Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 8CoP/184/2018 z 29. 11. 2018
Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 29. novembra 2018, sp. zn. 8CoP/184/2018, ECLI:SK:KSKE:2018:7715218952.1
Krajský súd Košice | 8CoP/184/2018 | ECLI:SK:KSKE:2018:7715218952.1 | 2018-11-29 | Rozsudok
Oblasť práva: Rodinné právo – Ostatné
Citované ustanovenia: § 387 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/48b90274-9f32-48dd-81e8-7876d83aee79
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7715218952.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/184/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7715218952
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7715218952.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek
senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci maloletého C. Š.
nar. XX.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v
Michalovciach dieťaťa rodičov K. Š. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na W. ul. č. XX v N. v súčasnosti
na B. ul. č. XX v N. a na XXX L. U. Z. F.. Z. Í. zastúpenej advokátkou JUDr. Ivetou Fejlekovou so
sídlom Advokátskej kancelárie na Námestí osloboditeľov č. 25 v Michalovciach a K. I. nar. XX.XX.XXXX
bývajúceho na Š. ul. č. XX v N. zastúpeného advokátkou JUDr. Danicou Holováčovou so sídlom na
Čajakovej ul. č. 5 v Košiciach v konaní o udelenie súhlasu matke na podanie žiadosti o vycestovanie
maloletého do cudziny o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Michalovce z 26.1.2018 č.k. 15P
357/2015-187 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   rozsudok vo výroku o udelení súhlasu matke za otca na vycestovanie mal. C. Š.
nar. XX.X.XXXX do Írska.

Zrušuje rozsudok vo výroku o úprave styku a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom udelil súhlas matke za otca na vycestovanie maloletého
syna do Írska. Zmenil rozsudok Okresného súdu Michalovce z 27.9.2013 č.k. 15P 224/2013-11 tak, že
otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý rok počas letných prázdnin od 1.7. do 31.8. s tým, že
otec prevezme maloletého každý deň o 9.00 hod. pred bytom, kde sa bude matka s maloletým zdržiavať
na území Slovenska a maloletého na tom istom mieste v tom istom čase matke odovzdá každý deň
o 17.00 hod.. Otec je oprávnený stýkať sa s maloletým prostredníctvom aplikácie Skype každý týždeň
v pondelok, stredu a v piatok od 17.00 hod. do 19.00 hod.. Matka je povinná maloletého na styk s
otcom riadne pripraviť a odovzdať mu ho v určenom čase a otec je povinný maloletého po skončení
styku v určenom čase na určenom mieste matke odovzdať. Konanie o zverenie maloletého do osobnej
starostlivosti otca zastavil a o trovách účastníkov konania rozhodol tak, že žiaden z nich  nemá nárok
na ich náhradu.

2. Proti výrokom o udelení súhlasu na vycestovanie maloletého do Írska a o úprave styku podal v
zákonnej lehote odvolanie otec s návrhom, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie v napadnutých výrokoch
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Výrok o úprave styku označil
za nevykonateľný, pretože matka sa dlhodobo zdržiava v zahraničí, kde pracuje a žije so súčasným
manželom a maloletou dcérou. Matka maloletého v čase letných prázdnin privezie na Slovensko starej
matke a s veľkou pravdepodobnosťou sa vráti do Írska, v dôsledku čoho otec nebude môcť prevziať
a odovzdať maloletého matke v zmysle napadnutého rozhodnutia. Nesúhlasil ani s udelením súhlasu



