Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 7Co/16/2015 z 19. 1. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 19. januára 2015, sp. zn. 7Co/16/2015, ECLI:SK:KSPO:2015:8414206180.1 Krajský súd Prešov | 7Co/16/2015 | ECLI:SK:KSPO:2015:8414206180.1 | 2015-01-19 | Uznesenie Citované ustanovenia: OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/54574593-ba36-4279-90e4-559fe23e4a93 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8414206180.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/16/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8414206180
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8414206180.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľky: P. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom O., X. XXXX/
X proti odporcovi: F. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom O., X. XXXX/X o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, o návrhu navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní
odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok zo dňa 27. 11. 2014, č. k. 2C/267/2014-11 takto
jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zakázal odporcovi dočasne vstupovať do bytu č. XX na
prízemí bytového domu nachádzajúceho sa v O., X. XXXX/X zapísaného na LV č. XXXX, k. ú. O., a to
až do právoplatného skončenia konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Predbežné opatrenie je prostriedkom procesnej prevencie, ktorým sa predbežne, dočasne a urýchlene
upravujú pomery účastníkov. Predbežné opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná
úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď
len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením predbežného
opatrenia účastník nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej.

Z charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky
skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť dodržaný
formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné
skutočnosti potrebné pre záver pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná
ochrana, ako i osvedčenie, že je nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Osvedčovanie nároku na
rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie
skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na predbežné opatrenie. Pri ich zisťovaní sa nemusí
prihliadať na všetky procesné formality ako pri riadnom procesnom dokazovaní, avšak výsledkom
takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako
nanajvýš pravdepodobné.

Z ust. § 76 ods. 1 písm. g) O. s. p. vyplýva, že predpokladom nariadenia účastníkovi, aby nevstupoval
dočasne do bytu alebo domu je preukázanie, že tento je dôvodne podozrivý z násilia k osobám, s ktorými
býva. Právo na ochranu života a zdravia, ktoré je násilníkom ohrozované má absolútnu povahu, a teda
je silnejšie ako vlastnícke právo násilníka, či právo, ktoré mu vyplýva zo spoločného nájmu bytu. Toto
predbežné opatrenie možno nariadiť voči každému, kto je dôvodne podozrivý z násilia. Predpokladom na
nariadenie predbežného opatrenia je to, že povinná osoba je dôvodne podozrivá z násilia, predovšetkým
fyzického násilia, hoci sa nedá vylúčiť ani psychické týranie. Dôvodnosť podozrenia nemá kvalitu
podozrenia potrebného na začatie trestného stíhania alebo priestupkového konania, a preto súd nemusí



uvažovať o vzťahu podozrenia k prípadnému trestnému alebo inému obdobnému postihu povinnej
osoby.

Z návrhu na vydanie predbežného opatrenia je zrejmé, že o vydanie predbežného opatrenia
navrhovateľka žiada z dôvodu, že odporca sa opakovane vyhrážal navrhovateľke zabitím, fyzicky ju
napádal a navrhovateľka v strachu pred odporcom opakovane utekala z bytu. Po poslednom incidente
dňa 18. 11. 2014 navrhovateľka opäť ušla z bytu aj s mal. dcérou a skrýva sa u známych. O tejto
skutočnosti podala trestné oznámenie dňa 19. 11. 2014. Navrhovateľke sa podľa názoru súdu podarilo
osvedčiť, že odporca je osobou, ktorú je možné považovať za osobu dôvodne podozrivú z násilia,
ktorého by sa mohol dopustiť aj v budúcnosti. Súd vzal do úvahy najmä skutočnosť, že v domácnosti žije
aj mal. dieťa, ktoré je svedkom násilia, či už fyzického alebo psychického, ktorého sa odporca dopúšťa
voči navrhovateľke a toto násilie sa už obrátilo aj voči tomuto dieťaťu. Súd má za to, že nie je dôvod
spochybňovať tvrdenia navrhovateľky o tom, že má vážne obavy, že odporca by sa mohol dopustiť
konania násilného charakteru, a to práve s poukazom na už podané trestné oznámenie.

Súd prvého stupňa preto návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca, ktorý ho navrhol zrušiť.
Ako dôvod uviedol, že tvrdenia navrhovateľky neboli nijaký spôsobom preverené, pričom navrhovateľka
neuniesla povinnosť osvedčenia svojich tvrdení v takej miere, aby bolo možné vydať predbežné
opatrenie. Navrhovateľka náležite nepreukázala existenciu hrozby bezprostrednej ujmy. Ide len o
nepravdivé tvrdenia navrhovateľky, a preto zákaz dočasne vstupovať do bytu, ktorý je predmetom
aj vlastníckeho práva odporcu, považuje za neodôvodnený zásah do práva odporcu užívať túto
nehnuteľnosť.

Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 212 O. s. p. preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním,
ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O. s.
p. a zistil, že odvolanie odporcu nie je opodstatnené.

Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvého
stupňa, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

V súvislosti s odvolacími námietkami je potrebné poukázať na ust. § 102 ods. 1 veta prvá O. s. p., podľa
ktorého ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože
je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne
nariadi predbežné opatrenie, alebo zabezpečí dôkaz.

Predbežné opatrenie v zmysle uvedeného ustanovenia je predbežným predovšetkým preto, lebo je
možné ho nariadiť len vtedy, pokiaľ nie sú dané podmienky pre konečné rozhodnutie. Predbežné
opatrenie zásadne neprejudikuje práva a záujmy účastníkov. Stráca svoje opodstatnenie akonáhle súd
poskytne ohrozeným alebo porušeným právam definitívnu ochranu. Predbežné opatrenie teda nie je
opatrením konečným, ale jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov, alebo zabezpečenie
výkonu súdneho rozhodnutia.

Pri nariadení predbežného opatrenia nie je potrebné, aby navrhovateľka jednoznačne preukázala
oprávnenosť svojho nároku. Postačuje, aby tento nárok osvedčila. V uvedenej veci navrhovateľka
svoj nárok osvedčila okrem vlastných tvrdení aj potvrdením Okresného riaditeľstva Policajného zboru
Kežmarok zo dňa 25. 11. 2014, z ktorého vyplynulo, že dňa 19. 11. 2014 navrhovateľka urobila
oznámenie o skutočnosti nasvedčujúcej tomu, že bol spáchaný trestný čin.

Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil v
súlade s ust. § 219 ods. 1, 2 O. s. p..

Poučenie:



Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.