Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 11Co/45/2014 z 9. 2. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 9. februára 2014, sp. zn. 11Co/45/2014, ECLI:SK:KSZA:2014:5912207054.3 Krajský súd Žilina | 11Co/45/2014 | ECLI:SK:KSZA:2014:5912207054.3 | 2014-02-09 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ce6c361c-729e-4e2f-93a5-0fc76e25707f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2014:5912207054.3 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/45/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5912207054
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5912207054.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej
a členov senátu JUDr. Romana Tichého a JUDr. Adriany Gallovej v právnej veci navrhovateľa:
POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpená spoločnosťou
Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská
republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, IČO:
00 166 073, v konaní o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Ružomberok č. k. 5C/71/2012-110 zo dňa 10.10.2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa na zaplatenie sumy 125,- eur z
titulu majetkovej škody a sumy 385,- eur z titulu nemajetkovej ujmy. Žalovanému náhradu trov konania
nepriznal.

Z dôvodov rozsudku vyplýva, že dňa 27.08.2009 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Dňa 11.09.2009 bolo
vydané poverenie pre súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Lehota na vydanie poverenia začala
plynúť dňom nasledujúcim po doručení žiadosti, t. j. 28.08.2009 a posledným dňom lehoty na vydanie
poverenia bol deň 11.09.2009, kedy aj poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdom vydané. V danom
prípade nebol splnený prvotný predpoklad vzniku škody a súd nemal preukázaný nesprávny úradný
postup, keď súd vydal poverenie v zákonom stanovenej lehote 15 dní od doručenia žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Tvrdenie navrhovateľa o omeškaní o viac ako 7 mesiacov súd nemal
ničím preukázané. Nebol splnený ani ďalší nevyhnutný predpoklad zodpovednosti štátu za škodu, a
to vznik majetkovej škody, resp. nemajetkovej ujmy. Nárok na náhradu majetkovej škody v uvedenej
výške navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal. Rovnako súd tiež nemal preukázanú príčinnú
súvislosť medzi tvrdeným nesprávnym úradným postupom a vynaloženými nákladmi. Rovnako neboli
priznané podmienky pre priznanie práva na náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle § 17 ods. 2 zákona
č. 514/2003 Z. z. Keďže neboli preukázané zákonné predpoklady zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci, a to vznik škody nemajetkovej ujmy ani príčinná súvislosť medzi škodou,
resp. nemajetkovou ujmou a tvrdeným nesprávnym úradným postupom. Súd návrh navrhovateľa ako
nedôvodný zamietol.



Výrok o trovách konania sa opiera o ust. § 142 ods. 1 O. s. p., keď súd úspešnému odporcovi, ktorý si
trovy konania síce uplatnil, tieto však nevyčíslil a z obsahu spisu mu vznik trov nevyplýva, nepriznal.