na vycestovanie z dôvodu, že odchod maloletého nie je v jeho záujme, pričom styk s otcom by mu bol
prakticky znemožnený. Poukázal na správanie a spôsob života matky, ktorá má tri deti s troma partnermi
a zdôraznil, že o maloletého sa v podstate starala stará matka. Konštatoval, že pre výchovu maloletého
má vytvorené vhodné podmienky a dokáže sa o neho všestranne postarať. Kúpil rodinný dom, kde by
mal maloletý vlastnú izbu. S odchodom maloletého do Írska nesúhlasil aj pre jeho zdravotný stav, pretože
maloletý trpí atypickým autizmom, pričom zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že nie je pre neho
vhodná rapídna zmena jeho prirodzeného prostredia, do prostredia, kde bude pre neho všetko nové
a hlavne nebude pri ňom babka, na ktorú je veľmi silno citovo viazaný. Vytkol konajúcemu súdu, že
neprihliadol na závery znaleckého posudku z dôvodu, že maloletý prejavil vôľu vycestovať za matkou a
potvrdil silné citové puto k nej. Vycestovanie maloletého do zahraničia je podľa názoru otca nevhodné
aj kvôli zmene jeho zaužívaných stereotypov, ktoré pri jeho diagnóze nie je vhodné meniť. Poukázal na
judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, v zmysle ktorej najlepší záujem maloletého dieťaťa môže
v závislosti na svojej povahe a závažnosti prevážiť nad záujmom rodiča. Je veľmi otázne, či maloletý
so zreteľom na jeho diagnózu je schopný pochopiť, čo všetko súvisí s jeho odchodom do cudziny. V
závere zdôraznil, že maloletého chce vidieť častejšie ako iba dva mesiace v roku, resp. prostredníctvom
aplikácie Skype.

3. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že s napadnutým rozhodnutím sa v plnom rozsahu
stotožňuje, preto ho navrhla potvrdiť ako vecne správne. Poukázala na to, že v konaní boli predložené
listinné dôkazy zo školy, od psychiatra a od obvodnej lekárky maloletého, ktoré sa stotožňujú a pozitívne
podporujú podanie návrhu  na vycestovanie maloletého. Konajúci súd podľa nej správne prihliadol aj
na vôľu maloletého, ktorý jasne a opakovane uviedol, že chce vycestovať za matkou. Zdôraznila, že
otec maloletého videl pred viac ako dvoma rokmi, nemá vytvorené vhodné podmienky pre jeho výchovu,
zmluva o prevode vlastníctva k rodinnému domu bola len účelová, uzavretá len pre potreby tohto konania
so spoločnosťou PRODEST spol. s r.o., kde je štatutárom A. G., pre ktorého otec pracoval ako vodič
vozidla. Predmetná nehnuteľnosť nie je spôsobilá  na bývanie, o čom predložila fotodokumentáciu. Aj
pracovnú zmluvu otca označila za účelovú, nakoľko na to, aby vykonával stavebný dozor, nemá potrebné
vzdelanie.

4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne
správne s odôvodnením, že vycestovanie maloletého do cudziny za matkou je v jeho najlepšom záujme.
Maloletý opakovane a jednoznačne prejavil vôľu tráviť čas s matkou a vycestovať za ňou do Írska.
Prešetrením pomerov v rodine maloletého bolo zistené, že matka napriek tomu, že z objektívnych
dôvodov musela vycestovať za prácou do cudziny je s maloletým v dennodennom kontakte. Maloletý
má k matke vytvorenú silnú citovú väzbu. Taktiež bolo zistené, že otec dlhodobo nevyužíva právo styku
s maloletým. Napriek tomu, že kontaktoval kolízneho opatrovníka a dožadoval sa styku s maloletým, na
sprostredkované stretnutie sa nedostavil, čím neprejavil skutočný záujem o maloletého.

5. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky a kolízneho opatrovníka uviedol, že o kontakt s maloletým
sa snažil, ale mu bol znemožnený matkou a starou matkou zo strany matky. Napriek tomu, že žiaden
z vykonaných dôkazov nemá prednosť pred ostatnými vykonanými dôkazmi, mal sa konajúci súd
riadne vysporiadať so závermi znaleckého dokazovania a v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
náležite vysvetliť, prečo sa so závermi znaleckého dokazovania nestotožnil. Tvrdenia matky o účelovom
nadobudnutí nehnuteľnosti označil za nepravdivé a konštatoval, že platí prezumpcia neviny, pričom o
vine je oprávnený rozhodnúť iba súd a nie médiá.

6. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k vyjadreniu otca opäť navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne
správne potvrdiť a konštatoval, že otec nemal objektívne dôvody, pre ktoré sa na stretnutie s maloletým
nedostavil. V prípade, ak má otec obavy, že matka nebude rešpektovať právoplatné a vykonateľné súdne
rozhodnutie, má možnosť podať návrh na výkon súdneho rozhodnutia.

7. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu kolízneho opatrovníka uviedol, že sa dá súhlasiť s tvrdením, že
stretnutie s maloletým sa neuskutočnilo z objektívnych dôvodov, ale nesúhlasil s tým, že vycestovanie
maloletého do cudziny je v jeho najlepšom záujme. Trval na tom, že výrok o úprave styku je
nevykonateľný z dôvodov, ktoré uviedol v podanom odvolaní, pretože jeho právo stýkať sa s maloletým
je len formálne súdnym rozhodnutím garantované a v skutočnosti nie je vykonateľné, hodlá celý prípad
zmedializovať.



8. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa zákona č.
161/2015  Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

9. Podľa § 395 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu
dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.

10. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Podľa § 387 ods. 1, 2 a 3 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní
na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.
Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

12. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o udelení súhlasu
za otca na vycestovanie maloletého do Írska, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65
CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu danom § 66 CMP v
spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutočný stav
veci, ktorý posúdil podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a Dohovoru o právach dieťaťa, v
súlade s § 191 CSP vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli
účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa
odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými
v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie a otec ani v priebehu
odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie vo
veci. Odvolací súd poukazuje na § 35 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že riadny výkon rodičovských
práv a povinností predpokladá konsenzus rodičov vo veciach súvisiacich s týmto výkonom. Ak sa ale
rodičia z akýchkoľvek dôvodov nevedia dohodnúť o podstatných veciach súvisiacich s výkonom ich
rodičovských práv a povinností, rozhodne o tejto spornej podstatnej veci na návrh niektorého z nich
súd. Súd podľa § 35 rozhoduje iba o takých nezhodách rodičov, ktoré sa týkajú podstatných vecí
súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností. Príkladmo sú v tomto ustanovení vymenované
niektoré veci súvisiace s výkonom rodičovských práv, ktoré už vzhľadom na doterajšiu súdnu prax je
potrebné považovať za „podstatné“. Ide najmä o otázky týkajúce sa maloletého dieťaťa v súvislosti
s jeho vysťahovaním do cudziny, so správou jeho majetku, s jeho štátnym občianstvom, s udelením
súhlasu, aby mu mohla byť poskytnutá zdravotná starostlivosť a tiež s jeho prípravou na budúce
povolanie. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia o udelení súhlasu odvolací súd dodáva,
že najlepším záujmom maloletého dieťaťa je stabilné rodinné a výchovné prostredie tvorené obidvoma
rodičmi, ktoré je najvhodnejšie pre jeho všestranný a harmonický rast a vývin. V prípade, ak nie je
možné udržanie rodinného prostredia s obidvoma rodičmi, resp. v prípadoch, kedy rodičia maloletého
dieťaťa spolu nikdy nežili, je nevyhnutné upraviť pomery maloletého dieťaťa tak, aby v čo najmenšej
možnej miere bolo jeho stabilné a harmonické výchovné prostredie touto skutočnosťou narušené. Je
nevyhnutné, aby malo maloleté dieťa zabezpečené všetky odôvodnené potreby, ako aj výkon jeho
práv obsiahnutých a garantovaných Dohovorom o jeho právach. Z vykonaného dokazovania je zrejmé,
že maloletý bol rozsudkom Okresného súdu Michalovce z 27.9.2013 č.k. 15P 224/2013-11 zverený
na základe rodičovskej dohody do osobnej starostlivosti matky. Matka v roku 2014 vycestovala za
prácou do Írska, pretože si na Slovensku dlhodobo nevedela prácu nájsť a maloletého ponechala v
starostlivosti svojej matky. V súčasnosti má matka v Írsku vytvorené stabilné rodinné prostredie, vydala
sa, žije v spoločnej domácnosti s manželom a pribudla jej ďalšia vyživovacia povinnosť. S maloletým
je v pravidelnom intenzívnom kontakte, na jeho výživu zasiela svojej matke pravidelne 500 až 800 €
mesačne a preukázala, že má vytvorené vhodné podmienky pre všestrannú starostlivosť o maloletého.
Maloletý pozná aj manžela matky a opakovane prejavil vôľu žiť s nimi v spoločnej domácnosti v zahraničí.
Odvolací súd dôsledne vyhodnotil zistený skutočný stav so zreteľom na zdravotný stav maloletého a



