Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 20S/1/2016 z 15. 2. 2016
Citácia: uznesenie Krajského súdu Žilina z 15. februára 2016, sp. zn. 20S/1/2016, ECLI:SK:KSZA:2016:5016200012.1
Krajský súd Žilina | 20S/1/2016 | ECLI:SK:KSZA:2016:5016200012.1 | 2016-02-15 | Uznesenie
Citované ustanovenia: § 104 ods. 1 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e3b46629-1556-4aea-b1d4-9e4407026b06
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2016:5016200012.1

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 20S/1/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200012
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5016200012.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline v právnej veci žalobcu: v rade A/ D. E., bytom C. č. XXX, A. E., v rade B/ E. E., bytom
C. č. XXX, A. E., obaja právne zast. JUDr. Pavlom Dlhopolčekom, advokátom so sídlom R. č. X, proti
žalovanému: Mesto Liptovský Mikuláš, so sídlom ul. Štúrova č. 1989/41, Liptovský Mikuláš, v konaní
o návrhu na doručenie rozhodnutia žalované č.k. ÚR a SP 2013/02218-08-03 Šu zo dňa 25.04.2013,
takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Konanie  zastavuje.

Žiaden z účastníkov  n e m á   p r á v o  na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 11.01.2016 domáhali sa žalobcovia, aby súd podľa § 250b ods. 2 O.s.p. určil povinnosť
žalovanému ako správnemu orgánu doručiť žalobcom správne rozhodnutie vydané Mestom Liptovský
Mikuláš č. ÚR a SP 2013/02218-08-03 Šu o dodatočnom povolení zmeny stavby „Radový apartmánový
dom - zmena stavby pred dokončením - Rekreačno-športové centrum“ na pozemku C-KN p. č. 79/23 a
C-KN p. č. 79/1 kat. úz. C. pre stavebníka K33, s. r. o., so sídlom Námestie A. Hlinku č. 3, Bratislava a
podľa okolností odložiť jeho vykonateľnosť. V odôvodnení žaloby uviedli, že dňa 25.04.2013 žalovaný
vydal rozhodnutie č. k. ÚR a SP 2013/02218-08-03 Šu o dodatočnom povolení zmeny stavby „Radový
apartmánový dom - zmena stavby pred dokončením - Rekreačno-športové centrum“. Žalobcovia neboli
účastníkmi tohto stavebného konania, pritom sú vlastníci susedného pozemku a susedného domu
stojaceho na C-KN p. č. 79/209 v kat. úz. C.. Príslušný stavebný úrad ich neprizval do konania
ako účastníkov konania, preto dňa 12.11.2014 podali na stavebný úrad žiadosť o obnovu konania
o dodatočnom povolení zmeny stavby, ktorej však nebolo vyhovené podaním zo dňa 19.11.2014.
Následne dňa 22.12.2014 podali na Okresný úrad, odbor výstavby a bytovej politiky Žilina podanie
Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, ktorý návrh taktiež nebol akceptovaný, a to až
dňa 15.07.2015, t. j. takmer po siedmich mesiacoch. Následne uviedli dôvody, pre ktoré majú za to, že
mali byť účastníkmi stavebného konania.

Krajský súd v Žiline predtým, ako pristúpil k meritórnemu prejednaniu žaloby, skúmal, či sú splnené
procesné podmienky na vedenie konania podľa § 250b ods. 2 O.s.p..

Podľa § 250b ods. 2 O.s.p. ak žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie správneho orgánu nebolo
doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom konania malo konať, súd overí správnosť tohto tvrdenia a
uloží správnemu orgánu doručiť tomuto účastníkovi správne rozhodnutie a podľa okolností odloží jeho
vykonateľnosť. Týmto stanoviskom súdu je správny orgán viazaný. Po uskutočnenom doručení predloží
správny orgán spisy súdu                        na rozhodnutie o žalobe. Ak sa v rámci správneho konania
po vykonaní pokynu súdu             na doručenie správneho rozhodnutia začne konanie o opravnom
prostriedku, správny orgán      o tom súd bez zbytočného odkladu upovedomí.

Účelom ust. § 250b ods. 2 O.s.p. je garantovať naplnenie základného práva domáhať sa účastníctva v
správnom konaní, a to takým spôsobom, že každý, kto sa o sebe domnieva, že by mal byť účastníkom
správneho konania, z ktorého vzišlo rozhodnutie, má právo domáhať sa toho, aby mu bolo toto
rozhodnutie doručené. Rozhodnutie o takomto návrhu je iba predbežným procesným rozhodnutím o
povinnosti správneho orgánu doručiť žalobcom konkrétne rozhodnutie v rámci konania podľa druhej
hlavy piatej časti O.s.p., v ktorej je tento inštitút systematicky zaradený. Nejedná sa o meritórne
rozhodnutie o žalobe podľa druhej hlavy, piatej časti O.s.p. ako takej.

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch,          v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho
orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa § 249 ods. 2 O.s.p. žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie
rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie,         v akom rozsahu sa toto
rozhodnutie a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu
správneho orgánu, a aký konečný návrh robí.

