Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16CoP/37/2013 z 15. 5. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 15. mája 2013, sp. zn. 16CoP/37/2013, ECLI:SK:KSBB:2013:6712203888.1 Krajský súd Banská Bystrica | 16CoP/37/2013 | ECLI:SK:KSBB:2013:6712203888.1 | 2013-05-15 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: ZoR, § 78 ods. 1 ZoR, § 78 ods. 3 ZoR, § 62 ods. 1 ZoR, § 62 ods. 2 ZoR, § 62 ods. 5 ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/91402329-5607-404e-9453-e3988d38e9a4 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6712203888.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16CoP/37/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712203888
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6712203888.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov
JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci starostlivosti o maloletú O. L., nar. XX.
XX. XXXX, bytom ako matka, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Banská Bystrica, dieťa rodičov M. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. Y., Y. XX a D. L., nar. XX. XX. XXXX,
bytom J. O., J. XXXX/XX, toho času bytom Y. Y., D. W. XXX, zastúpeného JUDr. Magdou Jaňovkovou,
advokátkou, Advokátska kancelária Banská Bystrica, Skuteckého 12, v konaní o zvýšenie výživného,
o odvolaní otca maloletej proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 31P/247/2012-180 zo
dňa 01. 03. 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zmenil rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 7C/38/2010-33 zo
dňa 29. 09. 2010 vo výroku o výžive maloletej O. Hankovej, nar. 14. 02. 2008 tak, že otec je povinný
prispievať na jej výživu zvýšeným výživným zo sumy 80 € na sumu 120 € mesačne od 01. 03. 2013 vždy
do 15-teho dňa v mesiaci vopred do rúk matky maloletého dieťaťa. V prevyšujúcej časti návrh matky
zamietol.

Okresný súd vec právne hodnotil podľa ustanovení § 62 ods. 1, 2, 5 a § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine.

Okresný súd v konaní zistil, že rozsudkom Okresného súdu Zvolen č. k. 7C/38/2010-33 zo dňa 29.
09. 2010, ktorý nadobudol právoplatnosť 25. 11. 2010, bolo manželstvo rodičov maloletého dieťaťa
rozvedené, maloletá O. zverená do starostlivosti matky a otcovi dieťaťa uložená povinnosť prispievať
na jej výživu mesačne sumou 80 € počnúc právoplatnosťou rozhodnutia. V tom čase ani jeden z rodičov
nemal inú vyživovaciu povinnosť a otec dieťaťa žil v spoločnej domácnosti so svojou družkou a očakávali
narodenie maloletého dieťaťa. Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 31P/139/2012-55 zo
dňa 27. 06. 2012 bol upravený styk otca s maloletou na základe vzájomnej dohody rodičov. Rozsudok
nadobudol právoplatnosť 17. 07. 2012. V tom čase maloletá bývala v 1-izbovom byte, ktorý bol vo
vlastníctve starej matky zo strany matky. Otec v tom čase býval v prízemnom rodinnom dome v spoločnej
domácnosti so svojou družku D. N. a ich spoločnou dcérou maloletou D. N. L.. Jednalo sa o novostavbu,
ktorá nebola skolaudovaná, dom však bol obývateľný a zariadený moderným nábytkom, chýbali len
úpravy okolia domu. V súčasnosti maloletá býva naďalej v 1-izbovom byte vo vlastníctve starej matky
zo strany matky, kde žije so svojou matkou. Matka znáša mesačné náklady na domácnosť, vrátane
internetu vo výške 144 €, od mája 2012 sa matka zamestnala a uplatňuje si daňový bonus, poberá
rodinný prídavok na maloletú. Maloletá od marca 2011 začala navštevovať Materskú škôlku na Z. ulici,
kde ju matka vozí autom, za stravu uhrádza okolo 25 €, na začiatku školského roka uhrádzala ZRPŠ
25 € a asi za 20 € zakúpila hygienické potreby do škôlky, pracovný zošit za 3 €, prezúvky 5 €, mesačný
poplatok za škôlku je 16 €, za krúžok anglického jazyka 25 € a pracovný zošit 10 €. Maloletá je vedená



v kožnej ambulancii, s čím má matka zvýšené náklady, podľa jej odhadov od 30 € do 40 € raz za dva
mesiace. Maloletá berie preventívne probiotiká, ktoré stoja asi 15 €. Čistý priemerný mesačný príjem
matky je vo výške 578,55 € a otca 1.015,59 €. Matka inú vyživovaciu povinnosť nemá a otec dieťaťa
má jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť.