jeho najlepší záujem a dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, že vzhľadom na zistené
skutočnosti je skutočne v najlepšom záujme maloletého vycestovať za matkou. Je nevyhnutné, aby bolo
výchovné a rodinné prostredie maloletého do budúcna riadne stabilizované. Za predpokladu, že rodičia
majú vytvorené vhodné prostredie pre jeho výchovu, je v jeho najlepšom záujme byť nie iba formálne, ale
aj fakticky v starostlivosti niektorého z nich. V tomto prípade vzhľadom na citové puto medzi maloletým a
matkou, ktoré bolo v konaní nepochybne preukázané viacerými vykonanými dôkazmi, ako aj znaleckým
dokazovaním, je odvolací súd toho názoru, že napriek diagnóze maloletého je v jeho najlepšom záujme
vycestovať za matkou do cudziny a byť súčasťou riadnej rodiny matky. K odvolacím námietkam otca
odvolací súd dodáva, že zo znaleckého dokazovania nepochybne vyplýva, že maloletý má pozitívny a
silný citový vzťah k svojej matke, opakovane prejavil vôľu žiť s ňou, pričom znalec konštatoval, že zmena
prostredia bude pre maloletého vhodná. Samotná vhodnosť zmeny výchovného prostredia maloletého
nebola sporná, odvolací súd sa nestotožnil s časovým horizontom, v ktorom mala táto zmena podľa
záverov znaleckého dokazovania nastať a v tejto súvislosti dodáva, že znalecké dokazovanie nemá
prednosť pred ostatnými vykonanými dôkazmi a konajúci súd nie je viazaný jeho závermi. Povinnosťou
súdu je vyhodnotiť všetky dôkazy jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti a zohľadniť všetko, čo vyšlo
za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania. Odvolací súd sa nestotožnil so záverom
znaleckého dokazovania, že je dôležité, aby mal maloletý zachované svoje súčasné zázemie, ktoré
predstavuje domáce prostredie starej matky, pretože nie je v jeho záujme, aby tento stav dlhodobo
pretrvával, nota bene, že bol právoplatným súdnym rozhodnutím zverený do osobnej starostlivosti svojej
matky, ktorá má vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečenie všestrannej starostlivosti o neho.
Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že matka sa začlenila do sociálneho prostredia v
zahraničí, kde si založila rodinu, preto nemožno predpokladať, že by sa v krátkom čase vrátila na
Slovensko. Pretože má vytvorené vhodné prostredie pre výchovu maloletého, preukázala, že mu je v
zahraničí schopná zabezpečiť primerané vzdelanie aj so zreteľom na jeho zdravotný stav a poskytnúť
bezpečné a stabilné rodinné prostredie, v ktorom môže vyrastať aj so svojou sestrou je bez ďalšieho
v záujme maloletého, aby za matkou vycestoval a nepredlžoval sa súčasný faktický stav. Odvolací
súd je toho názoru, že aj keď je zmena prostredia, v ktorom žije maloletý vzhľadom na jeho diagnózu
(atypický autizmus) ťažko prijateľná, z dlhodobého hľadiska je pre stabilitu jeho výchovného prostredia
táto zmena nepochybne v jeho záujme, aby si na ňu v čo najkratšom čase zvykol, pretože odďaľovanie
