{"guid": "15be8350-24b4-4bb7-9778-dc24626dd5b1:fdb02408-71e1-4cc7-a68b-d904414d170a", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2012:3899898447.1", "spisova_znacka": "16CoE/109/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 16CoE/109/2012 z 6. 9. 2012", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trenčín z 6. septembra 2012, sp. zn. 16CoE/109/2012, ECLI:SK:KSTN:2012:3899898447.1", "identifikacne_cislo": "3899898447", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Soňa Langová", "sudca_id": 347, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-sona-langova-347", "datum_vydania": "2012-09-06", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 57 ods. 1 písm. g) EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-57"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/233#paragraf-57"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fdb02408-71e1-4cc7-a68b-d904414d170a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3899898447.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2012:3899898447.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2012:3899898447.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín\nSpisová značka: 16CoE/109/2012\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 3899898447\nDátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2012\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová\nECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3899898447.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom\nBratislava, Mamateyova 17, IČO: 35 937 874, pobočka Prievidza, so sídlom Prievidza, Včelárska\n1, proti povinnému: BALPEX, spol. s r.o., so sídlom Bojnice, Jánošíkova 743/9, IČO: 31 580 238,\nvymazaný z Obchodného registra Okresného súdu Trenčín dňa 19.01.2010, o vymoženie 15 632,24 eur\ns príslušenstvom, na odvolanie súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č.k. 0Er\n1120/1999-19 zo dňa 28. mája 2012, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nOdvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o trovách exekúcie   p o t\nv r d z u j e .\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil podľa\n§ 57 ods. 1 písm. g/ a § 58 ods. 1 Ex. por. v spojení s § 107 ods. 4 O.s.p. Súdnemu exekútorovi JUDr.\nJozefovi Kaduchovi trovy exekúcie nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že uznesením\nOkresného súdu Trenčín č.k. 29CbR 21/2007-24 zo dňa 16.10.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť\ndňa 24.11.2009, bola obchodná spoločnosť- povinný- zrušená bez likvidácie. Spoločnosť bola dňa\n19.01.2010 ex offo vymazaná z obchodného registra. Konštatoval, že povinný po začatí exekučného\nkonania zanikol výmazom z obchodného registra, bez právneho nástupcu. Keďže súd nemohol v konaní\npokračovať, musel exekúciu pre nedostatok spôsobilosti povinného byť účastníkom konania vyhlásiť za\nneprípustnú a zastaviť ju. O trovách exekúcie rozhodol s poukazom na § 196, §197, § 200 ods.1,  2, §\n203 Ex. por. v znení účinnom do 31.01.2002. Podľa § 197 ods. 1 Ex. por. pravidlom je, že trovy exekúcie\nznáša povinný, pokiaľ nenastane výnimočná situácia, že ich nahrádza oprávnený. Takúto situáciu\npredpokladá ust. § 203 Ex. por.v znení účinnom do 31.01.2002, podľa ktorého, ak dôjde k zastavaniu\nexekúcie môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však musí uvážiť, ktoré\ntrovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať\ndôvod zastavenia exekúcie. Rozsah tejto povinnosti na náhradu je daný rozsahom procesného zavinenia\noprávneného, ktoré viedlo k zastaveniu exekúcie.  Samotnú skutočnosť, že došlo k výmazu povinného\nz obchodného registra  po viac ako  10 rokoch od podania návrhu na vykonanie exekúcie, oprávnený\npodľa názoru súdu  ani pri náležitej opatrnosti predvídať. Súčasne je vylúčená aplikácia § 57 ods.1 písm.\nh) Ex. por., kedy by vždy znášal povinnosť hradiť trovy exekúcie oprávnený,  nakoľko ide o exekučné\nkonanie, ktoré začalo v roku 1999.  Stav, kedy súdny exekútor nemusí mať vždy uspokojené svoje nároky\nza výkon exekučnej činnosti, pripustil aj Ústavný súd SR vo svojich viacerých  rozhodnutiach /uznesenie\nÚS SR I.ÚS  438/2008  z 17.12. 2008, č. II. ÚS 272/08  z 22.10. 2008/.  Toto riziko, ktoré exekútor\nnesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri\nvýkone exekúcie.  Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva\nv Štrasburgu (Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23. november 1983, séria A č. 70, mutatis\nmutandis I. ÚS 191/06), v ktorom bolo zdôraznené, že riziko s výkonom určitej profesie (v citovanom\nprípade advokáta), kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane\n\nvyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie.    Z uvedených dôvodov súd náhradu trov\nexekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal.\n\nProti uzneseniu súdu prvého stupňa vo výroku o trovách exekúcie podal včas odvolanie súdny exekútor\na žiadal, aby ho odvolací súd zmenil tak, že mu prizná trovy exekúcie 66,90 eur. Namietal nesprávne\nprávne posúdenie veci a uviedol, že v zmysle § 196 ods. 1 Ex. por. exekútorovi patrí odmena, náhrada\nhotových výdavkov a náhrada za stratu času vždy, čiže súd musí na zaplatenie trov exekúcie zaviazať\nbuď povinného alebo oprávneného. V tomto smere poukázal i na uznesenie Krajského súdu v Košiciach\nsp.zn. 12CoE 53/2011. Uviedol, že vo veciach, začatých medzi rokom 1996 a 2002 vedie 3 479 živých\nspisov, pričom v každom je možné predvídať zánik povinného ako fyzickej alebo právnickej osoby.\nNamietal aplikáciu rozhodnutia ESĽP Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23. november 1983,\nséria A č. 70 a poukázal na to, že išlo o odlišný skutkový stav, ktorý analyzoval. Nakoľko v Ex. poriadku\nani v iných slovenských právnych predpisoch neexistuje zákonné ustanovenie, v ktorom by bolo popreté\nprávo súdneho exekútora na trovy exekúcie, považoval argumentáciu prvostupňového súdu v tomto\nsmere za účelovú a neodôvodnenú.\n\nOprávnený sa  k odvolaniu súdneho exekútora písomne nevyjadril.\n\nOdvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia  odvolacieho pojednávania podľa\n§ 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie súdneho exekútora nie je  dôvodné a napadnuté\nuznesenie je v časti výroku o trovách exekúcie potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1  O.s.p. z týchto\ndôvodov:\n\nUznesenie súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým prvostupňový súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú\na zastavil ju, odvolaním oprávnenej osoby napadnuté nebolo,  preto zostalo v tejto časti právoplatné a\ntýmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté.\n\nZ obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že exekučné konanie začalo dňa 31.05.1999, kedy\nbol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie doručený súdnemu exekútorovi. Dňa 18.06.1999 bolo\nsúdom vydané poverenie č. 5307 005191 na vymoženie istiny 470 937,- Sk s prísl., ktorým vykonaním\nexekúcie súd poveril súdneho exekútora JUDr. Jozefa Kaducha, a to na základe rozhodnutia Všeobecnej\nzdravotnej poisťovne, pobočka Prievidza č. 3007/99C zo dňa 26.02.1999.\n\nPodľa výpisu z obchodného registra ohľadne povinného bol uznesením Okresného súdu Trenčín č.k.\n29CbR 21/2007-24 zo dňa 16.10.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.11.2009, povinný ako\nobchodná spoločnosť zrušený bez likvidácie  Povinný bol následne podľa § 68 ods. 4 Obch. zák.\nvymazaný z obchodného registra ex offo dňom 19.01.2010.\n\nPodľa § 200 ods. 2 Ex. por. v platnom znení ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,\nkto a v akej výške platí trovy exekúcie.\n\nPodľa § 235 ods. 2 Ex. por. exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa\ndoterajších predpisov.\n\nPodľa § 196 Ex. por. v znení účinnom do 31.01.2002 za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona\npatrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.\n\nPodľa § 203  Ex. por. v znení účinnom do 31.01.2002 ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť\noprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné\nvymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.\n\nSúdny exekútor uplatnil trovy exekúcie vo výške 66,90 eur a na ich zaplatenie navrhol zaviazať\noprávneného.\n\nSúdny exekútor má v zmysle uvedených zákonných ustanovení právo na odmenu, náhradu hotových\nvýdavkov a náhradu za stratu času, teda trovy exekúcie. V zásade platí, že trovy exekučného konania\nznáša povinný. V danej veci však súd nemohol na zaplatenie trov exekúcie zaviazať povinného, keďže\ntento zanikol ku dňu 19.01.2010 ako subjekt práv a povinností.\n\nNa druhej strane, súd môže oprávneného zaviazať na zaplatenie trov exekúcie len v zmysle citovaného\nzákonného ustanovenia § 203 Ex. por.  S poukazom na znenie ustanovenia § 203 Ex. por. v znení\núčinnom do 31.01.2002 v spojení s § 235 ods. 2 Ex. por. súd môže uložiť oprávnenému nahradenie\nnevyhnutných trov exekúcie v prípade, že oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti v priebehu konania\npredvídať dôvod zastavenia exekúcie. Toto zákonné ustanovenie predstavuje výnimku zo zásady, že\nnáklady exekučnej činnosti uhrádza povinný. Jeho použitie však prichádza do úvahy iba po splnení\nzákonných predpokladov, teda ak exekučné konanie bolo zastavené a  oprávnený mohol predvídať\ndôvod zastavenia exekúcie pri náležitej opatrnosti.\n\nPo preskúmaní veci súd dospel k záveru, že oprávnený v priebehu konania nemohol pri vynaložení\nnáležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie - zánik povinného v dôsledku jeho výmazu z\nobchodného registra. Návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému podal oprávnený exekútorovi dňa\n31.05.1999, kedy bol povinný v obchodnom registri zapísaný ako spoločnosť s ručením obmedzeným.