Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 22CoE/69/2013 z 4. 9. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 4. septembra 2013, sp. zn. 22CoE/69/2013, ECLI:SK:KSPO:2013:8713200797.1 Krajský súd Prešov | 22CoE/69/2013 | ECLI:SK:KSPO:2013:8713200797.1 | 2013-09-04 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: § 219 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2a2227f0-831e-4531-bf7f-b6c624a510d7 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8713200797.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22CoE/69/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713200797
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Želinská
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8713200797.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o. IČO: 35 724 803,
so sídlom Údernícka 5, Bratislava, právne zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom Údernícka 5,
Bratislava, IČO: 36613843 proti povinnej S. R., bytom M. XXX/X, M., o vymoženie 912,42 Eur s prísl., o
odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č.k. 10Er 73/2013-12 zo dňa 31.1.2013
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Výrok uznesenia odôvodnil tým, že vo veci
je vedená exekúcia na podklade rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej
bankovej asociácie, s.r.o. sp. zn. II/2012-1120 zo dňa 16.8.2012, právoplatný 11.10.2012 a vykonateľný
14.10.2012. V tomto exekučnom konaní sa vymáha plnenie zo Zmluvy k úverovému účtu alebo k
číslu zákazníka č. 157075721 zo dňa 15.2.2005 uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného
Všeobecnou úverovou bankou, a.s. a povinnou. Podľa čl. II bodu 5. zmluvy v zmysle rozhodcovskej
zmluvy v podobe rozhodcovskej doložky zaväzujúcej aj právnych nástupcov strán zmluvy, ak to zmluvné
strany nevylúčia, strany sa dohodli, že prípadné spory budú rozhodnuté prednostne v rozhodcovskom
konaní Stálym rozhodcovským súdom Asociácie bánk. Súd prvého stupňa preskúmal túto rozhodcovskú
doložku podľa § 41 ods. 2, § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a § 45 ods. 1, 2 zák. č. 244ú2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní. Odkázal na právnu úpravu § 2 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch,
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a neprijateľných podmienkach v nich,
na ustanovenia Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
na rozsudky Súdneho dvora (ES) C-240/98 (skrátene Océano Grupo Editorial SA), C-168/05 (skr.
Mostaza Claro), C-243/08 (skr. Pannom GSM Zrt.). Aplikáciou tohto právneho rámca súd zhodnotil
predmetný zmluvný vzťah ako spotrebiteľský. Rozhodcovská doložka je súčasťou formulárovej zmluvy,
bola teda vopred pripravená, spotrebiteľ nemal možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť jej obsah,
núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, ktorého právomoc je touto doložkou založená.
Znemožňuje spotrebiteľovi dosiahnutie rozhodovania sporu štátnym súdom. Spotrebiteľ si doložku
osobitne nevyjednal, doložka splynula s ostatnými štandardnými podmienkami, mohol zmluvu ako celok
prijať alebo odmietnuť. Takáto doložka je neprijateľnou podmienkou a výkon práv a povinností z takejto
doložky sa prieči dobrým mravom, doložka je neplatná, spotrebiteľ ňou nie je viazaný.

Proti uzneseniu podal odvolanie oprávnený z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa
názoru oprávneného prvostupňový súd prekročil preskúmavaciu činnosť zverenú mu Exekučným
poriadkom. Poukázal na ust. § 35 a 45 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ZoRK) a § 159
O.s.p., v zmysle ktorých je právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok spôsobilým podkladom
pre výkon exekúcie. Podľa jeho názoru súd môže nanajvýš zastaviť exekúciu, nie neudeliť poverenie.
Nemôže preskúmať rozhodcovský rozsudok z pohľadu jeho súladu s hmotným právom, pretože ide o



zásah do práva oprávneného na súdnu ochranu. Súd môže skúmať len povahu plnenia, nie rozhodnutie
samotné. Oprávnený poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie C-40/08, bod 37, 47 v
súvislosti so stabilitou práva a napadnuteľnosťou konečných rozhodnutí súdov a nemožnosťou úplne
nahrádzať celkovú pasivitu spotrebiteľa. Poukázal aj na dôvodovú správu k ust. § 53 ods. 4 písm. r)
zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) ohľadom platnosti - neplatnosti celej
rozhodcovskej doložky, ak by aj niektoré z jej ustanovení bolo neprijateľným. Mal za to, že pokiaľ
pred dňom 1.1.2008 bola uzavretá zmluva o úvere (kde bol dlžník spotrebiteľom) nie je možné práva
a povinnosti z tejto zmluvy posudzovať podľa ust. §52 až §54 OZ. Tiež uviedol, že predložením
rozhodcovskej zmluvy spotrebiteľovi len plnil povinnosť (právny predchodca oprávneného) plynúcu z
ust. § 93b zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách. V závere poukázal na rozhodnutie NS SR 3M Cdo 11/2010
a navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie a priznať náhradu trov odvolacieho
konania.

Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania v zmysle
ust. § 214 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a dospel k
záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú správne prvostupňový súd aj bez návrhu prioritne riešil, je otázka
platnosti rozhodcovskej doložky. Najvyšší súd už vo viacerých rozhodnutiach konštatoval oprávnenie
exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej zmluvy. Vo veci 3Cdo 146/2011 najvyšší súd
judikoval, že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie
prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy,
nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský
rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať
daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd
je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už
pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so
zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný. Obdobne porov. aj uznesenie NS SR vo
veci 6Cdo 143/2011, 2Cdo 245/2010 , uznesenia Ústavného súdu vo veciach IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS
60/2011 a nález Ústavného súdu Českej republiky vo veci II. ÚS 2164/10.

Podľa názoru odvolacieho súdu uvedené závery sa vzťahujú aj na stav, keď rozhodcovský rozsudok
bol založený na neprijateľnej rozhodcovskej doložke v spotrebiteľskej zmluve, pretože podľa § 53 ods.5
OZ je neprijateľná zmluvná podmienka neplatná, a teda nevyvoláva právne účinky obdobne ako keď
rozhodcovskej zmluvy niet.

Rozhodcovská doložka v predmetnej exekučnej veci tak ako vyplýva zo všeobecných obchodných
podmienok upravuje riešenie sporov prostredníctvom rozhodcovského súdu.

Ani odvolací súd nevidí dôvod na odklon od spoločného stanoviska občianskoprávneho a
obchodnoprávneho kolégia KS v Prešove z 27.9.2010, podľa ktorého: ,,Zmluvná podmienka v
štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31. 12. 2007 alebo vo všeobecných obchodných
podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a
ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni
tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným
titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce
spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa
takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť
sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému
konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom
2008.“



Je treba zdôrazniť, že Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa a v záujme vyššej
kvality života ľudí podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského rozsudku v
záujme dosiahnutia ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď spotrebiteľ v
rozhodcovskom konaní nenamietal rozhodcovskú doložku s poukazom na tzv. geografickú neprijateľnosť
miesta konania (Rozsudok Súdneho dvora C-240/08 -C-241/98 Oceano Grupo Editorial, tiež C-40/08
Asturcom ).

Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo
možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS ako nekalú (Rozsudok Súdneho
dvora európskej únie C-243/08 Pannon).

Na základe uvedených záverov správne prvostupňový súd žiadosť exekútora o udelenie poverenia
zamietol.

Ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r/ OZ bolo upravené v OZ až od 1.1.2008 a teda nie je aplikovateľné
na predmetnú vec. Spotrebiteľská zmluva bola uzavretá vo februári 2005. Na veci to však nič nemení,
pretože súdu nič nebráni judikovať neplatnosť rozhodcovskej doložky pre rozpor s dobrými mravmi (§
39 OZ). Rozhodcovská doložka, ktorá bola predformulovaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby sa
podrobil rozhodcovskému konaniu, navyše na neprijateľnom mieste, je v rozpore s dobrými mravmi
(IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011). Ustanovenie § 23a zákona č. 634/1992 Z.z. upravovalo, že typovou
zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je
obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Navyše ku dňu uzavretia zmluvy neobsahoval ani Zákon o ochrane spotrebiteľa, ani Občiansky
zákonník, ale ani Zákon o spotrebiteľských úveroch, či Obchodný zákonník ustanovenia, na základe
ktorých by bolo možné posudzovať primeranosť zmluvných dojednaní riešiacich právomoc subjektu
(v našom prípade rozhodcovského súdu) oprávneného rozhodovať o právach a povinnostiach z tejto
zmluvy. Až s účinnosťou od 1. januára 2008 bolo do Občianskeho zákonníka zapracované ustanovenie
§ 53 ods. 4 písm. r), ktoré špecifickým spôsobom prevzalo zásadu upravenú v Prílohe k článku 3
ods. 3 bod 1, písm. q) Smernice, ktorá označila za nekalú podmienku takú, ktorej zmyslom alebo
účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo bránenie v uplatňovaní práva podať žalobu alebo
podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené
právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou.

Keďže s účinnosťou od 1. mája 2004 pristúpila Slovenská republika k Európskej únii, sú považované
súdy v Slovenskej republiky ako vnútroštátne súdy členského štátu Európskej únie, za súčasť súdneho
systému Európskej únie. Zmluva o pristúpení výslovne zakotvila záväznosť úniového práva pre
pristupujúce štáty.

Počnúc od 21. apríla 1993 nadobudla účinnosť Smernica Rady ES 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „Smernica“).

Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice 93/13/EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dojednaná
je považovaná za neprimeranú, ak v rozpore s požiadavkou primeranosti spôsobuje významnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, ktoré vyplývajú z danej zmluvy v neprospech spotrebiteľa.
Podľa čl. 3. ods. 2 vety prvej podmienka je vždy považovaná za nedohodnutú individuálne, pokiaľ bola
spísaná vopred, a spotrebiteľ preto nemohol mať žiadny vplyv na obsah podmienky, najmä v súvislosti
s vopred spísanou bežnou zmluvou. Podľa čl. 3 ods. 3 príloha Smernice obsahuje informatívny a
nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré môžu byť považované za neprimerané. V prílohe Smernice
„Podmienky uvedené v čl. 3 ods. 3“ sa pod písmenom q/ ako príklad neprimeranej podmienky uvádza:
„zbavenie spotrebiteľa práva podať žalobu alebo použiť iný opravný prostriedok, najmä požadovať na
spotrebiteľovi, aby predkladal spory výlučne rozhodcovskému súdu, na ktorý sa nevzťahujú ustanovenia
právnych predpisov, alebo bránenie uplatnenia tohto práva, neprimerané obmedzovanie dôkazov, ktoré



má spotrebiteľ k dispozícii alebo ukladanie dôkazného bremena, ktoré by podľa použiteľných právnych
predpisov malo prislúchať k druhej zmluvnej strane, spotrebiteľovi“.

Smernicu ES nemožno aplikovať priamo, lebo Smernica ako prameň komunitárneho práva nemá
horizontálny (teda v zásade súkromnoprávny) priamy účinok. Avšak existuje komunitárna povinnosť
vykladať vnútroštátne právo spôsobom zlúčiteľným so Smernicou, ako to vyložil Európsky Súdny dvor
vo veci C-17/83 von Colson & Comman (tzv. nepriamy účinok smernice). Podľa rozsudku Európskeho
súdneho dvora C-106/89 vo veci Marleasing S.A. proti La Comercial Internationale de Alimentation
S.A. národnú úpravu neuskutočňujúcu alebo špatne uskutočňujúcu Smernicu je nutné v čo najväčšom
rozsahu interpretovať vo svetle a znení Smernice, aby bol dosiahnutý výsledok uvedený v Smernici.

Pritom právo Európskej únie, a teda aj Smernicu o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, ako aj vykonávajúcu národnú úpravu treba vykladať iba v kontexte Európskej únie a nie práva
národného.

Pokiaľ ide o argumentáciu oprávneného ohľadom plnenia si zákonnej povinnosti zo strany právneho
predchodcu oprávneného odvolací súd nesúhlasí s námietkou oprávneného, že oprávnený, resp.
jeho právny predchodca si predložením rozhodcovskej zmluvy len plnil svoju povinnosť vyplývajúcu
z ust. § 93b zákona č. 481/2003 Z.z. o bankách. Podľa § 93b ZoB banky a pobočky zahraničných
bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy
o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov [§ 5 písm. i)] budú rozhodnuté v rozhodcovskom
konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona, a to tak, aby klient mal
možnosť voľby, či prijme alebo neprijme predložený návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Banka
a pobočka zahraničnej banky sú pri predložení návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy tiež povinné
preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy na riešenie ich
vzájomných sporov z obchodov.

Uvedené ustanovenie vyžaduje individuálne vyjednanie rozhodcovského konania zo strany spotrebiteľa
a to po poučení o dôsledkoch jeho rozhodnutia. Dodávateľ tak musí postupovať spôsobom
preukázateľným. Zákonom vyžadované preukázateľné poučenie spotrebiteľa a jeho voľba nenapĺňa
taký postup dodávateľa, ak sa rozhodcovská doložka uvedie len ako súčasť všeobecných obchodných
podmienok. Podstatou všeobecných obchodných podmienok je, že sa v rámci kontraktácie nemenia, že
sú všeobecné a buď záujemca o službu prijme tieto podmienky alebo zmluva nevznikne. V tom spočíva
faktická nerovnosť pri kontraktácii . Je zrejmé, že spotrebiteľ je tak čo do vyjednávacej pozície ako čo
do informovanosti v nevýhodnom postavení oproti dodávateľovi (Mostaza Claro bod 25-28, uznesenie
POHOTOVOSŤ C-76/10 bod 37 a iné).

Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-
I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací
súd so zreteľom na neplatnú rozhodcovskú doložku nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými
odvolacími námietkami.

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa
§ 219 O.s.p.



O trovách odvolacieho konania v zmysle ust. § 224 ods. 4 O.s.p. v spojení s ust. § 151 ods. 1, 3 O.s.p.
rozhodne súd prvého stupňa pri zastavení exekučného konania podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.