu uplatneného práva žalobcu v zmysle ustanovení § 107 ods. 1 v spojení s § 457
Občianskeho zákonníka.

7. Tu odvolací súd uvádza, že uvedené závery súdu prvej inštancie by mohli byť v zásade správne,
pokiaľ by výsledky vykonaného dokazovania svedčili o účinnosti odstúpenia právneho predchodcu
žalobcu od zmluvy a teda o vzniku práva na vydanie bezdôvodného obohatenia. V spise súdu prvej
inštancie sa síce nachádza listina označená ako Odstúpenie od zmluvy zo dňa 05.09.2014, avšak v
spore nebol vykonaný žiaden dôkaz o tom, kedy toto odstúpenie od zmluvy bolo zaslané zo strany
právneho predchodcu žalobcu žalovanému, respektíve mu bolo doručené /prípadne sa aspoň dostalo
do jeho dispozičnej sféry/. Za týchto okolností je potom záver súdu prvej inštancie o účinnosti odstúpenia
právneho predchodcu žalobcu od zmluvy a vzniku práva právneho predchodcu žalobcu na vydanie
bezdôvodného obohatenia, a tým aj o počiatku plynutia premlčacej lehoty tohto práva a o jeho premlčaní
predčasný.

8. S prihliadnutím na túto skutočnosť bolo nutné rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na
ďalšie konanie a rozhodnutie. V ďalšom konaní súd prvej inštancie vyzve žalobcu na označenie alebo
predloženie dôkazu o zaslaní, resp. doručení odstúpenia od zmluvy zo strany právneho predchodcu
žalobcu žalovanému a následne opätovne vyhodnotí, či došlo k účinnému odstúpeniu od zmluvy a tým k
vzniku práva na vydanie bezdôvodného obohatenia, posúdi otázku premlčania tohto práva a na základe
týchto hodnotení opätovne rozhodne o uplatnenom nároku žalobcu. V novom rozhodnutí rozhodne súd
prvej inštancie aj o trovách odvolacieho konania /§ 396 ods. 3 CSP/.

9. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).



V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).