\nKonanie o zrušenie obchodnej spoločnosti - povinného, začalo až v roku 2007, pričom z obchodného\nregistra bol povinný vymazaný ku dňu 19.01.2010, t.j. takmer  10  rokov po začatí exekučného konania.\nOprávnený teda nemohol pri vynaložení náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie,\nktorým bol v danej veci výmaz povinného z obchodného registra, a nie jeho nemajetnosť.  Odvolací súd\npritom zdôrazňuje, že podľa Ex. poriadku v znení účinnom v čase začatia exekúcie, ktorý je nutné na\nvec aplikovať,  ani nebolo možné danú exekúciu zastaviť pre nemajetnosť povinného. Z tohto dôvodu\nsúd dospel k záveru, že nie je daný dôvod na to, aby na zaplatenie trov exekúcie zaviazal oprávneného\npodľa § 203 Ex. por. v znení účinnom do 31.01.2002. Súd poukazuje i na dikciu zákonného ustanovenia\n§ 203 Ex. por. v znení účinnom do 31.01.2002, ktoré predpokladá možnosť, nie povinnosť súdu uložiť\npovinnosť zaplatiť trovy exekúcie oprávnenému,  a teda  obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať\nexekútorovi trovy zastavenej exekúcie. Aj Ústavný súd SR v uznesení zo dňa 13.01.2005 č.k. II.ÚS\n12/2005-4 konštatoval, že  ust. § 203 Ex. por. vo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť\nsúdu nepriznať náhradu trov zastavenej exekúcie. Uvedené vyplýva z toho, že citované ustanovenie\nobsahuje možnosť uváženia opierajúcu sa o vyhodnotenie postupu oprávneného, mieru jeho zavinenia\na napokon aj to, že keby tu aj bolo zavinenie, rozhoduje jeho intenzita.\n\nPokiaľ ide o aplikáciu rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva Van der Mussele proti Belgicku zo\ndňa 23.11.1983 odvolací súd udáva, že z ustanovení Exekučného poriadku s poukazom na judikatúru\nSúdneho dvora ES vyplýva, že exekútorov treba považovať sa príslušníkom slobodného povolania,\npričom je vecou slobodného rozhodnutia osoby, spĺňajúcej zákonné predpoklady, že sa dá za súdneho\nexekútora vymenovať. V predmetnom rozsudku ESĽP bolo zdôraznené, že riziká podstupované v\nsúvislosti s výkonom určitej profesie (v danej veci išlo o profesiu advokáta), kam spadá i riziko\nneuhradenia odmeny za vykonanú prácu, sú vyvažované výhodami súvisiacimi s touto profesiou\n(profesijný monopol na obhajovanie v súdnom konaní). Tieto závery možno bez ďalšieho aplikovať i na\nčinnosť a postavenie exekútora ako činnosti vykonávanej v rámci slobodného povolania. Skutočnosť, že\nexekútor vykonáva slobodné povolanie pritom konštatoval i Súdny dvor ES vo svojom uznesení zo dňa\n21.5.2008 vo veci C8209,456/07. Exekútorskú činnosť súdny exekútor vykonáva za účelom dosiahnutia\nzisku, rovnako ako podnikateľ.\n\nOdvolací súd z týchto dôvodov uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o trovách\nexekúcie potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne.\n\nToto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere tri ku nule.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "0Er/1120/1999", "guid": "fdbfbcba-b9d7-4e4b-9a14-a56f79f298e9:c623dbcc-f696-47f5-b3f9-adcf8a4386ef", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:935696f1-7bce-40b9-88cb-9a48ea12d5bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 272/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 272/08 z 22. 10. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-10-22", "citacie_n": 358, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:935696f1-7bce-40b9-88cb-9a48ea12d5bb"}, {"guid": "ussr:dfed75e1-1041-4f56-978b-064baa785176", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 191/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 191/06 z 18. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-18", "citacie_n": 107, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dfed75e1-1041-4f56-978b-064baa785176"}, {"guid": "e23661f8-2efa-4356-bb64-57421e04e60d:5aaafc49-6638-4cdc-95f7-d14e2daf0299", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2011:8310207983.1", "spisova_znacka": "12CoE/53/2011", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 12CoE/53/2011 z 19. 10. 2011", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2011-10-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2011:8310207983.1"}, {"guid": "a3f4aec1-593b-456e-ae11-fce618895aa5:0cf76e3f-66e4-43ce-97cd-85491562bfec", "ecli": null, "spisova_znacka": "29CbR/21/2007", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Košice I sp. zn. 29CbR/21/2007 z 2. 5. 2018", "sud": "Okresný súd Košice I", "datum_vydania": "2018-05-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/a3f4aec1-593b-456e-ae11-fce618895aa5:0cf76e3f-66e4-43ce-97cd-85491562bfec"}, {"guid": "98cea7c7-10e0-4a38-ac2e-f3f70565ae60:e5036bed-3a19-4838-a8c9-1196f4d9d310", "ecli": null, "spisova_znacka": "0Er/1120/1999", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Zvolen sp. zn. 0Er/1120/1999 z 15. 2. 2018", "sud": "Okresný súd Zvolen", "datum_vydania": "2018-02-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/98cea7c7-10e0-4a38-ac2e-f3f70565ae60:e5036bed-3a19-4838-a8c9-1196f4d9d310"}], "citovane_v": []}