tejto zmeny môže v konečnom dôsledku mať negatívny dopad na schopnosť maloletého adaptovať sa v
novom prostredí, ako aj na jeho vzťah k matke. Stabilizácia výchovného prostredia v starostlivosti matky,
ku ktorej má preukázateľne vytvorený silný citový vzťah z dlhodobého hľadiska prevyšuje negatívny
dopad zmeny, zázemia a vžitých stereotypov maloletého, pretože mu do budúcna poskytuje stabilitu
a bezpečné rodinné prostredie vytvorené matkou, do starostlivosti ktorej bol zverený. Maloletý má
nepochybne právo vyrastať so svojimi súrodencami, poznať svoje korene a byť súčasťou rodinného
života svojich rodičov, preto ak má matka vytvorené vhodné podmienky pre jeho zdravý vývoj, nie je
žiaduce, aby vyrastal v starostlivosti starej matky. K odvolacej námietke otca ohľadom prevyšujúceho
záujmu maloletého nad záujmom matky odvolací súd konštatuje, že je potrebné zásah do najlepšieho
záujmu maloletého posudzovať vždy subjektívne na základe vykonaného dokazovania, pretože za
situácie, kedy sa matke narodilo ďalšie dieťa, žije v manželskom zväzku, takéto rozhodnutie zasahuje
do najlepšieho záujmu tretích osôb, ostatných detí matky, ktorým Dohovor priznáva rovnaké práva ako
maloletému. Pretože nemožno od manžela matky a ich spoločného dieťaťa spravodlivo žiadať, aby sa
odsťahovali z krajiny, v ktorej majú sociálne a ekonomické zabezpečenie a rovnako tak nemožno žiadať,
aby matka opustila svoju súčasnú rodinu a vrátila sa na Slovensko, kde nemá vytvorené sociálne a
ekonomické prostredie pre výchovu a zabezpečenie odôvodnených potrieb maloletého, v dôsledku čoho
vycestovala za prácou do cudziny, odvolací súd dospel k záveru, že je v najlepšom záujme maloletého,
aby vycestoval za matkou a podieľal sa na jej životnej úrovni a rodinnom živote, ktorý si zriadila v
zahraničí s cieľom zabezpečiť odôvodnené potreby maloletého. V tomto prípade bude povinnosťou
otca strpieť zásah do výkonu jeho rodičovských práv a povinností v primeranom rozsahu, ktoré sú až
sekundárnym aspektom posudzovania v konaní starostlivosti súdu o maloleté deti, ktorých prvoradým
účelom je rozhodnúť vo veci samej so zreteľom na najlepší záujem dieťaťa a nie rodiča. K odvolacím
námietkam týkajúcim sa zverenia maloletého do starostlivosti otca konštatuje, že vzhľadom na to, že
maloletý dlhodobo nežije v spoločnej domácnosti s otcom (viac ako dva roky), nie je s ním takmer v
žiadnom kontakte, nie je v jeho záujme, aby bol zverený do jeho osobnej starostlivosti, pretože takáto
zmena by bola výraznejším zásahom do jeho výchovného prostredia ako je vycestovanie za matkou,
s ktorou je v pravidelnom kontakte, má k nej vytvorený hlboký citový vzťah a vyjadril nepochybne vôľu
žiť s ňou a jej súčasnou rodinou. Samotná skutočnosť, že maloletý bude žiť v cudzine, nezmarí otcovi
možnosť podieľať sa na jeho výchove a starostlivosti o neho, pretože otec v dôsledku zmeny pomerov