Na základe takto zisteného skutkového stavu okresný súd dospel k záveru, že návrh matky maloletej
na zvýšenie výživného je čiastočne dôvodný. Od poslednej úpravy výživného a právoplatnosti rozsudku
súdu o rozvode a stanovení výšky výživného na čas po rozvode došlo k zmene pomerov na strane
maloletého dieťaťa, ako aj k zmene pomerov na strane jeho rodičov. Matka maloletej sa zamestnala.
Maloletá nastúpila do materskej škôlky a otec dosahuje toho času priemerný mesačný príjem 1.015,59
€, pričom mu však pribudla jedna ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu, ktoré s ním žije v
jeho domácnosti. Podľa názoru okresného súdu je v súčasných osobných, majetkových a zárobkových
možnostiach a schopnostiach otca dieťaťa prispievať na úhradu potrieb maloletého dieťaťa zvýšeným
výživným v sume 120 € mesačne od 01. 03. 2013. Súd mal za to, že postupným rastom maloletého
dieťaťa a jeho nástupom do materskej škôlky a postupným zvyšovaním výdavkov na maloletú, ako aj
zmenou pomerov na strane oboch rodičov dieťaťa, došlo k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá
odôvodňuje zmenu rozsudku súdu o výške výživného.

Pokiaľ sa matka domáhala zvýšenia výživného návrhom zo dňa 23. 02. 2012 (v dôvodoch rozsudku
okresného súdu je zrejme omylom uvedený dátum 23. 02. 2011) a rozsudok súdu o rozvode manželstva
rodičov maloletej nadobudol právoplatnosť dňom 25. 11. 2010, podľa názoru okresného súdu matka
sa domáhala zvýšenia výživného už po roku od poslednej úpravy výživného. V čase podania návrhu
nebol dôvod na zmenu rozsudku súdu o výške výživného, i keď v tom čase maloletá už navštevovala
materskú škôlku. Je pravdou, že nástupom maloletej do materskej škôlky sa čiastočne zvýšili výdavky
matky na maloletú, avšak nie každé zvýšenie výdavkov má za následok zmenu rozsudku súdu o výške
výživného. Musí sa jednať o podstatnú zmenu pomerov takého charakteru, ktorá môže privodiť aj zmenu
rozsudku súdu o výške výživného.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie v zákonnej 15-dňovej lehote (§ 204 ods. 1 veta prvá
Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „O. s. p.“) otec maloletého dieťaťa, a to z dôvodov uvedených
v ustanovení § 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p.. Napadnutý rozsudok žiadal zrušiť vo výroku, ktorým došlo
k zmene rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 7C/38/2010-33 zo dňa 29. 09. 2010 v časti o výžive
maloletej O. L. v takom rozsahu, že súd návrh na zvýšenie výživného zamietne.

Poukázal na to, že vo vyjadrení k návrhu matky uviedol, že zo vzťahu s družkou sa mu narodila dcéra
D. dňa XX. XX. XXXX, teda, po rozhodnutí Okresného súdu Zvolen. Uviedol, že po nástupe maloletej
O. do škôlky poplatky za MŠ, ako aj stravné, v priebehu celého roka 2011 hradil každý druhý mesiac,
uhradil aj nedoplatky za túto škôlku za matku, rovnako v roku 2012 hradil takto škôlku, zakupoval veci
na oblečenie dieťaťa a všetky tieto platby aj listinne dokladoval. Maloletá je v jeho domácnosti často
od štvrtka do nedele. Namietal, že súd nezohľadnil, že v čase jeho rozhodovania podľa potvrdenia jeho
zamestnávateľa bol jeho príjem nižší než 1.015,59 €, tento predstavuje v priemere 943,86 €. Z tohto
dôkazu je však zrejmá len jeho priemerná mzda, ktorú dosahuje aj prácami, ktoré sú spojené s určitým
rizikom, predovšetkým v súvislosti s prácami vo výškach. Základná mzda je podstatne nižšia a suma
nad cca 700 € predstavuje nadčasy, prácu vo výškach, práce v dňoch pracovného pokoja, prípadne
pohotovosť. Uviedol, že má ďalšie náklady, okrem nákladov na bývanie v rodinnom dome, ktorý nie
je skolaudovaný, a to v spojení so stravovaním, poplatkami za RTVS, poistenie nehnuteľnosti, daň z
nehnuteľnosti, poplatok za smeti, a podobne, ktoré zaťažujú jeho domácnosť rovnako ako domácnosť
matky maloletej. Namietal, že súd nezohľadnil jeho úver, ktorý spláca vo výške 416 € mesačne, pričom
nejde o úver, ktorý by slúžil na zabezpečenie nie nevyhnutných vecí, ale išlo o úver z Prvej stavebnej
sporiteľne na výstavbu nového domu, a rovnako úver z Poštovej banky na bývanie, keď tieto si bol nútený
zobrať na zabezpečenie jeho bývania. Po rozvode s matkou maloletého dieťaťa došlo k vyporiadaniu
BSM vo vzťahu k novej nehnuteľnosti na J. XX.XXX, keď matka prevzala výplatu 40.000 € a on si musel
zabezpečiť nové bývanie. Na toto nové bývanie v Y. Y. v doteraz neskolaudovanom dome si zobral úver
on, ako aj jeho družka, ktorá si zobrala hypotekárny úver v Slovenskej sporiteľni (družka platí úver vo
výške 374 € mesačne). Namietal nesprávne vyhodnotenie skutkových zistení, keď na strane matky boli
zohľadnené všetky výdavky a na jeho strane len niektoré.