Voči citovanému rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Namieta, že v konaní došlo
k vadám - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval
vylúčený sudca, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Navrhovateľ namieta, že ako strana konania nebol pred vynesením rozsudku oboznámený s písomným
vyjadrením odporcu k žalobe a toto mu bolo doručené až so samotným rozsudkom vo veci samej.
Takýto procesný postup nepredstavuje len porušenie základného práva žalobcu na kontradiktórny súdny
proces, ale aj priame porušenie ust. § 114 ods. 2 O. s. p., osobitne to platí za situácie, keď súd vo
veci neuskutočnil ústne pojednávanie s prítomnými účastníkmi konania. Porušením kontradiktórnosti
konania navrhovateľ trpí zásadne tam, kde navyše vo vyjadrení k žalobe odporca vzniesol námietku
premlčania a na túto námietku nedal súd navrhovateľovi možnosť akokoľvek pred vyhlásením rozsudku
reagovať. Navrhovateľ ako strana konania nebol pred vynesením rozsudku oboznámený so súdom
vykonanými listinnými dôkazmi uloženými v exekučnom spise a k vykonanému dokazovaniu nemal
možnosť vyjadriť sa. Nebol teda oboznámený s obsahom dôkazov a tvrdení, nemal možnosť sa k týmto
dôkazom a tvrdeniam vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Podľa
konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu nemôže vnútroštátny súd založiť
svoje rozhodnutie na skutočnostiach, o ktorých strana vystupujúca v konaní nevedela. Navrhovateľ
tvrdí, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, čím bolo porušené právo
navrhovateľa na kontradiktórny súdny proces. Súd vykonal dokazovanie, ktorého obsah a rozsah si
bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu určil sám. Súd vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je
z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé, či šlo o listiny založené v exekučnom spise.
Za dôkaz však v danom konaní môžu slúžiť len listiny založené v exekučnom spise, a to vzhľadom k
faktu, že vec sa týka nesprávneho úradného postupu štátu. Poukazuje na ust. § 15 O. s. p. Žalobca
uskutočnil podanie, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému
bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský
súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že v
očiach žalobcu a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného. V tejto
súvislosti poukazuje na rozhodovaciu prax Krajských súdov v Trnave, Nitre a Prešove. Tiež poukazuje
na judikatúru Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva v oblasti zachovávania práva
na nestranný súd. Za takýchto okolností, s vedomím, že názor krajského súdu vo veci nestrannosti
pre rozpor s rozhodovacou praxou iných krajských súdov, Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre
ľudské práva v Štrasburgu neobstojí a žalobca podal ústavnú sťažnosť pre porušovanie jeho práva na
nestranný súd, nebolo a nie je prípustné, aby konanie pokračovalo ústnym pojednávaním, v ktorom
vykonával úkony a rozhodol vylúčený sudca. V konaní bolo možné uskutočniť len také úkony, ktoré
nepripúšťajú odklad. Ústne pojednávanie vo veci odklad pripúšťalo a nebolo neodkladným úkonom za
danej procesnej situácie.

Z uvedených dôvodov žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil okresnému súdu na
opätovné prejednanie.

Odporca sa k odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v
rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.
s. p.) napadnutý rozsudok postupom v zmysle ust. § 156 ods. 3 O. s. p. potvrdil v zmysle ust. § 219
ods. 1, 2 O. s. p.



Rozsudok okresného súdu je vecne správny. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav
veci a vyvodil správny právny záver.

V zmysle ust. § 212 ods. 1 O. s. p., odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

V tejto súvislosti krajský súd poukazuje, že odvolacie dôvody uvádzané v odvolaní nekorešpondujú s
právnymi dôvodmi a skutkovými zisteniami, na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie. Navrhovateľ
zrejme tým, že podáva hromadné podania, dostatočne nerozlišuje medzi jednotlivými rozhodnutiami
súdov.

Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež
zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní
proti napadnutému rozsudku je však odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje
nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ust. § 212 ods. 2 O. s. p.
vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len
vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný
vždy. Na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd len vtedy, ak mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. To znamená, že pokiaľ sa v konaní pred súdom prvého stupňa síce
vyskytli vady, ale ktoré nemali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, potom odvolací súd na tieto
vady neprihliadne.

Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní danej veci
sa zaoberal len námietkami navrhovateľa uvedenými v odvolaní a procesným postupom prvostupňového
súdu predchádzajúcim vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mohli mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Odvolacia námietka odvolateľa, že v danej veci bolo neprípustné rozhodnúť bez nariadenia
pojednávania, je zmätočná, keďže v danej veci k takémuto stavu nedošlo.

Navrhovateľ opakovane namieta postup okresného súdu, ktorým mu mala byť odňatá možnosť konať
pred súdom, keď okresný súd mu nedoručil vyjadril vyjadrenie protistrany, napriek jeho neprítomnosti
vykonal pojednávanie, neoboznámil ho s vykonanými dôkazmi, neumožnil mu byť oboznámený s
obsahom prednesov protistrany, vyjadriť sa k nim, keď vyjadrenie odporcu mu bolo doručené až spolu
s rozsudkom vo veci samej, neumožnil mu navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožní účastníkovi konania
realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom za účelom obhájenia
ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí ísť však o znemožnenie realizácie konkrétnych
procesných práv, ktoré by inak účastník mohol pred súdom uplatniť a z ktorých bol v dôsledku
nesprávneho postupu súdu vylúčený.