maloletého nebol pozbavený výkonu rodičovských práv a povinností, iba jeho výkon je modifikovaný
so zreteľom na najlepší záujem maloletého. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť,
že v súčasnosti existujú viaceré možnosti kontaktu rodičov s dieťaťom, ktoré umožňujú prehlbovať
a udržovať ich vzťah na diaľku medzi jednotlivými intervalmi osobných stretnutí a realizácie styku
tak, aby nebolo ohrozené právo dieťaťa poznať svojich rodičov a mať s nimi vytvorený plnohodnotný
vzťah, ani výkon rodičovských práv a povinností rodiča, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti. Z
týchto dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutom výroku o udelení súhlasu za otca s
vycestovaním mal. C. do Írska ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP a podľa § 387 ods. 2 CSP
sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na
zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.

13. Podľa § 389 ods. 1 písm.b/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

14. Podľa § 389 ods. 1 písm.c/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie
je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

15. Podľa § 391 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej
postupovať.

16. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa ods. 3, ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej
praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu.

17. Odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné rozumieť taký postup súdu, ktorý účastníkom
konania odníma tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O uvedenú vadu ide najmä vtedy, ak
súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho
procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho konania,
ktoré zavinil súd svojím procesným postupom v rozpore so zákonom, spravidla vždy účastníkovi
konania odnímajú možnosť konať pred súdom, pretože mu bránia v realizácii tých procesných
práv, ktoré mu zákon priznáva na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti druhej strane.
Vady spôsobujúce zmätočnosť konania môžu nastať aj pri samotnom vydávaní rozhodnutia ako
dôsledok absencie niektorej jeho podstatnej časti. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia ako celku môže byť
dôsledkom obsahovej a gramatickej nezrozumiteľnosti, neurčitosti alebo neodôvodnenosti, prípadne
úplne chýbajúceho skutkového a právneho posúdenia veci, ale rovnako aj diametrálnou rozpornosťou
výroku rozhodnutia s jeho dôvodmi, vecnou rozdielnosťou medzi vyhláseným rozhodnutím a jeho
písomným vyhotovením, ale aj rozpornosťou jednotlivých výrokov rozhodnutia. Vydanie zmätočného
rozhodnutia bez ďalšieho nemá svoje právne opodstatnenie, a preto je potrebné vždy takéto rozhodnutie
zrušiť, najmä z hľadiska ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu, spravodlivé súdne konanie
(čl. 46 ods. 1 Ústavy SR) a práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd). Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má
byť zrozumiteľné. Neodôvodnené alebo nedostatočne odôvodnené rozhodnutie nedovoľuje účastníkom
konania posúdiť, ako si súd ich vec vyložil a ako aplikoval príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy
a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej.



18. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch o úprave styku otca
s maloletým, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa
§ 385 CSP a contrario v rozsahu danom § 66 CMP a dospel k záveru, že v tejto právnej veci nie sú
splnené podmienky ani na potvrdenie, ani na jeho zmenu, preto rozhodnutie v tejto časti podľa § 389 ods.
1 písm.b/ a c/ CSP zrušil a podľa § 391 CSP v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k
predmetu odvolacieho konania dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa dôsledne neriadil § 185 CSP
a § 36 CMP, pretože nezistil všetky okolnosti významné pre rozhodnutie o zmene rodičovských práv a
povinností k maloletému, najmä žiadnym spôsobom nezohľadnil, že rodičovské práva a povinnosti otca
neboli obmedzené, pričom z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, na základe akých
skutočností neupravil styk otca s maloletým aj počas ostatných prázdnin a sviatkov v roku. Právo styku
vychádza z Ústavy SR, keď v zmysle č. 41 ods. 4 Ústavy SR „starostlivosť o deti a ich výchova je
právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť
a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona.“
Právo styku vyplýva z viacerých ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa, kde je upravené v čl. 7 ako
právo dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť, v čl. 8, ktorý zakotvuje právo dieťaťa
na  zachovanie jeho rodinných zväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov, v čl.
29 bod 1, podľa ktorého má výchova dieťaťa viesť k posilňovaniu úcty k rodičom dieťaťa, ale najmä v čl.
9 bod 3, podľa ktorého „štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa oddeleného
od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s obidvoma rodičmi, iba že by to
bolo v rozpore so záujmami dieťaťa“ a súvisiacom čl. 18 bod 1, ktorý priznáva obidvom rodičom spoločnú
zodpovednosť za výchovou a vývoj dieťaťa. Vzájomná radosť rodiča a dieťaťa z blízkosti toho druhého
je základným prvkom rodinného života. Je chránené čl. 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd, z ktorého vyplýva tiež pozitívny záväzok štátu chrániť záujmy rodiny a prispieť
aktívne k udržiavaniu a obnovovaniu rodinnoprávnych väzieb. Výhliadky na vytvorenie takýchto väzieb
sa postupne znížia a napokon zaniknú, ak biologickému rodičovi a dieťaťu nie je dovolené stýkať sa alebo
len tak  zriedka, že žiadne prirodzené puto nemá nádej medzi nimi vzniknúť. Právo styku a zásady jeho
správneho výkonu sa premietajú aj do judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý opakovane
konštatoval, že je v záujme dieťaťa, aby udržiavalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a aby nebolo
odtrhnuté od svojich koreňov a má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému
z rodičov a prejaviť svoje city skutočne slobodne bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého
rodiča“. Právo stretávania sa s dieťaťom zaručuje oprávnenej osobe právo vidieť dieťa, právo na prístup
k dieťaťu, právo určiť miesto a spôsob trávenia času počas stretávania, právo výlučne výchovne na dieťa
počas tohto času pôsobiť a právo na náhradu za čas stretávania, ktorý sa nerealizoval z dôvodov, ktoré
nespočívali v osobe oprávneného. Pri úprave styku by mala byť zachovaná proporcionalita rozloženia
pri rešpektovaní rovnakých práv každého z rodičov a úprava stretávania vždy so zreteľom na najlepší
záujem maloletého dieťaťa.