Kolízny opatrovník maloletej v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že výška výživného na maloleté
dieťa bola upravená rozsudkom Okresného súdu Zvolen č. k. 7C/38/2010-33 zo dňa 29. 09. 2010,
kedy bol otec maloletej zaviazaný výživným v sume 80 € mesačne. Od tejto úpravy výšky výživného na
maloleté dieťa ubehla síce len doba 2,5 roka, ale na strane maloletej došlo ku zmene pomerov, nakoľko
maloletá je vekovo staršia a toho času už navštevuje materskú školu. Matka maloletej má zvýšené
výdavky na uspokojovanie jej potrieb. Kolízny opatrovník má za to, že určená výška výživného je v
záujme maloletej a zohľadňuje jej potreby. Vzhľadom na uvedené doporučil rozsudok okresného súdu
potvrdiť ako vecne správny.

V priebehu odvolacieho konania došlo k ukončeniu právneho zastupovania matky maloletej Advokátskou
kanceláriou Lion Law Partners s. r. o., a to dňom 09. 04. 2013 (oznam o ukončení právneho zastupovania
viď na č. l. 195 spisu). Matka maloletej vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že ona
podala návrh na zvýšenie výživného až 23. 02. 2012, kedy maloletá O. navštevovala MŠ už rok, a nie
23. 02. 2011, ako tvrdí otec maloletej. Počas roku 2011 hradili s otcom poplatky za MŠ striedavo. V tom
čase bola evidovaná na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako nezamestnaná a pracovala pár hodín
do týždňa a jej príjem vtedy ledva pokryl výdavky na bývanie. Otec maloletej žije v jednej domácnosti
so svojou druhorodenou dcérou a mal by najlepšie vedieť, že suma 120 € je minimum a reálna suma
na pokrytie výdavkov dieťaťa vysoko prekračuje túto sumu. Jej príjem je presne taký, aký vypočítal
jej zamestnávateľ. Ostatné finančné prostriedky na jej účte sú cestovné náhrady, ktoré každý mesiac
musí zamestnávateľovi dokladovať blokmi za pohonné hmoty, aby jej ich preplatil a tú sumu aj reálne
prejazdí na motorovom vozidle, ktoré spláca leasingovej spoločnosti. Otec maloletej má s družkou k
dispozícii dva príjmy a ona žije sama s dcérou z jedného príjmu. Uviedla, že tak ako ona, aj odporca
dostal 40.000 € z vysporiadania BSM a použil ho na zabezpečenie bývania. Odporca okrem výživného
neuhradil dcérke za posledného 1,5 roka nič, o čom by vedela, čo má dcérka u neho doma, o tom nevie
a ani z toho nič nevidela. Uviedla, že sa vzdala právneho zastúpenia z dôvodu, že finančné prostriedky,
ktoré by na to vynaložila, by musela splácať ďalšie mesiace. Z jej vyjadrenia vyplýva, že maloletá sa
zúčastní plaveckého výcviku a školy v prírode v nasledujúcich dvoch mesiacoch. Rozsudok okresného
súdu navrhla ako vecne správny potvrdiť.

Krajský súd, ako súd odvolací, odvolanie prejednal postupom podľa ustanovenia § 212 ods. 2 písm. a/
O. s. p. a ustanovenia § 214 ods. 1, 2 O. s. p., bez nariadenia pojednávania na prejednanie odvolania,
a rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.

Podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa odseku 2 toho istého ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, na ktoré v zmysle
ustanovenia § 219 ods. 2 O. s. p. aj poukazuje. Pokiaľ otec maloletej namietal v odvolaní, že súd
prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods.
2 písm. d/ O. s. p.), odvolací súd sa s jeho tvrdením nestotožňuje. Podľa názoru odvolacieho súdu z
odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri
hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Okresný súd neporušil právo
účastníkov konania na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna
relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak, okresný súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne
posúdil a aj náležite vyhodnotil. Prvostupňový súd je vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné a jeho argumenty podporujú
príslušný záver o nutnosti zvýšenia výživného na maloleté dieťa, a to práve v súdom určenej výške.
Rozhodnutie prvostupňového súdu je presvedčivé, premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako aj závery,
ku ktorým na základe týchto premís prvostupňový súd dospel, sú pre právnickú ale i laickú verejnosť
prijateľné, racionálne a aj spravodlivé. Obsah odvolania otca maloletej je zhodný s predchádzajúcim
obsahom jeho písomných a ústnych podaní, a preto i samotné odôvodnenie rozhodnutia vo vzťahu k



námietkam navrhovateľa je úplné aj pokiaľ ide o samotné odvolanie. Navrhovateľ v odvolaní neuviedol
žiadne nové relevantné skutočnosti a nepredložil ďalšie dôkazy, ktoré by neboli zistené a vyhodnotené
prvostupňovým súdom. Aj s prihliadnutím k ďalším výdavkom otca, na ktoré poukázal v odvolaní, je
podľa názoru odvolacieho súdu v jeho schopnostiach a možnostiach zaplatiť okresným súdom zvýšené
výživné. Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.