Je právom a zároveň povinnosťou účastníka zúčastniť sa nariadeného pojednávania. Pojednávanie
môže byť odročené iba z dôležitého dôvodu.

V zmysle ust. § 101 ods. 2 O. s. p., súd pokračuje v konaní aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne
predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže
súd vec prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka, prihliadne pritom na obsah spisu a doposiaľ
vykonané dôkazy.



Navrhovateľ a jeho právny zástupca sa pojednávania nezúčastnili z vlastného rozhodnutia. Predvolanie
na nariadený termín pojednávania bolo navrhovateľovi, ako aj jeho právnemu zástupcovi doručené včas,
viac ako 5 dní pred termínom pojednávania (pojednávanie sa konalo 10.10.2013, predvolanie na termín
pojednávania bolo doručené navrhovateľovi, ako aj jeho právnemu zástupcovi 19.09.2013). Navrhovateľ
podal dňa 10.10.2013, teda v deň konania pojednávania návrh na zrušenie pojednávania z dôvodu
podania ústavnej sťažnosti na Ústavný súd Slovenskej republiky, ako aj z dôvodu objektívneho porušenia
zásady nestrannosti sudcu a konanie navrhol prerušiť do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva žalobcu
na zákonného sudcu a práva na nestranný súd.

Uvedený dôvod nebol dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania.

Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 10NcC/45/2012-23 zo dňa 7. februára 2013 rozhodol, že zákonná
sudkyňa Okresného súdu Ružomberok JUDr. Janka Majerčíková nie je vylúčená z prejednávania a
rozhodovania veci. Vzhľadom na skutočnosť, že existovalo rozhodnutie o vylúčení, resp. nevylúčení
zákonnej sudkyne a táto otázka bola vyriešená všeobecným súdom, do ktorého právomoci riešenie tejto
otázky patrí, neexistoval dôvod pre odročenie pojednávania.

Väčšina procesných oprávnení a povinností účastníka v občianskom súdnom konaní sa realizuje
na pojednávaní. Svoje oprávnenia môže účastník realizovať za predpokladu, že sa pojednávania
zúčastní. Za odňatie možnosti konať pred súdom ako odvolací dôvod možno považovať iba odňatie práv
spôsobené procesnou činnosťou súdu, nie opomenutím alebo pasivitou účastníka. Navrhovateľ a jeho
právny zástupca sa pojednávania nezúčastnili z vlastného rozhodnutia. Tým si sami zmarili možnosť
realizovať na pojednávaní svoje procesné oprávnenia, a to najmä možnosť navrhovať dôkazy, vyjadrovať
sa k vykonaným dôkazom a tvrdeniam protistrany, právo na poučenia v zmysle ust. § 118 ods. 2 O. s.
p., ako aj v zmysle ust. § 120 ods. 4 O. s. p., ktoré sa realizujú spravidla na pojednávaní (vo
vzťahu k prítomným účastníkom).

V danej veci odvolací súd konštatuje dôvodnosť odvolacej námietky o nedoručení vyjadrenia protistrany
navrhovateľovi a jeho právnemu zástupcovi pred rozhodnutím vo veci samej.

Odvolací sú konštatuje, že okresný súd v rozpore so zákonnou povinnosťou bez dôležitého dôvodu
nedoručil právnemu zástupcovi navrhovateľa vyjadrenie protistrany, ktoré bolo do spisu doručené ešte
pred nariadením prvého pojednávania.