19. V tejto právnej veci sa konajúci súd obmedzil iba na všeobecné konštatovanie o tom, že nakoľko bude
maloletý žiť v zahraničí a stretnutia s otcom odmieta, v záujme zachovania ich vzájomných väzieb upravil
styk raz ročne počas letných prázdnin bez toho, aby stručne, jasne a výstižne uviedol, na základe akých
preukázaných skutočností dospel k záveru, že takáto úprava styku je postačujúca a v požadovanej miere
zabezpečuje výkon práv maloletého obsiahnutých a garantovaných Dohovorom, ako aj rodičovských
práv otca, obzvlášť so zreteľom na vzdialenosť bydliska otca a maloletého po vycestovaní do Írska a na
zdravotný stav maloletého. Odvolací súd konštatuje, že každý rodič má právo okrem bežných dní tráviť
čas s maloletým aj počas prázdnin a sviatkov, zvlášť rodič, ktorý v dôsledku vzdialenosti jeho bydliska
a bydliska maloletého dieťaťa, ktoré žije v inom štáte, má v priebehu bežných dní v roku obmedzené
možnosti tráviť čas s maloletým dieťaťom a realizovať svoje rodičovské práva  a povinnosti. V týchto
prípadoch je obzvlášť potrebné klásť dôraz práve na úpravu styku počas prázdnin a sviatkov tak, aby táto
úprava aspoň čiastočne kompenzovala vzájomné strádanie rodiča a dieťaťa počas ostatných dní v roku a
dostatočným spôsobom zabezpečila udržiavanie ich vzájomných väzieb a prehlbovanie ich vzťahu. Súd
prvej inštancie sa dopustil aj ďalšieho pochybenia, ak žiadnym spôsobom neuviedol, na základe akých
skutočností upravil styk otca s maloletým prostredníctvom aplikácie Skype práve v pondelok, stredu a
piatok od 17.00 hod. do 19.00 hod., v dôsledku čoho z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je
možné zistiť, či konajúci súd zohľadnil denný režim maloletého, ako aj pracovné povinnosti otca a matky
a či takáto úprava je v záujme maloletého, v dôsledku čoho je rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto
časti nepreskúmateľné a zmätočné, čím odňal účastníkom konania právo konať pred súdom. Z týchto



dôvodov odvolací súd zrušil rozsudok v napadnutom výroku o úprave styku podľa § 389 ods. 1 písm.b/
a c/ CSP a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

20. Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvej inštancie vykonať dôsledné dokazovanie v naznačenom
smere, prípadne v širšom rozsahu, ak sa ukáže byť potrebným, najmä riadne zistiť skutočný stav
ohľadom možnosti upraviť styk otca s maloletým počas všetkých prázdnin a sviatkov v roku s možnosťou
rozložiť úpravu styku v párnych a nepárnych rokoch so zreteľom na najlepší záujem maloletého tak, aby
boli zachované rodičovské práva a povinnosti otca, ako aj práva maloletého obsiahnuté a garantované
Dohovorom. Bude tiež povinnosťou vykonať náležité dokazovanie ohľadom možnosti úpravy styku otca s
maloletým prostredníctvom mediálnych zariadení tak, aby interval a dĺžka upraveného styku zodpovedali
dennému režimu maloletého, zohľadňovali jeho zdravotný stav a schopnosť a ochotu venovať pozornosť
rozhovoru s otcom prostredníctvom technických prostriedkov, ako aj povinnostiam otca a matky, s cieľom
zabezpečiť čo najefektívnejší výkon styku s maloletým. Opäť bude jeho povinnosťou rozhodnúť a svoje
rozhodnutie odôvodniť podľa § 220 ods. 2 CSP tak, aby jeho závery vyplývali zo zisteného skutočného
stavu a úvahy, ktorými sa riadil pri rozhodovaní, boli spätne preskúmateľné a logicky správne.

21. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov  od  doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).