Konanie podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je konaním, v ktorom súd posudzuje zákonnosť
rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktorým bol žalobca na svojich právach ukrátený. Z uvedeného
vyplýva, že esenciálnou náležitosťou návrhu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. (konkrétne ide o
žalobu podľa § 249 O.s.p.) je, aby žalobca žiadal, aby súd preskúmal zákonnosť rozhodnutia a postupu
správneho orgánu. Tomu zodpovedá aj právna úprava náležitostí správnej žaloby. V konaní podľa druhej
hlavy piatej časti O.s.p. musí žaloba okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať konečný návrh
výroku o zrušení napadnutého správneho rozhodnutia a vrátení veci žalovanému správnemu orgánu,
ako vyplýva z § 249 ods. 2 O.s.p. (rovnako uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sž/4/2003).

Konanie podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je dôsledne ovládané dispozičnou zásadou, z čoho
vyplýva, že súd nemôže preskúmať správne rozhodnutie nad rámec žalobcom v žalobe vymedzeným.
Ide o zásadu „sudca nech nejde nad návrhy strán“, ktorá vyplýva z § 249 ods. 2 O.s.p. a súd musí túto
zásadu aplikovať vo všetkých veciach, v ktorých preskúmava na základe podanej žaloby zákonnosť
napadnutého rozhodnutia (okrem výnimiek stanovených zákonom). Najvyšší súd SR k tomu prijal judikát
R58/2001.

Z petitu žalobcov vyplýva, že sa domáhajú určenia povinnosti žalovanému doručiť rozhodnutie
žalovaného, ktoré je v petite žaloby riadne špecifikované a podľa okolností odložiť jeho vykonateľnosť,
aplikujúc § 250b ods. 2 O.s.p.. Zo žaloby je ďalej zrejmé, že žalobcovia sa domáhali len doručenia
špecifikovaného rozhodnutia žalovaného, avšak nedomáhali sa prieskumu tohto ani iného rozhodnutia
a postupu žalovaného. V správnom súdnictve podľa § 244 a nasl. O.s.p. však o takomto samostatnom
žalobnom petite nie je možné konať ani vydať navrhované rozhodnutie. V konaní o preskúmanie
právoplatného rozhodnutia verejnej správy podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 247 a nasl. O.s.p.)
môže súd konať a rozhodnúť iba spôsobom ustanoveným v § 250j O.s.p.. Ak dôjde k záveru, že
napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom, rozsudkom žalobu zamietne. Ak dôjde k záveru, že
napadnuté rozhodnutie je nezákonné, toto rozhodnutie zruší a podľa okolností aj rozhodnutie správneho
orgánu prvého stupňa a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie.

Súd taktiež poukazuje, že § 250b ods. 2 O.s.p. výslovne odkazuje na tú skutočnosť, že len vo vzťahu
k takémuto žalobcovi, ktorý podal žalobu (t. j. žalobu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. keďže ust.
§ 250b je zakotvené v tejto hlave), je možné žalovanému uložiť povinnosť doručenia napadnutého
rozhodnutia. Predpokladom na tento procesný postup teda je tá skutočnosť, že rozhodnutie, ktoré
žalobca žiada doručiť, bolo žalobou napadnuté, teda žaloba má náležitosti podľa § 249 ods. 2
O.s.p. vrátane žalobného petitu na preskúmanie konkrétneho rozhodnutia správneho orgánu. Ak teda
žalobcovia nenapadli zákonným spôsobom rozhodnutie žalovaného, ktoré žiadajú doručiť, a nežiadajú
ho zrušiť a vrátiť žalovanému  na ďalšie konanie, nemôžu sa žalobcovia samostatným návrhom domáhať
len doručenia tohto rozhodnutia.

Krajský súd posúdil žalobu žalobcov podľa jej obsahu (§ 41 ods. 2 O.s.p. v spojení      s § 246c ods. 1
veta prvá O.s.p. a § 249 ods. 2 O.s.p.) a z tohto obsahu žalobného návrhu bol súd povinný aj vychádzať.

Vzhľadom na to, že žalobcovia boli v konaní zastúpení advokátom, súd nebol povinný nad rámec svojej
poučovacej povinnosti usmerňovať ich, akým spôsobom majú v konaní svoj nárok uplatniť.

Podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa
použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Žalobcovia zvolili taký procesný postup, že žiadali o doručenie rozhodnutia žalovaného bez toho,
aby napadli jeho zákonnosť a žiadali jeho zrušenie v rámci návrhu, v ktorom žiadali doručenie tohto
rozhodnutia. Vzhľadom na to, že neboli splnené procesné podmienky na vedenie konania o takomto
návrhu žalobcov, v konaní sa vyskytla neodstrániteľná vada, na ktorú súd musí prihliadnuť ex offo. Súd
preto konanie podľa § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p. zastavil.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta
prvá O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ako
konanie bolo zastavené.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu   j e   p r í p u s t n é   odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne
dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave.

V Žiline, dňa 16. februára 2016

JUDr. Jana Martinčeková
predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:
Miriama Talapková