V danom prípade ide o vadu konania, a preto odvolací súd skúmal, či táto vada konania mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Odvolací súd dospel k záveru, že vzhľadom na okolnosti veci a hmotnoprávne dôvody zamietnutia
uplatneného nároku, nedoručenie vyjadrenia protistrany právnemu zástupcovi navrhovateľa nie je takou
vadou konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Je všeobecne známou skutočnosťou, že navrhovateľ podal hromadné žaloby. Odporca, ktorým
je Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, podáva vo všetkých týchto
hromadných veciach totožné vyjadrenia, ktorých obsah je protistrane známy, pretože toto vyjadrenie
protistrane bolo doručené vo veľa obdobných prípadoch a je obsahovo totožné. Podstatným dôvodom,
pre ktorý však odvolací súd nepovažoval nedoručenie vyjadrenia za takú vadu konania, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je skutočnosť, že hmotnoprávnym dôvodom zamietnutia
nároku neboli argumenty protistrany uvedené v odvolaní, keď rozhodnutie okresného súdu je založené
na iných hmotnoprávnych skutočnostiach ako argumentoch protistrany.



Podstatná časť odvolacích námietok navrhovateľa je založená na tvrdení, že vo veci nerozhodoval
nestranný sudca. Krajský súd v Žiline, ako súd nadriadený, rozhodol o nevylúčení zákonnej sudkyne
JUDr. Janky Majerčíkovej, ktorú nevylúčil z prejednávania a rozhodovania veci. Od vydania tohto
rozhodnutia (vyššie citovaného), v ktorom krajský súd podrobne uviedol dôvody, pre ktoré zákonná
sudkyňa nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci, nedošlo k žiadnym novým skutočnostiam,
majúcim vplyv na nestrannosť zákonnej sudkyne, ktorú možno považovať za nestrannú zo subjektívneho
aj objektívneho hľadiska.

Okresný súd postupoval správne, keď na základe vykonaného dokazovania vec prejednal a rozhodol v
neprítomnosti navrhovateľa. Dôvodné nie sú ani tvrdenia odvolateľa, že súd si určil sám okruh a rozsah
dokazovania. Zo zápisnice o súdnom pojednávaní vyplýva, že dokazovanie bolo vykonané výlučne
oboznámením listín nachádzajúcich sa v spise, ako aj oboznámením exekučného spisu Okresného súdu
Ružomberok sp. zn. 9Er/428/2009.

Odvolacie námietky navrhovateľa sa nedotýkajú hmotnoprávnych dôvodov, pre ktoré okresný súd žalobu
zamietol.

Hmotnoprávnym dôvodom zamietnutia uplatneného nároku žalobcu bolo nepreukázanie nesprávneho
úradného postupu ako základného predpokladu pre vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Navrhovateľ v danom prípade odôvodňoval nesprávny úradný postup
exekučného súdu nedodržaním zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty na vydanie poverenia. Z
dokazovania vykonaného okresným súdom však vyplynulo, že poverenie pre súdneho exekútora bolo
vydané v zákonnej 15-dňovej lehote, keď žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia bola súdu
doručená dňa 27.08.2009 a poverenie bolo vydané dňa 11.09.2009. Súd potom nemal
za preukázaný nesprávny úradný postup ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

Navrhovateľ nijako nenapadol uvedené skutkové a právne závery okresného súdu, ktoré boli
hmotnoprávnym dôvodom zamietnutia nároku, a preto tieto nie sú predmetom odvolacieho prieskumu.

Na základe uvedeného možno konštatovať, že okresný súd vec prejednal a rozhodol zákonným
spôsobom, keď v súlade so zásadou kontradiktórnosti sporového konania umožnil účastníkom
konania realizáciu ich procesných práv priznaných im Občianskym súdnym poriadkom. Po vykonaní
a vyhodnotení dokazovania zákonným spôsobom a v potrebnom rozsahu vydal vecne správne
rozhodnutie, ktoré zodpovedajúcim spôsobom v zmysle ust. § 157 ods. 2 O. s. p. správne a
presvedčivo odôvodnil.

Krajský súd preto rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil vrátane odvolaním
nenapadnutého, závislého výroku o trovách prvostupňového konania, ktoré taktiež vykazuje vecnú
správnosť.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s
ust. § 142 ods. 1 O. s. p. Odporca bol v odvolacom konaní úspešný, trovy konania si však neuplatnil
a z obsahu spisu mu vznik trov odvolacieho konania nevyplýva, preto odvolací súd odporcovi náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok prípustný nie je.